Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-11-2003.pdf
PDF · 79.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/11/2003
Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie v právnej veci žalobcu: L.. W. W., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, O., proti žalovanej: ASSAX, s.r.o., SNP č. 2, Moldava nad Bodvou, IČO: 36 211 991, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I vo vložke č. 13041/V, v konaní o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
I.Súd určuje, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovanej zo dňa 24.03.2003 je n e p l a t n á . II.Stranám náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovanej z 24.03.2003 je neplatná.
2.Svoju žalobu odôvodnil tým, že v spoločnosti ASSAX s.r.o. pracoval ako zástupca povereného riaditeľa s pracovnou zmluvou zo dňa 23.04.2002, a to od 24.04.2002. Dňa 24.03.2003 žalovaná vypracovala písomne okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré podpísala konateľka spoločnosti pani I. Z. a adresované bolo žalobcovi na adresu do Košíc. Dôvodom okamžitého zrušenia pracovného pomeru bolo údajné porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, a to tým, že sa bez ospravedlnenia nedostavil na pracovisko, a nevykonal dohodnutú prácu v čase od 26.02.2003 do 24.03.2003, t.j. 19 pracovných dní. Žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, a to jednak z dôvodu, že mu nebolo doručené do vlastných rúk, a zároveň i preto, že tvrdenie žalovanej ohľadne okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je pravdivé, pretože žalobca na pracovisko chodil, avšak zamestnávateľ mu nevedel dať prácu, pretože firma krachovala. Výplatu nedostal už od mesiaca december 2002. Posledná zásielka vyrobeného tovaru bola expedovaná do Nemecka dňa 23.01.2003 a za tým im konateľka spoločnosti oznámila, že nemá peniaze a ďalej sa už nevyrábalo. V mesiaci február 2003 odišlo niekoľko zamestnancov výpoveďou z pracovného pomeru z firmy, pričom dôvodom výpovede bolo nevyplatenie platu za obdobie viac ako 2 mesiacov. Žalobca však i naďalej na pracovisko dochádza, nikto tam nebol, dňa 27.02.2003 na pracovisku dokonca vystavil faktúru a dňa 28.02.2003 osobne na pošte v Košiciach túto podal. Miestom výkonu práce žalobcu bolo aj mesto Košice. V dielni sa však už nekúrilo od decembra 2002 a teda ani neboli vytvorené vhodné podmienky zo strany zamestnávateľa na riadny výkon práce. Žalobca mal k dispozícii služobný mobil, z ktorého neustále telefonicky volal konateľke spoločnosti, táto však telefóny neprijímala, zmenila číslo mobilu, a nevedel sa s ňou žalobca spojiť. V kontakte bol stále s pánom N. - zásobovateľom spoločnosti, ktorý ho informoval o tom, že vo firme nikto nie je. Listom zo dňa 26.03.2003 však oznámil žalovanej, že skončenie pracovného pomeru okamžite považuje za neplatné a trvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnal, odpoveď však na tento list nedostal.
3.Žalovaná sa písomne vyjadrila tým, že na dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru trvá, pretože ustanovenie § 70 Zákonníka práce nevyžaduje doručenie okamžitého skončenia pracovného
pomeru do vlastných rúk zamestnanca a podmienka, že písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru má byť doručené zamestnancovi, podľa jej názoru splnená bola. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo samotnej žaloby, kde uvádza, že žalobca dňa 26.03.2003 reagoval na okamžité skončenie pracovného pomeru listom, v ktorom jej oznámil, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby bol naďalej zamestnávaný. Žalovaná trvá na tom, že žalobca v čase od 26.02.2003 do 24.03.2003 sa nedostavil na pracovisko, ktoré bolo výlučne určené v Moldave nad Bodvou, tvrdenie žalobcu, že dňa 27.02.2003 bol na pracovisku v Moldave a osobne vystavil faktúru, je pravdivé len čiastočne, keďže na pracovisku sa zdržal asi len jednu hodinu a pracovná doba trvala 8 hodín a bez akéhokoľvek oznámenia sa z pracoviska vzdialil. To, že žalovaná nedvíhala telefón, a posudzovanie jej ekonomickej situácie, žalovaná považuje za právne irelevantné, nakoľko pracovný pomer trval, žalobcu z tohto vzťahu zaväzovali dohodnuté povinnosti, ktoré si neplnil. Preto navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 4.Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výpisom z obchodného registra, uznesením Krajského súdu v Košiciach 7K/66/2003, pracovnou zmluvou ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav: Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v žalovanej spoločnosti pracoval vo funkcii povereného riaditeľa a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.04.2002. Dňa 24.03.2002 mu spoločnosť vypracovala okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu bolo adresované na adresu do Košíc, osobne však túto výpoveď neprevzal, prevzala ju jeho mama, túto skutočnosť namietal a následne aj pri osobnom stretnutí s konateľkou spoločnosti, keďže ju považoval za neplatnú, práve z dôvodu, že mu nebola doručená do vlastných rúk, a taktiež odôvodňoval aj skutočnosť, že v uvedené dni, kedy žalovaná mu vytýkala, že sa nedostavil do práce, do práce chodieval, dokonca aj 27.03.2003 bol na pracovisku, o čom má dôkaz - faktúru, ktorú vystavoval. Spoločnosť od januára 2003 prestala existovať, neboli tam zamestnanci, chodievala tam len jedna pracovníčka, ktorá tam chodievala na dve hodiny preberať poštu, a samozrejme aj žalobca s kolegom prišli raz za dva týždne skontrolovať, čo je v práci nové, aké sú nové listiny, následne žalovanej oznámil, že trvá na tom, aby bol naďalej zamestnávaný v spoločnosti a aby mu bola podľa pracovnej zmluvy prideľovaná práca, žalovaná však na túto skutočnosť a na list už neodpovedala, keďže už tom období spoločnosť išla do konkurzu a bolo to v roku 2003. Ďalej žalobca uviedol, že v decembri sa v spoločnosti robil posledný vývoz, už v tom čase nikto nechodil do práce, v práci sa nekúrilo, dohodli sa tak, že bude chodiť iba z času na čas na pracovisko skontrolovať, či sú nejaké faktúry, či treba niečo urobiť a tiež tam chodila aj pracovníčka, ktorá preberala poštu, pričom aj ona tam bola jednu až dve hodiny, keďže bola zima a nekúrilo sa tam. Pán N. bol obchodným zástupcom, mal auto a keď šiel do Košíc, tak zobral žalovaného do práce, stále mal však záujem vykonávať nejakú prácu a preto sa chodil informovať aj k pracovníčke, ktorá preberala poštu, či je niečo nové, avšak nikto mu nevedel povedať, čo bude a ako bude ďalej, bol v neistote a aj z tohto dôvodu sa rozhodol chodiť k svojmu zamestnávateľovi, práve preto, aby vedel, akým spôsobom sa má žalobca ďalej zariadiť. Na spoločnosť bol dňa 13.10.2003 vyhlásený konkurz, to znamená, že samotná žalovaná si musela byť vedomá, že si neplní svoje záväzky. Žalobca bol určitý čas registrovaný na úrade práce, istý čas bol doma, keďže sa mu nepodarilo nájsť prácu a v súčasnosti už 11 rokov je zamestnaný v spoločnosti Unomedical Michalovce, kde aj býva.
5. Z ust. § 70 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 30.04.2004 (ďalej len Zákonníka práce), ktorý je vzhľadom k daniu okamžitého skončenia pracovného pomeru ku dňu 24.03.2003 potrebné aplikovať, okamžité skončenie pracovné pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
6.Súd vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7K/66/2003 zo dňa 13.11.2003 bol na majetok úpadcu - žalovaného vyhlásený konkurz.
7.V súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/98 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení, súdne a iné konania, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu sa preročujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty.
8.Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/98 Zb. súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené
z tohto majetku, možno začať na návrh správcu, alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze, môže byť začaté v súlade s ust. § 23, 24.
9.Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1998 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení, súdne a iné konania, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.
10.Vzhľadom k tejto skutočnosti súd vyzval žalobcu, či si svoj nárok uplatnil v konkurznom konaní a či z dôvodu prerušenia konania trvá na podanej žalobe.
11.Žalobca súdu oznámil, že na podanej žalobe trvá z dôvodu morálneho zadosťučinenia, nakoľko časť jeho pohľadávky bola priznaná správcom konkurznej podstaty a mala byť uspokojená po skončení konkurzného konania, čo sa týkalo finančnej čiastky.
12.V konkurznej veci žalovaného - úpadcu ASSAX súd zistil, že žalobca si prihlásil voči nim pohľadávku a v zozname prihlásených veriteľov je evidovaný na evidenčnom liste ako veriteľ č. 6.
13.Dňa 20.07.2010 Krajský súd v Košiciach uznesením rozhodol o speňažení konkurznej podstaty a uspokojení pohľadávok najväčších veriteľov.
14.Súd zistil z vykonaného dokazovania, že síce konkurzné konanie bolo ukončené uznesením zo dňa 20.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2010, avšak spoločnosť doposiaľ je vedená v obchodnom registri, ktorej súd v zmysle výpisu z obchodného registra doručoval predvolanie na pojednávanie, na adresu uvedené v obchodnom registri. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, preto súd pojednával a rozhodol i bez jej prítomnosti, na základe predložených dôkazov žalobcom, písomným vyhlásením žalovanej ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Z nich je zrejmé, že žalobca mal so spoločnosťou ASSAX s.r.o. Moldava nad Bodvou zastúpené I. Z., konateľkou spoločnosti uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 23.04.2002 na funkciu povereného riaditeľa, do ktorej činnosti spadá príprava a kontrola výroby, výrobná a ekonomická kalkulácia, kde pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú od 24.02.2002. Pracovná zmluva bola podpísaná tak žalobcom, ako aj zástupcom žalovanej spoločnosti. Súd ďalej zistil, že žalovaná adresovala žalobcovi list zo dňa 26.03.2003, ktorý prevzala matka žalobcu, v ktorom mu oznámila okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že bez ospravedlnenia sa žalobca nedostavil na pracovisko a nevykonával dohodnutú prácu čase od 26.02.2003 do 24.03.2003, t.j. 19 pracovných dní. I keď žalobca tento list neprevzal, dňa 26.03.2003 oznámil žalovanej, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa považuje za neadekvátne a trvá na tom, aby ho žalovaná naďalej zamestnávala, okrem iného, okamžité skončenie pracovného pomeru mu nebolo doručené do vlastných rúk, a preto žiadal, aby mu naďalej bola prideľovaná práca v zmysle pracovnej zmluvy.
15.Súd konštatuje, že na platné okamžité skončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca sa vždy vyžaduje písomná forma, musí v ňom byť uvedený dôvod jeho skončenia a musí byť doručené druhému účastníkovi. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť doručené druhému účastníkovi, právne účinky okamžitého skončenia totiž nastávajú až okamihom jeho doručenia druhému účastníkovi.
16.Súd zároveň poukazuje na ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca vyplývajúce z pracovnej zmluvy, musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk, pričom písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisko, v jeho byte, alebo kdekoľvek bude zastihnutý, ak toto nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku. Písomnosti, ktoré sú však doručované poštou zamestnávateľovi, na poslednú adresu zamestnanca, ktorá mu je známa, je potrebné doručovať zásielku s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk.
17.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že výpoveď zamestnávateľa t.j. žalovaného žalobcovi nebola doručená do vlastných rúk, čo je vlastne jednou zo základných podmienok zániku pracovného pomeru. V konaní preukázaná táto skutočnosť nebola. V prejednávanej veci súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.06.1994 sp. zn. 4Cdo/41/1994, z ktorého je zrejmé, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, ak bolo doručené inej osobe než druhému účastníkovi tohto pracovného pomeru.
18.Na základe takto zisteného skutočného stavu súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
19.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, žalobca bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania nepožadoval, preto súd rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)