Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-17-2017.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmanovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, vo veci starostlivosti súdu o toho času plnoletú B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, pôvodne zastúpenou Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka A.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Na O. XXXX/XX, zastúpená: Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom v Nitre, Štefánikova 15 a otca - H. K., nar. XX.XX.XXXX. bytom J. H. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Pekarom, advokátom v Skalici, Potočná 191/39, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca - účastníka, voči ktorému návrh smeruje proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 24P/89/2014-269 zo dňa 18. mája 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 28.06.2013 sa matka v tom čase maloletej B. K. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej B. na sumu 280 eur mesačne odo dňa 01.09.2013, čím by sa zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 6P/83/2012-26 zo dňa 11.06.2012 v časti výroku o výživnom. Svoj návrh odôvodnila zvýšenými výdavkami na maloletú, ktorá od 01.09.2013 bude navštevovať D. J. X, X., keď ona poberá rodičovský príspevok a má mesačný príjem zo zisku vo výške 605,21 eur mesačne, pričom má dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec maloletej k návrhu uviedol, že má predstavu o výživnom 150 eur mesačne, nechce byť právne zaviazaný platiť 180 eur, ktoré výživné v uvedenej sume platí zhruba od decembra 2014, dcére uhrádza náklady na telefón okolo 30 eur mesačne a dáva jej vreckové asi 100 eur mesačne; dcére peniaze dá v prípade potreby aj bez určenia.
2. Napadnutým zhora označeným (v poradí druhým rozsudkom) Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie vo veci takto rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu v Skalici č. k. 6P 83/2012-26 zo dňa 11.6.2012 v časti týkajúcej sa výživného tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na B. K., nar. X.X.XXXX zo sumy XX eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, počnúc od 1.9.2013, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám B. K..
II. Súd otcovi zročné výživné na B. K. za čas od 1.9.2013 do 31.5.2016 neurčuje.
III. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vyjadrenia účastníkov konania počas celého konania, zistený skutkový stav, citované ustanovenia Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. - § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1) a citované ustanovenie § 160 ods. 1 OSP (Občianskeho
súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb.) odôvodnil nasledovne: Výživné určené dieťaťu slúži teda na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb dieťaťa. Pri hodnotení majetkových potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný, alebo skreslený, ale podľa celkovej hodnoty majetku, ktorého prejavom môže byť napríklad nákladný spôsob života. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné rozumieť takú výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Predovšetkým pôjde o také zvýšenie, či zníženie zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nielen na krátky čas. Takouto zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie, alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného. Súd na základe vykonaného dokazovania, z výsluchu účastníkov konania, ako aj s oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, mal za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej návrhu matky vyhovieť. Od poslednej úpravy výživného, t. j. od posledného rozsudku, ktorým bola naposledy upravovaná výška výživného a to rozsudku Okresného súdu v Skalici č. k. 6P/83/2012-26, zo dňa 11.6.2012, kde rodičia uzavreli rodičovskú dohodu ohľadom zmeny v starostlivosti o mal., maloletá B., ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne, došlo k zmene pomerov jak na strane mal. dieťaťa, ktoré v priebehu pojednávania nadobudlo plnoletosť, pričom v čase poslednej úpravy výživného navštevovalo 8. ročník ZŠ, tak aj na strane oboch rodičov. Matka v čase poslednej úpravy bola na materskej dovolenke s maloletou B. L., nar. X.X.XXXX, poberala rodičovský príspevok vo výške 200 eur a zo spoločnosti BELBA PLUS poberala príjem vo výške 674,69 eur a otec mal. dieťaťa v čase poslednej úpravy podľa jeho vyjadrenia dosahoval príjem brutto vo výške 1.390 eur. Čo sa týka zmeny pomerov na strane matky dieťaťa v čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného maloletá navštevovala 9. ročník ZŠ, pričom v čase už rozhodovania o výživnom bola študentkou 2. ročníka gymnázia. K zmene pomerov na strane maloletej došlo aj v tom, že sa matke podstatne zvýšili výdaje, čo sa týka dieťaťa a to výdaje na stravovanie, ošatenie, výdaje na uspokojovanie jej kultúrnych a soc. poetika primeraných veku odporkyne. Maloletá v čase podania návrhu bola študentkou , mala 14 rokov, pričom ZŠ navštevovala v X., kde matke vznikali výdaje, čo sa týka cestovného. Vzhľadom na vek dieťaťa sa zvýšili výdaje aj na oblečenie, ošatenie, výdaje na stravné. Od septembra 2013 začala navštevovať gymnázium, kde opäť podstatne vzrástli výdaje, nielen čo sa týka ošatenia, stravovania, ale aj výdaje v súvislosti s uspokojením jej kultúrnych a sociálnych potrieb, výdaje na školské potreby ako aj pomôcky, ktoré sú k veku navrhovateľky len primerané. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov, tu došlo k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to k U. L., nar. XX.XX.XXXX, v súčasnej dobe matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Okrem tohto príjmu matka mala aj príjem zo zisku zo spoločnosti BELBA PLUS, kde v roku 2013 jej príjem bol 674,69 eur mesačne, za rok 2014 vo výške 670 eur, za rok 2015 vo výške 670 eur. K ďalšej zmene pomerov na strane matky nastala skutočnosť, že došlo v tom, že matka uzavrela dňa 7.11.2014 manželstvo s A. J. L. a vzhľadom na zabezpečenie si bývania si dňa 10.7.2013 zobrali úver, kde im bola poskytnutá čistka vo výške 117.000 eur na bývanie, kde predmetný úver mali splácať mesačne vo výške 579,17 eur mesačne. Taktiež mali spotrebný úver, pričom spotrebný úver bol už aj v čase poslednej úpravy výživného, ktorý v roku 2014 uhradili. Čo sa týka zmeny pomerov na strane otca, tomu sa zvýšil príjem. Z potvrdenia o príjme otca mal. dieťaťa, otec mal. dieťaťa v rozhodnom období od apríla 2013 do marca 2014 dosiahol čistú mzdu vo výške 1.524,45 eur, pričom v čase poslednej úpravy kedy bola v konaní schválená rodičovská dohoda pred Okresným súdom v Skalici, otec do zápisnice uviedol, že jeho príjem je 1.390 eur brutto. Od mája 2014 až do septembra 2014 dosiahol otec dieťaťa príjem vo výške 1.401,56 eur a v roku 2015 bol jeho príjem vo výške 1.552,20 eur, čo je logické že od poslednej úpravy výživného došlo aj k podstatnému zvýšeniu príjmu na strane otca. V čase poslednej úpravy otec mal. splácal úver, ktorý už v čase rozhodovania uhradil, čiže mu odpadla aj časť splácania úveru a zostali mu výdaje len v súvislosti s bývaním, ktoré mal aj v čase poslednej úpravy. Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v súčasnej dobe je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na výživnom vyššou čiastkou ako je 50 eur mesačne, pričom otec od podania návrhu uhradil zročné výživné a uhrádzal výživné vo výške 180 eur, čiže ku dňu rozhodovania súdu nemal žiaden nedoplatok na výživnom. Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal teda za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej návrhu matky na zvýšenie návrhu vyhovieť, pričom mal za to, že matka mal. dieťaťa je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, poberá materský príspevok, každý mesiac sa jej vypláca odmena zo zisku zo spoločnosti
BELBA PLUS, avšak súd poukazuje na skutočnosť, že matka má okrem dcéry B. ešte dve vyživovacie povinnosti, čiže z príjmu, ktorý má nedokáže plne zabezpečiť a v plnej miere uhrádzať všetky výdaje, ktoré jej v súvislosti s dcérou B. vzniknú. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že otec je ochotný aj prispieva dcére sumou 180 eur mesačne a to 150 eur prispieva dcére na účet, pričom 30 eur uhrádza dcére mesačne na mobilný telefón, čiže takéto výživné si platí a je ochotný si ho platiť, ale nie s tým, aby bol upravený rozsudkom. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami, ktoré poberá matka navrhovateľky, ako aj s finančnou čiastkou zo strany matky vo výške 70,- eur mesačne na dcéru B., bude predstavovať dostatočnú sumu na krytie potrieb, ktoré matke, ako aj navrhovateľke v súvislosti s jej vekom, štúdiom, ako aj s uspokojovaním jej kultúrnych a sociálnych potrieb vzniknú. Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľku a to od 1.9.2013, pričom ku dňu rozhodnutia vo veci odporca t.j. otec nemal žiadny nedoplatok na výživnom.
4. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len otec B. K. domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby jeho vyživovacia povinnosť k dcére bola určená na sumu 150 eur mesačne. Trvá na tom, že súd pri rozhodovaní o výške výživného nerešpektoval príslušné zákonné ustanovenie, a to najmä ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď samotný návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov došlo. Možno konštatovať, že k závažnej zmene pomerov prišlo iba na strane dcéry B., nesúhlasí s tvrdením súdu v tom smere, že u neho prišlo k podstatnému zvýšeniu príjmu. Je pravdou, že je rozdiel v jeho mesačnom príjme, nemožno však konštatovať zvýšenie príjmu také, na základe ktorého by malo dôjsť k zvýšeniu výživného na sumu 180 eur mesačne. U matky dieťaťa prišlo k zmene pomerov v tom smere, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k jednému dieťaťu, avšak jej príjem je takmer identický s príjmom v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Došlo aj k zmene v jej osobnom živote v tom smere, že uzavrela manželstvo s otcom dieťaťa a zároveň jej manžel má k matke dieťaťa vyživovaciu povinnosť. Je teda úplne zavádzajúce tvrdenie súdu o tom, že matka B. K. má ešte dve vyživovacie povinnosti a zo svojho príjmu teda nedokáže plne zabezpečiť a v plnej miere uhrádzať všetky výdavky v súvislosti s dcérou B.. Všetky výdavky matka B. K. vôbec nezabezpečuje, pretože na všetky výdaje dcéry on prispieva sumou rovnajúcou sa polovici týchto výdavkov; takto prispel na pobyt dcéry v Y., keď dcére platí aj mobilný telefón a zabezpečuje všetky potreby dcéry počas toho, čo je u neho cez víkendy a prázdniny v jeho domácnosti, dáva jej aj vreckové vo výške 100 eur mesačne a zakúpil jej mobilný telefón a počítač, teda na zabezpečení všetkých potrieb dcéry sa podieľa minimálne v takom rozsahu, ako jej matka. Súd sa nezaoberal spôsobom rozdelenia výsledkov hospodárenia spoločnosti Belba plus s.r.o., teda ako bol rozdelený zisk spoločnosti, keď poukázal na to, že v prospech dcéry daroval nehnuteľnosti a zaplatil jej matke ako tzv. vzájomné finančné vyrovnanie sumu 35 000 eur, ktorou sumu ako príjem matky súd vôbec nebral do úvahy. Má za to, že jediným odôvodnením je, že má platiť výživné 180 eur je tá skutočnosť, že je ochotný túto sumu platiť; zvýšením výživného na uvedenú sumu sa však u neho zvýšila povinnosť o 260%, ide o absolútne neprimerané zvýšenie výživného a z tohto dôvodu konštatuje nezrozumiteľnosť rozsudku a vadu konania.
X. B. K. vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala potvrdiť napadnutý rozsudok, keď poukázala na zmenu v pomeroch na jej strane a tiež na strane otca. Chce mať právnu istotu, že otec jej aj v budúcnosti bude platiť výživné v minimálnej výške 180 eur, keď plnenie vyživovacej povinnosti je povinnosťou rodičov a nie ich dobrou vôľou. Vzhľadom k príjmu otca a tomu, že má jedinú vyživovaciu povinnosť je určené výživné na spodnej hranici jeho majetkových pomerov. Takúto výšku výživného rešpektuje vychádzajúc z toho, že otec bude sa i naďalej podieľať minimálne na úhrade jej mimoriadnych výdavkov aj nad rámec výživného. Otec jej príležitostne prispieva na niektoré mimoriadne výdavky, nie na všetky (napríklad nie na jazykový pobyt na H. s nákladom cca 3000 eur).
6. Odvolateľ sa vyjadril aj k vyjadreniu B. K. k jeho odvolaniu, v podstate zotrval na svojich dôvodoch odvolania.
7. Dňom 1.7. nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z . - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého konal a rozhodoval súd prvého stupňa - prvej inštancie a súčasne ustanovil, že platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Rovnakým dňom nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok (CMP), podľa ktorého zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone,
medzi ktoré patria aj konania v niektorých rodinnoprávnych veciach, keď na konania podľa tohto zákona (CMP) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon (CMP) neustanovuje inak. Dňom 1.7.2017 teda bolo potrebné v konaní pokračovať podľa ust. nových procesných predpisov.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, keď o trovách odvolacieho konania bude konať a rozhodovať súd prvej inštancie, ktorý si rozhodnutie o nich vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
9. V danej veci odvolacie dôvody odvolateľa nesmerovali voči tomu, že by nebol schopný určenú výšku výživného v prospech B. K. platiť a tiež nenamietal ani tú skutočnosť, že by uvedená suma nezodpovedala potrebám dcéry, keď namietal len nepomer medzi zvýšením jeho príjmu oproti stavu v čase predchádzajúceho rozhodnutia a výšky zvýšeného výživného. Naďalej však deklaroval, že mieni sa podieľať na nákladoch, resp. potrebách svojej dcéry nad rámec platenia bežného výživného, teda plnenia v prospech dcéry aj vo výške 180 eur mesačne nepovažoval z neoprávnené. Vychádzajúc z príjmu otca a aktuálnych preukázaných potrieb dieťaťa mal preto odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď na dôvody napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje, stotožňujúc sa s nimi.
10. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.