Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoKR-12-2017.pdf
PDF · 89.72 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/12/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: HMG Recovery, k.s. so sídlom kancelárie Tkáčska 2, Prešov, IČO: 46 333 908, správcu konkurznej podstaty úpadcu: s u way s.r.o. v konkurze, Nám. Sv. Egídia 9, Poprad, IČO: 46 265 562, proti žalovanej: Z., zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, Štefánikova 8, Poprad, o návrhu správcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 2NcKR/21/2016-86 zo dňa 2.3.2017, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh správcu na uloženie povinnosti v zmysle § 74a ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“) konateľovi úpadcu Gabriele Kolodzejovej bytom Joliota Curie 733/29, Poprad, zamietol.Vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu konania v rozsahu 100%.
2. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. §3 ods. 1, § 11 ods. 2, 4, § 74a ods. 1, 2, 3, § 206a ods. 3, § 206c ZoKR.
3. Uviedol, že dňa 27.11.2014 bol súdu doručený návrh správcu na vydanie uznesenia podľa ust. § 74a ods. 2 ZoKR. Správca v návrhu uviedol, že počas zisťovania majetku zistil skutočnosť, že úpadca bol v stave úpadku už v období účtovného roku 2012 a rovnako aj v roku 2013, a to konkrétne formou predĺženia. Preto bola Z. J. ako štatutárny orgán úpadcu povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Správca má za to, že konateľ úpadcu nesplnil svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predĺžení. Správca výzvou vyzval konateľa, aby preukázal splnenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, odpoveďou však konateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by vylúčili jeho zodpovednosť.
4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 31.1.2017, na ktoré predvolal konateľa úpadcu ako žalovaného aj správcu ako žalobcu. Žalobca vo svojom prednese na nariadenom pojednávaní žiadal, aby súd zaviazal žalovanú pre nesplnenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu sumu 5.000 eur do všeobecnej podstaty. Právny zástupca žalovanej žiadal návrh zamietnuť, nakoľko hneď ako sa žalovaná dozvedela, že je v úpadku, povinnosť si splnila. Poukázal na to, že keď nadobudla spoločnosť od predchádzajúcich majiteľov, nebola v plusových číslach, ale snažila sa vykonať všetky opatrenia, aby firmu oživila, zabezpečila splácanie záväzkov a odvrátila možný hroziaci úpadok. Žalovaná poverila externú firmu vykonaním účtovníctva a následne poverila právneho zástupcu, aby na základe dostupných údajov vyhodnotil, či sú splnené podmienky. Ten dospel k názoru, že je potrené podať návrh na vyhlásenie konkurzu a preto 27.1.2014 podal tento návrh. Žalobca nesúhlasil
s touto argumentáciou, nakoľko má za to, že úpadca bol v úpadku už k 31.12.2012, nakoľko jeho záväzky značne prevyšovali jeho majetok a opakovane tomu bolo tak aj k 31.12.2013. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že obchodný podiel nadobudla v roku 2011 po rozvode s manželom, pričom dostatočný príjem bol zabezpečený len cez víkendy. Napriek snahe sa jej nepodarilo zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, aby splatila svoje záväzky, preto poverila JUDr. Bašistu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaná predložila kópiu zmluvy o prevode časti podniku, na základe ktorej došlo k odpredaju určitých častí podniku, určitého majetku s tým, že peniaze nadobudnuté z tohto predaja sa použili na úhradu záväzkov. Ďalej sa žalovaná snažila investovať do reklamy, aby zabezpečila dostatok zákazníkov, čo a už nepodarilo.
5. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1K/7/2014 zo dňa 19.5.2014 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 23.5.2014 vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a do funkcie správcu ustanovil HMG Recovery, k.s.
6. Žalobca v podanej žalobe žiadal uložiť žalovanému povinnosť v zmysle § 74a ZoKR z dôvodu, že v zákonnom stanovenej lehote nepreukázal splnenie povinnosti riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím porušil svoju povinnosť ustanovenú v § 11 ods. 2 ZoKR, čím mu podľa § 11 ods. 4 ZoKR vyhlásením konkurzu vznikla povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom.
7. Citované ustanovenie § 74a ZoKR zaviedlo povinnosť štatutárov vyplatiť do konkurznej podstaty sumu vo výške základného imania v prípadoch, ak dôjde k oneskorenému podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, alebo ak nedôjde k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu vôbec. Štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti má pritom možnosť zbaviť sa zodpovednosti za prípadný záväzok zaplatiť sumu vo výške základného imania do konkurznej podstaty a to vtedy, ak preukáže, že neporušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo, že konal s odbornou starostlivosťou. Správca konkurznej podstaty v prípade zistenia porušenia povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu je preto oprávnený vyzvať osoby, pri ktorých má za to, že porušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby mu v určenej lehote preukázali či túto povinnosť riadne a včas splnili, s následným uplatnením nároku na súde.
8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že majetok úpadcu s u way s.r.o. v konkurze už ku koncu roka 2012 nepostačoval na úhradu záväzkov a teda už v tom čase bol predĺžený (§ 3 ods. 3 ZoKR). Žalovaná ako štatutár mala preto povinnosť do 30 dní podať sama na seba (úpadcu) návrh na vyhlásenie konkurzu v čase od kedy sa dozvedel, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predĺžení dlžníka, keďže podmienky predĺženia úpadcu existovali aj pred 1. januárom 2013, ako aj po tomto dátume, jeho ekonomická situácia sa od tohto dňa vôbec nezmenila a bol nepretržite v predĺžení.
9. V zmysle § 74a ods. 3. ZoKR žalovaný musí preukázať existenciu relevantných dôvodov vylučujúcich jeho zodpovednosť, ktorými sú preukázanie, že osoba neporušila povinnosť alebo konala s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že spoločnosť bola predĺžená, čo vyplýva z predložených účtovných závierok zostavených ku dňu 31.12.2012 a ku dňu 31.12.2013.
10. V zmysle § 4 ods. 1, prvá veta ZoKR dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.
11. Žalovaná preukazovala to, že konala s odbornou starostlivosťou, pričom poverila externú firmu spracovaním účtovníctva, investovala do marketingu, reklamy a propagácie, no nepodarilo sa jej dosiahnuť očakávaný výsledok. Následne oslovila advokátsku kanceláriu, ktorá podala návrh na vyhlásenie konkurzu. Súd má za to, že za konanie s odbornou starostlivosťou je potrebné považovať také konanie, ktoré zodpovedá postaveniu konajúcej osoby a možno dôvodne predpokladať, že cieľom takéhoto konania je vyriešenie úpadku. Teda ak sa dlžník snaží konaním iným ako konkurz vyriešiť úpadok, možno toto konanie dôvodne považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. Žalovaná vylúčila svoju zodpovednosť tým, že sa snažila prijať vhodné a primerané opatrenia, ktoré by rozbehli podnikanie a znamenali by ozdravenie spoločnosti. V čase keď takéto opatrenia prijímala, nemohla vedieť, či budú úspešné alebo nie, bolo by neúčelné prijímať akékoľvek opatrenia na prosperovanie
podniku spolu s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Preto má súd za to, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný včas, nakoľko aj po značnej snahe konateľa už nebolo možné ďalej splácať záväzky, ani napriek prijatým opatreniam.
12. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými ustanoveniami ZoKR, keďže žalovaná preukázala konanie s odbornou starostlivosťou, zamietol návrh správcu na uloženie povinnosti v zmysle § 74a ods. 2 ZoKR.
13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že správca má za to, že úpadca bol v predlžení až na základe súvahy úpadcu k 31.12.2012, zostavenej dňa 7.3.2013 a následne aj na základe súvahy úpadcu k 31.12.2013, zostavenej dňa 11.3.2014.
15. V súlade s ust. § 11 ods. 2 ZoKR bola konateľka úpadcu povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu najneskôr do 7.4.2013. Konateľka úpadcu podala návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu až začiatkom roku 2014, t.j. po uplynutí 30-dňovej lehoty v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoKR.
16. Zároveň žalobca uviedol, že konateľka úpadcu sa žiadnym hodnoverným a preukázateľným spôsobom nezbavila zodpovednosti za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu tým, že by konala s odbornou starostlivosťou.
17. Napriek tvrdeniam konateľky úpadca o snahách „oživenia firmy“ uvedených na pojednávaní dňa 31.1.2017 je potrebné uviesť, že tieto nijakým spôsobom nepreukázala.
18. Konateľka úpadcu vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 31.1.2017 uviedla, že poverila externú firmu vykonaním účtovníctva a v tejto súvislosti poukázala aj na plnomocenstvo zo dňa 4.9.2013 vystaveného pre advokátsku kanceláriu JUDr. Tibora Bašistu za účelom vyhodnotenia existujúceho stavu.
19. Odvolateľ poukázal na to, že k samotnému splnomocneniu advokátskej kancelárie JUDr. Tibora Bašistu došlo zo strany konateľky úpadcu až po uplynutí cca šiestich mesiacov od zostavenia súvahy úpadcu (t.j. 7.3.2013), pričom návrh na vyhlásenie konkurzu v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoKR mal byť podaný do 30 dní od kedy sa konateľka úpadcu dozvedela o predlžení, t.j. do 7.4.2013.
20. V súvislosti s údajným poskytnutím finančných prostriedkov od rodinných príslušníkov v roku 2012 je potrebné poznamenať, že konateľka úpadcu existenciu predmetných pôžičiek nijakým spôsobom nepreukázala a zároveň do konkurzu na majetok úpadcu si žiaden rodinný príslušník svoju pohľadávku ani neprihlásil.
21. Ako vyplýva z výsledkov súvahy úpadcu vypracovanej ku dňa 31.12.2012, ani údajne pôžičky od rodinných príslušníkov v roku 2012, na ktoré sa odvoláva konateľka úpadcu, nezvrátili predlženie úpadcu.
22. Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosti zistené počas konania pred súdom mal žalobca za to, že úpadca sa nachádzal v úpadku už v období roku 2012 a konateľka úpadcu sa o predlžení úpadcu dozvedela, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mala dozvedieť dňa 7.3.2013. Nakoľko konateľka úpadcu nepreukázala, že konala s odbornou starostlivosťou, alebo že je tu iný dôvod vylučujúci jej zodpovednosť za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, mal za to, že porušila povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu včas.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil nasledovne: „Súd zaväzuje Gabrielu Kolodzejovú, Joliota Curie 733/29, 058 01 Poprad, zaplatiť do všeobecnej podstaty spoločnosti s u way s.r.o. v konkurze, so sídlom Nám. sv. Egídia 9, Poprad, IČO: 46 265 562, sumu 5.000,00 eur,
čo predstavuje výšku zapísaného základného imania spoločnosti s u way s.r.o. v konkurzu, v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá v písomných dôvodoch uviedla, že skutočnosti žalobcu ním uvedené v jeho odvolaní zo dňa 24.3.2017 sú vo vzťahu k predmetu konania a napadnutému rozsudku právne irelevantné.
25. S napadnutým rozhodnutím Okresného súdu Prešov sa v plnom rozsahu stotožnila a má za to, že súd rozhodol správne, plne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne vyložil a zaoberal sa dostatočne každou potrebnou okolnosťou a skutočnosťou, ktorá bola v konaní zistená.
26. Žalovaná uviedla, že odvolanie podané žalobcom je nedôvodné a pri rozhodovaní súdu nedošlo k žiadnemu porušeniu príslušných zákonných ustanovení a že súd postupoval s plnou starostlivosťou a najmä v súlade so zákonom.
27. Dôvody odvolania, na ktoré poukázal žalobca vo svojom odvolaní, považuje za účelové a irelevantné, pričom žalobcom uvádzané dôvody odvolania v podstate iba opakujú jeho vyjadrenia prednesené pred súdom prvého stupňa.
28. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako zákonný a vecne správny.
29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
30. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.
31. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.
32. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
33. Podľa súvahy zostavenej k 31.12.2012 úpadca mal byť predlžený, pretože jeho majetok činil 19.189,00 eur a záväzky 28.651,00 eur a teda hodnota záväzkov presahovala hodnotu majetku v sume 9.462,00 eur.
34. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalovaná ako štatutárka úpadcu bola v predlžení za rok 2012, vzťahovala sa na ňu právna úprava uvedená v § 11 ZoKR účinného do 31.12.2012.
35. Podľa záverov odvolacieho súdu na právnu zodpovednosť žalovanej ako štatutárky za toto obdobie podľa § 11 ods. 4 ZoKR účinného do 31.12.2012 neboli v tomto konaní produkované žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné určiť náhradu škody, ktorú by mala štatutárka uhradiť.
36. Podľa súvahy zostavenej k 31.12.2013 úpadca mal byť v predlžení, pretože jeho majetok činil 3.992,00 eur a záväzky 7.399,00 eur a teda hodnota záväzkov presahovala hodnotu majetku už len o 3.407,00 eur.
37. Porovnajúc obe súvahy za rok 2012 a 2013 bolo preukázané tvrdenie žalovanej a obrana žalovanej, že v priebehu podnikania sa snažila účinne znižovať svoje záväzky.
38. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, že žalovaná konala s odbornou starostlivosťou. Podľa záveru odvolacieho súdu za konanie s odbornou starostlivosťou je
možné považovať také konanie, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom a to neformálnou alebo formálnou reštrukturalizáciou. Musia byť pritom zohľadnené všetky dostupné informácie, príslušné rozhodnutia a postupy musia zodpovedať funkcii a postaveniu konajúcej osoby. V prejednávanom prípade bolo preukázané, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie, že štatutárny orgán, t.j. žalovaná sa aktívne snažila vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom a preto takéto konanie možno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, ktorá ju zbavuje zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
39. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že by bolo nespravodlivé požadovať od žalovanej sankciu v sume 5.000,00 eur pri predlžení v ktorom hodnota záväzku za rok 2013 presahovala hodnotu majetku len o sumu 3.407,00 eur a prípadne takto získané finančné prostriedky by zrejme slúžili len na úhradu pohľadávok proti podstate v prospech správcu.
40. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval rozsudkom podľa § 212 C.s.p., napriek tomu, že podľa osobitného zákona, t.j. ust. § 74a ods. 3 ZoKR sa vyžadovala forma rozhodnutia uznesením.
41. Tento formálny nedostatok rozhodnutia súdu prvej inštancie nemal za následok vadu rozhodnutia a preto odvolací súd rozhodol vo veci v zákonom ustanovenej forme uznesením podľa § 234 C.s.p.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).