Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-359-2016.pdf
PDF · 93.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/359/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, v konaní zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Vodná 3, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. 3, H., o zaplatenie 1.310,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. júla 2015 č. k. 14C/749/2014-121 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami §101 ods. 1, 120 ods. 1 OSP. Uviedol, že dňa 05. 11. 2012 vykonali zamestnanci žalobcu kontrolu odberného miesta na adrese: Q., H. (byt č. XB). O vykonanej kontrole bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle Zákona o energetike, keď v protokole bolo konštatované, že odberné miesto bolo bez platne uzavretej zmluvy na dodávku elektriny. Tiež bolo konštatované, že bol svojvoľne bez zmluvy pripojený elektromer, pričom bola registrovaná spotreba elektriny. O vykonanej kontrole bola vyhotovená fotodokumentácia. Na základe výsledkov kontroly žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 3207785 zo dňa 06. 12. 2012 znejúcu na sumu 1.310,66 eura s dátumom splatnosti 21. 12. 2012. Ako vyplynulo z výpisu z počítačového systému žalobcu odberné miesto: Q. 3, H., byt č. XB bolo pripojené k odberu elektrickej energie na základe zmluvy uzavretej s odberateľom: V. N., Y. XX, H., pričom zmluvný vzťah trval v období od 10. 11. 2010 do 14. 03. 2011. Počnúc od 15. 03. 2011 do 28. 12. 2011 bola na predmetné odberné miesto uzavretá zmluva so žalovaným. Počnúc od 29. 12. 2011 žalobca neevidoval existenciu zmluvného vzťahu pre odber elektrickej energie. Ako vyplynulo z výpisu z LV č. XXXXX pre katastrálne územie H., výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, bytu č. 1B nachádzajúceho sa vo vchode č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. 8782 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2 je V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, H., ktorý vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V-4230/10 dňa 03. 01. 2011. Žalobca v priebehu konania v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe, pričom pre prípad, že by súd nemal dostatočne preukázaný uplatnený nárok navrhol doplniť dokazovanie výsluchom jeho zamestnancov, ktorí vykonali predmetnú kontrolu a výsluchom V. N. ku skutočnosti, v akom vzťahu bol k žalovanému, na základe akého titulu žalovaný užíval byt a v akom období. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zistený neoprávnený odber elektrickej energie sa týkal nehnuteľnosti - bytu č. 1B nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu súp. č. XXXX vo vchode č. 3. Z predloženého výpisu z LV č. XXXXX pre katastrálne územie H. mal tiež preukázané, že výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, počnúc od 03. 01. 2011 je V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, H.. V období od 15. 03. 2011 do 28. 12. 2011 bola v systéme žalobcu evidovaná zmluva o odbere uzavretá
so žalovaným. Po tomto dátume žalobca neevidoval platne uzavretú zmluvu na odber elektrickej energie. Keďže neoprávnený odber elektrickej energie zistil žalobca dňa 05. 11. 2012, t.j. v čase takmer jeden rok po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným, súd mal za to, že žalovaný nie je osobou pasívne vecne legitimovanou v konaní, keďže žalobca ničím nepreukázal, že by žalovaný mal byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (či už titulom vlastníckeho vzťahu alebo titulom práva užívania a pod.). V čase vykonanej kontroly bol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa neoprávnený odber týkal, V. N., preto mal súd za to, že práve vlastník nehnuteľnosti je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a tento mal vystupovať ako žalovaný v konaní. Dokazovanie v rozsahu navrhnutom žalobcom v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 06. 07. 2015 (vykonanie dokazovania výsluchom zamestnancov žalobcu, ktorí vykonali kontrolu a výsluchom V. N.) súd považoval za nadbytočné pre účely tohto konania, keď záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní by žalobca ani doplnením dokazovania v navrhnutom smere vyvrátiť nedokázal. Podľa názoru súdu mal žalobca správne v konaní žalovať vlastníka nehnuteľnosti, ktorý (pokiaľ existoval medzi ním a žalovaným nejaký záväzkovo-právny vzťah (napr. nájomná zmluva) by bol následne oprávnený uplatňovať si nárok od žalovaného. Vychádzajúc z uvedeného, súd, konštatujúc nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, žalobu voči nemu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, hoci bol podľa výsledku konania plne úspešnou stranou sporu, náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Prvoinštančný súd, napriek jeho explicitnej požiadavke vypočuť vlastníka bytu ako svedka, tento dôkaz nevykonal, pričom stručne skonštatoval len to, že vykonať takýto dôkaz by bolo pre účely tohto konania nadbytočné, keďže by to nič nezmenilo na absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Odôvodnenie rozsudku si navzájom rozporuje, nakoľko na jednej strane súd nepovažoval výsluch vlastníka bytu za potrebný, na druhej strane tvrdil, že on nepreukázal, že by žalovaný mal byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Takýto postup súdu je možné považovať za arbitrárny, keď na jednej strane tvrdí, že určitú skutočnosť ako žalobca nepreukázal, na druhej strane jeho požiadavke na vykonanie dôkazu na preukázanie tejto skutočnosti nevyhovie. Súd prvej inštancie mu týmto postupom odňal možnosť konať pred súdom. Ďalej poukázal na ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, v zmysle ktorého je osobou zodpovednou za neoprávnený odber ten, kto elektrinu odoberal. V predmetnom konaní je dôležité to, kto elektrinu na odbernom mieste odoberal a práve ním navrhnutý výsluch svedka - vlastníka bytu je tým prostriedkom, ktorý môže na túto otázku dať najrýchlejšie odpoveď. Taktiež namietal, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny názor súdu, že pasívne legitimovaným by mal byť vždy len vlastník nehnuteľnosti je v priamom rozpore so zákonným znením skutkovej podstaty neoprávneného odberu, nakoľko podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný nahradiť skutočne vzniknutú škodu. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 501/2013 z 09. 08. 2013 a na to, že názor súdu o zodpovednosti vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený odber je v priamom rozpore s gramatickým znením zákonného vyjadrenia skutkovej podstaty neoprávneného odberu a takýto výklad navyše popiera účel a význam tohto ustanovenia. Nakoľko uskutočnenie výsluchu vlastníka bytu považuje za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, má za to, že súd prvej inštancie argumentáciou obhajujúcou odmietnutie tohto dôkazu nesprávne právne posúdil vec, mal za zrejmé, že došlo tiež k naplneniu dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
8. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).
9. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
11. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Podľa § 120 ods. 1 OSP, účinného do 30. 06. 2016, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
13. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
14. Dokazovaním je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. V civilnom sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účelom tejto dôkaznej povinnosti je teda označiť, resp. predložiť dôkazy na preukázanie tvrdení strán v občianskom sporovom konaní. Súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Ustanovenie § 120 ods. 1 OSP, účinné do 30. 06. 2016 bolo odrazom princípu materiálnej pravdy, t.j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav, čo možno najúplnejšie a najbližšie k skutočnosti. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní CSP odchýlil a do ustanovenia § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz
iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú aktivitu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
15. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jeho neúspech v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý zo strán je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.
16. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23. 05. 2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.310,66 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05. 11. 2012 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené odberné miesto bez platne uzavretej zmluvy na dodávku elektrickej energie. Bol zistený neoprávnený odber, o čom bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu a zároveň bola vyhotovená fotodokumentácia. Neoprávneným odberom bola žalobcovi spôsobená škoda v celkovej výške 1.310,66 eura, na ktorú sumu žalovanému vystavil dňa 06. 12. 2012 faktúru č. 3207785 s dátumom splatnosti dňa 21. 12. 2012. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil, svojho nároku sa domáhal súdnou cestou.
17. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu žalobcu zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný mal byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, ako i uviedol, že žalovaný nie je pasívne legitimovanou stranou tohto sporu. Takýto záver súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažuje za správny a postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
18. Z obsahu spisu v danej veci je nesporné, že v priebehu konania žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka V. N., vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej ako na odbernom mieste vznikol žalobcom tvrdený neoprávnený odber. Súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, napriek tomu v napadnutom rozhodnutí konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcu v časti preukázania pasívnej legitimácie žalovaného. I napriek tomu, že z ustanovenia § 185 ods. 1 CSP vyplýva, že o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v konaní vykonané, rozhoduje súd, postupom súdu v danej veci, bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď práve o skutočnosť, na preukázanie ktorej žalobca navrhol vykonať dokazovanie, oprel súd neunesenie jeho dôkazného bremena. Je potrebné súhlasiť s názorom odvolateľa v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti odôvodnenia protirečivé, keď na jednej strane súd prvej inštancie konštatuje neunesenie dôkazného bremena žalobcu a v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia udáva, že záver súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného by žalobca ani doplnením dokazovania v ním navrhnutom smere nedokázal vyvrátiť.
19. Odvolací súd ďalej udáva, že z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec nie je zrejmé, o aký hmotnoprávny predpis a konkrétne ustanovenie hmotnoprávneho predpisu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel, keď súd v napadnutom rozhodnutí citoval len procesnoprávne ustanovenia § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 OSP. Napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie ustálil záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, a to bez toho, že by bolo zrejmé, v akej právnej úprave má tento názor súdu svoj právny základ.
20. K uvedenému odvolací súd udáva, že v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Rovnako ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, účinné od 01. 09. 2012 (neoprávnený odber žalovaného mal podľa udania žalobcu trvať v čase od 29. 12. 2011 do 05. 11. 2012, teda i za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z.) pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. S poukazom na zákonnú úpravu vymedzenia subjektu povinného na úhradu škody vzniknutú neoprávneným odberom, podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné ustáliť taký právny záver, že týmto subjektom musí byť vždy len vlastník nehnuteľnosti, ako konštatoval súd prvej inštancie. Zákon pojednáva o subjekte, ktorý elektrinu odoberal
a týmto subjektom môže, ale i nemusí byť vlastník nehnuteľnosti, keď dôsledky vzniku neoprávneného odberu, na základe objektívnej zodpovednosti, nesie ten, kto elektrinu odoberal.
21. Preto je potrebné konštatovať i to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a pre svoje závery nemal dostatočne zistený skutkový stav. Uvedené bolo dôvodom i na postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.
22. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, keďže postupom súdu bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ako i súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, pričom nie je dôvodné vykonať toto dokazovanie pred odvolacím súdom. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku z hľadiska aplikácie príslušných hmotnoprávnych noriem a v tomto smere vykonať žalobcom navrhnuté dokazovanie.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).