Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/365/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne : V. H. D., bytom Q., N. 6/312, proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO 35792752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 575,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. júna 2016, č. k. 12C/81/2016 - 46, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 575,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 575,40 eur od 30.4. 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a uložil mu povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 34,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa návrhom podaným na súd dňa 22.4. 2016 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 575,40 eur s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný žiadal návrh žalobkyne ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci, a to že dňa 6.5.2013 písomnou žiadosťou žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v žiadosti sa uvádza poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške 690 eur so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach, mesačná splátka vrátane úrokov 36,97 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky) 1.552,74 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 47,29%, poskytnutá čiastka revolvingu 363,78 eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (revolving + úroky) 887,28 eur, predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. Následne, v bode 6 Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere je uvedené: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) vo výške 690 eur so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach, mesačná splátka vrátane úrokov 36,97 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky) 1.552,74 eur, RPMN za úver 70,21%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 48,52%, poskytnutá čiastka revolvingu 363,78 eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (revolving + úroky) 887,28 eur, predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu 60,49%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. V bode 8 bod 8.1 Zmluvy je obsiahnutá Dohoda o poskytnutí služby, predtlačený formulár, uzavretá podľa § 269 ods.

2 Obchodného zákonníka, ktorá obsahuje záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za a/ poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 99,33 eur. Žiadosť je podpísaná žalobkyňou dňa 6.5. 2013 a zástupcom žalovaného dňa 17.5. 2013. Dňa 17.5. 2013 žalovaný písomne spracoval oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8400055025, ktoré tvorilo prílohu Zmluvy. V tomto oznámení je uvedené meno dlžníka, veriteľa, údaje o schválenom úvere, a to č. zmluvy, schválená výšku úveru 690 eur, splatnosť úveru na 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 36,97 eur, dátum splatnosti prvej splátky 15.6. 2013, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 15.11. 2016, periodicita splácania úveru mesačne, dátum splatnosti v priebehu periódy 15. deň v mesiaci, celková výška úveru 690 eur, RPMN úveru 70,21 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania ZRU 48,52 %, schválená výška revolvingu 415,38 eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 415,38 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 36,97 eur, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 60,49%, úverový limit 690 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky) 1.552,74 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a/ Dohody o poskytnutí služby 99,33 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (revolving + úroky) 887,28 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 17.5.2013. Z prehľadu splátok úveru na meno žalobkyne i z podacích lístkov predložených žalobkyňou mal súd zistené, že žalobkyňa žalovanému z úveru zaplatila spolu sumu 1.166,07 eur. Z obsahu Zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa Zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ a žalovaný, podnikajúci ako právnická osoba ako dodávateľ. Predmetný zmluvný vzťah je teda potrebné podriadiť režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 1 ods. 1 a 2 uvedeného zákona. Zmluva, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver, musí obligatórne obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj náležitosti podľa (§ 9 ods. a a 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok, ktorý pozostáva z rozdielu žalobkyňou realizovaných úhrad z úveru žalovanému vo výške 1.166,07 eur a sumy 590,67 eur, ktorú sumu žalovaný žalobkyni z úveru skutočne poskytol (z poskytnutej sumy úveru 690 eur žalobkyňa hneď po podpise Zmluvy vrátila žalobcovi započítaním poplatku sumu 99,33 eur), teda sumu vo výške 575,40 eur.

4. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy ako „Zmluvy o revolvingovom úvere“, ktorá by sa mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah Zmluvy a vopred pripravený obsah Zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Súd teda skúmal samotnú „Zmluvu o revolvingovom úvere“ zo dňa 17.5. 2013, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený zmluvou označenou ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Nevyhnutnou súčasťou tejto zmluvy sú „Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.“ (ďalej len ako „Zmluvné dojednania“). Podľa bodu 2.1 Zmluvných dojednaní: „Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1, Spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť podpisom Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa.“ K platnému uzatvoreniu Zmluvy malo teda dôjsť dňa 17.5.2013. Je nepochybné, že veriteľ uzatváral Zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov“. Z toho dôvodu sa veriteľ považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že žalobkyňa nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, pretože sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Okrem toho žalobkyňa ako dlžník najskôr podpisovala žiadosť o poskytnutie úveru s určitými požiadavkami a konečné podmienky úveru, jeho splácania, schvaľoval žalovaný ako veriteľ následne až dňa 17.5.2013, pričom niektoré údaje v žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere (bod 5 Zmluvy) sú rozdielne ako v údajoch o schválenom revolvingovom úvere (bod 6 Zmluvy). V bode 5 Zmluvy sa uvádza predpokladaná RPMN za úver 70,01%, kým v bode 6 Zmluvy je údaj o RPMN za úver 70,21%. V bode 5 Zmluvy je uvedená priemerná RPMN za úver 47,29%, kým v bode 6 Zmluvy 48,52%. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je v bode 5 Zmluvy uvedená vo výške 63,32%,

no v bode 6 Zmluvy vo výške 60,49%. Išlo jednoznačne o zmluvné dojednania menené žalovaným. Z obsahu Zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov Zmluvy, mal súd za to, že úver mal byť žalobkyni poskytnutý ako spotrebiteľovi, keď predmetom Zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 690 eur zo strany veriteľa a povinnosť dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Z výpovede žalobkyne, ktorú žalovaný nenamietal, navyše vyplynulo, že žalovaný ako veriteľ v skutočnosti žalobkyni poskytol len finančné prostriedky vo výške 590,67 eur, keďže žalovaný si okamžite započítal poplatok v sume 99,33 eur v zmysle bodu 8.8.1 Zmluvy označenej ako Dohoda o poskytnutí služby.

5. Žalovaný si zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru, predstavujúcu celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 862,74 eur (1.552,74 eur - 690 eur) započítal s pohľadávkou žalovaného na vyplatenie úveru, ktoré započítanie je upravené v žiadosti o poskytnutie úveru. Žalobkyňa mala pritom splácať vyplatenú sumu úveru spolu so zmluvnou odmenou v mesačných splátkach po 36,97 eur, t.j. 36,97 eur x 42 mesiacov, t. j. 1.552,74 eur, t.j. evidentne splácala aj zmluvnú odmenu, ktorou disponoval od začiatku žalovaný (veriteľ). V zmysle uvedeného považoval súd dojednanú zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 862,74 eur vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke 590,67 eur za neplatné zmluvné dojednanie, pretože takáto odmena za poskytnutie úveru, ktorá by mohla plniť funkciu odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov - úroku je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože predstavuje viac ako 100 % z celkovo poskytnutej čiastky, ktorú odplatu si veriteľ ponecháva ihneď k dispozícii. V prepočte na dobu s plácania 3 a pol roka ide približne o ročný úrok 70 %. Dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru i napriek tomu, že výška úrokov alebo odmeny nie je zákonom stanovená a tieto sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (napr. uznesenie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.7. 2009). I keď bolo splácanie pôvodne poskytnutého úveru dojednané na dobu 3 a pol roka, nie je možné akceptovať takúto výšku odmeny i s prihliadnutím na to, že v zmysle čl. 5 a čl. 10. Zmluvných dojednaní je zmluvná odmena splatná ihneď ku dňu poskytnutia úveru, pričom v podstate dlžník v splátkach spláca aj tú časť zmluvnej odmeny, ktorú si veriteľ „stiahol“ priamo pri poskytnutí úveru dlžníkovi. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, splatnosť tejto odmeny ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranne započítanie tejto odmeny s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalobkyňa by preto mala povinnosť splácať len úver v časti poskytnutej úverovej istiny, a to vo výške 590,67 eur.

6. Podľa právneho názoru súdu však vôbec nedošlo k uzavretiu Zmluvy, poukazujúc na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a §§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Z vyššie zisteného skutkového stavu veci jednoznačne vyplynulo, že Zmluvu ako prvá podpísala žalobkyňa, ktorá v bode 5 Zmluvy vyplnila údaje o požadovanom revolvingovom úvere, podala teda v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh na uzatvorenie Zmluvy, ktorý však zo strany žalovaného nebol v celom rozsahu akceptovaný, pretože v bode 6 Zmluvy - „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, uviedol žalovaný inú výšku RPMN za úver, inú výšku priemernej RPMN za úver a takisto aj inú predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, než pôvodne navrhla žalobkyňa a teda žalovaný v skutočnosti v zmysle ust. § 44 ods. 2 návrh žalobkyne na uzatvorenie Zmluvy odmietol a naopak predložil žalobkyne nový návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý žalobkyňa neakceptovala, čo je zrejmé z toho, že Zmluvu opätovne nepodpísala.

7. Aj v prípade, že by Zmluva bola uzatvorená platne a účinne, neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a síce dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z dôvodu ktorého by v zmysle ust. § 11 vyššie citovaného zákona, bolo potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobkyňa by sa v tom prípade mohla od žalovaného domáhať zaplatenia sumy, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne na účet žalobkyne obohatil (§ 456 . Ako bolo uvedené vyššie, žalobkyni bola vyplatená celkom čiastka 590,67 eur, pričom však žalovanému uhradila spolu sumu 1.166,07 eur, teda viac ako jej žalovaný z neplatného právneho úkonu poskytol. Plnenie, ktoré žalobkyňa v postavení spotrebiteľky poskytla žalovanému v postavení dodávateľa bez platného právneho titulu zakladá na strane žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedených dôvodov uložil súd žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 575,40 eur ako rozdiel žalobkyňou

žalovanému bez právneho titulu zaplatenej sumy 1.166,07 eur a žalovaným žalobkyni poskytnutej sumy vo výške 590,67 eur.

8. Žalobkyňa si podľa právneho názoru súdu dôvodne, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. uplatnila v konaní aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 575,40 eur dňom nasledujúcim po dni doručenia návrhu na začatie konania žalovanému (návrh bol žalovanému doručený dňa 29.4. 2016) a preto súd uložil žalovanému takisto povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 575,40 eur od 30.4. 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní si náhradu trov uplatnil len žalovaný, ktorý bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa bola v konaní od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodená a preto v súlade s ust. § 2 ods. 2 vyššie citovaného zákona uložil súd povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovanému, ktorý v konaní nebol úspešný v celom rozsahu vo výške 34,50 eur (6 % zo sumy 575,40 eur podľa položky č. 1 písmena a/ sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu vyššie citovaného zákona). 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu zamietol, alternatívne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prvom rade napáda závery súdu o tom, že nedošlo k vzniku zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré súd odôvodnil tým, že medzi návrhom na uzavretie a jeho prijatím sú rozdiely v údaji o RPMN. Záver súdu, podľa ktorého nedošlo k dohode o RPMN je nedôvodným a vecne nesprávnym, pretože údaj o RPMN sa objektívne dohodnúť nedá. Údaj RPMN sa má vypočítať, nie dohodnúť. Zákon výslovne určuje, že RPMN sa vypočíta -§ 9 ods. 2,§ 19 zákona č. 129/2010 Z.z.. V súvislosti s údajom o RPMN tvrdí, že závery súdu nie sú v súlade ani so zákonom č. 129/2010 Z.z., a ani ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.V. EÚ L 133, 22.05. 2008). Hodnotu RPMN teda zmluvné strany nemôžu určiť na základe svojej slobodnej vôle (ako je tomu napríklad výška úveru, výška úrokov, doba splácania, výška splátky), ale len na základe určitého mechanizmu stanoveného zákonom. Okrem toho tento údaj sa objektívne v čase podania návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere navrhnúť nedá aj preto, pretože zákonná úprava výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje a tým je deň uzavretia zmluvy. Záver súdu odôvodňujúci existenciu bezdôvodného obohatenia tým, že ide o plnenie z neplatného právneho úkonu, preto nie je dôvodným a správnym. Podľa záverov súdu si mal žalovaný započítať pri poskytnutí úveru zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 862,74 Eur. Uvedený záver súdu nemá oporu v žiadnom dôkaze, pričom ani žalobca takéto tvrdenie neuvádzal. Tvrdenie súdu je nelogické, pretože v zmluve sa uvádza aká je suma úveru (690 eur). Žalovaný s ohľadom na obsah rozsudku môže len predpokladať, že súd si zamieňa uvedený pojem s pojmom celková čiastka (čo je však termín, ktorého obsah určuje zákon a nevyjadruje sumu úveru). Súd nesprávne posúdil aj otázku odplaty (úrokov) za poskytnutý úver, kedy namiesto príslušnej právnej normy regulujúcej výšku odplaty poukazuje na ustanovenie, ktorého použitie neprichádzalo do úvahy. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá dňa 17.05. 2013. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 17.05.2013 výslovne regulovaná, a to v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti. Súd toto vôbec nerešpektoval. Pritom porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj ,,zisk" účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb, a pod. Čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Aj z toho dôvodu je porovnávanie súdu a priori nesprávne a predčasné. Za obvyklú odplatu na finančnom trhu je možné považovať priemerne hodnotu, ktorá vyjadruje rovnovážny stav všetkých poskytovaných spotrebiteľských úveroch. V období, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, bola priemerná odplata na úrovni 46,06 %. Hodnota odplaty dohodnutá v zmluve uvedenú hranicu podstatným spôsobom neprevyšovala (pozn. RPMN úveru bola pod úrovňou 66,06 %,t.j. menej ako 46,06 % zvýšených o 20 %). Záver súdu v tomto smere nie je preto správnym a zákonným. Ako podstatnú skutočnosť je potrebné zdôrazniť, že zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny, a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré v zmysle článku 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy. V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Na podporu uvádzaného poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/111/2014 - 166. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5. zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 vyplýva, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. Súd teda dospel k nesprávnym záverom aj ohľadne splnenia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. 11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol správne a preto žiadala odvolanie žalovaného zamietnuť.

12. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v konečnom dôsledku ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa nestotožňuje so záverom ku ktorému dospel súd prvej inštancie, a to že nedošlo k uzavretiu Zmluvy, poukazujúc na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a §§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že Zmluvu ako prvá podpísala žalobkyňa, ktorá v bode 5 Zmluvy vyplnila údaje o požadovanom revolvingovom úvere, podala teda podľa súdu prvej inštancie v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh na uzatvorenie Zmluvy, ktorý však podľa súdu prvej inštancie zo strany žalovaného nebol v celom rozsahu akceptovaný, pretože v bode 6 Zmluvy - „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, uviedol žalovaný inú výšku RPMN za úver, inú výšku priemernej RPMN za úver a takisto aj inú predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, než pôvodne navrhla žalobkyňa a teda žalovaný podľa súdu prvej inštancie v skutočnosti v zmysle ust. § 44 ods. 2 návrh žalobkyne na uzatvorenie Zmluvy odmietol a naopak predložil žalobkyne nový návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý žalobkyňa neakceptovala, čo je zrejmé z toho, že Zmluvu opätovne nepodpísala. Za právne irelevantnú pre otázku riadneho uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi konania považuje odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, skutočnosť, že žalovaný pri prijatí návrhu žalobkyne na uzatvorenie zmluvy napísal do údajov o schválenom úvere /bod 6. Žiadosti/zmluvy/ údaje o RPMN úveru a predpokladanej RPMN revolvingového úveru líšiace sa od týchto údajov, ktoré uviedla žalobkyňa vo svojom návrhu na uzatvorenie zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená skutočnosť neznamená, že žalovaný prijal návrh žalobkyne na uzatvorenie zmluvy so zmenami, čo by v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka znamenalo, že žalovaný odmietol návrh žalobkyne na uzatvorenie zmluvy, adresoval mu nový návrh, ktorý však potom nebol žalobkyňou prijatý a preto medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu zmluvy. Hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná výpočtom matematického vzorca stanoveného v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ak sa teda účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere dojednali na výške úveru, termíne jeho splatnosti, výške, počte a splatnosti splátok úveru, úrokoch z úveru a ostatných nákladoch úveru, vykoná sa výpočet RPMN úveru podľa zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená hodnota sa uvedie veriteľom do akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie.

14. Na druhej strane súd prvej inštancie správne považoval dojednanú zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 862,74 eur vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke 590,67 eur za neplatné zmluvné dojednanie, pretože takáto odmena za poskytnutie úveru, ktorá by mohla plniť funkciu odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov - úroku je aj podľa odvolacieho súdu neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože predstavuje viac ako 100 % z celkovo poskytnutej čiastky, ktorú odplatu si veriteľ ponecháva ihneď k dispozícii. V prepočte na dobu s plácania 3 a pol roka ide približne o ročný úrok 70 %. Dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru i napriek tomu, že výška úrokov alebo odmeny nie je zákonom stanovená a tieto sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (napr.

uznesenie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.7. 2009). Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy, právne teória a ustálená súdna prax pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Dobré mravy netvoria pevný a uzatvorený normatívny systém ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnej situácie a jej súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania /rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 32 Odo 1022/2004 zo dňa 15. novembra 2005/. Dojednanie úrokov z úveru pre občana - fyzickú osobu v miere viac ako 70 % ročne, ktorá miera významne prevyšuje priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných v danom období obchodnými bankami spotrebiteľom. V dôsledku toho je dojednanie o zmluvnej odmene za úver v zmluve účastníkov neplatné. I keď bolo splácanie pôvodne poskytnutého úveru dojednané na dobu 3 a pol roka, nie je možné ani podľa odvolacieho súdu akceptovať takúto výšku odmeny i s prihliadnutím na to, že v zmysle čl. 5 a čl. 10. Zmluvných dojednaní je zmluvná odmena splatná ihneď ku dňu poskytnutia úveru, pričom v podstate dlžník v splátkach spláca aj tú časť zmluvnej odmeny, ktorú si veriteľ „stiahol“ priamo pri poskytnutí úveru dlžníkovi. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, splatnosť tejto odmeny ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranne započítanie tejto odmeny s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považoval aj odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalobkyňa preto mala povinnosť splácať len úver v časti poskytnutej úverovej istiny, a to vo výške 590,67 eur. Čo sa týka ustanovenia § 53 ods. 6 OZ, na ktoré poukazoval žalovaný, odvolací súd dodáva, že podľa ust. § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsobu a mieru zabezpečenia jeho záväzku objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitútov poskytujúce spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiace sa zásadou dobrých mravov upravenou v ust. § 3 ods. 1 OZ.

15. Rovnako správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a síce dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z dôvodu ktorého je v zmysle ust. § 11 potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobkyňa sa v tom prípade mohla od žalovaného domáhať zaplatenia sumy, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne na účet žalobkyne obohatil (§ 456 . Údaj o konečnej splatnosti úveru má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie je postačujúce, že si dlžník-spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov, všeobecných podmienok, ktoré sú rozsiahle a uvedené malým, pre priemerného spotrebiteľa ťažko čitateľným písmom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bez poplatkovosti obsahovať isté náležitosti /medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru/ je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často skrytých v neprehľadnej zmäti zmluvných podmienok. Odvolací súd je potom toho názoru, že ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená stranami sporu neobsahuje. Ako bolo uvedené vyššie, žalobkyni bola vyplatená celkom čiastka 590,67 eur, pričom však žalovanému uhradila spolu sumu 1.166,07 eur, teda viac ako jej žalovaný poskytol. Plnenie, ktoré žalobkyňa v postavení spotrebiteľky poskytla žalovanému v postavení dodávateľa teda zakladá na strane žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie v konečnom dôsledku správne uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 575,40 eur ako rozdiel žalobkyňou žalovanému zaplatenej sumy 1.166,07 eur a žalovaným žalobkyni poskytnutej sumy vo výške 590,67 eur. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyne odvolací súd priznal na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .