Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/644/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: F.. I. F., rod. Ď., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX U., J. XXX/XX, X.. H.. B. XX, zast.: D.. F. F., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX U., J. XXX/XX, proti žalovaným: v 1./ rade Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast.: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom 040 01 Košice, Garbiarska 5, IČO: 36 863 017, v 2./ rade Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom 811 05 Bratislava, Gunduličova 3, IČO: 35 849 703, zast.: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom 811 06 Bratislava, Vlčkova 18, IČO: 36 795 038, v 3./ rade F. U., nar. XX. X. XXXX a v 4./ rade M. U., rod. Ž., nar. XX. X. XXXX, žalovaní v 3./ a 4./ rade trvale bytom XXX XX U., F. XXXX/XX, obaja zast.: JUDr. Katarína Kalabová, advokátka so sídlom 851 01 Bratislava, Krasovského 13, IČO: 30 867 398,

o neplatnosť dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému v 1./ rade priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd žalovanému v 2./ rade priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd žalovaným v 3./ a 4./ rade priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 15. 10. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil dobrovoľnú dražbu konanú dňa 15. 7. 2015 za neplatnú. Predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti pozemky: parc. č. XXX/l, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 73 m2, v podiele 1/1, parc. č. XXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 35 m2, v podiele 1/1, parc. č. XXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 104 m2, v podiele 1/1, parc. č. XXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 53 m2, v podiele 1/1, parc. č. XXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 29 m2, v podiele 1/1, parc. č. XXX, druh pozemku: Záhrady, o výmere 415 m2, v podiele 1/1 a stavby: rodinný dom - súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/X, v podiele 1/1, prístavba k rodinnému domu - súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXX/X, v podiele 1/1, garáž - súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXX/X, v podiele 1/1, rozostavaná prístavba k rodinnému domu postavená na parc. č. XXX/X, v podiele 1/1. Všetky nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre okres U., obec U., k. ú. U.. Žalobca ďalej žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že je pôvodným vlastníkom nehnuteľností uvedených v bode 1. tohto odôvodnenia. Predmetné nehnuteľnosti boli predmetom dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa XX. X. XXXX v X. E. v K.. Žalovaný 1/ je navrhovateľom dobrovoľnej dražby, žalovaný 2/ je dražobníkom v dobrovoľnej dražbe. Žalovaný 3/ a 4/ sú vydražiteľmi nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe. Dražba bola spísaná do notárskej zápisnice pod č. Z. XXXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX. Žalobca s poukazom na § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z požadoval určiť dražbu za neplatnú z týchto dôvodov: Ad 1/ jednotlivé procesné úkony dražobníka (žalovaného 2/) neboli žalobcovi doručované a tým došlo k ukráteniu jeho práv; Ad 2/ znalecký posudok, ktorý nechal vypracovať dražobník pre účely predmetnej dražby nevychádza zo skutkového stavu, v akom sa nehnuteľnosti nachádzali a bol vypracovaný tak, že v konečnom dôsledku boli nehnuteľnosti predané za výrazne nižšiu cenu, aká bola ich trhová hodnota v deň konania dražby. Znalec, ktorý vypracovával znalecký posudok č. 52/2014 nevzal do úvahy predchádzajúce znalecké posudky, najmä znalecký posudok č. 060/2010.

3. Žalovaní sa vyjadrili k žalobe písomnými podaniami doručeným súdu. Žalovaní 3/ a 4/ v písomnom vyjadrení zo dňa 14. 3. 2016 uviedli, že všetky písomnosti boli riadne doručované v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca opakovane odmietal poskytnúť akúkoľvek súčinnosť pri realizácii úkonov súvisiacich s dobrovoľnou dražbou, či už išlo o preberanie zásielok, ktoré nepreberal, tak sa tieto považujú za doručené fikciou, rovnako tak odmietol sprístupniť nehnuteľnosti na obhliadku znalcovi, ktorý vykonal ohodnotenie nehnuteľností podľa § 12 ods. 3 zák. o dobrovoľných dražbách. Nehnuteľnosť bola vydražená za cenu 74 700, eur, teda za cenu vyššiu, ako bola stanovená znaleckým posudkom (znalec ohodnotil nehnuteľnosti na 66 300,- eur). Žiadali žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 4. 2016 uviedol, že námietka žalobcu o nedoručovaní jednotlivých procesných úkonov dražobníka neobstojí a nezakladá sa na pravde, pretože o všetkých úkonoch realizovaných v rámci procesu dražby žalobcu informoval písomne všetky zásielky zasielal žalovaný 2/ listovými zásielkami do vlastných rúk doporučene s doručenkou a to prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Žalovaný 2/ od 09/2014 zasielal žalobkyni písomnosti aj na adresu bydliska jej matky F. Ď. v F. XXX a v čase od 5. 2. 2015 mal žalovaný 2/ vedomosť o ďalšej adrese žalobcu a to na adresu P. O. Box-u a od tohto termínu zasielal písomnosti aj na túto adresu. Žalovaný 2/ tak postupoval s odbornou starostlivosťou a to aj nad rámec ZoDD, keď zásielky zasielal na tri rôzne adresy; navyše žalobcu kontaktoval aj telefonicky či prostredníctvom SMS, aby mu pripomenul termín realizácie jednotlivých úkonov. Na žiadosť žalobcu sa žalovaný 2/ s ním stretol dňa 12. 5. 2014 v jeho sídle, kde mu aj doručil znalecký posudok 15/2014. Čo sa týka námietky znaleckého ohodnotenia, žalovaný 2/ poukázal na 12 ods. 1, 2 a 3 ZoDD. Uviedol, že znalecký posudok pre účely dražby nesmie byť starší ako 6 mesiacov, že žalobca bol povinný umožniť obhliadku nehnuteľností, čo však neurobil, preto znalec pri ocenení nehnuteľností postupoval podľa ods. 3. Pri pôvodne naplánovanej znaleckej obhliadke, ktorej termín bol stanovený na 9. 10. 2014, z obdržanej doručenky žalovaný 2/ zistil, že žalobca si výzvu na tuto obhliadku prevzal až deň po jej uskutočnení, t. j. 10. 10. 2014, preto naplánoval aj ďalší termín znaleckej obhliadky nehnuteľnosti na deň 13. 11. 2014, aj o tomto termíne žalobcu opäť riadne upovedomil. Napriek tomuto postupu žalobca nehnuteľnosť nesprístupnil. Z uvedeného dôvodu bolo ohodnotenie nehnuteľnosti realizované z dostupných údajov, ktoré mal žalovaný 2/ k dispozícii. Voči prvému znaleckému posudku č. 15/2014 žalobca nevzniesol žiadnu námietku, hoci všeobecná hodnota predmetu dražby bola o 3000,- eur nižšia ako pri znaleckom posudku č. 52/2014. Voči druhému znaleckému posudku č. 52/2014, ktorý žalobca prevzal dňa 12. 1. 2015, žalobca podal námietku, avšak 24 dní po doručení znaleckého posudku, keď žalobca nedodržal zákonnú lehotu 10-tich pracovných dní na namietanie znaleckého posudku č. 52/2014‚ no aj napriek tomu žalovaný 2/ žalobcovi na vznesené písomné námietky písomne odpovedal, teda postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou nad rámec svojej zákonnej povinnosti. Na podporu uvedeného odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1083/2005 zo dňa l7. 8. 2005, v zmysle ktorého „Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná. Ak je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe...“. Najvyšší súd Českej republiky rovnako v rozhodnutí sp. zn. 7Ca 274/2005 judikoval, že ,,Pri posudzovaní ceny predmetu dražby obvyklej v mieste a čase konania dražby je potrebné vychádzať z ceny dosiahnutej dražbou.“ Žalobca nepreukázal porušenie žiadneho ustanovenia ZoDD, nepreukázal vznik ujmy na svojich právach, ktorá mu mala v procese dražby vzniknúť a ani kauzálny nexus medzi porušením zákona a ujmou. Preto žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný 1/ sa na pojednávaní konanom dňa 1. 6. 2017 vyjadril, že žalobca neuniesol ani len bremeno tvrdenia, pretože neuviedol, ktoré dražobné listiny mu neboli doručené, pričom tieto mu doručované boli a mnohými žalobca aj disponuje, pretože ich označil alebo priamo predložil ako listinné dôkazy, len vo všeobecnosti konštatuje, že mu neboli doručované listiny bez konkretizácie. V tejto časti žalobca nemohol potom ani uniesť dôkazné bremeno. Čo sa týka znaleckého posudku, dražobník striktne postupoval podľa zákona o dobrovoľných dražbách, keď v prípade, že sa draží nehnuteľnosť, bol povinný zabezpečiť jej ohodnotenie znaleckým posudkom, ktorú povinnosť si aj riadne splnil, z celého kontextu zákona o dobrovoľných dražbách možno vyvodiť záver, že nikto nemôže ustanoviť či spochybniť cenu nehnuteľnosti, k tejto sa jednoznačne môže vyjadriť len znalec; na potvrdenie tohto názoru poukázal na ustálenú judikatúru, napr. uznesenie NS SR 3Cdo/233/2010. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak by aj znalec pochybil pri stanovení všeobecnej ceny nehnuteľnosti, vlastník nehnuteľnosti môže sa domáhať náhrady škody proti znalcovi, takýto postup znalca však nemôže zapríčiniť neplatnosť dražby. Žalobca ani netvrdil a ani nenamietal postup znalca pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, preto poukázal na § 12 ods. 5 a 6 zák. o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorých žalobca mohol vzniesť námietky voči znaleckému posudku, toto svoje právo však nevyužil. Preto žiadal žalobu zamietnuť.

6. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - notárska zápisnica o priebehu dražby, oznámenie o dobrovoľnej dražbe, LV č. 2617, oznámenie o vykonaní dražby, znalecký posudok 15/2014, 52/2014 a 060/2010, doručenky z jednotlivých procesných úkonov adresovaných žalobcovi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Nová právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

9. Je nepochybné, že žalobca bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a tieto vydražili v dražbe žalovaní 3/ a 4/. navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, dražobníkom žalovaný 2/.

10. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti žaloby. Dražba bola vykonaná a prebehla plne v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a súd nezistil žiadne pochybenia. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaných 1/ a ž 4/ a v plnej miere im dal za pravdu. Žalobca nepostupoval pri podaní žaloby podľa § 150 a ohľadne nedoručovania dražobných listín nebolo čo dokazovať, keďže žalobca neoznačil listiny, ktoré mu údajne žalovaný 2/ nedoručil. Napriek tomu dôkaznú povinnosť za žalobcu splnil práve žalovaný 2/, ktorý nad rámec svojej dôkaznej povinnosti preukázal, že listiny žalobcovi doručoval, no tento ich nepreberal v odbernej lehote. Sám si zapríčinil svojou nečinnosťou, že dražobné listiny mu doručené neboli, ktoré konanie však nemôže spôsobiť neplatnosť dobrovoľnej dražby. Takéto konanie je možné označiť výlučne za konanie obštrukčné, v snahe zmariť dražbu. Preto nemôže požívať právnu ochranu a všetky neprevzaté listiny sa považujú za doručené fikciou. V tejto časti pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu nemohlo byť žalobe vyhovené.

11. Čo sa týka ocenenia nehnuteľností, aj tu súd musel dať za pravdu žalovaným s poukazom na nasledovné ustanovenia ZoDD.

12. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov (ZoDD), platného ku dňu podania návrhu na vykonanie dražby, Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (pozn. týmto predpisom bol v tom čase zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 a 5 cit. zák., (1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. (2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. (3) Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. (5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

Podľa § 21 ods. 2 veta prvá, ods. 4 a 6 cit. zák., (2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. (4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. (6) Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.

13. Žalobca súdu nepreukázal, že boli porušené ustanovenia ZoDD. Navyše, s poukazom na § 21 ods. 6 ZoDD neplatnosť dražby nie je možné vysloviť, pretože žalobca neumožnil vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. Navyše, ohľadne ocenenia nehnuteľností sa súd plne stotožňuje aj s judikatúrou, na ktorú poukázali vo svojich vyjadreniach žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/. Navyše nehnuteľnosti sa v dražbe predali za cenu vyššiu, ako boli ocenené v znaleckom posudku. Pri obhliadkach predmetu dražby možno predpokladať obštrukcie zo strany vlastníka predmetu dražby alebo osoby, ktorá má predmet dražby v držbe. Tu sa bude vychádzať z okolností konkrétneho prípadu (ad hoc); primerane sa dajú využiť možnosti podľa navrhovaného § 12 ods. 4 - záujemcovia o predmet dražby môžu nazrieť do stavebnotechnickej dokumentácie. Ak vlastník predmetu dražby (ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo) neumožnil vykonať riadnu obhliadku dražby, nemôže následne s úspechom tento vlastník uplatňovať neplatnosť dražby. Takisto aj vydražiteľ nemôže namietať neplatnosť dražby, keď sa rozhodol dražiť predmet dražby len na základe iných poznatkov bez vnútornej obhliadky predmetu dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách je predovšetkým predpisom súkromného práva a dražobník nie je verejným činiteľom. Termíny o obhliadke sú uvedené v oznámení o dražbe (§ 13 ods. 2) a vlastník predmetu dražby preto musí vždy náležite zdôvodniť vážny dôvod, prečo neumožnil vykonať obhliadku napriek dostatočnému časovému priestoru. Ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD v zásade iba tu koncentruje najvýznamnejší inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe, ktorý je založený na uplatnení práva na súdnu ochranu. Ustanovenie odseku 2 predstavuje v zásade jediný prostriedok nápravy a ochrany práva ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných (skorších) právnych pomerov. V tomto zmysle sa odsek 2 vzťahuje tak na dražby vlastnícke (dobrovoľné), ako aj dražby nedobrovoľné, a teda dražby vyvolané záložným veriteľom.

14. V dnom prípade žalobca nielen, že neumožnil obhliadku nehnuteľností, ale ani nevzniesol včas námietku podľa § 12 ods. 5 ZoDD. Zároveň súd konštatuje, že cena určená znaleckým posudkom je smerodajná len pre najnižšie podanie pri dražbe, pričom príklep je udelený najvyššej ponuke a cena nehnuteľnosti závisí aj/najmä od kúpyschopnosti vydražiteľa.

15. Nakoľko po posúdení dražby súd dospel k záveru, že dražba prebehla plne v súlade so zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, súd žalobu zamietol v plnom rozsahu vrátane určenia vlastníckeho práva, nakoľko žalovaní 3/ a 4/ riadne vydražili nehnuteľnosť a udelením príklepu sa stali jej vlastníkmi v režime BSM (§ 27 ods. 1 ZoDD). Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu, čím svoju žalobu vystavil jednoznačnému neúspechu. Jeho tvrdenia sa ukázali nielen ako neúplné, najmä však ako nepravdivé, preto súd zhodnotil podanie žaloby len ako pokračovanie žalobcu v jeho obštrukčnom správaní. Súd poukazuje aj na zoznam, ktorý predložili žalovaní 3/ a 4/ s Centrálneho registra exekúcií, v zmysle ktorého mal súd za preukázané, že žalobca si dlhodobo neplní svoje povinnosti, pretože je voči nemu na tunajšom súde vedených niekoľko exekúcií - sp. zn. 8Er/229/2016, 30Er/587/2015, 23Er/202/2014, 15Er/50/2015, 16Er/163/2013.

16. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

17. Na záver súd dáva do pozornosti nasledovné: S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

18. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

19. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

20. O nároku žalovaných na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Keďže v danom prípade boli žalovaní plne úspešní, súd im priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré im vznikli. O ich výške súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.