Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-20-2017.pdf
PDF · 91.47 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: H. N., nar. XX.XX.XXXX a S. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúce u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov - matky: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, P., zastúpená JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom H. U. X, L. a otca: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX, P., zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom S. XXXX, P., o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, v konaní o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16P/29/2016-114 zo dňa 26. októbra 2016, takto :
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku III. p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku I. m e n í tak, že otec je povinný od 03.06.2016 prispievať na výživu mal. H. sumou 150,- eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky tohto dieťaťa. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca, č.k. 6P/6/2015-42 zo dňa 23.06.2015 v časti o výživnom otca na mal. H..
Rozsudok okresného súdu vo výroku II. m e n í tak, že splatné zvýšené výživné na mal. Kristiána za obdobie od 03.06.2016 do 26.10.2016 v sume 238,50 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky tohto dieťaťa v mesačných splátkach po 40,- eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením, čo i len jednej splátky, má za následok zročnosť celého zameškaného zvýšeného výživného.
Vo zvyšku návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca na mal. H. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne, počnúc dňom 03.06.2016 (výrok I.), splatné výživné na mal. H. za obdobie od 03.06.2016 do 26.10.2016 v sume 345,25 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 25,- eur spolu s bežným výživným (výrok II.), vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok III.), vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka návrhom podaným na súd dňa 03.06.2016 žiadala zvýšiť výživné na mal. H. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, na mal. S. zo sumy 70,- eur
mesačne na sumu 150,- eur mesačne a tak isto žiadala nanovo upraviť styk otca s mal. H. a S. tak, aby sa s nimi stretával každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a počas letných prázdnin od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a tiež od 01.08. od 10.00 hod. (v odvolaní doplnila do 15.08. do 18.00 hod. - pozn. odvolacieho súdu). Ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu, pokiaľ ním matka žiadala zvýšiť výživné na mal. H.. Na strane druhej ako nedôvodný vyhodnotil návrh matky na zvýšenie výživného na mal. S. i návrh na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi. V podrobnostiach uviedol, že na strane otca od posledného rozhodnutia o výživnom na mal. deti síce nedošlo k podstatnej zmene jeho pomerov no k takejto zmene došlo na strane mal. H.. Tento v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol žiakom 4. ročníka základnej školy, v súčasnej dobe je už žiakom 6. ročníka základnej školy. Súdna prax za závažnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na dieťa, považuje aj prechod dieťaťa z nižšieho stupňa základnej školy na vyšší stupeň. Naviac mal. H. je v období vývoja, rastu (puberta), kedy sa zvyšujú náklady na jeho ošatenie, obuv a stravu. Z uvedeného dôvodu zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na mal. H. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné na mal. H. na väčšiu sumu, vo zvyšku jej návrh zamietol. U mal. S. nezistil podstatnú zmenu pomerov, nakoľko toto dieťa v čase posledného rozhodnutia o výživnom aj v súčasnej dobe navštevuje materskú školu. Matka v tomto smere nepreukázala, že by došlo k podstatnému zvýšeniu poplatkov za stravu v škole, poplatku za dieťa, eventuálne za réžiu v škôlke. Pokiaľ matka vo svojich vyjadreniach uvádzala, že v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom súhlasila s výškou výživného z dôvodu, že nebola na pojednávanie psychicky pripravená, okresný súd poukázal na to, že dôvodom pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, je vždy zmena pomerov na strane účastníkov, nie reparácia pôvodného právoplatného rozhodnutia. Čo sa týka návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi, súd sa stotožnil s názorom matky, že je v záujme mal. detí, aby sa otec s nimi stretával čo najčastejšie, avšak otec má právo, nie povinnosť sa s mal. deťmi stretávať. Vykonaným dokazovaním zistil, že otec pracuje na zmeny a nie je v jeho možnostiach, aby sa s mal. deťmi stretával častejšie.
3. Odvolanie matky smerovalo proti výroku III. rozsudku okresného súdu, ktorým bol zamietnutý jej návrh na zvýšenie výživného na mal. S. i návrh na zmenu úpravy styku. V dôvodoch odvolania uviedla, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane, nakoľko po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola nútená pre seba i mal. deti kúpiť byt, zrekonštruovať ho a plne zariadiť, v dôsledku čoho jej narástli náklady na domácnosť a bývanie spočívajúce v splátkach hypotekárneho úveru a poplatkov za správu bytu. Okresný súd rovnako nevzal do úvahy ani nerovnosť podielov pri vyporiadaní BSM rodičov mal. detí, podľa ktorého otec detí finančne získal oproti nej o 11.500,- eur viac. Vo vzťahu k jej návrhu na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi uviedla, že otec v konaní pred okresným súdom sám potvrdil, že s deťmi trávi málo času, a preto by ju mal v tomto smere odbremeniť aspoň čiastočne. Otec neodmieta zmenu úpravy styku z dôvodu trojzmennej prevádzky u jeho zamestnávateľa, ale z dôvodu, že nemá záujem sa s mal. deťmi stretávať častejšie. Zmenou úpravy styku by mala aspoň predstavu, kedy a v akých intervaloch by mal. deti mali tráviť čas s otcom a tým aj možnosť prispôsobiť svoj a spoločný program. Preto trvá na úprave styku otca s mal. deťmi súdnym rozhodnutím tak, ako to navrhovala v návrhu na začatie konania.
4. Odvolanie otca smerovalo proti výroku I. a II. napadnutého rozsudku. Nesúhlasil so zvýšením výživného na mal. H. z dôvodu, že výdavky na toto dieťa matka umelo navýšila a tiež z dôvodu, že pokiaľ by aj boli výdavky uvedené matkou reálne, v prípade zvýšeného výživného by sa na výdavkoch mal. H. podieľal pre neho neprijateľnou mierou 79% všetkých nákladov. Mal za to, že životná úroveň medzi ním a matkou detí je približne rovnaká i napriek tomu, že jeho príjem v porovnaní s príjmom matky detí je vyšší. Jeho výdavky sú však oveľa vyššie, a to s prihliadnutím na splátku hypotekárneho úveru a ďalšie výdavky. Na základe týchto skutočností žiadal výrok I. napadnutého rozsudku zmeniť tak, že od 03.06.2016 bude platiť na výživu mal. H. sumou po 130,- eur mesačne. V súvislosti s týmto odvolacím návrhom žiadal zmeniť i výrok II. napadnutého rozsudku tak, aby splatné zvýšené výživné za obdobie od 03.06.2016 do 26.10.2016 v sume 143,16 eur mohol splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie okresného súdu v časti týkajúcej sa zvýšenia výživného na mal. H. vrátane zameškaného výživného je správne, a preto žiadala v tejto časti
rozsudok okresného súdu potvrdiť. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané dohodou, čo znamená, že matka - jeho bývalá manželka, súhlasila s vyporiadaním ich spoločného majetku. V čase rozvodu bolo zrejmé, že po rozvode nebude s matkou detí bývať v spoločnej domácnosti, už vtedy vedeli, že sa matka s deťmi odsťahuje a nájde si nové bývanie. Pri určení vyživovacej povinnosti na mal. deti bola táto skutočnosť zohľadnená. S návrhom matky na úpravu styku s mal. deťmi nesúhlasil, nakoľko sa s deťmi nemôže stretávať kedykoľvek, resp. v presne vymedzených dátumoch, pretože máva rôzne zmeny v zamestnaní.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam otca i matky písomne nevyjadri.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - v ďalšom texte už len CMP v spojení s § 34 Civilného sporového poriadku - v ďalšom texte už len CSP) po zistení, že ich odvolania boli podané v lehote (§ 362 CSP) a majú i predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa kritérií uvedených v ust. § 62, § 63, § 65 a § 66 CMP, skúmajúc i prípadné vady konania pred súdom prvej inštancie v zmysle § 67 CMP a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), vo výroku III. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo výrokoch I. a II. podľa § 388 CSP zmenil, to všetko z nasledovných dôvodov:
8. Čo sa týka záverov okresného súdu, na podklade ktorých zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na mal. S. i návrh na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi, odvolací súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku, ktoré v zásadných bodoch zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné. Odvolacie námietky matky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Z výpovede matky na pojednávaní konanom dňa 26.10.2016 vyplýva, že matka v stretávaní s mal. deťmi otcovi nebráni a žiadne hádky v tomto smere medzi rodičmi nie sú. Z výpovede otca na tom istom pojednávaní vyplýva, že tento pracuje na 3 zmeny, vzhľadom na svoje pracovné zaradenie nemôže sa s deťmi stretávať v presne vymedzenom čase. Z vykonaného dokazovania je tak isto zrejmé, že čo sa týka mal. S., toto dieťa tak ako v čase posledného rozhodnutia o výživnom i v čase vydania napadnutého rozsudku je stále umiestnené v materskej škole. Na základe uvedeného a s prihliadnutím na dokazovanie vykonané v rámci prvostupňového konania nemožno súhlasiť s argumentáciou matky, že za podstatnú zmenu pomerov vo vzťahu k mal. S. bolo potrebné vziať na zreteľ skutočnosť, že po vyporiadaní BSM musela pre seba, mal. deti, kúpiť byt, zrekonštruovať a plne zariadiť. Už vôbec neobstojí námietka matky, že okresný súd nevzal do úvahy nerovnosť podielov pri vyporiadaní BSM, na základe ktorého otec detí mal finančne získať oproti nej o 11.500,- eur viac. Správne otec detí vo vyjadrení k odvolaniu matky v tomto smere uviedol, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané dohodou, s ktorou matka detí súhlasila. Čo sa týka tvrdenia matky, že otec odmieta upraviť styk s mal. deťmi nie z dôvodu trojzmennej prevádzky u zamestnávateľa, ale predovšetkým z dôvodu, že nemá záujem sa s mal. deťmi stretávať tak často, ako by to bolo v ich záujme, toto tvrdenie matky nebolo v konaní preukázané a odvolací súd ju vyhodnotil ako účelovú. Odvolací súd na základe uvedených zistení rozsudok okresného súdu vo výroku III. ako vecne správny potvrdil.
9. Odvolací súd po preskúmaní výroku I. napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie otca je sčasti dôvodné. V úvode svojich právnych úvah uvádza, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil skutočný stav veci, v tomto smere mu nemožno nič podstatné vytknúť. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie sa stotožnil i so záverom tohto súdu o splnení zákonnej podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k mal. H. (§ 75 a § 78 Zákona o rodine v platom znení) no nestotožnil sa so závermi okresného súdu o určení výšky zvýšeného výživného na toto dieťa, ktoré nepovažuje za správne. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že priemerný príjem otca detí zo zamestnania sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom na mal. deti zvýšil len mierne (zo sumy 1.067,- eur mesačne na sumu 1.213,- eur mesačne). Výdavky matky na mal. H., ako ich sama v konaní deklarovala, predstavujú sumu 215,- eur mesačne. S prihliadnutím na vek tohto dieťaťa (12 rokov), kedy zo strany matky sa už nevyžaduje celodenná starostlivosť o dieťa, potom aj ona zo svojho pravidelného príjmu je povinná podieľať sa finančne na výžive dieťaťa. Ak by odvolací súd (i s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky na mal. H.) uvažoval, že matka by sa mala finančne podieľať na výživu tohto dieťaťa sumou 100,- eur mesačne, potom spolu s výživným od otca by sa podľa napadnutého rozsudku
dávala na výživu mal. H. suma 270,- eur mesačne, čo presahuje aj náklady deklarované matkou. Za uvedenej situácie potom odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. zmenil tak, že počnúc dňom 03.06.2016 určil výšku vyživovacej povinnosti otca na mal. H. sumou 150,- eur mesačne. Vzhľadom na zmenu výroku I. odvolací súd potom musel zmeniť i výrok II., ktorý bol závislý od výroku I. tak, že určil výšku splatného zvýšeného výživného za obdobie od 03.06.2016 do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie. Za obdobie od 03.06. do 30.06.2016 (28 dní) predstavuje výška zameškaného zvýšeného výživného sumu 46,50 eur (150,- - 100,- = 50,- : 30 = 1,66 x 28). Za mesiace júl, august, september 2016 predstavuje suma zameškaného zvýšeného výživného 150,- eur (150,- - 100,- = 50,- x 3 mesiace), za mesiac október 2016 ( 26 dní) predstavuje výška zameškaného zvýšeného výživného sumu 42,- eur (150,- - 100,- = 50,- : 31 = 1,61 x 26). Spolu výška zameškaného výživného za obdobie od 03.06.2016 do 26.10.2016 teda činí sumu 238,50 eur, ktorú povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
10. Rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)