Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/42/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, O. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, Kubániho 16, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 19. 04. 2016, č. k. 20C/214/2010-98 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok so spresnením, že sa zrušuje rozhodcovský rozsudok JUDr. M. C., sp. zn. RK - XXXX/XX-MK zo dňa 23. 11. 2011.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok JUDr. M. C., sp. zn. RK - XXXX/XX-MK zo dňa 25. 08. 2010 (správne zo dňa 23. 11. 2011). Zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 195,23 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa svojim návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku odôvodňujúc, že napriek neplatnej rozhodcovskej doložke JUDr. M. C. ako rozhodca rozhodol rozhodcovským rozsudkom. Žalobkyňa poukázala na to, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko zmluvné dojednanie čl. 18.2 zmluvy o revolvingovom úvere je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žalovaný k podanému návrhu uviedol, že priebeh rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok je upravený v čl. 18 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Súd nariadil a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil, že dňa XX. XX. XXXX uzavreli účastníci úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalobkyni vo výške 896,24 Eur. Uvedený úver sa žalobkyňa zaviazala splácať v 30-tich mesačných splátkach, vždy k 19-temu dňu v mesiaci, a to vo výške 54,34 Eur. Návrhom adresovaným JUDr. M. C., rozhodcovi, sa žalovaný domáhal zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému sumu 2 216,51 Eur s príslušenstvom. Dňa 25. 08. 2010 rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK - XXXX/XX-MK, ktorým žalobkyňu zaviazal na úhradu sumy 2 080,68 Eur s príslušenstvom. Proti tomuto rozhodcovskému rozsudku podala žalobkyňa žalovanú odpoveď, v dôsledku čoho bol vydaný rozhodcovský rozsudok zrušený. Dňa 23. 11. 2011 opätovne rozhodol rozhodca JUDr. M. C. v konaní vedenom pod sp. zn. RK - XXXX/XX-MK a druhým rozhodcovským rozsudkom zaviazal žalobkyňu uhradiť žalovanému 1 861,51 Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti konanie zastavil.

3. Vec právne posúdil podľa ust. § § 52 ods. 3, 4, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súd a konštatoval, že účastníci uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bol revolvingový úver. Ten je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Súd má možnosť aj bez návrhu posúdiť či vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy je opomenutie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov spôsobilé prisúdiť tejto doložke nekalú povahu v zmysle čl. 3 a 4 Smernice č. 93/13/EHS. Súd zdôraznil, že neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (uznesenie Európskeho súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ s. r. o. c/a Iveta Korčkovská).

4. S poukazom na ust. § 40 ods. 1, 2 a § 41 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. súd uzavrel, že podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita, rýchlosť konania a jeho neformálnosť. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru než aká je vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnuté dodržiavať zásady spravodlivosti, zákonnosti a tiež ústavnosti. Tieto zásady dodržané neboli. Je nepochybné, že aj na vydanie rozhodnutia rozhodcu či rozhodcovského súdu sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a tiež z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Znamená to, že aj takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Aj rozhodcovské súdy sú povinné aplikovať právo tak, aby výsledkom nimi uplatnenej právomoci bolo rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou právnou normou je Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010). S prihliadnutím na uvedené súd uzavrel, že rozhodcovský rozsudok vyššie uvedené stanoviská neakceptoval, nie je z neho zrejmý spôsob výpočtu žalovanej sumy, rozhodcovský rozsudok je zmätočný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru súdu bol takýto postup rozhodcu neprípustný, nakoľko bezdôvodne nerešpektovaním záväzných aplikačných pravidiel odoprel ochranu spotrebiteľovi

- žalobkyni, a preto rozhodcovský rozsudok zrušil.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania za tri úkony právnej služby (2 x 55,46 Eur, 1 x 61,85 Eur) a 3 x režijný paušál (2 x 7,21 Eur, 1 x 8,04 Eur).

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že podobne ako skôr zrušený rozsudok je aj napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, zmätočný, pretože skutkové a právne závery, ktoré sa v ňom uvádzajú nemajú s prejednávanou vecou súvislosť. Zmätočnosť napadnutého rozsudku vyplýva aj z toho, že súd zrušil neexistujúci rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 25. 08. 2010. Ak sa žalobca domáhal zrušenia v poradí prvého rozhodcovského rozsudku zo dňa 25. 08. 2010 (ktorý bol zrušený ešte v rámci rozhodcovského konania), potom konanie o zrušenie v poradí druhého rozhodcovského rozsudku (vydaného dňa 23. 11. 2011) sa mohlo logicky začať na základe podaného návrhu v lehote 30 dní od jeho vydania. Takýto návrh mohol byť urobený až po 23. 11. 2011. Ďalej uviedol, že súd ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku opätovne uvádza absenciu údaju o RMPN hoci zmluva uzavretá medzi účastníkmi tento údaj obsahuje. Navrhol, aby odvolací súd z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z. platný a účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 (a contrario) zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalovaným preukázané a ani tvrdené, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne.

11. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred všeobecným súdom alebo pred jedným z dvoch rozhodcovských súdov. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

12. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ, podaním žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

13. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

14. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.1.2008, len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda

charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

17. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov), rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

18. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.

19. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, ako aj zisteným skutkovým stavom odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť podanej žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, vrátane rozhodcovskej zmluvy (č. l. 29 - 30) je dojednaná ako formulárová štandardná zmluva, ktorej obsah spotrebiteľ - žalobkyňa nemohla ovplyvniť, lebo bol predložený na predtlačenom formulári s textom vopred pripraveným. V súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní obsahu spotrebiteľských zmlúv v prípade pochybností sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Uvedené ustanovenie je totožné s čl. 5 Smernice 93/13 EHS, podľa ktorého v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne, keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne vychádzal z nemožnosti aplikovať zmluvné dojednania vzhľadom k tomu, že v rámci rozhodcovského konania boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, vyplývajúce z ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na zachovanú zákonnú lehotu 30 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobe vyhovel. Namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého odôvodnenia rozhodnutia, ako aj nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli opodstatnené. Napadnuté rozhodnutie, jeho odôvodnenie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 Civilného sporového poriadku (predtým § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016). Dojednanie o rozhodcovskej doložke, resp. spotrebiteľskej zmluve možno z ústavného hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ, podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie.

20. Z týchto dôvodoch odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 so spresnením, že sa zrušuje rozhodcovský rozsudok JUDr. M. C. sp. zn. RK-XXXX/XX-MK zo dňa 23. 11. 2011.

21. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobkyni žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania úspešnej žalobkyni nepriznal (§ 255 ods. 1 .

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .