Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/112/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: P. Q., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. XXX XX Q. Č.. XX, právne zastúpeného: JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s.r.o., Popradská 82, 040 11 Košice, IČO: 47 25 4980, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti účastníkov konania: 1./ AGRO OR, s.r.o., Hospodársky dvor Gyňov 193, Gyňov, IČO: 36 568 732, 2./ QUATTRO trade AGRO, s.r.o., Šafárikova 71, Rožňava, IČO: 36 190 012, 3./ D.. E. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XX, 4./ E. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XXXX/XX, A., 5./ X. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XXX, 6./ K. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XX,7./ Ľ. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XXX, 8./ Obec Kechnec, Kechnec 19, IČO: 00 690 261, účastníci konania pod bodmi 3./ až 8./ právne zastúpení advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP4-2015/024008/ SZC zo dňa 24.07.2015, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi a žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.

III. Pribratým účastníkom konania v 3. až 8. rade priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu uvedenom v § 169 Správneho súdneho poriadku.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 27.08.2015, doručenou do podateľne Krajského súdu v Košiciach 07.09.2015 v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O. s. p. účinného do 30.06.2016) sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP4-2015/024008/SZC z 24.07.2015, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa a príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva podľa § 71 ods. 2 písm. b) zákona č. 247/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v konaní o odvolaní žalobcu P. Q. proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Košice - okolie, pozemkového a lesného odboru č. OU-KS-PLO-2015/000110/Hu z 23.03.2015 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie z 23.03.2015.

2. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa z 23.03.2015 potvrdeným žalobcom v odvolacom konaní Okresný úrad Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 9 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý vykonáva štátnu správu na úseku poľovníctva podľa § 71 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve a ktorý je zároveň

príslušným prvostupňovým orgánom štátnej správy podľa § 74 ods. 1 písm. a) zákona o poľovníctve pri rozhodovaní o uznaní alebo zmene hraníc poľovného revíru, samostatnej a uznanej zvernice, samostatnej a uznanej bažantnice alebo o ich zániku podľa § 3,§ 4, § 6, § 7, § 9 a § 10 zákona o poľovníctve, rozhodol na základe žiadosti splnomocnencov vlastníkov dotknutých poľovných pozemkov v poľovnom revíri E. na základe žiadosti splnomocnencov vlastníkov dotknutých poľovných pozemkov v poľovnom revíri E. zo dňa 06.06.2013, postupujúc podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), tak že „žiadosti vlastníkov poľovných pozemkov, zastúpených splnomocnencami P. Q., Q. XX, XXX XX Q., AGRO OR, s.r.o., Hospodársky dvor Gyňov 193, 044 14 Gyňov, v zastúpení G. H. a QUATTRO trade AGRO s.r.o., Šafárikova 17, 048 01 Rožňava zo dňa 06. júna 2013, doručenej na Obvodný lesný úrad v Košiciach, odbor lesného hospodárstva a poľovníctva dňa 06. júna 2013 o uznanie poľovného revíru Q. - B. v katastrálnych územiach Q. a B. podľa § 3 a § 4 zákona o poľovníctve nevyhovuje a poľovný revír Q.

- B. neuznáva.“

3. Žalobca v žalobe z 27.08.2015 (č.l. 1-7 spisu) prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že je jedným z vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré tvoria poľovný revír E. a členom Poľovníckeho združenia Lúky so sídlom v Seni (IČO: 355 11532, Seňa č. 314). Ďalej uviedol, že je zároveň jedným z vlastníkov, ktorí mali a majú záujem vytvoriť samostatný poľovný revír Q. - B.. Za týmto účelom vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru E. zorganizovali zhromaždenie a rozhodli o podaní žiadosti o vytvorenie nového poľovného revíra Q. - B. . V predmetnom administratívnom konaní vlastníkov poľovných pozemkov zastupoval žalobca, pričom správne konanie o vytvorenie vlastného poľovného revíra sa právoplatne ukončilo žalobou napadnutým rozhodnutím, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie z 23.03.2015 (bod 2. odôvodnenia tohto rozsudku).

4. Ďalej žalobca prostredníctvom právneho zástupcu po označení predmetu a obsahu administratívneho konania uskutočneného v preskúmavanej právnej veci pred správnymi orgánmi oboch stupňov formuloval nasledovné žalobné námietky vytýkajúce správnym orgánom oboch stupňov „pasívny a formalistický prístup pri riešení otázky vytvorenia poľovného revíra“. Podľa žalobcu „dochádza k nesprávnemu právnemu posudzovaniu skutočností, právnych úkonov, procesným chybám a vyvodzovaniu nezákonných záverov.“ Povinnosťou správnych orgánov vo veciach, ktoré majú verejno- právny charakter (ochrana zveri, prírody a podobne) je podľa žalobcu postupovať taktiež aktívne, nakoľko sa predmet konania týka verejného záujmu. „Správne orgány sa v týchto veciach nesmú limitovať a zachovávať formalisticky prístup.“ Konanie v preskúmavanej právnej veci bolo podľa žalobcu nezákonné aj z dôvodu prieťahov pri vydávaní rozhodnutí. Ďalej žalobca argumentoval prostredníctvom právneho zástupcu nasledovne:

„Prvostupňový a odvolací orgán sa k tvrdeniu o splnení požiadavky podania žiadosti o zmenu hraníc nezákonne postavili. Tvrdia, že žiadosť o zmenu hraníc nebola podaná, a že správny orgán nie je oprávnený začať konanie z vlastného podnetu ani vyzývať k takémuto podaniu.

To, že správny orgán opakovane uvádza, že konanie o zmene hraníc nemôže začať z vlastného podnetu neznamená, že podanie zo dňa 6.6.2013 (formálne označené ako žiadosť o uznesenie revíru) obsahovo/ materiálne nespĺňalo podmienky žiadosti o zmenu hraníc.

Podľa § 19 ods. 2 prvá veta SP sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu.

Vlastníci poľovných pozemkov na zhromaždení vlastníkov zo dňa 5.6.2013 rozhodli o tom, že chcú z poľovného revíru E. vytvoriť nový revír a za týmto účelom splnomocnili svojich zástupcov, aby ich zastupovali v konaní pred správnym orgánom.

Dňa 6.6.2013 bola podaná žiadosť na správny orgán, ktorá iniciovala proces uznania a zmeny hraníc aj napriek tomu, že to nebolo vyslovene uvedené.

Je zrejmé, že vôľa vytvoriť nový revír z doterajšieho revíru prejavená vlastníkmi na zhromaždení a zástupcami v žiadosti zo dňa 6.6.2013 a zápisnici zo dňa 5.6.2013 v sebe obsahuje aj vôľu odčleniť sa od doterajšieho poľovného revíru. Teda vôľu zmeniť hranice a iniciovať také konanie. Odčlenenie nie

je možné bez zmeny hraníc. Iný názor by ad absurdum hovoril, že vlastníci prejavili vôľu sa odčleniť ale nechceli pri tom meniť hranice. Je samozrejmé, že ten kto rozhoduje o odčlenení rozhoduje aj o zmene hraníc.

Poukazujeme na to, že rozhodnutie vlastníkov o zmene hraníc procedurálne odkazuje na konanie o uznávaní poľovného revíra, neukladá vyššie procesné nároky pre účastníkov zhromaždenia. Podľa § 10 ods. 4 ZoP, v žiadosti o zmenu hraníc nie je na rozdiel od žiadosti o uznanie poľovného revíru potrebné priložiť doklad o vlastníctve k poľovným pozemkom, z ktorých má byť poľovný revír uznaný.

Dňa 3.2.2014 bolo vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorý zmenil hranice poľovného revíru Lúky a uznal poľovný revír Seňa Belža. Je zrejmé, že prvostupňový orgán pri prvom svojom rozhodnutí považoval žiadosť podanú vlastníkmi za žiadosť spĺňajúcu všetky zákonom stanovené podmienky ako pre zmenu hraníc tak aj pre uznanie PR Q. B.. Dokonca ani odvolanie podané proti tomuto rozhodnutiu zo strany obce Kechnec nespomínalo námietku neúplnosti žiadosti a rozhodnutia valného zhromaždenia z hľadiska podmienky zmeny hraníc.

Dôkaz:

Rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor, OU-KS-PLO A/2014/01857-3 zo dňa 3.2.2014 Odvolanie obce Kechnec zo dňa 21.2.2014 proti tomuto rozhodnutiu je súčasťou spisového materiálu u žalovaného

Žalobca je toho názoru, že žalovaný svojim aktivizmom a formalistickým prístupom spôsobil zrušenie rozhodnutia pre údajnú vadu, ktorú ani prvostupňový orgán ani ostatní účastníci správneho konania nenamietali a nastolil tak nežiaduci protiprávny stav.

Prvostupňový ani odvolací orgán o.i. neuviedli, prečo neaplikovali § 19 ods. 2 SP a neposudzovali podanie podľa jeho obsahu. Nevysporiadal sa s touto námietkou dostatočne čím urobil rozhodnutie nepreskúmateľným ergo nezákonným.

V prípade obsahovo nejasného podania je povinný správny orgán upozorňovať účastníkov k odstráneniu nejasností je s odkazom na § 19 ods. 3 SP. Žalobca tvrdí, že ak mal prvostupňový orgán pochybnosť o tom, aké podanie bolo podané mal vyzvať účastníkov k precizovaniu svojho podania. Neurobil, tak nakoľko takéto podanie považoval za žiadosť o zmenu hraníc čo podľa názoru žalobcu vyústilo do prvého rozhodnutia, ktorým zmenil hranice PR E. a uznal PR Q. B..

_________________________________

1*Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je preto možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - v texte aj „OSP“) len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (napr. § 50a § 715, § § 719 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 29 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov - ďalej v texte aj „ZVB“), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením (napr. § 603 ods. 3 alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom (§ 50a . takúto možnosť zakotvuje napr. v § 270 a ďalej v § 290 a v § 292.“ VOJČÍK, P., BAJÁNKOVÁ, J.: Nahradenie prejavu vôle v teórii a v súdnej judikatúre in Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv. Zásahy súdov do kontraktačného procesu, Justičná Akadémia, Pezinok, 2013, ISBN 978-80-970207-5-0 str.17

Prvostupňový a odvolací orgán odkazujú na súdne konanie o nahradenie prejavu vôle za účelom úpravy vzájomných sporov medzi zainteresovanými stranami. Žaloba na súd neprichádza do úvahy, pretože žiaden zákon neukladá povinnosť pre užívateľa poľovného revíru poskytnúť súhlas a žalobe možno vyhovieť jedine v prípade, že takýto hmotnoprávny predpis - zákon povinnosť ukladá.

V neposlednom rade k odpovedi o neopodstatnenosti rozhodnutí Ústavného súdu, je nutné konštatovať nesprávnosť tvrdenia o tom, že správne konanie sa netýka základných práv a slobôd. Prvostupňový orgán opomenul čl. 46 Ústavy SR, doktrínu práva na spravodlivý proces a princíp prežarovania ústavného práva do zákonného práva.

V zmysle § 18 ods. 1 a súčasne § 19 ods. 3 zákona o správnom konaní začalo dňom doručenia návrhu/ žiadosti, hoci aj neúplného, t.j. dňa 6.6.2013 konanie o uznaní Poľovného revíru (PR) Q. B. (sp.zn. OU- KS-PLO A/2014/01857). Konanie začalo na už zrušenom Obvodnom lesnom úrade v Košiciach. Od 1.10.2013 bol Obvodný lesný úrad zrušený. Právomoc prešla na Okresný úrad Košice okolie, pozemkový a lesný odbor. Okresný úrad Košice okolie, pozemkový a lesný odbor vydal prvé rozhodnutie v tejto veci až dňa 3.2.2014. Žalobca je toho názoru, že postup orgánov najmä: Okresného úradu Košice okolie, pozemkový a lesný odbor bol v rozpore s § 3 ods. 4 a § 49 Správneho poriadku (konanie bez prieťahov). Tento orgán od 1.10.2013 prevzal kompetenciu na riešenie právnej veci. Prvé rozhodnutie vydal až o 4 mesiace neskôr. Rovnako opakovane sú zo strany odvolacieho orgánu prerušované ustanovenia § 49 SP týkajúce sa lehôt na rozhodnutie. Konkrétne bolo odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného doručené 13.4.2015. Rozhodnutie žalovaného je datované k 24.7.2015.“

5. Na základe uvedených dôvodov žalobca navrhol zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s tým, aby správny súd zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.

6. V prílohe žaloby predložil žalobca súdu výpisy z listov vlastníctva č. XXXXX a č. XXXXX kat. úz. Q. a LV č. XX kat. úz. B. vzťahujúce sa na preskúmavanú právnu vec a ďalšie prílohy žaloby na č.l. 10 až 27 spisu vrátane kópií rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov napadnutých žalobou a tiež predchádzajúceho rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie z 03.02.2014 č. OU-KS-PLO A/2014/01857-3, ktorým bolo v predchádzajúcom administratívnom konaní vyhovené žiadosti vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri E. (pozn. súdu: uvedené rozhodnutie Okresného úradu Košice

- okolie, pozemkového a lesného odboru z 03.02.2014 bolo následne zrušené správnym orgánom druhého stupňa).

7. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 20.10.2015 (č.l.33 - 35 spisu) argumentoval nasledovne:

„Žalovaný správny orgán po preskúmaní žaloby zo dňa 27.8.2015 podáva k predmetnej veci nasledovné vyjadrenie:

Okresný úrad Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor (ďalej len správny orgán prvého stupňa) napadnutým rozhodnutím zo dňa 23.03.2015 žiadosti vlastníkov poľovných pozemkov, zastúpených splnomocnencami P. Q., Q. XX, XXX XX Q., AGRO OR s.r.o., Hospodársky dvor Gyňov 193, 044 14 Gyňov v zastúpení Františkom Oravcom a QUATTRO trade AGRO s.r.o., Šafárikova 71, 048 01 Rožňava zo dňa 06.06.2013, doručenej na Obvodný lesný úrad v Košiciach, odbor lesného hospodárstva a poľovníctva dňa 06.06.2013 o uznanie poľovného revíru Q. - B. v katastrálnych územiach Q. a B. podľa § 3 a § 4 zákona o poľovníctve nevyhovel a poľovný revír (ďalej len PR) Q. - B. neuznal.

Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie ako účastník predmetného správneho konania, v zákonom stanovenej lehote.

Žalovaný správny orgán vydal dňa 24.07.2015 žalobou napadnuté rozhodnutie Č.j.: OU-KE- OOP4-2015/024008/SZC, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie P. Q., bytom Q. XX zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-KS-PL02015/000110/Hu zo dňa 23.3.2015 potvrdil.

Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo účastníkom konania ako aj žalobcovi doručené verejnou vyhláškou dňa 11.08.2015 a stalo sa právoplatným tým istým dňom. t.j. 11.08.2015.

Proti vyššie uvedenému právoplatnému rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu podal žalobca predmetnú žalobu zo dňa 27.8.2015, ktorá bola zaslaná žalovanému správnemu orgánu listom krajského súdu č. 7S/112/2015-30 zo dňa 18.9.2015. Žalobca žalobu odôvodnil týmito skutočnosťami:

1. Podľa názoru žalobcu, žalovaný a prvostupňový správny orgán v celom procese zastávajú pasívny a formalistický prístup pri riešení vytvorenia poľovného revíru. Podľa názoru žalobcu je povinnosťou správnych orgánov postupovať taktiež aktívne. Konanie je podľa žalobcu nezákonné aj z dôvodov prieťahov pri vydávaní rozhodnutí.

2. Žalobca uvádza, že podanie zo dňa 06.06.2013 označené ako žiadosť o uznanie revíru obsahovo napĺňalo podmienky žiadosti o zmenu hraníc. Vlastníci na zhromaždení vlastníkov zo dňa 05.06.2013 rozhodli o tom. že chcú z poľovného revíru E. vytvoriť nový revír a splnomocnili svojich zástupcov v konaní pred správnym orgánom. Podľa žalobcu je zrejmé, že vôľa vytvoriť nový revír z doterajšieho revíru v sebe obsahuje aj vôľu odčleniť sa od doterajšieho revíru. Odčlenenie nie je možné bez zmeny hraníc. Poukazuje na to, že rozhodnutie vlastníkov o zmene hraníc odkazuje na konanie o uznávaní poľovného revíru, neukladá vyššie procesné nároky pre účastníkov zhromaždenia. Bolo vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu dňa 03.02.2014, ktorým zmenil hranice poľovného revíru E. a uznal poľovný revír Q. - B.. Ďalej uvádza, že prvostupňový správny orgán pri svojom prvom rozhodnutí považoval žiadosť podanú vlastníkmi za žiadosť spĺňajúcu zákonom stanovené podmienky ako pre zmenu hraníc, tak aj pre uznanie PR Q.Ň. - B.. 3. Žalobca je toho názoru, že prvostupňový ani odvolací orgán neuviedli, prečo neaplikovali § 19 ods. 2 Správneho poriadku a neposudzovali podanie podľa jeho obsahu a nevysporiadali sa s touto námietkou.

4. Žalobca uvádza, že prvostupňový a odvolací orgán odkazujú na súdne konanie o nahradenie prejavu vôle za účelom úpravy vzájomných sporov medzi zainteresovanými stranami a že žaloba na súd neprichádza do úvahy, pretože žiaden zákon neukladá povinnosť pre užívateľa poľovného revíru poskytnúť súhlas a žalobe možno vyhovieť jedine v prípade, že takýto hmotnoprávny predpis povinnosť ukladá.

5. Žalobca je toho názoru, že postup prvostupňového orgánu bol v rozpore s § 3 ods. 4 a § 49 Správneho poriadku (konanie bez prieťahov), pretože prvé rozhodnutie vydal až o 4 mesiace neskôr. Žalobca uvádza, že aj odvolací orgán porušil ustanovenia 49 Správneho poriadku týkajúce sa lehôt, konkrétne bolo odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného doručené 13.04.2015 a rozhodnutie žalovaného je datované 24.07.2015.

Na základe uvedenej žaloby žalobca navrhoval, aby príslušný súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.k. OU-KE-OOP4-2015/024008/SZC zo dňa 24.07.2015 a rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor č.k. OU-KS-PLO- 2015/000110/Hu zo dňa 23.03.2015, vrátil vec na ďalšie konanie a zaviazal žalovaný správny orgán k náhrade trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný správny orgán k vyššie uvedeným žalobným dôvodom uvádza:

Žalovaný ako odvolací orgán v nadväznosti na žalobné námietky trvá na uvedenom právnom názore, že správny orgán nemôže začať konanie vo veci zmeny hranice uznaného PR z vlastného podnetu pri aplikácii § 18 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko v ust. § 10 ods. 1 zákona o poľovníctve je uvedené, kto môže podať žiadosť o zmenu hranice uznaného PR (a to vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru). Uvedenú žiadosť teda v súlade so zákonom musí podať vlastník PR alebo vlastníci spoločného PR. Žiadosť o zmenu hranice nebola na prvostupňový správny orgán podaná.

K bodu žaloby vo veci že prvostupňový správny orgán neuviedol, prečo neaplikoval § 19 ods. 2 Správneho poriadku a neposudzoval podanie podľa jeho obsahu odvolací orgán uvádza, že na prvostupňový správny orgán nebola doručená žiadosť o zmenu hranice PR E.. Žalobca sa stotožnil s tým, že správny orgán nemôže vyzývať k takému konaniu, ale podľa neho je správny orgán povinný upozorňovať účastníkov konania k odstráneniu nejasností s odkazom na § 19 ods. 3 Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán chybu v konaní odstránil tým. že oznámil účastníkom konania formou upovedomenia - list OU-KS- PLO-2015/000110 zo dňa 06.02.2015, že podľa § 18 ods. 3

Správneho poriadku začal konanie o uznanie PR Q.T. - B. a informoval vlastníkov poľovných pozemkov, že je nutné, aby pred konaním o uznanie PR Q. - B. predchádzalo konanie o zmene hraníc PR E.Ú. za splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v § 9 a § 10 zákona o poľovníctve. Taktiež prvostupňový správny orgán informoval, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa účastníci konania môžu oboznámiť s podkladom pre rozhodnutie o uznanie PR Q. - B. a navrhnúť jeho doplnenie. Uvedené upovedomenie bolo v zmysle § 26 ods. 2 Správneho poriadku doručené verejnou vyhláškou v obciach Seňa, Belža, Trstené pri Hornáde, Perín, Veľká Ida, Kechnec, Milhosť a na Miestnom úrade mestskej časti Košice - Šaca a poštou dotknutým účastníkom konania. Tým správny orgán poučil účastníkov konania a odstránil nedostatok v konaní, teda upovedomil účastníkov konania, že nie je možné uznať PR z poľovných pozemkov už začlenených do uznaného PR. Žiadatelia podali žiadosť na uznanie poľovného revíru Q. - B., bez splnenia prvotnej podmienky uloženej zákonom o poľovníctve a teda, iniciovať svojím podaním najprv zmenu hranice poľovného revíru. Nie je v právomoci orgánu štátnej správy vyzvať vlastníka alebo vlastníkov poľovných pozemkov k takémuto konaniu. V danom prípade je toto konanie konaním návrhovým. Teda tvrdenie žalobcu, že sa správny orgán nevysporiadal s námietkou a správny orgán neaplikoval § 19 ods. 2 Správneho poriadku a neposudzoval podanie podľa jeho obsahu v nadväznosti na list č. OU-KS-PLO-2015/000110 zo dňa 06.02.2015 je zavádzajúce.

Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (článok 2 odsek 2 Ústavy SR). Osobitný zákon o poľovníctve neumožňuje orgánu štátnej správy začať konanie vo veci zmeny hranice PR z vlastného podnetu. Zákon o poľovníctve je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu ku Správnemu poriadku. V danom prípade je konanie o zmene hranice poľovného revíru konaním návrhovým, ktoré nemôže začať správny orgán z vlastného podnetu.

V čase konania správneho orgánu o uznaní PR Q. - B. boli poľovné pozemky navrhované na uznanie PR Q. - B. začlenené do PR E., ktorý bol uznaný právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie č. 2003 00039-Čt zo dňa 27. októbra 2003 (čo vyplýva z predloženého opisu hraníc navrhovaného PR Q.

- B.). K uvedenému tunajší odbor uvádza, že v konaní nie je potrebné k právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu Okresného úradu Košice - okolie č. 2003/00039-Čt zo dňa 27. októbra 2003 dokladovať listy vlastníctva.

Správny orgán prvého stupňa v čase konania o uznaní PR Q. - B. evidoval ako užívateľa PR E. Poľovnícke združenie E. Q. a to na základe právoplatných rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa o schválení zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva pre Poľovnícke združenie E. Q..

Z ustanovení § 3 a § 4 zákona o poľovníctve vyplýva, že nie je možné uznať PR z poľovných pozemkov už začlenených do uznaného PR. Tak ako aj zákon neumožňuje orgánu štátnej správy zrušiť už uznaný PR právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. V ustanovení § 3 ods. 3 zákona o poľovníctve je teda uvedené, že okresný úrad uzná za PR súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov, pričom poľovné pozemky zákon definuje ako každú plochu, ktorá nie je definovaná ako nepoľovná plocha (§ 2 písm. o zákona o poľovníctve). Poľovný revír zákon o poľovníctve definuje ako súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva (§2 písm. p/ zákona o poľovníctve).

Z uvedeného teda vyplýva, že PR sa môže uznať z "voľných" poľovných pozemkov a nie z poľovného revíru, t.j. z poľovných pozemkov vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva. O navrhovaných poľovných pozemkoch za PR Q. - B. už správny orgán prvého stupňa rozhodol a to rozhodnutím č. 2003/00039-Čt zo dňa 27. októbra 2003, kde predmetné poľovné pozemky vymedzil za súčasť poľovného revíru E., v ktorom vykonávalo právo poľovníctva poľovnícke združenie E. Q..

Žalovaný poukázal vo svojom rozhodnutí, že v prvom rade je vecou dohody medzi jednotlivými stranami (vlastníkmi poľovných pozemkov) upraviť si vzájomné právne vzťahy a postupom podľa § 9 a § 10 v nadväznosti na § 5 zákona o poľovníctve požiadať o zmenu hranice poľovného revíru. V prípade neochoty druhej strany o úpravu vzájomných vzťahov si môže dotknutá strana žiadať o nahradenie prejavu vôle na príslušnom súde s poukázaním na ust. § 7 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého: " V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány."

K žalobnému dôvodu, že postup prvostupňového orgánu bol v rozpore s § 3 ods. 4 a § 49 Správneho poriadku (konanie bez prieťahov), pretože prvé rozhodnutie vydal až o 4 mesiace neskôr uvádzame, že v súlade s § 49 Správneho poriadku je povinnosť správneho orgánu rozhodnúť vo veci najneskôr do 60 dni. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie až po 60 dňovej lehote, čo bolo zapríčinené aj zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže boli zrušené obvodné lesné úrady a právomoc Obvodného lesného úradu v Košiciach, odboru lesného hospodárstva a poľovníctva prešla na Okresný úrad Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor, avšak nedodržanie lehôt nemá dopad na vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia.

K bodu žaloby že aj odvolací orgán porušil ustanovenia § 49 Správneho poriadku týkajúce sa lehôt, konkrétne bolo odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného doručené 13.04.2015 a rozhodnutie žalovaného je datované 24.07.2015 uvádzame, že sa nezakladá na pravde, nakoľko zákonná lehota pre rozhodnutie v odvolacom konaní nezačína plynúť už podaním odvolania na orgán, ako si to myslí žalobca, ale až dňom predloženia spisového materiálu prvostupňového orgánu na odvolací orgán. Teda v tomto prípade bol spisový materiál predložený na odvolací orgán dňa 28.05.2015 a rozhodnutie odvolacieho orgánu je datované dňa 24.7.2015, čiže zákonná 60 dňová lehota vo zvlášť zložitých prípadoch (vzhľadom na rozsah spisového materiálu) bola dodržaná.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný správny orgán navrhuje, aby krajský súd predmetnú žalobu o preskúmanie zákonnosti a postupu, ktorý mu predchádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného OU-KE-OOP4-2015/024008/SZC zo dňa 24.07.2015 a rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor č.k. OU-KS-PLO- 2015/000110/Hu zo dňa 23.03 ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalovaný správny orgán súhlasí s prejednaním vecí bez nariadenia pojednávania, pretože napadnuté rozhodnutie je podľa názoru žalovaného vecne správne a zákonné a v danom prípade ide o vec patriacu do sféry správneho súdnictva, kde sa dokazovanie prevažne nevykonáva. Všetky argumenty v danej veci sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, resp. v tomto vyjadrení k žalobe.“

8. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7S/112/2015-42 z 30.06.2016 pribral do konania v preskúmavanej právnej veci účastníkov administratívneho konania označených pod bodmi 1./ až 8./ v úvodnej časti tohto rozsudku. Písomným podaním z 05.09.2016 oznámil správnemu súdu prevzatie právneho zastúpenia pribratých účastníkov v 3./ až 8./ rade ich právny zástupca, ktorý následne v písomnom podaní z 29.09.2016 (č.l.48-49 spisu) predložil k obsahu žaloby súdu nasledovné vyjadrenie:

„Žalobca vo svojej žalobe okrem iného údajnú nezákonnosť Rozhodnutia odôvodňuje aj tým, že podanie Žalobcu zo dňa 06.06.2013 označené ako žiadosť o uznanie poľovného revíru obsahovo napĺňalo podmienky žiadosti o zmenu hraníc poľovného revíru. Podľa Žalobcu malo byť z prejavu vôle vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 06.06.2013, kedy časť vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri E. (nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce Q. a B.) mala rozhodnúť o tom, že chcú z Poľovného revíru E. vytvoriť nový revír, Poľovný revír Q.T. B.. Podľa Žalobcu je zrejmé, že vôľa vytvoriť nový revír z doterajšieho revíru v sebe má obsahovať aj vôľu odčleniť sa od súčasného Poľovného revíru E., z čoho má vyplynúť aj zmena hraníc jestvujúceho Poľovného revíru E.. Žalobca ďalej poukazuje tiež na to, že ani Žalovaný ani prvostupňový správny orgán neuviedli z akého dôvodu neaplikovali ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP") a neposudzovali podanie, t. j. žiadosť zo dňa 06.06.2013 podľa jej obsahu, a zároveň sa s touto námietkou Žalobcu náležite nevysporiadali.

V tejto súvislosti Účastníci konania poukazujú na stranu 5 a 6 žalobou napádaného Rozhodnutia, kde Žalovaný ponúka v rámci odôvodnenia Rozhodnutia vyčerpávajúcu argumentáciu a výpočet dôvodov, pre ktoré nie je možné považovať obsah žiadosti zo dňa 06.06.2013 za žiadosť o zmenu hranice poľovného revíru, ktorá by bola spôsobilá iniciovať konanie o zmene hraníc poľovného revíru v zmysle ustanovenia § 10 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoP").

Účastníci konania len pre úplnosť poukazujú na to, že žiadosť zo dňa 06.06.2013 nemohla byť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 SP posúdená ako žiadosť o zmenu hraníc Poľovného revíru E. nakoľko nielenže z jej obsahu nevyplynulo, že žiadateľ má záujem na zmene hraníc Poľovného revíru E., ale navyše neboli ani splnené zákonné predpoklady vplývajúce z príslušných ustanovení ZoP preto, aby mohla byť daná žiadosť považovaná za žiadosť o zmenu hraníc Poľovného revíru E.. V nadväznosti na to, Účastníci konania uvádzajú, že ustanovenia ZoP neumožňujú zrušiť právoplatné rozhodnutie vydané v správnom konaní vo veci uznania poľovného revíru vydaním nového rozhodnutia. Účastníci konania majú za to, že práve z uvedeného dôvodu bol do znenia ZoP zavedený inštitút zmeny hranice poľovného revíru upravený v ustanovení § 9 ZoP spolu s úpravou konania o zmene hranice poľovného revíru stanovenou v ustanovení § 10 ZoP. Podľa ustanovenia § 10 ods. 6 ZoP platí, že: „Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru stráca platnosť predchádzajúce rozhodnutie o uznaní poľovného revíru “ V tejto súvislosti Účastníci konania poukazujú na ustanovenie § 9 písm. c) ZoP, podľa ktorého platí, že: „Zmenu hranice poľovného revíru, ktorého užívanie je postúpené zmluvou, možno vykonávať v čase platnosti zmlúv v jednom poľovnom revíri, ak so zmenou súhlasí užívateľ tohto poľovného revíru a vlastníci všetkých dotknutých poľovných pozemkov v dotknutých poľovných revíroch podľa § 5." Citované ustanovenie poskytuje ochranu vlastníkov poľovných pozemkov v už uznanom poľovnom revíri, aby nedošlo k odčleneniu pozemkov z uznaného poľovného revíru do nového - uznávaného poľovného revíru bez toho, aby vlastníci dotknutých poľovných pozemkov s takýmto odčlenením súhlasili. Účastníci konania v tejto súvislosti uvádzajú, že poľovný revír je potrebné s ohľadom na uvedené považovať za vec spoločnú v zmysle ustanovenia § 139 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ"), čo vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý je uvedený v Rozsudku zo dňa 19.02.2014, sp. zn.: 10Sžr/30/2013, v Rozsudku zo dňa 12.05.2011, sp. zn.: 8Sžo/211/2010 a taktiež právneho názoru Ústavného súdu SR, ktorý je uvedený v Náleze zo dňa 08.03.2012, č. IV. ÚS 126/2012. S prihliadnutím na uvedené a taktiež v zmysle citovaného ustanovenia § 9 písm. c) ZoP, malo dôjsť najprv k hlasovaniu vlastníkov všetkých poľovných pozemkov v Poľovnom revíri E.Ú. o zmene jeho hraníc a následnému rozhodnutiu o zmene hraníc v poľovnom revíri E., pričom následkom tohto rozhodnutia by boli poľovné pozemky začlenené do poľovného revíru E. vyňaté na to, aby mohli byť tieto poľovné pozemky začlenené ďalším rozhodnutím do poľovného revíru Q. - B.. Z uvedeného dôvodu až po prijatí uznesenia o zmene hraníc poľovného revíru E. mali hlasovať o uznaní poľovného revíru Q. - B. už len tí vlastníci tých poľovných pozemkov, ktorých pozemky boli navrhované na začlenenie do nového poľovného revíru Q. - B.. Inak povedané, pre zmenu hranice poľovného revíru za účelom odčlenenia časti poľovného revíru, z ktorej má byť uznaný nový poľovný revír, nie je v zmysle citovaného ustanovenia § 9 písm. c) ZoP postačujúce, že časť vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru E., z ktorých by sa mal uznať nový poľovný revír (v tomto prípade Poľovný revír Q. - B.) prejaví súhlas s uznaním Poľovného revíru Q. - B., ako sa stalo v tomto prípade na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa 05.06.2013 (Účastníci konania v tejto súvislosti len pripomínajú nulitu uznesení prijatých na predmetnom Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 05.06.2013, a to z dôvodov, ktoré sú bližšie špecifikované v podaniach Účastníkov konania v rámci správneho konania, a námietok, ktoré boli prednesené na samotnom Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 05.06.2013), a to bez toho, aby sa prv hlasovalo o zmene hraníc Poľovného revíru E.y na zhromaždení vlastníkov všetkých poľovných pozemkov tvoriacich Poľovný revír E.. Avšak ako vyplýva z Notárskej zápisnice č. N 359/2013, Nz 20508/201, NCRIs20932/2013 zo dňa 05.06.2013 (ďalej len „Notárska zápisnica“), ktorou bolo osvedčené zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktorá obsahuje uznesenie o schválení žiadosti na uznanie poľovného revíru Q. - B. (bez ohľadu na vytýkané nedostatky priebehu predmetného zhromaždenia a uznesení na ňom prijatých), je zrejmé, že zhromaždenie bolo zvolané len pre vlastníkov poľovných pozemkov v katastrálnych územiach obce Q. a obce B., a to bez toho, aby sa ho zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov Poľovného revíru E. nachádzajúcich sa v katastrálnych územiach obce K. X. O., A., X., F. atď. V tejto súvislosti Účastníci konania opätovne poukazujú na Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 19.02.2014, sp. zn.: 10Sžr/30/2013, v rámci ktorého súd s obdobným skutkovým stavom, čo sa týka uznania nového poľovného revíru z poľovných pozemkov, ktoré už sú začlenené do poľovného revíru (v prípade predkladaného rozhodnutia - bažantnice), vysporiadal nasledovne: „Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že pre zriadenie samostatného poľovného revíru samostatnej bažantnice je postačujúce na to, aby bola zriadená samostatná bažantnica, aby rozhodlo o tom zhromaždenie dotknutých vlastníkov (vlastníkov pozemkov na ktorých sa má zriadiť bažantnica), ak o zriadení rozhodne 2/3-inová väčšina vlastníkov pozemkov, na ktorých sa má zriadiť bažantnica."

Vzhľadom na vyššie uvedené, Účastníci konania poukazujú na to, že nie je nedostatkom Žalovaného to, že Žalobca spolu s ostatnými žiadateľmi o uznanie Poľovného revíru Q. - B. predmetnú vadu ani potom čo im bol doručený List Žalovaného zo dňa 06.02.2015, č. k. OU-KS-PLO-2015/000110, ktorým boli upovedomený o tom, že konaniu o uznanie Poľovného revíru Q. - B.Ž. musí predchádzať konanie o zmene hraníc Poľovného revíru E. za splnenia zákonných podmienok vymedzených v ustanoveniach § 9 a § 10 ZoP (teda aj súhlas vlastníkov všetkých poľovných pozemkov v Poľovnom revíry E. v zmysle ustanovenia § 5 ZoP), neodstránili. Zhrňujúc vyššie uvedené skutočnosti sú Účastníci konania toho názoru, že žaloba neobsahuje žiadne zásadné právne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť samotný enunciát napádaného Rozhodnutia. Účastníci konania v celom rozsahu stotožňujú s odôvodnením napádaného Rozhodnutia, konanie predchádzajúce vydaniu Rozhodnutia považujú za zákonné, a Rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi.“

Zástupca pribratých účastníkov konania v 3./ až 8./ rade navrhol zamietnuť žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

9. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby, konajúc podľa správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z.z.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, právne vyhodnotil aj v konaní predložené písomné vyjadrenia žalovaného správneho orgánu a ďalších účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

10. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovení inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 491 ods. 2, prvá veta SSP).

11. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

12. Vychádzajúc z obsahu žalobných námietok uvedených v žalobe z 27.08.2015 správny súd konštatoval, že zásadnou otázkou pre rozhodnutie v preskúmavanej právnej veci je posúdenie žalobcom zdôrazňovanej možnosti správnych orgánov oboch stupňov postupovať v konaní o uplatnenom nároku v administratívnom konaní z hľadiska jeho obsahu podľa právnych kritérií obsiahnutých v §§ 9,10 zákona o poľovníctve (konanie o zmene hranice poľovného revíru), teda nie podľa právnej procedúry obsiahnutej v § 3 až § 5 zákona o poľovníctve upravujúcej uznanie poľovného revíru. Žalobcom vytýkaný formalistický prístup správnych orgánov v preskúmavanej právnej veci pri posudzovaní obsahu návrhu na začatie administratívneho konania o uznanie poľovného revíru podľa § 4 zákona o poľovníctve a právnej a skutkovej argumentácie účastníkov v priebehu konania vytvorili podľa žalobcu nezákonný stav, ktorým sa cíti byť ukrátený na subjektívnych právach v dôsledku neuznania poľovného revíru Seňa - Belža a nevyhovenia žiadosti vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 06.06.2013.

13. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. V ustanovení § 79 ods. 2 zákona o poľovníctve sú uvedené prípady, v ktorých sa všeobecný predpis o správnom konaní na konanie podľa zákona o poľovníctve nevzťahuje. Dané zákonné ustanovenie vylučujúce aplikáciu zákona o správnom konaní na konanie podľa uvedeného zákona nezahŕňa konanie o uznanie poľovného revíru podľa § 3, § 4 zákona o poľovníctve, ani konanie o zmene hranice poľovného revíru podľa § 9, § 10 zákona o poľovníctve.

15. Platnosť zákona o správnom konaní pre celé administratívne konanie o žiadosti vlastníkov poľovných pozemkov zastúpených žalobcom zo 06.06.2013, ktorou sa navrhovatelia domáhali uznania poľovného revíru Q. - B. je z procesnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska vyhodnotenia prípadnej dôvodnosti žalobných námietok určujúcou pre dané súdne preskúmavacie konanie.

16. Podľa § 18 ods. 1, 2 správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Podľa § 18 ods. 3 uvedeného zákona o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známy, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný predpis, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

17. Z obsahu citovaných zákonných ustanovení (predovšetkým z dikcie § 18 ods. 1 správneho poriadku, ako aj z ustálenej administratívno-právnej praxe orgánov verejnej správy rešpektujúcej Ústavu Slovenskej republiky a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy vyplýva jednoznačný právny záver, že obsah návrhu účastníka (účastníkov) konania je určujúcim právnym rámcom pre zadanie obsahu administratívneho konania. Návrh účastníka konania na začatie správneho konania je z právneho hľadiska podaním (§ 19 správneho poriadku), avšak zákonodarca používa na jeho označenie osobitný názov, keďže ide o kvalifikované podanie, z ktorého vyplýva podstata veci, o ktorej sa má rozhodnúť. Vo svojom návrhu účastník vymedzí, o čom bude správny orgán rozhodovať, t.j. určí predmet konania. Od takto vymedzeného predmetu konania sa správny orgán nemôže odchýliť. Ide totiž o prísnu aplikáciu tzv. dispozičnej právnej zásady v správnom konaní, v rámci ktorej je výlučným právom účastníka konania nakladať (disponovať) s konaním v tom zmysle, že jeho kvalifikovaný prejav vôle určuje právny obsah administratívneho konania, ktoré účastník svojim návrhom na začatie konania podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku vyvolal. Platný právny stav obsiahnutý v zákone č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov teda neumožňuje správnemu orgánu odchýliť sa od návrhu na začatie konania, okrem prípadov, keď správny orgán začína konanie na základe aplikácie zásady oficiality (ex offo), keď z hmotnoprávnej úpravy vyplýva pre správny orgán možnosť alebo povinnosť začať správne konanie s určitým obsahom. V preskúmavanej právnej veci však nejde o danú právnu situáciu, ktorá by bola východiskom pre správny orgán na zmenu obsahu administratívneho konania. Správny orgán, rovnako ako ostatné fyzické a právnické osoby, sú viazané platným právnym poriadkom. To znamená, že ak z obsahu zákona vyplýva pre začatie konania dispozičná zásada, správny orgán nemôže začať konanie z vlastného podnetu. Takýmto konaním by totiž správny orgán porušil ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. (, komentár, Soňa Košičiarová, Heuréka 2004, str. 71 a nasl.).

18. Predmet a obsah administratívneho konania v preskúmavanej právnej veci bol od samého počiatku zreteľne daný obsahom návrhu na začatie konania - žiadosti o uznanie poľovného revíru zo 06.06.2013, ktorá je súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov zároveň vyplýva, že ani v priebehu administratívneho konania nedošlo k zmene jeho predmetu. Z obsahu žiadosti o uznanie poľovného revíru zo 06.06.2013 vyplýva, že „vlastníci poľovných pozemkov zastúpení splnomocnencami zvolenými na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 05.06.2013 uvedených v prílohe č. 1 tejto žiadosti v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 a nasl. zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, týmto podávam žiadosť o uznanie poľovného revíru Q. - B. vytvorených z našich pozemkov v katastrálnom území obcí Q. T. B..“

19. V preskúmavanom rozhodnutí z 24.07.2015 v právnej nadväznosti na prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, pozemkového a lesného odboru z 23.03.2015 správne orgány oboch stupňov právne a skutkovo v súlade s obsahom administratívneho spisu formulovali svoje závery vzťahujúce sa na administratívne konanie (s predmetom konania uvedeným v bode 18 odôvodnenia tohto rozsudku). Pokiaľ teda ide o hmotnoprávny stav veci zistený v administratívnom konaní, za správne a súladné so zákonom považuje správny súd závery žalovaného v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 24.07.2015, podľa ktorých z ustanovení § 3 a § 4 zákona o poľovníctve vyplýva, že nie je možné uznať poľovný revír z poľovných pozemkov už začlenených do uznaného poľovného revíru, tak ako zákon neumožňuje orgánu štátnej správy zrušiť už uznaný poľovný revír právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Správny orgán prvého stupňa v čase konania o uznanie poľovného revíru Q. - B. pritom evidoval ako užívateľa poľovného revíra E. Poľovnícke združenie E. - Q., a to na základe právoplatných rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa o schválení zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva pre Poľovnícke združenie E. -Q.. V súvislosti s uvedenými konštatovaniami žalovaného je právne významnou pre dané konanie podľa názoru správneho súdu aj ďalšia skutočnosť vyplývajúca z obsahu administratívneho spisu, ktorou je existencia právoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 2003/00039-Čt zo dňa 27.10.2003, podľa ktorého

poľovné pozemky, ktoré žalobca navrhoval začleniť do poľovného revíru Q. - B., nachádzajúce sa v katastrálnych územiach obcí Q. T. B. sú súčasťou poľovného revíru - E.. Ide podľa názoru správneho súdu o existenciu veci v zmysle právnom schválenej právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktorej zmena môže nastať iba právnou procedúrou vymedzenou právnym predpisom. Žalovaný preto oprávnene konštatoval v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, že „v súlade s § 10 ods. 6 zákona o poľovníctve až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru stráca platnosť predchádzajúce rozhodnutie o uznaní poľovného revíru. Konanie o uznaní nového poľovného revíru podľa § 3 a § 4 zákona o poľovníctve, však nie je konaním o zmene hraníc poľovného revíru podľa § 9 a § 10 zákona o poľovníctve. Na základe uvedeného vyplýva, že konaniu o zmene PR Q. - B. musí predchádzať konanie o zmene hraníc PR E..“

20. Dané právne závery žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré správny súd považuje za súladné s platným právnym stavom boli obsiahnuté už v rozhodnutí žalovaného z 08.12.2014 č. OU-KE-OOP4-2014/048435/SZC, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, pozemkového a lesného odboru č. OU-KS-PLO-2014/01857-008-Hri z 29.07.2014. Napokon žalovaný už v rozhodnutí č. OU-KE-OOP4-2014/015070/SZC z 29.05.2014, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, pozemkového a lesného odboru č. OU-KS-PLOA/2014/01857-3 z 03.02.2014 o uznaní poľovného revíru Q. - B. na poľovných pozemkoch o výmere 2 294 ha (rozhodnutie predložené správnemu súdu žalobcom v prílohe žaloby) správne formuloval zhodné právne závery vzťahujúce sa na konania o uznanie poľovného revíru podľa § 3 - § 5 zákona o poľovníctve a konania o zmene hranice poľovného revíru (§ 9, § 10 zákona o poľovníctve). Všetky rozhodnutia žalovaného správneho orgánu obsahujú jednotnú právnu argumentáciu, reagujúcu na obsah administratívneho konania a závery z neho vyplývajúce. Správny súd z dôvodov obsiahnutých v bodoch 12 až 19 odôvodnenia tohto rozsudku sa aj s predmetnou argumentáciou žalovaného stotožnil.

21. Žalobca teda už v priebehu administratívneho konania mal vedomosť o odlišnosti právnych režimov uznávania poľovného revíru a zmeny hraníc poľovného revíru a východiskových právnych záverov žalovaného správneho orgánu formulovaných už v priebehu administratívneho konania. Preskúmavané rozhodnutie z 24.07.2015 teda neobsahuje pre účastníkov konania prekvapivé zistenia a z nich vyplývajúce právne významné skutočnosti, pričom nosným záverom žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí je správne konštatovanie o právnej nepriechodnosti návrhu na začatie administratívneho konania zo 06.06.2013 o uznanie poľovného revíru Q. - B. z pozemkov v kat. úz. Q. T. B. označených v uvedenom návrhu.

22. Súd k veci napokon poznamenáva, že aj zo zápisnice o pojednávaní z 01.06.2017 z obsahu výsluchu žalobcu P. Q. vyplýva, že tak ako to uviedol žalobca „žiadosť bola podaná podľa § 3 a § 4 zákona č. 274/2009 Z.z., napriek tomu bola naša žiadosť zamietnutá.“ Samotný žalobca teda potvrdil, v akých právnych medziach malo prebiehať a prebiehalo právoplatne skončené administratívne konanie o návrhu na začatie konania zo 06.06.2013.

23. Správny súd považuje za potrebné v reakcii na obsah žaloby zdôrazniť, že podmienky uznávania poľovného revíru podľa § 3 až § 5 zákona o poľovníctve a konania o zmene hranice poľovného revíru podľa § 9, § 10 zákona o poľovníctve pri svojej odlišnosti sa dotýkajú aj práv a právom chránených záujmov ďalších subjektov, pričom kým žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať podľa § 4 zákona o poľovníctve vlastník alebo vlastníci poľovného pozemku, z ktorého má byť poľovný revír uznaný (pri existencii súhlasu nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov /§ 4 ods. 2 zákona o poľovníctve/) žiadosť o zmenu hranice uznaného poľovného revíru podľa § 9 zákona o poľovníctve môže podať vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru (§ 10 ods. 1 zákona o poľovníctve). Aj ďalšie odlišnosti v právnom charaktere týchto konaní však reprezentujú v konkrétnostiach zjednocujúci právny zámer zákonodarcu prednostne prihliadať na životné potreby zvery tak, aby zver v poľovnom revíri mala zabezpečené všetky podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. a) až c) zákona o poľovníctve (primerané zdroje prirodzenej potravy a vody, zaručené podmienky prirodzeného rozmnožovania a vývoja, vytvorené podmienky na prirodzený pohyb, úkryt a pokoj). S danými zákonom danými požiadavkami súvisí aj stabilita právnych vzťahov týkajúca sa výkonu práva poľovníctva, ktorej právnymi garantmi sú orgány verejnej správy uvedené v zákone o poľovníctve.

24. Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd žalobu vo veci zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 - § 169 SSP tak, že žalobcovi a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania vychádzajúc z procesno-právnych podmienok uvedených v ustanoveniach § 167, § 168 SSP. Zároveň priznal právo na náhradu trov konania pribratým účastníkom konania v 3./ až 8./ rade opierajúc sa o dikciu § 169, prvá veta SSP, podľa ktorého ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením súdu (§ 175 ods. 2 SSP).

26. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).