Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29CoE-10-2017.pdf
PDF · 73.49 KB
Case nature
Area
Subarea
29CoE/10/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO 35807598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Trnavská cesta 37, Bratislava, proti povinnému: T. O., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/XXX, O., o vymoženie 916,15 eur s prísl., vedenou súdnym exekútorom P. J. A., Exekútorský úrad B., I. XX, B., pod Ex XXXX/ XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 15Er/365/2007-23 zo dňa 07.04.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodol, že o trovách exekučného konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie odôvodnil tým, že dňa 04.10.2007 sa doručením návrhu súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie o vymožení pohľadávky vo výške 27.600 Sk na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské Rameno 8 Bratislava, zo dňa 29.05.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.07.2007 a vykonateľnosť 12.07.2007. Dňa 22.10.2007 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 443/2001-17 a I ÚS 419/2011-9, podľa ktorého, ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistil nedostatky exekučného titulu, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ale zároveň toto pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúcie zastaví, prípadne zastaví v časti. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom. Poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.01.2007, 3 Cdo 164/1996, podľa ktorého súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia nariadená podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Súd ďalej uviedol, že preskúmaním rozhodcovského rozsudku zistil, že oprávnený a povinný uzavreli úverovú zmluvu, ktorá ma charakter spotrebiteľskej zmluvy. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je upravená rozhodcovská doložka. Z rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky spory, ktoré medzi účastníkmi vzniknú, budú riešené buď Stálym rozhodcovským súdom alebo pred súdom SR, ak žalujúca strana podá na príslušnom súde SR žalobu. Z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky a teda spotrebiteľ je v takomto prípade nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založil
legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že nesprávny postup, ktorým súd znemožnil účastníkom konania realizáciu takých procesných práv, ktoré mu procesné predpisy priznávajú, považuje judikatúra za odňatie možnosti konať pred súdom. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013 a poukázal na to, že súd pri rozhodovaní neobmedzil svoje skúmanie len na obsah exekučného titulu, ale nad rámec tohto preskúmal aj obsah poistnej zmluvy s pripojenými poistnými podmienkami a na ten účel nimi vykonal listinný dôkaz. Za týchto okolností bolo povinnosťou minimálne okresného súdu dať sťažovateľovi priestor, aby sa oboznámil s dôkazmi, ktoré okresný súd vykonal, skutkovými zisteniami, ktoré z nich vyvodzuje a vyjadril sa k nim, prípadne, aby navrhol iné dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových tvrdení. Ďalej odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súd neumožnil účastníkom osobitne oprávnenému viesť kontradiktórne konanie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby v následných procesných fázach exekúcie posudzoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a na takéto posúdenie viazal jej zastavenie. Zastavenie exekúcie z takéhoto dôvodu je nezákonné. Všeobecný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou zákona o rozhodcovskom konaní sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexne preskúmať exekučného titulu, pričom už predtým exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Poukázal na charakter rozhodcovského rozsudku, ktorý mal mať následky totožné s rozsudkom všeobecného súdu a na nemožnosť jeho následného spochybňovania. Uviedol, že nesúhlasí s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Aj odvolací súd poukazuje na rozhodnutie ÚS SR vo veci I. ÚS 419/2011 z ktorého vyplýva, že „...exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne daný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.“
4. V zmysle publikovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu skúmať, či rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne a vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou v prípade jej neplatnosti viazaná (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2013, s. 27-31). Takéto skúmanie realizoval aj súd prvého stupňa, zistil neplatné dojednanie rozhodcovskej zmluvy a vyvodil z tohto zistenia správne následky.
5. Vo vykonávacom štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to, oboznamovanie sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2013, sp. zn. 2 Cdo 345/2012). Je pravdou, že exekučný súd na ťarchu oprávneného revidoval skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul. Tiež je pravdou, že exekučný súd nedal oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Oprávnený mal možnosť namietať závery súdu prvej inštancie až v odvolaní proti rozhodnutiu. Ani vyjadrenie oprávneného nemenní nič na správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, a bolo by
teda neúčelné len formálne zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ je vecne správne aj po zohľadnení argumentov oprávneného.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.