Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Ps-35-2016.pdf
PDF · 74.21 KB
Case nature
Area
Subarea
12Ps/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti o opatrovankyňu: J. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. T. XXX, zastúpená opatrovníčkou: F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom E. T. XXX, o schválenie právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Schvaľuje sa právny úkon, ktorý v mene opatrovanca vykonala jeho súdom ustanovená opatrovníčka F. Q., nar. XX.X.XXXX, na základe uznesenia Okresného súdu Galanta, č. k. 24P/193/2008-30 zo dňa 30.10.2008, v dedičskom konaní po nebohom F. Y., zomrelom X.X.XXXX, vedenom na Okresnom súde Galanta, pod sp. zn. 15D/171/2015, u notára pod sp. zn. Dnot 249/2015, vyjadrený v zápisnici napísanej dňa 18.8.2016, u notárky JUDr. Janky Plachej, so sídlom v Galante
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením zo dňa 19.10.2016, č.k. 12Ps/35/2016-14 tunajší súd začal z úradnej moci konanie o schválenie právneho úkonu, uzavretého v mene opatrovankyne v dedičskom konaní po neb. F. Y., zomr. X.X.XXXX, vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 15D/171/2015, Dnot 249/2015.
2. Súd pojednával v súlade s § 180 C.s.p. v neprítomnosti opatrovníčky opatrovankyne, ktorá doručenie predvolania mala riadne vykázané, na pojednávanie sa ale nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila.
3. Súd vo veci vykonal oboznámením sa s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu a dedičského spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 15D/171/2015, ako aj s listinnými dôkazmi, ohľadne účastníkov konania, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Opatrovankyňa je dedičkou po poručiteľovi s dedičským podielom 1/50-ine. Dedičské konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15D/171/2015, konanie prebieha na Notárskom úrade JUDr. Janky Plachej pod sp. zn. Dnot 249/2015. Poručiteľ zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Dedičia dedili zo zákona. V dedičskom konaní bola opatrovankyňa zastúpená svojou opatrovníčkou ako zákonnou zástupkyňou, ktorá nie je dedičkou poručiteľa, nedošlo tu preto ku kolízii záujmov.
5. Podľa § 473 ods. 1 a 2 OZ, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
6. Podľa § 26 a § 27 ods.1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
7. Podľa § 28 OZ ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
8. Občiansky zákonník rozdeľuje zákonných dedičov do štyroch dedičských skupín (§ 473, 474, 475 a 475a), pričom pri dedení sa postupuje v poradí od prvej skupiny po štvrtú skupinu. Dediť možno vždy iba v rámci jednej skupiny dedičov. V ustanovení §-u 473 je upravené dedenie prvej skupiny dedičov, kam sú zaradení najbližší príbuzní poručiteľa.
9. V prvej skupine dedičov dedia rovnakým dielom manžel poručiteľa a jeho deti. Poručiteľove deti dedia bez ohľadu na to, či pochádzajú z manželstva, alebo nie. Právo na dedičstvo zákon priznáva aj deťom, ktoré boli počaté a v čase úmrtia poručiteľa ešte nenarodené. Právo dediť majú aj deti, ktoré boli osvojené. Ak poručiteľ žil v manželstve, v rámci konania o dedičstve treba najprv vyporiadať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a určiť, ktorá časť bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude patriť do dedičstva. Okrem toho do dedičstva po zomretom manželovi bude patriť aj jeho výlučný majetok a aj podiely, ktoré mu ku dňu smrti patrili z vecí, ktoré mal v podielovom spoluvlastníctve.
10. V rámci prvej skupiny dedičov je zakotvené právo reprezentácie, z čoho vyplýva, že môžu dediť aj potomkovia detí poručiteľa, t. j. vnukovia a vnučky, a to v prípade, ak dieťa poručiteľa z akéhokoľvek dôvodu nededí, resp. ak sa nedožilo smrti poručiteľa. To znamená, že ten podiel, ktorý by inak pripadol dieťaťu poručiteľa, pripadne jeho deťom (vnukom a vnučkám), a to tiež rovnakým dielom. Ak by nededil vnuk či vnučka poručiteľa, jeho podiel môžu rovnakým dielom zdediť jeho deti (pravnuk alebo pravnučka poručiteľa).
11. Prvá skupina dedičov má význam aj z hľadiska určenia zákonných podielov, ktoré patria potomkom poručiteľa ako neopomenuteľným dedičom. Tento zákonný podiel musia dostať aj v prípade, ak by poručiteľ zriadil závet (§ 479). Výška zákonného podielu potomka ako neopomenuteľného dediča sa vypočíta tak, že hodnota celého dedičstva sa vydelí počtom dedičov, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia v prvej skupine.
12. Zo zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 18.8.2016 vyplýva, že do okruhu dedičov patria dcéry poručiteľa a dedičia titulom dedičskej reprezentácie po nebohom synovi poručiteľa a po nebohej manželke poručiteľa.
13. Po preskúmaní obsahu dedičského spisu, sp. zn. 15D/171/2015, súd zistil, že v konaní sa jedná o pozostalosť, predmetom ktorej je nehnuteľnosť v katastrálnom území E. T., zapísané na LV č. XXXX, rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X s príslušenstvom vo vlastníctve poručiteľa pod P../. v 5/10- inách v pomere k celku v hodnote 4.500,- Eur.
14. Vyššie vymedzenú nehnuteľnosť v zmysle dohody o vyporiadaní dedičstva nadobúda I. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorá sa zaviazala vyplatiť opatrovankyňu za 1/50-inu z dedičstva sumou vo výške 90,- Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny úkon, ktorý v mene opatrovankyne urobila jej opatrovníčka, je v jej záujme, a preto súd daný právny úkon schválil.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.