Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-439-2016.pdf
PDF · 78.4 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/439/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 47 233 516 proti žalovanej: L. O., nar. X.X.XXXX, bytom v O. XXX, o zaplatenie 1.388,45 eur s prísl., o odvolaní Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5 proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.12.2015 č.k. 9C/78/2014-51 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
Žalobca má nárok voči Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie o zaplatenie 969,00 eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na zaplatenie 1.388,45 eur s prísl.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že súd prvej inštancie zastavil konanie v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. v časti o zaplatenie 969,00 eur na základe späťvzatia žaloby žalobcom z dôvodu uhradenia tejto sumy žalovanou.
4. V zostávajúcej časti súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/, § 53 ods. 5, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zamietol žalobu, keď uzavrel, že nárok žalobcu v tejto časti nie je dôvodný. Konštatoval, že žalovaná z poskytnutého úveru žalobcom vo výške 1.500,00 eur uhradila 1.987,09 eur, čím zo strany žalovanej došlo k splneniu dlhu voči žalobcovi v celom rozsahu.
5. Výrok o náhrade trov konania oprel o ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
6. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podalo odvolanie Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktoré vystupovalo v konaní ako vedľajší účastníka na strane žalovanej v zmysle § 93 O.s.p. účinného do 31.6.2016. Odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že zaviaže žalobcu nahradiť Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ trovy prvostupňového konania a uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. V
dôvodoch odvolania poukázal na skutočnosť, že v napadnutom rozsudkom absentuje výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka a odôvodnenie vo výroku o trovách konania je nepreskúmateľné. V odôvodnení rozsudku absentujú vyjadrenia vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Vedľajší účastník v priebehu konania poukazoval na to, že predmetný úver je úžerný, že odporuje dobrým mravom a je neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ak predpokladáme, že súd prvej inštancie uznal právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom a teda aj na náhradu trov konania spojených s právnym zastúpením, nepostupoval správne, pokiaľ vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Nesprávne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ trovy vedľajšieho účastníka považoval za neúčelné. V tej súvislosti poukázal na prax žalobcu, ktorý hromadnými formulárovými žalobami uplatnil voči spotrebiteľom nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, je preto logické, že voči takémuto postupu žalobcu sa opakovane vedľajší účastník vyjadruje vo forme a spôsobom determinovaným postupom žalobcu. V predmetnej veci došlo k zastaveniu konania v dôsledku procesnej aktivity vedľajšieho účastníka, keď žalobca po doručení procesného stanoviska vedľajšieho účastníka zobral svoj návrh voči žalovanej v celom rozsahu späť. V súvislosti s priznaním trov konania vedľajšieho účastníka poukázal na rozhodnutia slovenských a českých súdov, ako aj ústavného súdu, v ktorých bol vyslovený totožný právny názor. Uviedol, že v prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s právnym názorom odvolateľa, navrhol, aby v odvolacom konaní nebola žalobcovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania z dôvodu ich neúčelnosti.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom trov konania. Poukázal tiež na paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
9. Uznesenie je vo výroku o trovách konania vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.
10. Ako vyplynulo z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
11. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
12. Vychádzajúc z výsledku konania je zrejmé, že úspech žalobcu sa vyrovnal úspechu žalovanej. Žalobca uplatňoval voči žalovanej zaplatenie sumy 1.388,45 eur s prísl.. Konanie bolo v časti o zaplatenie 969,00 eur zastavené a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Ako vyplynulo z obsahu spisu, k zastaveniu konania v časti o zaplatenie 969,00 eur došlo z dôvodu, že po začatí konania žalovaná uhradila pohľadávku žalobcu v tejto časti, preto z tohto dôvodu žalobca zobral žalobu v tejto časti späť.
13. Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
14. Podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak sa však pre správanie odporcu vzal návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
15. Z vyššie cit. zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zastavenia konania pri rozhodovaní o trovách konania je podstatné skúmať otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, prípadne, či pre správanie sa žalovaného bol vzatý návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne. Je tomu tak vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Pre skúmanie otázky zavinenia na zastavení konania je dôležité skúmať výsledok konania z procesného hľadiska.
16. V danom prípade je zrejmé, že v časti o zaplatenie 969,00 eur bolo konanie zastavené z dôvodu, že žalovaná túto časť pohľadávky uhradila žalobcovi po podaní žaloby, preto podľa procesného výsledku zavinila v tejto časti zastavenie konania žalovaná. Pokiaľ ide o žalobu v prevyšujúcej časti, táto bola zamietnutá ako nedôvodná. V tejto časti bol teda žalobca neúspešný a žalovaná úspešná.
17. Správne súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko úspech žalobcu a žalovanej sa vyrovnal. Preto aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nevzniklo právo na náhradu trov konania, keďže nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa odvíja od procesného výsledku a nároku na náhradu trov konania toho účastníka, na strane ktorého vystupoval.
18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správny bol postup súdu prvej inštancie, pokiaľ ani vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
19. Polemiky vedľajšieho účastníka o tom, či jeho trovy konania možno považovať za účelne vynaložené alebo nie, sú bez právneho významu vzhľadom na tú skutočnosť, že vedľajšiemu účastníkovi nevzniklo právo na náhradu trov konania.
20. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ bolo v odvolacom konaní neúspešné, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má nárok voči odvolateľovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).