Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoR-6-2016.pdf
PDF · 103.09 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoR/6/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu 1/ O.. S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom N. č. XX, žalobcu 2/ P. G., nar. XX.X.XXXX, bytom N. č. XX, t. č. bytom U., G. č. X, obaja zastúpení advokátkou Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom proti žalovanému SIMPLEX Business, s.r.o. Janka Kráľa č. 104, Nitra, IČO:46 869 565, zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Belicom so sídlom Štefánikova trieda 79, Nitra, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/145/2014-131 zo dňa 15.júna 2016 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/145/2014-131 zo dňa 15.júna 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Líščie nivy 17, 821 08 Bratislava, sp. zn. II/2014-7037 zo dňa 8.8.2014. Konanie o odklad vykonateľnosti zastavil. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o poskytnutí úveru na financovanie bývania uzavretá dňa 3.10.2008 medzi P. N. Z., a. s. N. a O.. S. G. a P. G., uvedená v článku X. bod 8 v znení v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy (alebo po odstúpení od tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len „Rozhodcovský súd“). Za vybranú osobu podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda Predsedníctva Rozhodcovského súdu. V rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jeden rozhodca. Týmto nie je dotknuté právo Dlžníka riešiť spory s Bankou, najmä spory o platnosť a o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z tejto zmluvy, pred súdom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúcich konanie pred súdom“ je n e p r i j a t e ľ n á, a preto n e p l a t n á. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 261,08 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa svojim návrhom domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. II/2014-7037 vydaného dňa 8.8.2014 a zároveň požiadali o odklad vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáhali z dôvodu, že popierajú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože nebola individuálne dojednaná, je to neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je absolútne neplatná, narušuje rovnováhu v právach a povinnostiach, možnosť voľby všeobecného súdu bola veľmi formálna s tým, že rozhodcovský súd len formálne preskúmal platnosť rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že zmluva o hypotekárnom úvere obsahuje aj to, že z časti bol poskytnutý ako spotrebiteľský úver, čo je v rozpore. Rozhodcovský rozsudok žalobcovia žiadali zrušiť v zmysle 40 ods. 1 písm. c/ a j/. Súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu konania žalobcovia svoj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zobrali späť, preto súd v tejto časti konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalovaného P. N. Z., a. s. N. uzatvoril so žalobcami Zmluvu o poskytnutí úveru na financovanie bývania (ďalej len „zmluva o úver“) dňa 3.10.2008, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobcom finančné prostriedky za účelom rekonštrukcie nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX k. ú. N.. V zmysle čl. II, bod 1 zmluvy bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 1.080.000,--Sk (35.849,43 eur). V zmysle čl. II, bod 2 Zmluvy poskytol právny predchodca žalovaného žalobcom spotrebiteľský úver vo výške 320.000,--Sk (10.622,05 eur). Súd konštatoval, že uzavretím zmluvy o úvere vznikol právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom založený spotrebiteľskou zmluvou. Keďže žalobcom bol poskytnutý úver na rekonštrukciu nehnuteľností, nie je možné posúdiť daný úver ako spotrebiteľský (§ 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy). Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení ako je uvedená v zmluve o poskytnutí úveru na financovanie bývania súd posúdil ako neprijateľnú s poukazom na ust. Občianskeho zákonníka, teda absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej uviedol, že aj keď právnemu predchodcovi žalovaného vyplývala povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i/) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, nezbavovalo ho to povinnosti preukázať individuálne dojednanie, nakoľko v zmysle § 93b ods. 2 klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.
4. Súd bol toho názoru, že pri rozhodovaní pred rozhodcovským súdom boli porušené aj všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy nevyplýva skutočnosť, akú výšku úroku majú zaplatiť žalobcovia za poskytnutie spotrebného úveru. Dodávateľ nemôže požadovať od spotrebiteľa žiadne iné plnenia ako tie, ktoré sú dohodnuté v zmluve (§ 57 Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danej veci je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko žalobcovia popierali platnosť rozhodcovskej zmluvy a zároveň pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Súd preto návrhu vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech žalobcov, ktorí boli v konaní úspešní.
6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa zamieta. Uviedol, že vzhľadom na špecifickosť záväzkového vzťahu medzi žalobcami a žalovaným - poskytnutie úveru a jeho zabezpečenie záložným právom zriadeným k nehnuteľnosti, ktorý bol poskytnutý bankou v zmysle zák. č. 483/2001 Z. z. je spoločnosť žalovaného toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia. Súd prvej inštancie viackrát uviedol, že žalobcovia údajne nemali možnosť ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, pričom tomuto odporuje znenie § 93b ods. 1 veta prvá zák. č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého banky sú síce povinné predložiť klientovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, avšak vyššie uvedený návrh boli a aj sú povinné predložiť tak, aby klient mal možnosť voľby, či príjme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky. Z toho dôvodu považuje žalovaný uvedené odôvodnenie rozsudku za arbitrárne, pretože je založené na svojvôli súdu prvej inštancie, navyše je nepreskúmateľné, pretože táto jeho domnienka nie je riadne odôvodnená žiadnymi skutočnosťami, preto nemá oporu v skutkovom stave. Bez akceptácie návrhu (oferty) banky by nemohlo dôjsť k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky. K odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, že žalobcovia nemali pri uzatváraní zmluvy o úvere možnosť výberu iného rozhodcovského súdu žalovaný uviedol, že rozhodcovský súd bol zriadený v zmysle § 90 ods. 1 zák. č. 492/2009. Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a aj keby mala P. N. Z., a. s. alebo žalobcovia záujem na vybratí iného rozhodcovského súdu, bolo by to v rozpore so zákonom. Z toho dôvodu nie je možné považovať odôvodnenie súdu prvej inštancie za vecne správne, pretože P. N. Z., a. s. postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalobcovia nemali faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, čím malo dôjsť k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom, žalovaný uviedol, že v iných nárokoch sa žalobcovia mohli domáhať svojich nárokov voči veriteľovi pred všeobecným súdom, pričom je nepreskúmateľná tá argumentácia, podľa ktorej by sa žalobcovia ako dlžníci mali domáhať nároku voči veriteľovi na zaplatenie peňažnej sumy, ktorú sami dlhujú, nakoľko by im chýbala aktívna legitimácia a nie je zdôvodnené, titulom čoho by ju mali získať.
7. Predmetné odôvodnenie, bez náležitej argumentácie navyše je spôsobilé navodiť dojem, že rozhodcovský súd nie je podľa súdu prvej inštancie nestranný a nezávislý, a to bez akéhokoľvek relevantného dôkazu. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol, v čom sa má v konaní pred rozhodcovským súdom údajne zhoršovať postavenie spotrebiteľa, keďže rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol rozdiely v konaní na všeobecnom súde a v konaní pred ním, a to práve s ohľadom na možné zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Preto aj túto časť odôvodnenia rozsudku považuje žalovaný za arbitrárnu a nepreskúmateľnú. Ďalej uviedol, že v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky sa od žalobcov nevyžadovalo, aby ich spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní (toto vyplýva už zo samotného znenia predmetnej doložky). Rovnako je podľa názoru žalovaného nesprávne právne posúdenie vidieť aj v tom, že akákoľvek povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konania je automaticky považovaná za porušenie práva na spravodlivý proces pre nestranným a nezávislým súdom, pričom rozhodcovské konanie je upravené právnym poriadkom Slovenskej republiky a nejedná sa len o „nejaké dojednanie“ zmluvných strán. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru existujú v tomto prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusel súd prvej inštancie priznať náhradu trov konania, pretože mal prihliadnuť najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, ako aj na to, že žalovaný vstúpil do predmetného súdneho konania až v r. 2016, po uzatvorení Zmluvy o postúpení pohľadávok a po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom z 10.2.2016. Žalovaný preto zastáva názor, že žalobcom by nemala byť priznaná náhrada trov konania. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolaniu súd odvolanie v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalobcov k náhrade trov konania žalovanému.
8. Žalobcovia vyjadrenie k odvolaniu žalovaného nepodali.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-7037 zo dňa 8.8.2014, a ktorým určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o poskytnutí úveru v čl. X. bod 8 je neprijateľná, a preto je neplatná.
11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne nedojednaná, preto určil, že zmluvná podmienka uvedená vo výroku tohto rozhodnutia je neprijateľná, a preto je neplatná, zároveň bol toho názoru, že pri rozhodovaní pred rozhodcovským súdom boli porušené aj všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, preto mal za to, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona o rozhodcovskom konaní.
12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pôvodne sa žalobkyňa I/ zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhal z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ zák. č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17) a pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
13. Na pojednávaní konanom dňa 7.9.2015 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že netrvajú na zrušení rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g/ , teda že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
14. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že dňa 28.8.2014 podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku len žalobkyňa 1/ a až na pojednávaní konanom dňa 7.9.2015 požiadala právna zástupkyňa žalobkyne, aby súd pripustil vstup do konania ako žalobcu P. G. s poukazom na aktívnu vecnú legitimáciu a solidárny záväzok žalobcov. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. 5C/145/2014-94 zo dňa 18.11.2015 pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník P. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX, ktorý bude vystupovať ako žalobca 2/.
15. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsudok bol žalobcom 1/ a 2/ doručený dňa 15.8.2014, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podali na súd dňa 28.8.2014, teda v zákonnej lehote v zmysle § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. 16. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. veta prvá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
17. Podľa ust. § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
18. Podľa ust. § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
19. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že rozsudok bol žalobcom 1/ a 2/ doručený dňa 15.8.2014, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podali na súd dňa 28.8.2014, teda v zákonnej lehote v zmysle § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že žalobca 2/ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 28.8.2014, túto podala len žalobkyňa 1/. Žalobca 2/ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodal vôbec, len vstúpil do konania na návrh žalobkyne 1/ a súd ho vyššie citovaným uznesením do konania pripustil.
20. Žalobcovia sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhali okrem iného podľa ust.§ 40 ods. 1 písm. c/, keď mali za to, že dojednaná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná.
21. V súvislosti s tvrdením žalobcov o tom, že rozhodcovská doložka nie je platne so žalovaným dohodnutá je nutné poukázať na ust. § 21 zák. č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého má účastník rozhodcovského konania právo uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu konať vo veci vtedy, ak je toho názoru, že rozhodcovská zmluva neexistuje alebo je neplatná. Je treba uviesť, že podľa ods. 2 cit. ustanovenia tak môže urobiť najneskôr pri prvom úkone vo veci samej s výnimkou, že by išlo o vec, ktorú nie je možné v rozhodcovskom konaní rozhodovať, tú môže uplatniť účastník do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku.
22. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyplynulo, či túto skutočnosť súd skúmal. Odvolací súd má za to, že v tomto štádiu konania nie je preukázané, či žalobcovia v zmysle ust. § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. uplatnili neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, keďže z doteraz vykonaného dokazovania táto skutočnosť nevyplýva. Ak žalobcovia námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní neuplatnili, nemôžu sa podľa názoru odvolacieho súdu domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy. Napriek tomu, že tieto skutočnosti z vykonaného dokazovania nevyplývajú, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.
23. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, tento bude v ďalšom konaní skúmať, či žalobcovia v rozhodcovskom konaní vzniesli námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.
24. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
25. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
26. Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace z predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
27. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydanie obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Iba takéto rozhodnutie je i odvolacím súdom preskúmateľné a stranám sporu umožňuje poznať postup súdu.
28. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v súdnom spise sa na č. listu 13- 21 sa nachádza Zmluva o poskytnutí úveru na financovanie bývania z 3.10.2008, v ktorej je v čl. X. bod 7 uvedené znenie rozhodcovskej doložky s textom „...dlžník vyhlasuje, že bol bankou poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky, a že mal možnosť voľby, či príjme alebo neprijme bankou predložený návrh na uzavretie tejto rozhodcovskej doložky“. Uvedená zmluva o úvere doložená v spise nie je podpísaná ani žalobcami 1/ a 2/ ani P. N. Z., a. s. s tým, že na zmluve je uvedené „vzor“.
29. V spise sa nachádza aj Zmluva o poskytnutí úveru na financovanie bývania z 3.10.2008, kde rozhodcovská doložka je uvedená v čl. X. bod 8, ale nie je v nej uvedená veta, že mal dlžník možnosť voľby, či prijme alebo neprijme bankou predložený návrh na uzavretie tejto rozhodcovskej doložky s tým, že táto zmluva je podpísaná žalobcami 1/ aj 2/, ako aj P. N. Z., a. s.
30. Samotný žalovaný v odvolaní uviedol, že banky sú povinné predložiť klientovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky, ale takýto návrh boli a aj sú banky povinné predložiť tak, aby klient mal možnosť voľby či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/ doložky. Odvolací súd konštatuje, že v spise sa nachádzajú dve rôzne znenia rozhodcovskej zmluvy. S týmito nezrovnalosťami sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal, preto nie je v tomto štádiu preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobcovia mali možnosť voľby ohľadne prijatia, prípadne neprijatia návrhu bankou predloženej rozhodcovskej zmluvy.
31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie bude zisťovať, či žalobcovia popierali platnosť rozhodcovskej zmluvy už v rozhodcovskom konaní súlade s ust. § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, či pri uzavretí zmluvy o úvere mali žalobcovia možnosť voľby pri prijatí alebo neprijatí rozhodcovskej zmluvy. Ďalej sa musí vysporiadať so vstupom žalobcu 2/ do konania s poukazom na ust. § 41 ods. 1 veta prvá zák. č. 244/2002 Z. z.
32. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere opätovne o žalobe rozhodne, pričom ak dospeje k záveru, že je potrebné rozhodcovský rozsudok zrušiť, riadne odôvodní, podľa akého písmena § 40 ods. 1 tak učiní.
33. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.
34. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).