Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/170/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. v spore žalobkyne 1/ W.. B. D., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. J. J. a žalobkyne: 2/ C. K., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy trvalým pobytom C. J. J., proti žalovanému C.. W. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XXX/X, XXX XX J. J., právne zastúpenému Karkó, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/279/2015-165 zo dňa 2. februára 2017 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z nároku žalobkyne 1/ (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobkyni 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) uznesením z 02. 02. 2017 zastavil konanie o žalobe žalobkyne 1/ o zaplatenie nemajetkovej ujmy 5.000,- Eur (prvý výrok) aj konanie o žalobe žalobkyne 2/ o zaplatenie nemajetkovej ujmy 10.000,- Eur (druhý výrok). Rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z nároku žalobkyne 1/ (tretí výrok) a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania z nároku žalobkyne 2/ (štvrtý výrok). 1.1. Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobkyňa 1/ sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy 5.000,- Eur a žalobkyňa 2/ 10.000,- Eur. Žalobkyňa 1/ vzala žalobu späť pred začatím prvého pojednávania, čo bolo dôvodom zastavenia konania podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Žalobkyňa 2/ počas konania dňa XX. XX. XXXX zomrela, čo bolo dôvodom zastavenia konania podľa § 63 ods. 1 C. s. p., nakoľko nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako právo osobnej povahy jej smrťou zanikol. 1.2. O náhrade trov konania medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C. s. p., nakoľko žalobkyňa 1/ späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu zavinila zastavenie konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným súd prvej inštancie odôvodnil rovnako § 256 ods. 1 C. s. p. a skutočnosťou, že žalobkyňa 2/ zomrela bez zanechania právnych nástupcov.

2. Proti tretiemu výroku uznesenia okresného súdu podala žalobkyňa 1/ v zákonnej lehote odvolanie. 2.1. Namietla, že nikde v uznesení nie je uvedené, o akú náhradu trov konania v rozsahu 100 % z nároku žalobkyne 1/ ide, pretože žiadne konanie o tejto veci nebolo a trovy nemohli vzniknúť. Taktiež nie je uvedená suma, na ktorú by mal žalovaný nárok. Uznesenie v jeho odôvodnení nie je konkrétne, špecifikované a zrozumiteľné. 2.2. Argumentovala aj tým, že späťvzatie žaloby zo dňa 12. 09. 2016 bolo okresnému súdu doručené 5 mesiacov pred pojednávaním dňa 13. 09. 2017 (zrejme mala na mysli dátum 13. 09. 2016, pozn.

odvolacieho súdu). Súd mal preto pripustiť zmenu žaloby a konanie zastaviť a žalobkyňu 1/ z ostatného konania vylúčiť. Nemala byť predvolávaná na pojednávanie 02. 02. 2017, kedy bola účastníčkou konania len žalobkyňa 2/. Takéto konanie považuje za procesnú chybu. Späťvzatím žaloby nebola spôsobená žiadna škoda. Uviedla, že bola oslobodená od súdnych trov. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil vo výroku napadnutom jej odvolaním.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdenie vecne správneho uznesenia okresného súdu uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že napadnuté uznesenie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu, je preskúmateľné a zrozumiteľné, v súlade s príslušnou právnou úpravou riadne odôvodnené.

4. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaného z nároku žalobkyne 1/ (tretí výrok) podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa (v súlade s § 387 ods. 2 C. s. p.) v zásade stotožňuje aj s odôvodnením uznesenia okresného súdu, ktoré je síce stručné, ale dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, čím spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v § 220 ods. 2 C. s. p. per analogiam. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne 1/ v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval pri vydaní uznesenia zo dňa 02. 02. 2017 v súlade s právnou úpravou. Správnu právnu úpravu aplikoval aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania. 5.1. Výnimkou zo zásady úspechu, ktorou sa spravuje rozhodovanie o náhrade trov konania v spore (§ 255 C. s. p.) je zásada zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania (§ 256 C. s. p.). Otázka zavinenia sa hodnotí rýdzo podľa procesného výsledku. Ak žalobca vezme žalobu späť, z procesného hľadiska podľa ustálenej judikatúry zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania protistrane. Žalobkyňa 1/ teda zavinila zastavenie konania o jej žalobe, preto z procesného hľadiska žalovanému vznikol nárok na náhradu trov v plnom rozsahu voči žalobkyni 1/ (ktorej procesné spoločenstvo so žalovanou 2/ bolo samostatné). Podľa procesnej právnej úpravy činnej od 01. 07. 2016 súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C. s. p.). Aj toto zákonné ustanovenie súd prvej inštancie aplikoval správne, najmä keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému vznikli v tomto konaní trovy minimálne z titulu trov právneho zastúpenia.

6. K argumentom odvolateľky odvolací súd udáva, že od 01. 07. 2016 je proces rozhodovania o trovách konania dvojfázový. V prvej fáze sudca rozhodne o nároku na náhradu trov konania a v druhej fáze súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne samostatným uznesením o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To je aj dôvod, pre ktorý napadnuté uznesenie (správne) neobsahuje výšku náhrady trov konania. 6.1. Nespornou je skutočnosť, že žalobkyňa 1/ vzala žalobu späť podaním z 12. 09. 2016. Predmetom konania boli dva samostatné nároky žalobkýň, ktoré uplatnili spoločnou žalobou. Podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016 (§ 145 ods. 2 veta druhá C. s. p.) o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Za analogického uplatnenia tohto zákonného ustanovenia, pri nevymedzení doby, do ktorej má súd rozhodnúť o späťvzatí žaloby o jednej zo spojených vecí súd prvej inštancie nepochybil predvolaním žalobkyne 1/ na pojednávanie 02. 02. 2017 (na ktoré sa podľa zápisnice o pojednávaní č. l. 159 nedostavila). Nakoľko súd prvej inštancie nemal vedomosť o úmrtí žalobkyne 2/, pojednávanie vo veci vytýčil správne bez ohľadu na späťvzatie žaloby žalobkyňou 1/. 6.2. Skutočnosť, či späťvzatím žaloby žalobkyňou 1/ bola alebo nebola spôsobená škoda je vo vzťahu k náhrade trov konania irelevantná tak, ako je irelevantné oslobodenie žalobkyne 1/ od súdnych poplatkov (odvolateľka nesprávne uvádza od súdnych trov). Priznané oslobodenie od súdnych poplatkov znamená, že strana sporu, ktorá je poplatníkom, je oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky, ktorých právny režim upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s jeho § 255 ods. 1. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný. Z obsahu spisu vyplýva, že v odvolacom konaní žalovanému vznikli trovy právneho zastúpenia, preto mu odvolací súd priznal nárok na ich náhradu voči odvolateľke, teda žalobkyni 1/.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).