Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/226/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO 36361518, zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Vodná 3, Košice, IČO 36730564, proti žalovanej K. L., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom X. A. XXX/X, L. Z. V., štátnej občianke SR, o zaplatenie 9.872,45 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 9.872,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.872,45 eur od 06.09.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.07.2012 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami, pri ktorej bolo zistené, že odberné miesto bez platnej zmluvy nebolo odpojené. Zdemontovali elektromer a vypli zemnú káblovú prípojku. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol a vyhotovená fotografická dokumentácia. Poznamenal, že žalovanej vzniknutú škodu neoprávneným odberom elektriny vyfakturoval faktúrou č. -2- 18C/226/2015

XXXXXXX v sume 9.872,45 eur splatnou dňa 05.09.2012. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila ani napriek písomnej výzve. Poukázal na ustanovenie § 39 zákona č. 656/2004 Z. z., podľa ktorého je pri neoprávnenom odbere povinný uhradiť vzniknutú škodu ten, kto elektrinu odoberal a na odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 22C/76/2011, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že žalovaná v čase rozhodovania o veci samej nehnuteľnosť užívala. Dodal, že na plote dotknutej nehnuteľnosti sa nachádzala tabuľa s oznamom „Predaj krmív pre hospodárske zvieratá, otvorene denne, zodpovedný vedúci Ľubica L.“. Žalobca ďalej uviedol, že užívaniu nehnuteľnosti žalovanou nasvedčuje aj uznesenie ČVS: ORP-9556/TN-TN-2012 zo dňa 31.08.2012, v ktorom je uvedené, že v priebehu vyšetrovania bolo zistené, že K. L. po vypovedaní zmluvy o dodávke elektrickej energie zo strany D.. V. K. dňa 30.10.2006 i naďalej elektrickú energiu odoberala cez dohodnuté odberné miesto. Taktiež v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 22C/76/2011 bolo zistené zo strany ORPZ Trenčín, že žalovaná v dotknutej nehnuteľnosti bývala. Zdôraznil, že v uvedenom konaní sa vlastník nehnuteľnosti, B. J., domáhal vypratania tejto nehnuteľnosti práve z dôvodu neoprávneného užívania žalovanou. Čo sa týka výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, táto bola vypočítaná na základe skutočne zaregistrovanej spotreby na elektromere č. XXXXXXX. Následne sa vynásobila jednotlivými cenami určenými v tom čase platnými rozhodnutiami ÚRSO v zmysle § 1 ods. 2 písm. a), b), c) a ods. 2 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z.. K výške škody boli následne pripočítané náklady

spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu vo výške 41,43 eur a DPH z nákupnej ceny elektriny. Upresnil, že odobratá elektrická energia prechádzala cez elektromer, ktorý až do dňa demontáže nebol poškodený a riadne zaznamenával odber elektrickej energie. Dodal, že žalovaný tým, že do domu chodila hoci len nakŕmiť psa alebo vypratať veci, nehnuteľnosť užívala a je zodpovedná za odobratú elektrickú energiu. Záverom dodal, že má za to, že žalovaná sa nedovolala účinne premlčania, keď poukázala na trojročnú premlčaciu dobu, nakoľko žalovaná si bola vedomá, že elektrinu odoberá, úmyselne ju odoberala, a preto by aj tak plynula objektívna 10 ročná lehota, nakoľko túto elektrinu odoberala úmyselne.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Uviedla, že od samého začiatku nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, pretože po probléme splácania hypotekárneho úveru nemohla nehnuteľnosť ani len predať a dlh voči banke splatiť. Preto radšej neobývala nehnuteľnosť a po dovŕšení dospelosti jej dcéry L. L. sa odsťahovali do podnájmu v Z. L.. Predtým bývala u svojho brata P. L. v K. K.. Do K. Q. chodila len sporadicky za psom. Tiež tam chodila len keď sa dohodla s p. B. a keď vypratávala dom. Bolo to asi 3x do týždňa. Poznamenala, že v roku 2011 prešiel dom do vlastníctva spoločnosti B. J. ktorej konateľ ju kontaktoval za účelom vypratania domu. Za tým účelom sa aj stretli a dom sa postupne aj vypratával. Z., ako často tam chodila, postupne si veci odvážala. Prišla tam vždy len na jeden deň, dlhší čas sa tam nezdržiavala. K postupnému vypratávaniu došlo preto, že nemala veci kde uskladniť. K oznamu na bráne ohľadom predaja krmiva uviedla, že v tejto oblasti chcela podnikať, ale podnikanie jej nebolo umožnené, preto to nezrealizovala. Dodala, že v roku 2009 bol v dome odpojený plyn aj voda. Dom bol preto neobývateľný. Do domu mal prístup aj sused Kubiš, ktorý mal povolený vstup od p. Bilika. Areál domu bol voľne prístupný, -3- 18C/226/2015

mohol tam ísť hocikto, pričom zásuvka bola aj vonku a mohol sa tam napojiť hocikto. Zásuvka bola tiež v stodole. Dom bol v podstate stále otvorený, nakoľko zadné dvere sa nedali uzamknúť. Myslí si, že elektrinu mohol spotrebovať aj Kubiš, pretože vždy, keď prišla, niečo vŕtali alebo zvárali. Kľudne si mohol natiahnuť zo stodoly predlžovák. Poznamenala, že B. vôbec nemá vedomosť, či v dome bývala. Vždy sa kontaktovali telefonicky a na schôdzku prišla do domu. V roku 2011 tam ešte bývala, lebo pracovala v K.. Od 11/2011 už bývala u brata asi do 8/2012 a následne s dcérou v podnájme. Žalovaná ďalej uviedla, že si uplatňuje § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o trojročnej premlčacej dobe, nakoľko skutok sa stal v roku 2012 a v rovnakom období si žalobca túto čiastku nárokoval. Z policajnej správy vyplynulo, že nedošlo k spáchaniu trestného činu, a teda skutok sa neposudzuje ako trestný čin, ale ako občianskoprávny spor. Doplnila, že nehnuteľnosť bola zakúpená spolu s X. A., ktorý poskytol prostriedky na akontáciu vo výške 20.000 eur a nárokoval si polovicu nehnuteľnosti. P. B. dal hneď po zakúpení nehnuteľnosti v roku 2010 plnú moc susedom na spravovanie nehnuteľnosti a pozemku, ktorí si tam chodili kosiť žihľavu pre svoje zvieratá.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a výsluchom svedkov K. B. a P. A. a oboznámením vyúčtovania náhrady škody č. 3205036 zo dňa 21.08.2012, pokusu o zmier zo dňa 08.10.2012, protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 11.07.2012, výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 22C/76/2011, uznesenia OO PZ Trenčín ČVS: ORP-956/TN- TN-2012 zo dňa 31.08.2012, čestného vyhlásenia P. L. zo dňa 19.06.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 11.07.2012 vykonali zamestnanci žalobcu kontrolu odberného miesta č. XXXXXXX, odberateľa K. L., na adrese V. Q. XXX, K. Q. a zistili, že sa jedná o odberné miesto bez platnej uzavretej zmluvy, plomby v poriadku, miesto nebolo odpojené. Odpojili elektromer.

5. Vyúčtovaním náhrady škody č. 3205036 zo dňa 21.08.2012, splatným dňa 05.09.2012, žalobca vyúčtoval žalovanej náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 9.872,45 eur.

6. Pokusom o zmier zo dňa 08.10.2012 vyzval žalobca žalovanú opäť k úhrade faktúry č. 3205036 vo výške 9.872,45 eur, a to do 14 dní od doručenia tohto listu.

7. Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 22C/76/2011 zo dňa 20.01.2012 vyplynulo, že súd mal v tejto veci zo správy ORPZ Trenčín zo dňa 17.12.2011 zistené, že žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti býva.

8. Z odôvodnenia uznesenia OO PZ ČVS: ORP-956/TN-TN-2012 zo dňa 31.08.2012 vyplynulo, že žalovaná po vypovedaní zmluvy o dodávke elektrickej energie D.. V. K. dňa 30.10.2006 i naďalej elektrickú energiu odoberala cez dohodnuté odberné miesto a odobratá elektrická energia prechádzala cez elektrické hodiny, ktoré až do dňa demontáže neboli poškodené a riadne zaznamenávali odber elektrickej energie.

-4- 18C/226/2015

9. Z čestného vyhlásenia P. L. zo dňa 19.06.2016 vyplýva, že žalovaná u neho v období od 1/2012 do 7/2012 bývala.

10. Z výpovede svedka K. B. vyplynulo, že dotknutý dom vydražil v rámci exekúcie, pričom dosť dlho trvalo, kým dostal zo súdu príklep. Mohlo to byť 1 až 2 roky. Po tom, čo dostal príklep, skontaktoval sa so žalovanou a oznámil jej, že je novým majiteľom domu, aby si veci vypratala. Podal aj na súd žalobu o vypratanie tohto domu a následne si žalovaná z domu odviezla všetky svoje veci, s čím jej pomohol. To, čo si nechcela zobrať, spolu so zamestnancom exekútorského úradu zobrali do úschovy. Vypratávanie nehnuteľnosti sa uskutočnilo v rámci exekučného konania v októbri až novembri 2013. Žalovaná až do vypratania v dome bývala. Krátko po jeho vydražení a následnom vyprataní tento predal. A. splnomocnil, aby sa staral o dom aj o psa. Dal mu aj kľúče od domu. Bolo to však až po vyprataní domu. Presné časové súvislosti si už nepamätá.

11. Z výpovede svedka P. A. vyplynulo, že v dome, ktorý patril žalovanej, občas vykonával bežnú kontrolu, nakoľko ho o to požiadal nový vlastník domu, a to p. B.. Kontrola spočívala v tom, že asi 2 krát za týždeň išiel nakŕmiť psa, ktorý tam bol a dal mu vodu. O priľahlý pozemok sa nestaral. Ak potreboval trávu, túto si so súhlasom p. B. alebo žalovanej pokosil sám benzínovým vyžínačom a trávu si zobral z objektu domov pre svoje potreby. Občas vykonal aj kontrolu domu zvnútra. Pri tejto kontrole však nijakým spôsobom elektrickú energiu nespotrebovával. Chodil tam počas dňa. Podľa toho, čo vie, zásuvky v dome neboli prístupné zvonku. Tieto boli iba vo vnútri. Elektrickú energiu v tomto objekte ani spotrebovávať nemohol, nakoľko dom bol odpojený ako od elektriny, tak aj od plynu. Nevedel však, v akom časovom období to bolo. Keď chodil do tohto domu na základe poverenia p. B., dom bol odpojený od všetkých energií. Žalovaná v dome aj bývala, aj nebývala. Chodila veľa do zahraničia. O podnikateľskej činnosti žalovanej nevedel. Chodil do práce a čo ona tam robila, nevie. Na plote z času na čas visel nejaký oznam. Žalovaná sa z domu odsťahovala až na výzvu p. Bilika a vtedy dom už bol od elektriny odpojený.

12. Podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného v čase vzniku škody, neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny.

13. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného v čase vzniku škody, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

-5- 18C/226/2015

14. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Žalobca sa domáhal náhrady škody titulom neoprávneného odberu elektrickej energie, ktorého sa mala na dotknutom odbernom mieste dopustiť žalovaná. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 39 ods. 2 zákona o energetike, za škodu, ktorá vznikla neoprávnených odberom, zodpovedá ten, kto ju odoberal. V konaní bolo medzi stranami sporné, či žalovaná skutočne v stanovenom období elektrickú energiu z odberného miesta odoberala. Po vykonanom dokazovaní súd prijal záver, že žalovaná sa v rozhodnom čase v dome zdržiavala, čo potvrdila aj ona sama, keď uviedla, že do domu chodila asi 3x do týždňa. Nie je totiž rozhodujúce, či v dome aj bývala; rozhodujúce je, či dom užívala a spotrebovávala pri tom aj elektrickú energiu. Žalovaná sa síce bránila tým, že do domu mal prístup aj sused Kubiš, pričom mohol spotrebovávať elektrickú energiu. Táto osoba bola v konaní vypočutá ako svedok, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že síce do domu chodil, ale len za účelom skontrolovania, či je v dome všetko v poriadku. Elektrickú energiu pri tom nespotrebovával, nakoľko dom bol v tom čase už odpojený od všetkých energií. S poukazom na uvedené súd ustálil, že elektrickú energiu odoberala práve žalovaná, a teda je v konaní pasívne legitimovaná. Je potrebné zdôrazniť, že súd nespochybňuje tvrdenia žalovanej, že v rozhodnom čase bývala či už u svojho brata, alebo u dcéry, avšak ako už bolo vyššie uvedené samotný pobyt žalovanej na inom mieste ako je odberné miesto nie je v tomto prípade rozhodujúci.

16. Po vyriešení otázky aktívnej a najmä pasívnej vecnej legitimácie (aktívna vecná legitimácia nebola medzi stranami sporná a súd pri skúmaní tejto otázky nezistil žiadne dôvody, ktoré by viedli k záveru o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu) pristúpil súd k preskúmaniu žalobcom uplatneného nárok. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná počas konania vzniesla námietku premlčania, zaoberal sa súd aj dôvodnosťou tejto námietky a zistil, že vznesená námietka premlčania je dôvodná a uplatnený nárok je teda premlčaný. Občiansky zákonník pri práve na náhradu škody zakotvuje dvojitú kombinovanú premlčaciu dobu, a to subjektívnu a objektívnu. Ich začiatok je stanovený odlišne; objektívna premlčacia doba plynie od škodovej udalosti, subjektívna potom odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Ako už bolo uvedené plynutie subjektívnej premlčacej doby sa viaže na subjektívny moment, spočívajúci vo vedomosti poškodeného o spôsobenej škode (aj jej rozsahu) a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade sa žalobca dozvedel o vzniku škody dňa 11.07.2012, keď bola vykonaná kontrola odberného miesta jeho zamestnancami. Rozsah škody spôsobenej žalovanou zistil najneskôr dňa 21.08.2012, kedy žalovanej túto škodu v zistenej výške fakturoval. Od tohto dňa, t. j. od 21.08.2012 začala teda plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 21.08.2014. Žaloba bola na súde podaná až dňa 03.06.2015, teda takmer po roku po uplynutí zákonom -6- 18C/226/2015

stanovenej premlčacej doby. Keďže pred podaním žaloby na súd uplynula subjektívna premlčacia doba, nezaoberal sa súd plynutím objektívnej premlčacej doby, vzhľadom na to, ako už tiež bolo uvedené vyššie, že tieto sú od seba nezávislé a uplynutie jednej premlčacej doby má za následok premlčanie práva bez ohľadu na prípadné plynutie druhej premlčacej doby. S poukazom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ sa žalobca v tomto smere bránil tým, že žalovaná sa nedovolala účinne premlčania, keď poukázala na § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, na tomto mieste súd s obranou žalobcu nesúhlasí. Z obsahu podania, ktoré žalovaná súdu zaslala, možno jednoznačne vyvodiť, že sa dovoláva premlčania, pretože poukazuje na ustanovenie, ktoré o premlčaní hovorí. Podľa názoru súdu nie je povinnosťou strany, ktorá sa premlčania dovoláva, uviesť aj správnu premlčaciu dobu vzťahujúcu sa na ten ktorý nárok. Je úlohou súdu, aby vznesenú námietku preskúmal, podradil pod správne zákonné ustanovenie a tým aplikoval správnu dĺžku premlčacej doby vzťahujúcej sa na uplatnený nárok. Opačný výklad by bol neprimerane prísny, vedúci k nespravodlivému rozhodnutiu vo veci.

17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. V predmetnej veci mala plný úspech žalovaná. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by jej v súvislosti s týmto konaním vznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.