Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-27C/56/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

M. súd T. II sudkyňou I.. K. K. v spore žalobcu : I. G., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX, P. nad J., práv. zast.: I.. S. I., advokátka, so sídlom F. 1, T. proti žalovanému : D. republika, v mene ktorej koná N. prokuratúra D. republiky, E. 2, J., o náhradu škody s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. X. je povinný uhradiť žalobcovi sumu X.XXX € do XX dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

W.. X. priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

X. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu XX.XXX € s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XX.XXX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť trovy konania. X. odôvodnil tým, že uznesením M. riaditeľstva PZ v T., M. kriminálnej polície, 1. odd. ekonomickej kriminality, V.: M.-XXX/X-OEK-KE-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre skutok vyšetrovateľom PZ kvalifikovaný ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. X P. zákona, ktorého sa mal dopustiť spôsobom uvedeným vo výroku predmetného uznesenia. K. XX.XX.XXXX podal prokurátor M. prokuratúry T. II na M. súd T. II obžalobu na žalobcu za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. X písm. a) P. zákona. X. bol rozsudkom M. súd T. II, sp.zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX oslobodený spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. X písm. a) P. zákona. G. tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor aj poškodení. G. odvolania T. súd v T. uznesením v konaní pod sp. zn.: XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol. X. ďalej uviedol, že celé obdobie trestného stíhania, ktoré trvalo takmer X a pol roka, bolo pre neho stresujúce, čo sa negatívne podpísalo aj na jeho psychike, trestné stíhanie ho zastihlo vo veľmi náročnej životnej situácii, kedy ho rodina potrebovala najviac. Z tohto dôvodu samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. J. v obci Y., ktorá má iba niečo vyše XXX obyvateľov a každý o každom všetko vie a tak sa obyvatelia obce postupne podozvedali o prebiehajúcom trestnom stíhaní, bol vystavovaný otázkam zvedavých obyvateľov o prebiehajúcom konaní. D. konanie vrhalo na neho tieň podvodníka. L. skutočnosti, že jeho nevina bola preukázaná, niektorí ľudia sa na neho stále pozerajú cez prsty a majú pocit, že je podvodník. J. so svojou manželkou, ktorá trpí ťažkou psychickou poruchou, je odkázaná na jeho pomoc a predpísané lieky. L. sa stará aj o svoju vyše XX ročnú matku, ktorá je na neho tiež odkázaná. O to viac ho zasiahlo v tejto ťažkej životnej situácii obvinenie z takéhoto podvodného konania. V súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním vedeným voči jeho osobe, sa zdravotný stav jeho manželky rapídne zhoršil. C. sa začala trápiť, že pôjde do väzenia, čo vypláva aj z lekárskeho nálezu C.. T. V. zo

dňa XX.XX.XXXX, kedy bolo uskutočnené kontrolné psychiatrické vyšetrenie jeho manželky I. G., s diagnózou ťažkej depresie bez psychotických príznakov. Na vyšetrení jeho manželka uviedla, že sa kvôli nemu trápi, bojí sa, že ho zavrú. Na kontrolnom vyšetrení dňa XX.XX.XXXX jeho manželka uviedla, že „...nemôže ísť do nemocnice, manžel má problémy...potrebujem ho....chudnem, viac zo mňa ide a ide.....neviem sa dať do kopy....bude mať súdy...všetko silno prežívam....X rokov sa to ťahá, podlomilo mi to psychické zdravie....“. X. listom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. N. prokuratúra SR mu listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámila, že jeho nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nebude ani čiastočne uspokojený, lebo pre taký postup nie sú splnené zákonné podmienky.

X. Žalovaný vo svojom vyjadrení z XX.X.XXXX navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť pre absenciu nezákonného rozhodnutia a navyše napádané rozhodnutie nebolo zmenené ani zrušené žiadnym orgánom pre jeho nezákonnosť. X. poukázal v súvislosti s existenciou nezákonného rozhodnutia na uznesenie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX „G. konanie o náhradu škody platí, že nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. M. nezákonnosti nie je možné riešiť ako otázku predbežnú“. V súvislosti s ďalším predpokladom uplatnenia nároku, zmena alebo zrušenie rozhodnutia (§ 6 zákona č. XXX/XXXX Z. z.) žalovaný má za to, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vyvoláva iba také právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nezákonnosti, pričom tento dôvod nemusí byť v každom prípade výslovne uvedený vo výroku zrušujúceho rozhodnutia, avšak na druhej strane musí byť nezákonnosť rozhodnutia v odôvodnení rozhodnutia, ktorým je pôvodné rozhodnutie zrušené alebo zmenené, konštatovaná, resp. odvoditeľná (Z. súd SR vo svojom náleze sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že „nezákonnosť zrušeného rozhodnutia je preto materiálnou vlastnosťou zrušeného rozhodnutia, a nie formálnou vlastnosťou zrušujúceho rozhodnutia, hoci dôvod zrušenia musí z tohto zrušujúceho rozhodnutia nepochybne vyplývať“). X. má za to, že v trestnom konaní vedenom proti žalobcovi nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie ním označené uznesenie vyšetrovateľa G. zboru o vznesení obvinenia v trestnej veci, v ktorej bol napokon oslobodený spod obžaloby. V čase vydania uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia žalobcovi boli splnené všetky zákonné podmienky upravené P. poriadkom na jeho vydanie. D., že sa pravdepodobnosť o spáchaní skutku v nasledujúcom priebehu vyšetrovania nepotvrdila, nemá bez ďalšieho za následok nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia. E. obvinenia bolo odôvodnené najmä výpoveďami svedkov G.. C. C., W.. C. C., C.. W. D. a listinnými dôkazmi. V zmysle jednotlivých ustanovení P. poriadku vyšetrovateľ v prípade, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, nemá inú zákonnú možnosť, iba vydať uznesenie o vznesení obvinenia. K. vyšetrovanie vykonané vo verejnom záujme, v prípade dostatočne odôvodneného záveru, že trestný čin spáchala určitá osoba, by nebolo možné vykonať bez predchádzajúceho vydania rozhodnutia, a to uznesenia o vznesení obvinenia. E. označené uznesenie o vznesení obvinenia sa teda nestalo nezákonným len preto, že bol žalobca neskôr oslobodený spod obžaloby. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Z. súdu SR č. k. II ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého „vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.“ O. poukázal na to, že aj R. súd pre ľudské práva vo veci sťažnosti č. XX XXX/XX, B. proti V. republike vo svojom rozhodnutí zo dňa XX.X.XXXX, v bode XX konštatoval, že „skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania, do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t. j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočnosti rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.“ X. uviedol, že ak sa súd stotožní s argumentáciou žalobcu o existencii nezákonného rozhodnutia, potom má za to, že žalobca v podanej žalobe nepreukázal vznik ujmy spočívajúcej v zhoršení kvality jeho

života a taktiež ani príčinnú súvislosť existencie trestného stíhania a vzniku psychického ochorenia u svojej manželky. X. len všeobecne poukázal na zásah trestného stíhania do svojej dobrej povesti a na zhoršenie zdravotného stavu u svojej manželky. G. priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vyžaduje významná ujma, ktorou nemôže byť samotné vedenie zákonného trestného stíhania. L. priznanie nemajetkovej ujmy je možné len vo výnimočných prípadoch, žalovaný je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k okolnostiam, ktoré zakladajú výnimočnosť jeho konkrétnej situácie až do takej miery, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. M. výšky nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že tá je limitovaná zákonom, že nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy (§ 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v spojení s ustanovením § 5 až X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi), ktorá bola v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi (v roku XXXX) vo výške XXX €, a teda maximálna výška odškodnenia je v danom prípade limitovaná sumou XX.XXX €. V zmysle uvedeného kritéria žalovaný považuje uplatnenú sumu nemajetkovej ujmy za neodôvodnenú a neprimerane vysokú. X. poukázal na rozhodnutie T. súdu v T. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom odvolací súd vyjadruje právny záver, že „výška nemajetkovej ujmy žalobcu nemôže byť postavená na roveň odškodnenia obetí násilných trestných činov, ktorými bola spôsobená smrť. L. ujma vzniknutá hoc aj nezákonným vedením trestného stíhania, pri ktorom nedošlo k úmrtiu nemôže byť odškodňovaná v rovnakej výške ako úmrtie spôsobené trestným činom, nakoľko sa jedná o diametrálne odlišné ujmy poškodených.“

X. Žalobca v replike z XX.X.XXXX zotrval na svojich tvrdeniach a k vyjadreniu žalovaného, ktorý poukázal na rozhodnutie Z. súdu SR sp. zn. II ÚS XXX/XXXX uviedol, že Z. súd SR sa v citovanom náleze iba okrajovo zaoberal otázkou splnenia zákonných predpokladov pre vyhodnotenie uznesenia o vznesení obvinenia ako nezákonného a ustálená judikatúra v tejto oblasti nebola podrobená testu ústavnosti. X. má za to, že v jeho veci došlo k porušeniu všeobecnej zásady primeranosti a zásady náležitého zistenia skutkového stavu. Ak by žalovaný už v počiatkoch trestného konania postupoval v súlade so základnými zásadami trestného konania (najmä so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu), žalobca by nebol vystavený právnej neistote, a nedošlo by tak k intenzívnemu zásahu do jeho súkromnej sféry. X. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 6 ods. X veta prvá zákona č. XXX/XXXX Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. V takej situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. X. nesúhlasí s názorom žalovaného o tom, že samotné vedenie trestného stíhania nepredstavuje významnú ujmu, ktorá sa vyžaduje pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a má za to, že trestné stíhanie predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva aj negatívne dopady na jeho osobný život a životný osud. P. stíhanie zasiahlo do súkromného života žalobcu, do jeho dobrej povesti, a navyše v obrovskej miere negatívne ovplyvnilo aj zdravotný stav jeho manželky, a preto je spôsobilé obmedziť, či porušiť aj jeho práva na rešpektovanie a ochranu jeho i manželkinho súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti, tak ako to zaručuje čl. XX Z. SR. M. výšky žalobca uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného a má za to, že vzhľadom na dĺžku nezákonného trestného stíhania a rozsah jeho zásahu do života nemožno považovať za neprimerane vysokú sumu. Z komplexného posudku zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaný Z. práce, sociálnych vecí a rodiny T. vyplýva rapídne zhoršenie zdravotného stavu jeho manželky v dôsledku jeho trestného stíhania.

X. Žalovaný v duplike zo X.X.XXXX zotrval na svojich právnych záveroch uvedených v predošlom vyjadrení a zdôraznil, že žalobca nepredložil žiadne objektívne dôkazy, ktoré by preukázali príčinnú súvislosť medzi jeho trestným stíhaním a zhoršením zdravotného stavu jeho manželky, ale ide iba o jeho tvrdenia. B. správy ošetrujúcej lekárky manželky žalobcu a posudok zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorý sa v žalobe ako aj vo vyjadrení žalobca odvoláva, nie sú podľa žalovaného právne relevantnými dôkazmi a za takýto dôkaz by bolo možné považovať iba znalecký posudok znalca z príslušného odboru (psychiatria). X. má za to, že pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vyžaduje významná ujma, ktorou nemôže byť samotné vedenie zákonného trestného stíhania.

X. Súd z listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu (uznesenie OR PZ T. o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX, upovedomenie o podaní obžaloby zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok M. súdu T. II zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie T. súdu v T. zo dňa XX.XX.XXXX, lekárske nálezy C.. T. V. zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveď žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX) a z výpovede žalobcu, zistil tento skutkový stav:

X. Uznesením vyšetrovateľa M. riaditeľstva G. zboru v T., M. kriminálnej polície, 1. oddelenia ekonomickej kriminality V.: M.-XXX/X-OEK-KEXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, bolo žalobcovi vznesené obvinenie za zločin sprenevery podľa § 21X ods. 1, ods. 3 P. zákona (č.l. XX).

X. Prokurátor M. prokuratúry T. II následne podal na obvineného (pozn. súdu : na žalobcu v tomto konaní) obžalobu dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. X písm. a/ P. zákona.

X. Obžalovaný bol následne rozsudkom M. súdu T. II sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XX) v spojení s uznesením T. súdu v T. sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XX) oslobodený spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva zo str.XX „O osobe obžalovaného svedčia listiny: D. o povesti vypracovaná starostom obce Y. vyplýva, že obžalovaný do obce sa prisťahoval v roku XXXX ako rozvedený dôchodca, v roku XXXX uzavrel manželstvo s I. N. s ktorou bývajú v rodinnom dome súp. č. XXX, ktorého vlastníčkou je T. G. jeho dcéra. I. G. je v obci obľúbený, nekonfliktný, tichej povahy. M. registra trestov svedčí o tom, že obžalovaný bol v roku XXXX dvakrát súdne trestaný, aktuálne sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený“.

X. Zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XX) vyplýva, že žalobca žiadal žalovaného, aby v súvislosti s nezákonným rozhodnutím M. riaditeľstva G. zboru v T., M. kriminálnej polície, 1. oddelenia ekonomickej kriminality V.: M.-XXX/X-OEK-KE_XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žalovaný predbežne prerokoval jeho návrhu na náhradu škody vo výške XX.XXX €. Z odpovede žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva, že neboli zistené zákonné podmienky pre uspokojenie nároku žalobcu na náhradu škody uplatneného v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

XX. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní X.X.XXXX uviedol, že od roku XXXX býva v Y., v roku XXXX uzavrel manželstvo s I. G.. O vznesení obvinenia manželke nepovedal, teda v tom čase ani nebola ešte jeho manželka. L. sa dostalo do jej rúk predvolanie od polície, niekedy v r. XXXX, XXXX, vtedy jej povedal celú pravdu, potom prišla obžaloba, ona sa veľmi bála, aj tak bola psychicky slabá, museli vyhľadať psychiatra p. V. v C. nad J. a od roku XXXX je v jej opatere a každý rok chodí do O. Xx, 3x na psychiatrickú kliniku a jej stav sa ďalej zhoršuje. Má aj iné problémy v tej súvislosti, s chrbticou, ktoré vznikli z psychiky, nevie prejsť XX m, ale susedia sú lekári tak jej prídu podať injekcie, teda infúziu. C. pozná od roku XXXX a nevie či predtým mala takéto zdrav, nevie či pred jeho trestným stíhaní už jeho manželka navštevovala psychiatra, resp. pokiaľ vie, nebola u žiadneho lekára. Na prvé vyšetrenie manželky nebol, neviezol ju. L. uviesť aký vplyv malo jeho oslobodenie na zdrav. stav jeho manželky, resp. nemalo vplyv, keď je teraz v takom stave. C. žalobca uviedol, že býva v malej dedinke, každý s každým sa pozná, jeho svokor je poľovník, chodia tam aj T., majú tam chalupy a tí ľudia s ktorými predtým komunikoval teraz sa mu pomaly ani neodzdravia, tak sa utiahol a už nikde ani nechodil. I. trestné stíhanie sa roznieslo po dedine a dívali sa na neho ako keby bol kriminálnik. P. stíhanie znášal ťažko, bral B., jeho pocity počas 7- ročného stíhania boli veľmi ťažké.. X. sa ich správanie. L. každému povedať, že je oslobodený, ani to nepokladal za potrebné, už chodil len k najbližšej rodine. L. s nikým v dedine problém.

XX. Z komplexného posudku Z. práce, soc.vecí a rod. T. z XX.XX.XXXX (č.l.XX) vyplýva, že I. G., nar. XX.XX.XXXX má z ťažkého zdravotného postihnutie sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, zvýšených výdavkov, sebaobsluhy, ktoré sa kompenzujú peňažným príspevkom na opatrovanie. Z lekárskych nálezov C.. T. V. zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX) pre I. G. vyplýva diagnóza F XX.X R. ťažkej depresie bez psychotických príznakov a z ďalšej zo dňa XX.XX.XXXX dg.F XX.X O. depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov a zo správy zo dňa XX.X.XXXX (č.l.XXX) dg .: V O. depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda s psychotickými príznakmi, na vyšetrenie prišla s bratom.

XX. Zást. žalovaného na pojednávaní uviedol, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zlým zdrav. stavom žalobcovej manželky a vedeným trestným stíhaním žalobcu a to najmä ohľadom časovej súvislosti, nakoľko žalobca je už X roky oslobodený, a z list. dôkazu z X/XXXX vyplýva, že stav jeho manželky sa naopak zhoršuje. Z uvedeného majú zato, že vedenie trestného stíhania nemalo vplyv na vznik choroby u jeho manželky, tak ako oslobodenie žalobcu nemá vplyv na zlepšenie jej stavu. M. úrokov z omeškania poukázal na rozhodnutie NS SR XCo/XX/XXXX, ktoré bolo vyhlásené v Zb. stanovísk NS pod č. XX/XXXX a uvedené potvrdili ďalšie rozhodnutia NS XCdo/XXXXXXX.

XX. Podľa § X ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

XX. Podľa § 3 ods. X písm. a/ zák. č. XXX/XXXX Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanoveným týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím.

XX. Podľa § 4 ods. X písm. f) zákona č. XXX/XXXX Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu f) N. prokuratúra D. republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

XX. Podľa § 5 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní

XX. Podľa § 6 ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. D., ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. G. podľa odseku X možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. D. tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

XX. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, X zákona č. XXX/XXXX Z.z., uhrádza sa skutočná škody a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) E. nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. (X)Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku X nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (zák.č. XXX/ XXXXX Z.z. a zák.č. XXX/XXXX Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi).

XX. Podľa § 5 od. X druhá veta zákona č. XXX/XXXX Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. G. trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy.

XX. Podľa § 1 písm .a) nar. vlády SR č. XXX/XXXX Z.z., suma minimálnej mzdy na rok XXXX sa ustanovuje na XXX eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

XX. Predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorým bolo uznesenie o vznesení obvinenia, pričom žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy vo výške XX.XXX €.

XX. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že vyšetrovateľ policajného zboru uznesením V.: M.-XXX/X-OEK-KEXXXX zo dňa XX.XX.XXXX začal voči žalobcovi trestné stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie za zločin sprenevery podľa § 21X ods. 1, ods. 3 P. zákona a po skončení vyšetrovania bola podaná voči žalobcovi obžaloba na M. súde T. II. X. bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom M. súdu T. II sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením T. súdu v T. sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

XX. Žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím M. riaditeľstva G. zboru v T., M. kriminálnej polície, V.: M.-XXX/X-OEK-KE/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. X. listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi, že jeho nárok na náhradu škody neuznáva. L. žalobca dňa XX.X.XXXX podal túto žalobu.

XX. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 6 ods. X veta prvá zákona č. XXX/XXXX Z.z. je existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. K tvrdeniu žalovaného o absencii nezákonného rozhodnutia súd poukazuje na nález Z. súdu SR č. I.ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. K. súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodenou spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. L. na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. O. meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia resp. vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. X.. č. XXX/XXXX Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť. L. sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. O. kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.

XX. Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. O. meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. M. spod obžaloby má taký istý význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. W. výklad by odporoval zmyslu právnej úpravy o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moc. Na základe uvedeného súd má zato, že základ nároku žalobcu je daný. Vo vzťahu k žalobcovi vydal vyšetrovateľ uznesenie o vznesení obvinenia dňa XX.XX.XXXX, ktoré v zmysle vyššie uvedeného treba považovať za nezákonné rozhodnutie a potom, čo žalobca bol spod obžaloby oslobodený, aj za zrušené.

XX. Priznanie nemajetkovej ujmy je možné jedine v prípade, ak dostatočným zadosťučinením za porušenie práva nie je iba samotné konštatovanie tejto skutočnosti (§ 17 ods. X cit. zákona). E. na to, že trestné stíhanie je vždy závažným zásahom do slobody jednotlivca a vyvoláva negatívny dopad na osobný, rodinný, spoločenský, pracovný život aj zdravie toho koho sa trestné stíhanie týka, resp. toho kto je trestne stíhaný, sú má za to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, preto je dôvodné priznanie nemajetkovej ujmy. V danom prípade bolo preukázané, že trestné stíhanie žalobcu, ktoré trvalo sedem rokov (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) negatívne ovplyvnilo jeho súkromný aj spoločenský život už len tým, že prebehlo trestné stíhanie, opodstatnenosť a dôvodnosť ktorého napokon nebolo preukázaná, lebo súd žalobcu oslobodil spod obžaloby a podľa názoru súdu už len samotné trestné stíhanie je spôsobilé vyvolať u žalobcu vážnu traumu a pocity frustrácie, aj vzhľadom na vek, aj keď bol v roku XXXX dvakrát súdne trestaný.

E. nemajetkovej ujmy má byť vecou voľnej úvahy súdu. A. výšky nemajetkovej ujmy má byť vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti. D. musí mať preukázanú najmä skutočnosť, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa prvého odseku § 17 cit. zákona, nie je postačujúce predovšetkým z hľadiska intenzity trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi, vzhľadom na jeho postavenie v rodine, spoločnosti a pod..

XX. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery ako bola znížená dôstojnosť alebo vážnosť poškodenej osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom, spoločenskom, či inom prostredí. V prípade žalobcu na základe vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že trestné stíhanie nemalo konkrétne trvalé a vážne následky, keďže nezanechalo následky na zdraví žalobcu, nespôsobilo rozpad rodiny, nedostal sa dlhodobo do finančných ťažkostí, má pravidelný príjem (dôchodok) a nemá ani pracovné prostredie, ktoré by trestným stíhaním bolo ovplyvnené. V žalobe tvrdil, že sa stará aj o svoju vyše XX ročnú matku, ktorá je na neho odkázaná, čo však nepreukázal a na pojednávaní už ani len neuvádzal. X. síce býva v obci, kde je XXX obyvateľov a tvrdil negatívny dopad trestného stíhania na jeho vzťahy v dedine, avšak uvedené nepreukázal, naopak z jeho výpovede vyplýva, že susedia sú im, resp. jeho manželke nápomocní (prídu jej dať injekciu) a aj z oslobodzujúceho rozsudku vyplýva zo správy od starostu obce, že žalobca je v dedine obľúbený. C. uviedol, že býva so svojou manželkou, ktorá trpí ťažkou psychickou poruchou a je odkázaná na jeho pomoc (z poslednej lek. správy vyplýva, že na kontrole bola s bratom). Aj keď psychické problémy jeho manželky súd vyhodnotil tak, že nebola preukázaná príčinná súvislosť s jeho trestným stíhaním, na preukázanie uvedeného nepredložil znalecký posudok a z predložených lek. správ nevyplýva celkový vývoj choroby, pričom ani oslobodenie žalobcu spod obžaloby neovplyvnilo zdravotný stav jeho manželky, avšak za danej situácie, jeho manželka bola odkázaná na žalobcu vo väčšej miere.

XX. Primeranosť nemajetkovej ujmy súd posudzoval podľa § 17 ods. X zák.č. XXX/XXXX Z.z. v spojení s § 5 zák.č. XXX/XXXX Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, v znení účinnom v čase trestného stíhania žalobcu, podľa ktorého na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťažené spoločenské uplatnenia. Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. G. trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy. D. má za to, že výška náhrady nemajetkovej ujmy v tomto prípade nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (zák.č.XXX/XXXXX Z.z.). S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd za primeranú nemajetkovú ujmu považoval päťnásobok minimálnej mzdy, ktorá podľa nar. vlády SR č. XXX/XXXX bola vo výške XXX € mesačne, t.j. x X je spolu X.XXX €. K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že ako už bolo vyššie uvedené, u žalobcu trestné stíhanie nemalo konkrétne trvalé a vážne následky v jeho osobnom, pracovnom alebo spoločenskom živote, ale nepochybne mu týmto bola spôsobená morálna škoda.

XX. Na základe uvedeného súd žalovaného zaviazal na náhradu škody v celkovej výške X.XXX € titulom nemajetkovej ujmy a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

XX. Žalobca žiadal zo žalovanej sumy XX.XXX € priznať aj úroky z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V tejto časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že povinnosť žalovaného plniť na základe tohto rozsudku nastane až XX dní od právoplatnosti rozsudku a teda žalovaný sa môže dostať do omeškania až po márnom uplynutí lehoty na poskytnutej súdom.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. ods. X a žalobcovi, ktorý bol v tomto spore neúspešný len v nepatrnej časti úrokov z omeškania, priznal náhradu trov konania v rozsahu XXX % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v tomto konaní. X. žiadal žalobou priznať XX.XXX €, pričom súd priznal X.XXX €, avšak súd má za to, že ho vo zvyšnej (zamietnutej) časti nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku, nakoľko závisela od úvahy súdu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.