Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/63/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. XX, XXX XX X. B., právne zastúpenej JUDr. Róbert Fatura, advokát, so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/160/2013-91 zo dňa 26.10.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 752,16 eur a vo výroku o povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 762,05 eur.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol v častiach, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sú neplatné v časti dohody o úrokovej sadzbe a RPMN, v časti možnosti uplatnenia zrážok zo mzdy a v časti dohody o poskytnutí služby. Zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 752,16 eur, ďalším výrokom zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 762,05 eur, žalobu v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur žalovaným zamietol. Rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok odôvodnil tým, že v danom prípade nevznikli zmluvy o úvere, pretože údaje v žiadosti o revolvingový úver sú odlišné od údajov o schválenom revolvingovom úvere, a to v časti RPMN. RPMN je podstatná náležitosť v zmluve o úvere podľa zákona 258/2001 Z.z., a preto súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvy nevznikli, a teda žalobe o určenie čiastočnej alebo úplnej neplatnosti týchto zmlúv nebolo možné vyhovieť. Naviac súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj zmluvy vznikli, neobsahujú uvedenie konečnej splatnosti úveru. Za toto nemožno chápať dátum uvedený v listine s názvom „Oznámenie veriteľa o schválenie úveru dlžníkovi, zmluva o revolvingovom úvere č. XY“. Právna povaha tohto oznámenia je sporná a možno ho považovať za interný dokument veriteľa. Vo vzťahu k oznámeniu nikde v zmluve nie je uvedená inkorporačná doložka, že toto oznámenie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Preto údaj o konečnej splatnosti súd považoval za neuvedený. Ďalej súd uviedol, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože zmluva bola neplatná. Vzhľadom na výšku žalovanej poskytnutej sumy a žalobcom vrátenej sumy bola výška bezdôvodného obohatenia v prípade jednej zmluvy ustálená na 752,16 eur a v druhom prípade na 762,05 eur. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola zamietnutá z dôvodu, že nevznikol zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že údaje o hodnote RPMN je možné určiť až po jeho schválení, a teda nie je možné hovoriť v tomto prípade, že nebol konsenzus v náležitosti o RPMN, nakoľko údaj o RPMN sa určuje až s ohľadom na schválený úver a na základe údajov úveru. Poukázal na to, že zmluva obsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, tento vyplýva z oznámenia o schválení úveru, ktorý tvorí podľa vôle strany neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V následnom odvolaní taktiež podanom v zákonom stanovenej lehote žalovaný upresnil, že podáva odvolanie len proti výroku I. písm. b) a výroku II. b), uviedol, že pre vznik zmluvy ako platného právneho úkonu nie je potrebná dohoda o RPMN, chýbajúci údaj o RPMN nie je podmienkou platnosti zmluvy, ale má za následok, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Údaj o RPMN možno určiť až po schválení úveru. Žalovaný napadol aj závery súdu ohľadne dohody o poskytnutí služby. Uviedol, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda údaje o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Uviedol, že rozsudok je nesprávny aj preto, že žalovaný sa do žiadneho omeškania doposiaľ nedostal. O povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie bolo rozhodnuté rozsudkom z 30.11.2015, nie je zrejmé, z akého dôvodu by s jeho vydaním mal byť žalovaný už dňa 29.08.2015 v omeškaní, odkedy súd priznal úrok z omeškania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh zamietol alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, uplatnil si trovy odvolacieho konania.

4. Odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Odvolaním je napadnutý výrok o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie tento záver založil na tom, že jednak zmluva o úvere nevznikla a jednak neobsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda konečnú splatnosť úveru a rozpis splátok na istiny, úroky a poplatky, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Údaj o konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve uvedený dátumom, nepostačuje odkázať na počet splátok a dátum prvej splátky. Povinnosť uviesť počet splátok a ich splatnosť vyplýva z iného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. l) ako povinnosť uviesť konečnú splatnosť úveru. Pokiaľ teda v tomto prípade konečná splatnosť úveru v zmluve uvedená nebola, je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanému len tú sumu, ktorú jej žalovaný poskytol. Správne teda súd prvej inštancie vypočítal rozdiel medzi prijatými platbami a zaplatenými splátkami a rozdiel priznal žalobkyni ako bezdôvodné obohatenie. Rozsudok je v tejto časti vecne správny. Súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni úrok z omeškania, a teda nie je potrebné zaoberať sa argumentáciou žalovaného o nesprávnosti výroku z omeškania. Zo žiadneho z dôkazov, ktoré boli v konaní predložené, nevyplýva, že súčasťou zmluvy bolo aj uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Aj keď žalovaný tento záver namieta, vykonané dôkazy nesvedčia o nesprávnosti tohto záveru. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, má teda právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ich výšku určí súd prvej inštancie.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.