Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-246-2016.pdf
PDF · 105.6 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/246/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcov: 1/ X. Q., nar. XX.X.XXXX a 2/ K. Q., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom H. XXX/X, M., obaja právne zastúpení JUDr. Tiborom Szakálom, advokátom, so sídlom Korzo B.Bartóka 789/3, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1/ T. T., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX, F., právne zastúpený JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom, so sídlom Grösslingova 45, Bratislava, 2/ EASY WAY - Smart Solutions, s.r.o., so sídlom Wolkerova 6, Stupava, IČO: 47 494 310, 3/ C.O.R. s.r.o., so sídlom Kapitulská 12, Banská Bystrica, IČO: 45 000 646, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 14, Trenčín, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného 1/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 16. októbra 2015, č.k. 14C/196/2014-184, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie určil, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na LV XXX, k.ú. Q. M., a to parcely registra C, parc. č. 54/1, o výmere 307 m2, a parc. č. 54/2, o výmere 268 m2 záhrady a rodinného domu, súp.č. XXX, na parcele číslo 54/1, v podiele 1/1 a žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 448,19 eur na účet ich právneho zástupcu, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 80 písm. c) O.s.p., čl. 20 Ústavy SR ( zákon č. 460/1992 Z.z.), § 3 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, ods. 2, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, vecne svoje rozhodnutie zdôvodnil absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k prevodu nehnuteľností (rodinného domu súp.č. 423, postavenom na pozemku KNC parc.č. 54/1 o výmere 307 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc.č. 54/2 vo výmere 268 m2 ako záhrady, v obci M., okres Dunajská Streda, zapísané na liste vlastníctva č. XXX), zo žalobcov ako predávajúcich na žalovaného 1/ ako kupujúceho, keďže kúpna zmluva z 03.02.2014 o prevode nehnuteľností postrádala vôľu predávajúcich predmetné nehnuteľnosti predať.
3. Súd po ustálení záveru, že žalobcovia majú na tomto konaní naliehavý právny záujem, mal z dokazovania zistené, že síce dňa 3.2.2014 bola medzi žalobcami a žalovaným 1/ podpisovaná kúpna zmluva, ktorá sa stala podkladom pre povolenie zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ Okresným úradom Dunajská Streda, pod č. V-626/14 dňa 17.2.2014. Návrh na vklad bol podaný zo strany žalovaného 1/, ktorý disponoval splnomocnením, ktoré mu malo byť udelené žalobcami v kúpnej
zmluve. O tom, že nehnuteľnosti žalobcovia predali, sa títo dozvedeli až po zavkladovaní vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/. Žalobcovia však nechceli svoj dom predať, čo je zrejmé z okolností, za akých došlo k urobeniu právneho úkonu. Žalobcovia mienili rekonštruovať svoj rodinný dom a pôžičku, ktorú na to potrebovali, im banka odmietla poskytnúť, preto sa telefonicky ozvali na inzerát v Kauflandských novinách, v ktorom žalovaný 1/ ponúkal peňažné pôžičky („rýchle pôžičky“ s textom „vyplatíme vaše dlhy z bánk aj z nebankoviek, exekúcie a iné dlhy. Podmienka ručenie nehnuteľnosťou aj zadlženou alebo v exekúcii. Naďalej zostávate vlastníkom nehnuteľnosti. Zostane Vám jeden úver s nízkou splátkou a strecha nad hlavou.“). Žalobcovia požiadali o sumu 17.000 eur, ozvala sa im pani I., ktorá sprostredkovávala pôžičky, a po dohode sa dostavila k žalobcom, prisľúbila pôžičku a vyžiadala si doklady o vlastníctve k nehnuteľnostiam s tým, že musia založiť dom. Následne išli podpísať zmluvy k notárovi do Bratislavy, žalobcovia zmluvy podľa ich vyjadrenia nečítali, nakoľko im veľmi nerozumeli, lebo sú maďarskej národnosti a spoliehali sa na p. I.. Splátkový kalendár a zmluvy im mali poslať poštou doporučene. Sľúbené peniaze, ani zmluvy im neboli doručené a keď obdržali rozhodnutie z katastra nehnuteľností, boli v šoku. Nehnuteľnosti totiž nemienili vôbec predávať vzhľadom k tomu, že nevlastnili žiadnu inú nehnuteľnosť a ich rodina bola na tomto dome závislá. Súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je tak z dôvodu absencie vôle predávajúcich vykonať tento právny úkon ex lege absolútne neplatná, preto kupujúci a následne ani ďalší nadobúdateľ sa tak napriek zápisu v katastri nikdy nestal vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Súd neuveril tvrdeniu žalovaného 1/, že žalobcovia museli vedieť, že predávajú dom, keďže kúpnu zmluvu podpísali 03.02.2014 a až na druhý deň došlo k overeniu ich podpisu a teda mali dostatok času na jej oboznámenie. Z výsluchov účastníkov ako aj svedkyne p. I. je totiž zrejmé, že k podpisu došlo u notára a teda jedine tam sa mohli oboznámiť s predloženými dokumentmi, čo však z dôvodu prehnanej dôverčivosti neučinili a tieto dokumenty im ani po podpise neboli vydané. Takisto z výsluchov vyplýva, že žalobcovia žiadne peniaze nedostali ani ako kúpnu cenu za nehnuteľnosť, ani ako pôžičku, o ktorú mali záujem. Navyše žalovaný 1/ cielene vplýval na svedkyňu, ktorej pred pojednávaním, na ktorom mienila vypovedať, elektronickými prostriedkami napísal, ako má vypovedať, táto sa však nedala zastrašiť.
4. Súd preto žalobe vyhovel, majúc za to, že kúpna zmluva z 03.02.2014 je právnym úkonom absolútne neplatným, a to z dôvodu absencie slobodnej vôle žalobcov, keďže predmetný právny úkon nebol zo strany žalobcov urobený slobodne a vážne a neodzrkadľoval skutočnú vôľu žalobcov, nakoľko títo nikdy nemali v úmysle svoje nehnuteľnosti žalovanému 1/, osobe, ktorú vôbec nepoznajú, a s ktorou sa nikdy nestretli, odpredať. Kúpna zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným tiež z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi, keďže žalovaný 1/ podvodným konaním, za účelom získať majetkový prospech, dosiahol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a tak neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov, chráneného inak priamo Ústavou SR. Súd poukázal na to, že kúpnu zmluvu môže ako predávajúci platne uzavrieť zásadne len vlastník nehnuteľnosti, lebo len on je oprávnený s vecou disponovať. V tejto súvislosti poukázal na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Za vlastníka je považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Pri právnom úkone, ktorý je absolútne neplatný, nastáva situácia, ako keby právny úkon nebol vôbec urobený, v prípade vyslovenia neplatnosti takéhoto právneho úkonu dochádza k obnoveniu právneho stavu pred porušením vlastníckeho práva, ktorým naďalej svedčí vlastnícke právo. Vzhľadom na zhora uvedené súd návrhu vyhovel v celom rozsahu.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcom ako procesne úspešným účastníkom priznal voči žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania za použitia § 11 ods. 1 písm. c), § 13a, § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby s režijným paušálom po zohľadnení zníženia odmeny o 50% pri spoločných úkonoch.
6. Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný 1/ s odôvodnením, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., keďže súd mu odňal právo konať pred súdom a nesprávne vec právne
posúdil, pričom nedostatočne zistil skutkový stav. Súd dňa 16.10.2015 pojednával napriek tomu, že sa odvolateľ ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a aj napriek tomu, že sa právny zástupca odvolateľa z dôvodu hospodárnosti nedostavil, keďže jeho klient trval na osobnej účasti. Týmto postupom podľa názoru odvolateľa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom predovšetkým tým, že súd rozhodol už na tomto pojednávaní bez jeho vypočutia, takže nemal možnosť reagovať na tvrdenia účastníkov konania, vrátane svedkov. Žalovaný 1/ nemal vôbec možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý súd vykonal, a ktorý obsahoval zistenie významné pre jeho rozhodnutie. Súd sa spoľahol len na výsluch svedkyne, čím nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň takýmto postupom súdu bola odvolateľovi znemožnená realizácia procesných práv priznávaných Občianskym súdnym poriadkom. O.s.p.. Postup súdu, ktorý na uvedenom pojednávaní rozhodol, bol preto predčasný. Odvolateľ z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Proti rozsudku podal včas odvolanie aj žalovaný 3/ a to čo do výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok považuje odvolateľ vo vzťahu k nemu za nesprávny, nezákonný a nedôvodný a žiadal ho zmeniť tak, že na náhradu trov konania bude zaviazaný len žalovaný 1/. Dôvodil, že k určeniu vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam došlo z dôvodu vyslovenej absolútnej neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.2014 uzavretej medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným 1/ ako kupujúcim, s poukazom na uplatnenie zásady rímskeho práva, podľa ktorej nikto nemôže na iného preniesť viac práv ako sám má. Keďže v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku bol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti žalovaný 3/, je zrejmé, že musel byť zo zákona účastníkom súdneho konania na strane žalovaného a teda ani začatie a ani následné vedenie súdneho konania nijakým spôsobom žalovaný 3/ nezavinil a nezapríčinil. Preto povinnosť z jeho strany nahradiť žalobcom trovy konania bola uložená nedôvodne a takéto rozhodnutie je nanajvýš nespravodlivé, súd mal aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. a § 143 O.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa neuložiť žalovanému 3/ povinnosť podieľať sa na náhrade trov konania úspešných žalobcov.
8. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správny, keď odvolanie žalovaného 1/ považovali za nedôvodné, nakoľko súd postupoval v súlade so zákonom a rovnako nedôvodná je argumentácia druhého odvolateľa, žalovaného 3/, ktorý svojím správaním dal príčinu na podanie návrhu na začatie konania aj voči jeho osobe, keďže nemožno súhlasiť s urýchleným a ničím nevysvetleným posúvaním si vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti (traja vlastníci v priebehu necelého kalendárneho roka).
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné. 10. Žalovaný 1/ napadol rozsudok vytýkajúc súdu odňatie mu práva konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, že súd pojednával a rozhodol na pojednávaní, na ktorom nebol odvolateľ prítomný zo zdravotných dôvodov, hoci sa včas ospravedlnil a nemal tak možnosť vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, najmä výsluchu vypočutej svedkyne ( § 123 O. s..p., platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ). Odvolací súd však nezistil v tomto smere žiadne pochybenie súdu prvej inštancie. V občianskom súdnom konaní majú účastníci právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Odvolací súd z obsahu spisu mal za to, že súd neodňal žalovanému 1/ možnosť vyjadriť sa k veci a k vykonaným dôkazom, ale sám žalovaný 1/ svojím prístupom k prebiehajúcemu konaniu sa o túto možnosť pripravil. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že súd vytýčil vo veci viacero pojednávaní, z toho dňa 19.09.2014 sa neustanovil odvolateľ ani jeho zástupca, dňa 14.11.2014 sa odvolateľ opäť nedostavil, ospravedlnil ho jeho prítomný advokát z dôvodu, že pracuje v zahraničí, pričom súd ho dôrazne upozornil na nutnosť vypočutia vo veci, na ďalšie pojednávanie dňa 13.02.2015 sa však odvolateľ opäť nedostavil a žiadal odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nachádza mimo územia SR, rovnako tomu bolo na ďalších pojednávaniach, kedy ho advokát ospravedlňoval z dôvodu, že sa zdržiava v zahraničí. Dňa 03.09.2015
oznámil žalovaný 1/ súdu obdobie, v ktorom sa bude nachádzať v SR, avšak napriek tomu, že mu súd vyhovel a vytýčil termín pojednávania na deň, kedy sa podľa jeho oznámenia mal nachádzať v SR a to 16.10.2015, žalovaný 1/ sa na pojednávanie neustanovil, keď jeho advokát dňa 16.10.2015 doručil súdu žiadosť o ospravedlnenie neúčasti svojho klienta zo zdravotných dôvodov, ktoré sa mu neočakávane vyskytli. Zároveň uviedol, že nakoľko klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní, tak z dôvodu hospodárnosti sa ospravedlnil aj jeho advokát majúc za to, že pojednávanie bude odročené. Súd však v uvedený deň vec prejednal a rozhodol za neprítomnosti všetkých troch žalovaných, keď konštatoval, že ich žiadosť nebola náležite a vážnymi dôvodmi odôvodnená a zároveň im uložil poriadkovú pokutu každému po 100,- eur. 12. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá O.s.p., len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. 13. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. 14. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. 15. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. 16. Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. 17. Z priebehu konania vyššie opísaného v bode 11 je nepochybné, že žalovaný 1/ sa napriek ním deklarovanému záujmu byť účastný na prejednaní veci, pojednávaniu v skutočnosti vyhýbal. Nedostavil sa na žiadne zo siedmich pojednávaní a to napriek dôrazným výzvam súdu. Svojím správaním v konaní tak odvolateľ prispel tiež k prieťahom v konaní a k umožneniu ďalších prevodov nehnuteľností po začatí konania, čo nasvedčuje aj účelovosti jeho správania. Pokiaľ potom súd vec prejednal bez jeho prítomnosti dňa 16.10.2015, postupoval správne a v súlade so zákonom, keďže dôvodom na odročenie pojednávania tu mal byť zdravotný stav odvolateľa, ktorý však žiadosť o odročenie nevybavil náležitosťami vyžadovanými ustanovením § 119 ods. 3 O.s.p. a preto súd nemohol na takúto žiadosť prihliadať, pričom súd vzhľadom na to, že účastník bol v konaní zastúpený advokátom, nemal ani povinnosť poučovať ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Na základe uvedeného námietka odvolateľa o odňatí mu práva konať pred súdom nemôže obstáť a keďže odvolací súd nezistil, že by v dôsledku nevypočutia odvolateľa, ktorý nemal možnosť reagovať na tvrdenia účastníkov konania a svedkov, rozhodnutie vychádzalo z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu veci, považoval jeho odvolanie za nedôvodné. 18. Ako neopodstatnené vyhodnotil odvolací súd aj odvolanie žalovaného 3/, ktorý tvrdil, že sú tu dôvody na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a 143 O.s.p.. 19. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 20. Podľa § 143 O.s.p., odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. 21. Žalovaný 3/ tvrdí, že by nemal byť zaviazaný k náhrade trov konania úspešných žalobcov, nakoľko k určeniu ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo z dôvodu vyslovenej absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným 1/ ako kupujúcim, pričom odvolateľ musel byť účastníkom konania zo zákona, hoci sám sa o vznik a vedenie sporu nepričinil. Odvolací súd ale tento názor odvolateľa nezdieľa. Žalobcovia podali žalobu voči nemu z dôvodu, že po začatí konania sa stal vlastníkom nehnuteľností, o ktoré v konaní o určenie vlastníckeho práva išlo. Predmetné nehnuteľnosti, nadobudnuté žalovaným 1/ od žalobcov absolútne neplatnou kúpnou zmluvou, boli od začatia konania opakovane prevádzané na nového vlastníka a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol vlastníkom žalovaný 3/, ktorému súd dňa 07.04.2015 zakázal neodkladným opatrením tieto nehnuteľnosti ďalej scudziť. Ako však vyplýva z predmetného LV č. XXX, v čase prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného 2/ na žalovaného 3/ už bola na liste vlastníctva zapísaná poznámka o prebiehajúcom konaní vo veci žaloby o určenie vlastníckeho práva a návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, ktoré boli podané na Okresný súd Dunajská Streda dňa 27.6.2014 ( P-1065/14, č.z. 137/14). Existencia prebiehajúceho vlastníckeho sporu bola teda žalovanému 3/ už v čase nadobúdania známa a pokiaľ napriek tejto skutočnosti nehnuteľnosti od žalovaného 2/ kúpil, nemôže byť pochýb o tom, že zavdal príčinu sporu, vedeného voči jeho osobe. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ ho zaviazal k náhrade trov konania úspešných žalobcov. 22. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ako aj postupu súdu, ktorý rozhodnutiu predchádzal, teda odvolací súd nezistil žiadnu z vád rozhodnutia vytýkaných odvolateľmi. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, a keďže odvolacie dôvody žalovaných boli neopodstatnené, napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a súčasne rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a to podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých ustanovení v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 23. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).