Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cob-46-2016.pdf
PDF · 92.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/46/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: TUBAPACK, a.s., IČO: 36 629 723, so sídlom Priemyselná 12, Žiar nad Hronom, právne zastúpeného K.. L. I., bytom J. nad J., Ľ. G. XXX, proti žalovanému: JUNASI, s.r.o., IČO: 45 307 598, so sídlom Koncová 155/4, Prievidza, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou K.. N. E., právne služby, s.r.o., so sídlom v N., X. armády 1, v konaní o zaplatenie 4.540,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 8Cb/9/2013-100 zo dňa 11. decembra 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.502,48 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania vo výške 270 Eur a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom o nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 4.540,62 Eur s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.502,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.402,06 Eur od 01.02.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.100,42 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania vo výške 270 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodol tak v poradí druhým rozsudkom, keď jeho skorší rozsudok zo dňa 10.10.2013 č. k. 8Cb/9/2013-26 bol zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne ako odvolacím súdom z dôvodu, že súd rozhodol o nároku žalobcu predčasne ako o nespornom, bez vykonania dokazovania a zistenia skutočností potrebných pre rozhodnutie o nároku na náhradu škody v zmysle § 373 Obch. zák. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená kúpna zmluva, od ktorej žalobca dňa 11.01.2013 platne odstúpil z dôvodu dojednaného v zmluve, a to pre nesplnenie povinnosti zo strany žalovaného prevziať si tovar. Pri skúmaní existencie zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obch. zák. predovšetkým posudzoval splnenie predpokladov vzniku tejto zodpovednosti, a to či došlo k vzniku škody, k protiprávnemu úkonu, a či je príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že tovar, ktorý bol predmetom zmluvy, teda laminátové tuby, boli vyrobené v množstve a kvalite, ktoré zodpovedali kúpnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi. Považoval za preukázané, že tovar bol v požadovanom množstve vyrobený ku dňu 17.12.2010, teda v čase, keď zmluvný vzťah medzi účastníkmi založený kúpnou zmluvou ešte trval. Žalovaný ako kupujúci si však následne vyrobený tovar neprevzal a kúpnu cenu neuhradil, a to aj napriek opakovaným výzvam žalobcu. Poukázal na to, že z ustanovení § 409 ods. 1 Obch. zák. a § 447 Obch. zák. vyplýva povinnosť kupujúceho prevziať tovar dodaný predávajúcim a zaplatiť zaň kúpnu cenu. Žalobca v postavení predávajúceho objednaný tovar vyrobil, no žalovaný ho neprevzal a kúpnu cenu neuhradil. Zároveň nebolo preukázané, že by mu v tom boli bránili nejaké prekážky, resp., že by boli existovali nejaké okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť. Žalobca v dôsledku porušenia uvedených povinností zo strany žalovaného od kúpnej zmluvy riadne odstúpil. Neprevzatie
tovaru a neuhradenie kúpnej ceny žalovaným možno hodnotiť ako protiprávny úkon, teda správanie, ktoré bolo v rozpore s jeho právnou povinnosťou, ktorá mu vyplývala z uzavretej kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštnacie bol tým splnený prvý predpoklad zodpovednosti žalvoaného za škodu. Ďalším predpokladom uplatnenia náhrady škody bol vznik samotnej škody na strane žalobcu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že ak by bol žalovaný svoje povinnosti riadne dodržal, majetková sféra žalobcu ako predávajúceho by sa rozšírila o peňažné plnenie, ktoré by zodpovedala jeho povinnosti vyrobiť a dodať tovar žalovanému. Keďže žalovaný svoje povinnosti porušil, za čo bol zo strany žalobcu sankcionovaný odstúpením od zmluvy, nebolo možné, aby žalobca žiadal zaplatenie žalovanej sumy z titulu úhrady kúpnej ceny, lebo zmluva odstúpením zanikla. Škoda na strane žalobcu podľa názoru prvoinštančného súdu v danom prípade nespočíva len v nákladoch, ktoré musel žalobca vynaložiť na výrobu objednaného tovaru, ale v aj v tom, o čo sa majetok žalobcu nezväčšil z dôvodu, že si žalovaný svoju zmluvnú povinnosť nesplnil a neuhradil žalobcovi kúpnu cenu, a teda dospel k záveru, že jej výšku je možné stotožniť s dohodnutou kúpnou cenou. Uvedenú škodu považoval za skutočnú škodu v zmysle ustanovenia § 379 Obch. zák., a jej vznik a výšku za preukázané. Ďalej mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že následkom porušenia povinnosti žalovaného, ktorý si vyrobený tovar neprevzal a nezaplatil kúpnu cenu bol vznik škody na strane žalobcu. Nezistil žiadne ďalšie skutočnosti, či už objektívne, alebo subjektívne, ktoré by nezávisle od vôle žalovaného spolupôsobili ako príčina pri vzniku škody. Z uvedených dôvodov považoval zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcom za preukázanú, preto žalobcovi priznal náhradu škody vo výške, ktorá zodpovedala kúpnej cene za vyrobený tovar dohodnutej v kúpnej zmluve zo dňa 25.11.2010 číslo OR 100523 v sume 4.502,48 Eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca si dôvodne uplatnil aj úrok z omeškania z priznanej sumy a to vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.402,06 Eur od 01.02.2013 do zaplatenia, čo zodpovedá pôvodne uplatnenému nároku na náhradu škody a ďalej úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.100,42 Eur od 22.09.2015, čo zodpovedá časti, o ktorú žalobca svoj návrh rozšíril a rozsahu, v ktorom súd jeho návrhu vyhovel. Súd prvej inštancie dodal, že podľa jeho názoru sa škoda spôsobená žalobcovi nedala znížiť ani z dôvodov podľa § 385 Obch. zák. Vyrobený tovar nebolo možné využiť inak a žalobca ho preto nemohol napríklad predať inému kupujúcemu na základe uzavretia náhradnej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 11.12.2015 v neprítomnosti účastníkov, keď nevyhovel žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, postupoval tak v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. upravujúcimi doručovanie predvolania na pojednávanie a vedenie konania, nakoľko nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal pojednávanie odročiť. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov za súdny poplatok vo výške 270 Eur.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a to v časti výroku I., ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.502,06 Eur s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania vo výške 270 Eur. Namietal, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom, keď vykonal pojednávanie dňa 11.12.2015 bez toho, aby naň riadne a včas predvolal jeho právneho zástupcu, čím porušil jeho právo na kvalifikované právne zastúpenie na predmetnom pojednávaní. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Trval na tom, že žalobca od začiatku existencie zmluvného vzťahu vedel, resp. musel vedieť, že mu objednaný tovar nedodá riadne a včas. Tým ho uviedol do omylu ohľadne podstatnej náležitosti zmluvy, preto zmluva je neplatná podľa § 49a Obč. zák., čo on namietal od začiatku sporu, avšak súd prvej inštancie sa s otázkou neplatnosti predmetnej zmluvy z uvedeného dôvodu vôbec nezaoberal. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania v časti prevyšujúcej istinu 2.402,60 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.138,56 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia, lebo žalobca navrhol zmenu žaloby jej rozšírením návrhmi zo dňa 07.04.2015 a zo dňa 21.09.2015, čím došlo k uplatneniu jeho nárokov po uplynutí premlčacej lehoty upravenej v § 387 a nasl. Obch. zák. Okrem toho žalobca poukázal na skutočnosť, že odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu zaoberať sa aj otázkou určenia výšky škody. Súd prvej inštancie opätovne pochybil aj v tomto, pretože vyslovil nesprávny záver, že výška škody sa rovná dohodnutej cene. Podľa názoru žalovaného je potrebné zohľadniť aj ust. § 369b Obch. zák., podľa ktorého veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom. Ak teda súd prvej inštancie rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania aj náhradu škody, mal sa vysporiadať s tým, či škoda, ktorú zistil, nie je krytá samotnými úrokmi z omeškania, ak áno, v akom rozsahu. Žiadal preto,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Odvolací súd preskúmal vec podľa §380 CSP v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že nie sú dôvody ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku, a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.
8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou žalovaného, či mu postupom súdu prvej inštancie bolo odňaté právo na spravodlivý proces, ak prvoinštančný súd neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 11.12.2015 v jeho neprítomnosti, i v neprítomnosti jeho právneho zástupcu.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručil žalovanému prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu I. K. predvolanie na pojednávanie určené na deň 11.12.2015 dňa 03.11.2015, čo je zrejmé z pripojenej doručenky (v spise č.l. 81). Dňa 04.12.2015 splnomocnený zástupca žalovaného I. K. oznámil súdu prvej inštancie, že žalovanému vypovedal plnomocenstvo. Dňa 07.12.2015 žalovaný súdu prvej inštancie doručil plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi, spoločnosti K.. N. E., právne služby, s.r.o., na zastupovanie v predmetnom spore. Splnomocnenie bolo udelené dňa 03.11.2015, plnú moc právny zástupca prijal dňa 30.11.2015. Dňa 10.12.2015 právny zástupca žalovaného elektronicky požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že na pojednávanie určené na deň 11.12.2015, o konaní ktorého sa dozvedel z internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR, nebol predvolaný, hoci súdu doručil oznámenie o udelení plnomocenstva listom zo dňa 03.12.2015. Z e-mailovej správy zo dňa 10.12.2015 zaslanej právnemu zástupcovi žalovaného vyplýva, že súd prvej inštancie žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, lebo žalovaný prevzal predvolanie na pojednávanie ešte dňa 03.11.2015 prostredníctvom predchádzajúceho zástupcu, takže žalovaný i jeho nový právny zástupca mali na prípravu na pojednávanie dostatok času. Následne súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 11.12.2015 v neprítomnosti účastníkov v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
10. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, nevzhliadol v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenie. Z ust. § 49 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase konania na súde prvej inštancie vyplývalo, že ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Zo splnomocnenia udeleného žalovaným zástupcovi I. K. dňa 09.10.2013 (v spise č.l. 20) je zrejmé, že I. K. mal udelené plnomocenstvo v predmetnom spore pre celé konanie a vypovedal ho žalovanému až listom doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.12.2015, teda až po tom, čo dňa 03.11.2015 prevzal predvolanie na pojednávanie určené na deň 11.12.2015. Pokiaľ za uvedenej situácie súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania prostredníctvom jeho nového právneho zástupcu s odôvodnením, že žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, a to prostredníctvom predošlého zástupcu, jeho postup neodporoval žiadnemu z ustanovení O.s.p. platného a účinného v čase jeho rozhodovania a nedošlo ním k odňatiu možnosti konať pred súdom, ani k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Ako opodstatnenú však odvolací súd vyhodnotil odvolaciemu námietku žalovaného o tom, že súd prvej inštancie sa napriek právnemu názoru vyslovenému v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu nezaoberal otázkou určenia výšky škody a bez ďalšieho vyslovil záver, že výška škody sa rovná dohodnutej kúpnej cene.
12. Odvolací súd v uznesení 8Cob/11/2014-40 zo dňa 29.10.2014, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok prvoinštančného súdu, sa stotožnil s posúdením záväzkového vzťahu súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 409 a nasl. Obch. zák. a stotožnil sa aj s platným odstúpením od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu ako predávajúceho s poukazom na ust. § 344 a nasl. Obch. zák. Poukázal tiež na ust. § 351 ods. 1 Obch. zák., v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, avšak odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Konštatoval však, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav, keď neskúmal, či žalobcovi vôbec vznikla škoda z porušenia právnej povinnosti žalovaného prevziať tovar a v akej výške. Uložil preto súdu prvej inštancie zaoberať sa v ďalšom konaní predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, zistením, či žalobca objednané tuby skutočne vyrobil, aká škoda mu vznikla z neprevzatia tovaru a z čoho táto škoda pozostáva.
13. Súd prvej inštancie následne pri skúmaní existencie predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obch. zák. síce správne ustálil na základe vykonaného dokazovania, že žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu vznikla škoda, avšak pokiaľ ide o výšku škody, jeho záver, že bolo dôvodné priznať škodu vo výške zodpovedajúcej kúpnej cene za vyrobený tovar, dohodnutej v kúpnej zmluve zo dňa 25.11.2010 v sume 4.502,48 Eur, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v právnej úprave obsiahnutej v ust. § 373 a nasl. Obch. zák.
14. Z ust. § 379 Obch. zák. vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Škodou sa rozumie skutočná škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk, ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Výšku škody musí poškodená strana preukázať.
15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku a konania predchádzajúceho jeho vydaniu nie je zrejmé, z čoho pozostáva škoda prisúdená žalobcovi, aké dôkazy na preukázanie jej výšky žalobca predložil a ako ich súd prvej inštancie vyhodnotil. Podľa názoru odvolacieho súdu pre ustálenie výšky škody nepostačuje konštatovanie, že neuhradením kúpnej ceny sa nezväčšil majetok žalobcu, o ňu, preto výšku škody (ako skutočnej škody) je možné stotožniť s kúpnou cenou. Na zaplatenie nároku vo výške dojednanej kúpnej ceny (vrátane DPH) by mal žalobca nárok len v prípade, ak by žaloval splnenie povinnosti z kúpnej zmluvy, a to zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny za dodaný tovar. Ak však žalobca platne od kúpnej zmluvy odstúpil, na zaplatenie dohodnutej výšky kúpnej ceny už nemá nárok, má nárok na náhradu škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti, ktorej výšku (teda v čom spočíva a z čoho pozostáva) musí preukázať. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že napríklad daň z pridanej hodnoty, ktorá bola súčasťou dojednanej kúpnej ceny, nepredstavuje škodu v zmysle § 373 Obch. zák.
16. Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie za účelom zistenia, aká škoda žalobcovi vznikla a z čoho táto škoda pozostáva, tak, ako to odvolací súd uviedol už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný. Zároveň sa vysporiada so vznesenou námietkou premlčania a v novom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).