Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľky: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. H. XX, XXX XX J., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti odporcovi: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 058 01 Poprad, Nám. Sv. Egídia 93, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/311/2014-71 zo dňa 21.10.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia.

V prevyšujúcej časti rozsudok zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh, náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.014,46 eur a vyhlásenia bodu 31 v časti V. zmluvy č. XXXXXXXXXX za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Návrh odôvodnila tým, že správnym predchodcom odporcu, spoločnosťou Slovenské Kreditné karty, a.s. uzavrela zmluvu o vydanie a používanie „J. karty V. J.“.

2. Odporca namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie. Súd prvej inštancie uviedol, že najskôr skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania. Uviedol, že zmluva o vydaní a používaní „J. karty V. J.“ bola uzavretá medzi navrhovateľkou ako dlžníčkou a Y., a.s. ako veriteľom. Odporca, ktorého označila navrhovateľka, je právnym nástupcom spoločnosti, ktorá konala v mene a na účet Všeobecnej úverovej banky, a.s., v dôsledku čoho mu nevznikli žiadne práva ani povinnosti medzi ním a navrhovateľkou. Za veriteľa - banku uzavrel úverovú zmluvu právny predchodca odporcu, na základe zmluvy o správe bankových platobných kariet a o poskytovaní súvisiacich služieb č. X/XXXX. Práva a povinnosti zo zmluvy vznikajú priamo banke, teda mandantovi. K tvrdeniu navrhovateľky, že zákon o ochrane spotrebiteľa v § 2 písm. b) označuje za predávajúceho aj osobu konajúcu v mene alebo na účet predávajúcej osoby, súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetný zákon upravuje predaj výrobku a poskytovaných služieb, pričom lex specialis na poskytovanie úverov je zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý za veriteľa považuje právnickú osobu, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. V uvedenej veci nie je teda možné považovať za veriteľa aj osobu, ktorá koná v mene alebo na účet predávajúcej osoby. Súd dospel k záveru, že odporca nemá pasívnu vecnú legitimáciu, preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že okresný súd sa mýli zásadným spôsobom, ak sa domnieva, že na súdenú vec nemožno aplikovať § 2 písm. b) zákona 250/2007 Z.z.. Vzťah zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch je taký, že zákon o ochrane spotrebiteľa sa vzťahuje na každý spotrebiteľský úver, zákon o spotrebiteľských úveroch sa na každý spotrebiteľský úver nevzťahuje. Každý spotrebiteľský úver je preto potrebné posudzovať podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a niektoré spotrebiteľské úvery je potrebné posudzovať podľa § 52 a nasl. OZ, podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak s navrhovateľkou spotrebiteľskú zmluvu uzatvorila VÚB, a.s. a konala za ňu spoločnosť Slovenské Kreditné karty, a.s., ako nástupca po spoločnosti Slovenské Kreditné karty, a.s. koná za VÚB, a.s. odporca a je bezpochyby pasívne vecne legitimovaný podľa § 2 psím. b) zákona 250/2007 Z.z.. Vecnú legitimáciu odporcu je potrebné posudzovať predovšetkým podľa kapitoly 1 článku 2 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES. Odporca koná v mene obchodníka v zmysle citovanej normy EÚ je nepochybné, že žaloba je preto dôvodná aj proti nemu samotnému. V zmysle citovanej smernice takýto obchodník jednoducho zodpovedá za svoju činnosť, ktorou pomáha porušovať práva spotrebiteľov inému obchodníkovi, za ktorého sa iný obchodník skrýva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odporca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil že rozhodnutie súdu prvej inštancie je čiastočne vo výroku vecne správne a odolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia je možné uplatniť proti tomu, kto sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil. Navrhovateľka ako dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia uvádza, že zmluva medzi účastníkmi neobsahuje sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že odporca neprijímal od navrhovateľky žiadne plnenie, a teda sa nemohol na jej úkor obohatiť. Bez ohľadu na to, že sa považuje za obchodníka v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia proti nemu neprichádza do úvahy. Preto v tejto časti bol rozsudok ako vecne právny potvrdený postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Záver súdu prvej inštancie o tom, že proti odporcovi sa nemožno domáhať neúčinnosti neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve medzi navrhovateľkou a spoločnosťou VÚB, a.s., je nesprávny. Účastníkom konania o určenie neprijateľných zmluvných podmienok nemusí byť vždy účastník, ktorý zmluvu uzavrel. Žiadne ustanovenie zákona nevylučuje, že určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok sa možno domáhať aj proti právnemu nástupcovi pôvodného dodávateľa, ak má na tom spotrebiteľ naliehavý právny záujem (napríklad ak právny nástupca pôvodného dodávateľa od neho vymáha plnenia z takýchto neprijateľných zmluvných podmienok). Pokiaľ súd prvej inštancie návrh v tejto časti zamietol bez skúmania neprijateľnosti tohto dojednania z dôvodu, že odporca nie je v spore pasívne legitimovaný, je jeho rozhodnutie nesprávne. Pre nesprávny právny záver o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu súd prvej inštancie neuviedol v rozsudku skutkové zistenia a právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, čím znemožnil navrhovateľke kvalifikovane sa v odvolacom konaní brániť. Preto odvolací súd rozsudok v tejto časti (a vo výroku o trovách konania) zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Súd prvej inštancie bude vychádzať z toho, že odporca je pasívne legitimovaný v konaní o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Po vykonaní navrhnutých dôkazov a postupe podľa § 295 súd zistí, či na navrhovanom určení je naliehavý právny záujem a či navrhovateľom označené dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.