Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoKR-11-2016.pdf
PDF · 123.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoKR/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX W., zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Luptákom, so sídlom A.. Q. P. X, XXX XX W. W., proti žalovanému: Prvá arbitrážna k.s., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, správca úpadcu Peter Junas, nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX P., zastúpenému advokátom JUDr. Tomášom Hláčikom, so sídlom N. XXX, XXX XX W., v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/2/2014-103 zo dňa 18. februára 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/2/2014-103 zo dňa 18. februára 2016 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žiadal žalobca určiť, že je voči úpadcovi Petrovi Junasovi veriteľom pohľadávky vo výške 232.357,43 Eur, ktorá vznikla titulom neuhradenia záväzkov úpadcu vyplývajúcich zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2008 v spojení s Notárskou zápisnicou č. N296/2008, Nz 61456/2008, NCRIs 6087/2 zo dňa 15.02.2008, prihlásenou prihláškou pohľadávky zo dňa 27.11.2013 v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/17/2013. Žalobu odôvodnil tým, že si v konkurznom konaní prihlásil uvedenú pohľadávku, ohľadom ktorej mu žalovaný oznámením z 02.01.2014 oznámil, že túto pohľadávku preskúmal a zistil, že ju možno považovať za spornú. Žalovaný v zmysle § 32 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len ZKR) žalobcovi oznámil, že jeho pohľadávka č. 1, zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 21, bola popretá čo do právneho dôvodu vzniku s odôvodnením, že zo strany veriteľa nedošlo k riadnemu preukázaniu vzniku povinnosti úpadcu ako ručiteľa plniť za dlžníka TERRA 2000, s.r.o. v zmysle § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko veriteľ nepreukázal, že písomne vyzval dlžníka a následne ručiteľa na zaplatenie dlhu. Zároveň uznanie dlhu dlžníkom v notárskej zápisnici nie je voči ručiteľovi účinné, nakoľko s ním ručiteľ nevyslovil súhlas v zmysle § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len OZ). Žalobca s popretím pohľadávky nesúhlasil a poukázal na to, že Zmluvou o pôžičke z 15.12.2008 uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou TERRA 2000, a.s. ako dlžníkom a úpadcom ako ručiteľom poskytol žalobca tejto spoločnosti pôžičku vo výške 7.000.000 Sk (232.357,43 Eur). Spoločnosť TERRA 2000, a.s. sa pôžičku zaviazala vrátiť do 30.04.2008 a úpadca ako ručiteľ v zmluve vyhlásil, že ak dlžník nesplní akýkoľvek splatný dlh, ktorý má voči veriteľovi (žalobcovi) z tejto zmluvy, zaväzuje sa uspokojiť pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi. Za účelom výkonu práv žalobcu voči dlžníkovi a ručiteľovi z tejto zmluvy o pôžičke bola na notárskom úrade dňa 15.12.2008 spísaná notárska zápisnica, v
ktorej spoločnosť TERRA 2000, a.s. a úpadca vyhlásili, že im je známy právny dôvod, predmet a čas plnenia záväzku a ako osoby povinné podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. výslovne súhlasia s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Nakoľko záväzok zo zmluvy o pôžičke nebol splnený a boli splnené aj ostatné predpoklady pre uplatnenie pohľadávky žalobcu, stala sa notárska zápisnica exekučným titulom, na základe ktorého sa žalobca mohol domáhať splnenia záväzku voči osobe povinnej č. 1 spoločnosti TERRA 2000, a.s., a osobe povinnej č. 2 úpadcovi Petrovi Junasovi. Súhlas s uznaním dlhu dlžníkom vyslovil úpadca v notárskej zápisnici tým, že spolu s dlžníkom vyslovil súhlas, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom a túto vlastnoručne podpísal. Popretie pohľadávky preto žalobca považoval za nedôvodné.
2. Okresný súd z vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca sa domáhal určenia, že jeho pohľadávka vo výške 232.357,43 Eur, ktorá vznikla neuhradením záväzkov úpadcu vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke v spojení s notárskou zápisnicou, je v konkurznom konaní na majetok úpadcu nesporná. Okresný súd mal preukázané, že žalobca si prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 27.11.2013 prihlásil v konkurznom konaní pohľadávku vo výške istiny 232.357,43 Eur s vymedzeným právnym dôvodom vzniku Zmluva o pôžičke zo dňa 15.12.2008, notárska zápisnica, ktorá pohľadávka je v konečnom zozname pohľadávok zapísaná pod por. č. 21 a bola zo strany správcu úpadcu popretá čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Okresný súd mal za naplnené hmotno-právne podmienky podania incidenčnej žaloby v zmysle § 32 ods. 9 ZKR s tým, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom ako veriteľom popretej pohľadávky a smeruje proti pasívne legitimovanému subjektu, a to žalovanému ako správcovi úpadcu, ktorý pohľadávku poprel.
3. Okresný súd k dôvodu popretia pohľadávky, že veriteľ nepreukázal vznik povinnosti úpadcu ako ručiteľa plniť za dlžníka, uviedol, že medzi žalobcom ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou TERRA 2000, a.s. ako dlžníkom došlo dňa 15.12.2008 ku vzniku platného záväzkového právneho vzťahu uzavretím zmluvy o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 7.000.000 Sk a dlžník podpisom zmluvy potvrdil, že od veriteľa pôžičku prevzal a zaviazal sa ju vrátiť najneskôr do 30.04.2009. V zmluve je zároveň obsiahnuté písomné vyhlásenie úpadcu ako ručiteľa, ktorý vyhlásil, že pokiaľ dlžník nesplní splatný dlh voči veriteľovi z tejto zmluvy o pôžičke, hoci ho veriteľ na plnenie písomne vyzve, zaväzuje sa na písomnú výzvu veriteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi. Tým podľa okresného súdu došlo k vzniku platného ručiteľského záväzku úpadcu za záväzky dlžníka TERRA 2000, a.s. voči žalobcovi zo zmluvy o pôžičke. Zároveň z notárskej zápisnice mal okresný súd preukázané, že dlžník, zastúpený pri spisovaní notárskej zápisnice úpadcom v postavení generálneho riaditeľa, uznal voči žalobcovi svoj dlh vo výške 7.000.000 Sk titulom zmluvy o pôžičke a zaviazal sa ho splatiť najneskôr do 30.4.2008. K notárskej zápisnici okresný súd uviedol, že táto spĺňa náležitosti exekučného titulu v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku tak voči spoločnosti TERRA 2000, a.s. ako dlžníkovi, ako aj voči úpadcovi ako ručiteľovi. Táto notárska zápisnica podľa okresného súdu oprávňuje veriteľa viesť na jej základe exekúciu voči úpadcovi bez potreby získania exekučného titulu v občianskom súdnom konaní, avšak voči úpadcovi v postavení ručiteľa len za podmienky naplnenia hmotno-právnych predpokladov vzniku povinnosti úpadcu ako ručiteľa plniť dlh za dlžníka. V zmysle ust. § 548 ods. 1 OZ je ručiteľ povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Podľa okresného súdu písomná výzva veriteľa dlžníkovi na úhradu ručením zabezpečeného dlhu je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý je hmotno-právnym predpokladom možnosti uplatnenia nároku voči ručiteľovi. Žalobca na preukázanie tejto písomnej výzvy predložil výzvu datovanú dňom 17.09.2013 adresovanú spoločnosti TERRA 2000, s.r.o., Pajštúnska 1, 851 02 Bratislava. Z jej obsahu vyplýva výzva na zaplatenie dlžnej sumy na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2008 a notárskej zápisnice v sume 232.357,43 Eur. Žalovaný v konaní namietal, že podľa predloženej výzvy vyzval žalobca na zaplatenie spoločnosť TERRA 2000, s.r.o., s ktorou žalobca nebol v zmluvnom vzťahu a ktorá nebola dlžníkom zo zmluvy o pôžičke, a preto žalovaný trval na tom, že nedošlo k riadnemu vyzvaniu dlžníka na zaplatenie ručením zabezpečeného dlhu. Okresný súd uviedol, že na predmetnej výzve je perom uvedené, že bola prevzatá dňa 18.09.2013 spolu s nečitateľným podpisom. Žalobca tvrdil, že túto výzvu prevzal p. Marián Spišiak ako predseda predstavenstva spoločnosti TERRA 2000, a.s., pričom úpadca vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že predpokladá, že na výzve na zaplatenie je podpísaný p. Spišiak. Okresný súd mal z obchodného registra zistené, že p. Marián Spišiak bol od 16.04.2009 predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti TERRA 2000, a.s. a zároveň od 13.09.2002 bol konateľom obchodnej spoločnosti TERRA 2000, s.r.o. Označenie adresáta na výzve na
zaplatenie ako TERRA 2000, s.r.o., považoval právny zástupca žalobcu za administratívne pochybenie, resp. za chybu v písaní.
4. Okresný súd k charakteru výzvy v zmysle § 548 ods. 1 OZ uviedol, že sa jedná o jednostranný právny úkon, pre ktorý zákon obligatórne stanovuje písomnú formu, a preto všetky jeho náležitosti právneho úkonu musia vyplývať z obsahu listiny. Podľa okresného súdu za situácie, ak existuje subjekt s rovnakým obchodným menom, ale inou právnou formou, rovnakou adresou sídla a rovnakou osobou oprávnenou v rozhodujúcom čase konať v mene spoločnosti (Marián Spišiak) a zároveň, keď vo výzve na zaplatenie zo dňa 17.09.2013 nie je uvedené identifikačné číslo adresáta, nie je možné hovoriť o chybe v písaní a je potrebné prijať záver, že výzva na zaplatenie bola adresovaná spoločnosti TERRA 2000, s.r.o. tak, ako je táto zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, t.j. subjektu odlišnému od dlžníka zo zmluvy o pôžičke, za splnenie záväzkov ktorého prevzal úpadca ručiteľský záväzok a ktorým bola spoločnosť TERRA 2000, a.s. Bratislava. To, že p. Marián Spišiak bol v rozhodujúcom čase oprávnený konať za obidve obchodné spoločnosti neznamená, že písomnosť adresovaná podľa jej obsahu spoločnosti TERRA 2000, s.r.o. môže byť vzhľadom na jej prevzatie p. Mariánom Spišiakom považovaná za doručenú obchodnej spoločnosti TERRA 2000, a.s. Za situácie zameniteľnosti týchto obchodných spoločností vzhľadom na odlišnosť len v právnej forme a s ohľadom na ich personálne prepojenie, bolo práve v záujme určitosti právneho úkonu výzvy na zaplatenie potrebné uviesť odlišujúci identifikačný znak, a to identifikačné číslo adresáta písomnosti. Pokiaľ toto číslo na výzve uvedené nebolo, považoval okresný súd za jej adresáta obchodnú spoločnosť TERRA 2000, s.r.o., konajúcu cestou konateľa Mariána Spišiaka, a to bez ohľadu na obsah predmetnej výzvy, ktorý poukazuje na uzavretie zmluvy o pôžičke a notársku zápisnicu, ktorej zmluvnou stranou, resp. účastníkom, spoločnosť TERRA 2000, s.r.o. nebola. Podľa okresného súdu tak v konaní nebolo preukázané, že by pred uplatnením nároku voči úpadcovi ako ručiteľovi žalobca písomne vyzval dlžníka spoločnosť TERRA 2000, a.s. na splnenie ručením zabezpečeného dlhu tak, ako to vyplýva z § 548 ods. 1 OZ, kedy až nesplnenie dlhu dlžníkom, napriek písomnej výzve veriteľa, by oprávňovalo žalobcu domáhať sa splnenia záväzku voči úpadcovi ako ručiteľovi. Okresný súd preto popretie prihlásenej pohľadávky v tejto časti považoval za dôvodné, ktorá skutočnosť bola dôvodom pre zamietnutie žaloby. Okresný súd považoval za nadbytočný dôkazný návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania na zistenie pravosti podpisu p. Mariána Spišiaka na výzve na zaplatenie, nakoľko výsledky znaleckého dokazovania by boli bez vplyvu na prezentované názory okresného súdu ohľadom adresáta tejto výzvy.
5. Okresný súd v záujme komplexnosti posúdenia veci k druhému dôvodu popretia pohľadávky žalobcu, kedy správca nepovažoval za účinné voči ručiteľovi uznanie dlhu dlžníkom v zmysle notárskej zápisnice, nakoľko s ním samotný ručiteľ nevyslovil súhlas uviedol, že v zmysle § 548 ods. 3 OZ je uznanie dlhu dlžníkom účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas. Tento súhlas podľa okresného súdu nemusí byť výslovný, ako to namietal v priebehu konania žalovaný, ale môže byť urobený akýmkoľvek spôsobom prejavu vôle v zmysle § 35 ods. 1 OZ, t.j. konaním, opomenutím, výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Z dokazovania vyplynulo, že úpadca konal pri spisovaní notárskej zápisnice ako generálny riaditeľ dlžníka obchodnej spoločnosti TERRA 2000, a.s. a zároveň bol účastníkom tejto notárskej zápisnice v postavení ručiteľa. Bol tak oboznámený s obsahom ručiteľskej zápisnice, mal vedomosť o uznaní dlhu zo zmluvy o pôžičke zo strany dlžníka, a pokiaľ do obsahu notárskej zápisnice neuviedol konkrétne výhrady voči uznaniu dlhu dlžníkom, resp. svoj nesúhlas, tak vzhľadom na tieto okolnosti uznania dlhu zo strany dlžníka TERRA 2000, a.s. mal okresný súd za to, že konkludentne s uznaním dlhu dlžníkom vyslovil súhlas tým, že tak za dlžníka ako aj v postavení ručiteľa túto notársku zápisnicu podpísal. Okresný súd poukázal tiež na to, že z druhého vymedzeného dôvodu popretia pohľadávky nedovodzoval správca žiadne ďalšie skutočnosti, len uviedol, že uznanie dlhu dlžníkom nie je voči ručiteľovi účinné. Dôsledky uznania dlhu vyplývajú z ust. § 558 OZ, kedy sa predpokladá, že dlh v čase uznania trval a začína plynúť nová 10-ročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1 OZ. Podľa obsahu oznámenia o popretí pohľadávky bola pohľadávka žalobcu správcom popretá čo do právneho dôvodu jej vzniku, nie však čo do vymáhateľnosti. Pokiaľ tak právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrvával na názore, že účinky uznania dlhu dlžníkom voči úpadcovi nenastali, nakoľko ručiteľ nevyslovil s uznaním dlhu súhlas a z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, okresný súd uviedol, že toto vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného smeruje k popretiu vymáhateľnosti žalobcom prihlásenej pohľadávky, ktorú však, ako vyplýva z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 02.01.2014, správca úpadcu v zákonnej lehote podľa § 32 ods. 3 ZKR nepoprel a premlčanie spornej pohľadávky v zákonnej lehote na popieranie pohľadávok nenamietol.
Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok už správca dôvody popretia rozširovať nemôže, pričom posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok v konaní sp. zn. 4K/17/2013 bol 2. január 2014.
6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 151 ods. 1 veta prvá OSP s tým, že v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému by tak patrila náhrada trov potrebných na účelné bránenie práva. Žalovaný však návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá OSP nepodal, a preto okresný súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu. Žalobca uviedol, že rozsudok okresného súdu napáda v celom rozsahu, hoci sa s posúdením popretia titulom popieracieho dôvodu č. 2 zo strany okresného súdu stotožňuje. Okresný súd správne vyhodnotil, že súhlas ručiteľa s uznaním dlhu v zmysle § 548 ods. 3 OZ nemusí byť výslovný, ako to namietal žalovaný. Žalobca sa nestotožňuje s právnym posúdením okresného súdu ohľadom nesplnenia hmotnoprávnej podmienky podľa § 548 ods. 1 OZ, kde okresný súd uviedol, že žalobca nepreukázal, že by pred uplatnením nároku voči úpadcovi ako ručiteľovi vyzval na zaplatenie dlžníka TERRA 2000, a.s. Odôvodnenie okresného súdu považuje za nesprávne, neprípustne formalistické a v rozpore s účelom zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým je okrem iného ochrana veriteľov. Pokiaľ ide o výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, je z jej obsahu zrejmé, že v nej bola podrobne špecifikovaná pohľadávka žalobcu s odkazom na zmluvu o pôžičke a notársku zápisnicu, ako aj jej výška. Tak zmluva o pôžičke, ako aj notárska zápisnica boli prílohami výzvy a boli spolu s výzvou osobne predložené predsedovi predstavenstva dlžníka v sídle dlžníka, a preto nemohli byť pochybnosti, ktorému subjektu bol tento úkon adresovaný. Úpadca na pojednávaní pred okresným súdom dňa 18.02.2016 potvrdil, že žalobca vyzýval spoločnosť TERRA 2000, a.s. na zaplatenie viackrát telefonicky a následne za jeho prítomnosti aj písomne. Je zrejmé, že pán Spišiak ako predseda predstavenstva TERRA 2000, a.s. vedel, že sa jednalo o výzvu na zaplatenie adresovanú tejto spoločnosti a nie spoločnosti TERRA, s.r.o., nakoľko vo výzve označený záväzok mala voči žalobcovi spoločnosť TERRA 2000, a.s. a označenie v hlavičke tejto výzvy je preto bez právneho významu a nemá vplyv na obsah právneho úkonu. Podmienka písomnosti výzvy podľa § 548 ods. 1 OZ je stanovená z dôvodu ochrany ručiteľa pre prípad, ak by veriteľ na splnenie dlhu nevyzval najskôr svojho dlžníka a plnenie by požadoval okamžite od ručiteľa. V danom prípade však z dokazovania a vyjadrenia samotného ručiteľa - úpadcu vyplýva, že úpadca ako ručiteľ bol pri doručení výzvy osobne prítomný ako generálny riaditeľ dlžníka TERRA 2000, a.s., pričom bol oprávnený v mene dlžníka túto písomnosť aj prevziať a jednoznačne sa vyjadril, že tak on, ako aj predseda predstavenstva dlžníka si boli vedomí, že výzva je adresovaná spoločnosti TERRA 2000, a.s. Nemôže tak obstáť absurdne formalisticky ponímaný výklad prvoinštančného súdu, že presne špecifikovaná pohľadávka žalobcu doručená osobne do sídla spoločnosti dlžníka štatutárnemu zástupcovi dlžníka za osobnej účasti ručiteľa bola doručená inému subjektu, resp. že neboli splnené predpoklady podľa § 548 ods. 1 OZ. Žalobca tak mal za to, že preukázal splnenie podmienok podľa tohto zákonného ustanovenia, keď:
- pred doručením výzvy vyzýval spoločnosť TERRA 2000, a.s. na splatenie záväzku telefonicky a tiež prostredníctvom úpadcu ako jej generálneho riaditeľa,
- doručil písomnú výzvu na adresu sídla spoločnosti TERRA 2000, a.s.,
- doručil výzvu do rúk štatutárneho zástupcu tejto spoločnosti, ktorý mal vedomosť o predmetnom záväzku, a to za účasti úpadcu ako generálneho riaditeľa tejto spoločnosti,
- z obsahu výzvy a špecifikácie záväzku vyplýva, že na zaplatenie záväzku mohla byť vyzvaná jedine spoločnosť TERRA 2000, a.s. Závery okresného súdu o nedoručení výzvy spoločnosti TERRA 2000, a.s. považoval žalobca za nesprávne, formalistické a za právne neudržateľné, a to aj z dôvodu, že samotný úpadca ako ručiteľ svoj záväzok voči žalobcovi v celom rozsahu uznáva. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil alebo ho zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
8. Žalovaný cestou právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu trval na svojich vyjadreniach v súdnom konaní a rozsudok okresného súdu považoval za vo všetkých výrokoch vecne správny. Medzi stranami bola sporná otázka skutočného doručenia písomnej výzvy na zaplatenie pohľadávky žalobcom skutočnému dlžníkovi, a to spoločnosti TERRA 2000, a.s. Z vykonaného dokazovania mal žalovaný za preukázané, že písomná výzva nebola nikdy skutočnému dlžníkovi spoločnosti TERRA 2000, a.s. doručená. Žalovaný sa stotožnil s názorom okresného súdu, že všetky náležitosti právneho úkonu musia z jeho obsahu bezpochyby vyplývať a za situácie, keď strany
majú vedomosť o existencii právnickej osoby s rovnakým obchodným menom, ale inou právnou formou, rovnakou adresou a rovnakou osobou oprávnenou za spoločnosti konať, je nevyhnutné uviesť identifikačné číslo (IČO) adresáta takéhoto úkonu, pričom nemožno hovoriť o chybe v písaní, čo možno podľa žalovaného považovať za účelovú obranu žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že žalobca doručil písomnú výzvu na zaplatenie pohľadávky svojmu skutočnému dlžníkovi v súlade s § 548 ods. 1 OZ, a preto nie je oprávnený uplatňovať splnenie záväzku voči úpadcovi ako ručiteľovi. Žalovaný preto žiadal odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
9. Na doručené vyjadrenie žalovaného žalobca písomne nereagoval.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/11/2016-136 zo dňa 16.05.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 24.05.2017, na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
12. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania zo dňa 07.04.2016 (č.l. 117 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
18. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ... „odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“
19. V odvolacom konaní zo strany žalobcu odznela námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. Žalobca nesprávne právne posúdenie namietal vo vzťahu k splneniu hmotno- právnej podmienky podľa ust. § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia plynie, že ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto zákonné ustanovenie tak vyjadruje subsidiaritu ručenia, ktorá spočíva v tom, že veriteľ môže splnenie dlhu od ručiteľa požadovať až vtedy, keď dlžník napriek tomu, že bol napomenutý, záväzok nesplnil. Ručiteľovi prislúcha výhoda ochrany pred tým, aby sa veriteľ naňho obrátil skôr, než sa obrátil na hlavného dlžníka. Veriteľovi síce nič nebráni, aby dlžníka na plnenie dlhu vyzval, hoci aj ústne, avšak s ohľadom na zákonom stanovenú podmienku písomnej výzvy, je takáto ústna upomienka bezvýznamná a veriteľa neoprávňuje na zákrok voči ručiteľovi. Ak veriteľ vynucuje plnenie od ručiteľa ešte predtým ako na plnenie písomne vyzval dlžníka, patrí ručiteľovi námietka ohľadom dodržania poradia zaviazaných subjektov. Veriteľ potom na to, aby mohol svoj nárok uplatniť voči ručiteľovi, musí tvrdiť a preukázať, že dlžník bol na plnenie písomnou výzvou z jeho strany vyzvaný, nakoľko takáto výzva veriteľa je hmotno-právnym predpokladom žalobného nároku voči ručiteľovi. Dôkazné bremeno preukázania, že bola naplnená povinnosť výzvy adresovaná dlžníkovi, v celom rozsahu zaťažuje veriteľa. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 680/2003, v zmysle ktorého nie je ručiteľ bez písomnej výzvy doručenej dlžníkovi povinný veriteľovi plniť. Veriteľ tak v zmysle ust. § 548 ods. 1 OZ musí písomne najprv vyzvať na plnenie svoje pohľadávky dlžníka a až potom môže žiadať plnenie od ručiteľa.
20. Žalobca v súvislosti s preukázaním hmotno-právnej podmienky výzvy adresovanej dlžníkovi poukazoval na výzvu zo dňa 17.09.2013 (č.l. 79 spisu). Po oboznámení sa s touto výzvou krajský súd konštatuje, že žalobca túto výzvu adresoval spoločnosti TERRA 2000, s.r.o., Pajštúnska 1, 851 02 Bratislava s tým, že vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2008 a notárskej zápisnice v sume 232.357,43 Eur. Z obsahu Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2008 (č.l. 13 spisu) a Notárskej zápisnice č. N 296/2008 (č.l. 16 spisu) je pritom zrejmé, že dlžníkom podľa zmluvy o pôžičke a zároveň povinnou osobou č. 1 podľa tejto notárskej zápisnice bola obchodná spoločnosť TERRA 2000, a.s., so sídlom Pajštúnska 1, 851 02 Bratislava. Z uvedených listinných dôkazov podľa názoru krajského súdu neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že z obsahu samotnej výzvy a v nej uvedenej špecifikácie záväzku malo nepochybne vyplynúť, že na plnenie tohto záväzku bola vyzvaná spoločnosť TERRA 2000, a.s. ako dlžník zo zmluvy o pôžičke. V zhode so súdom prvej inštancie treba poukázať na charakter výzvy podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá výzva predstavuje jednostranný úkon veriteľa adresne smerovaný voči konkrétnemu dlžníkovi za účelom výzvy tohto dlžníka, aby splnil svoju určitú povinnosť. Z predmetnej výzvy nepochybne vyplýva, že táto bola adresovaná subjektu TERRA 2000, s.r.o., teda subjektu odlišnému od subjektu dlžníka podľa zmluvy o pôžičke, ktorým bola obchodná spoločnosť TERRA 2000, a.s. To, že by výzva mala byť adresovaná obchodnej spoločnosti TERRA 2000, a.s. nie je možné dovodiť ani po oboznámení sa s priebehom pojednávania zo dňa 18.02.2016 (č.l. 94 spisu) vo vzťahu k výpovedi svedka Petra Junasa, z ktorej nie je možné spoľahlivo ustáliť, že by predmetná výzva bola adresovaná dlžníkovi TERRA 2000, a.s. Svedok sa na pojednávaní vyjadril, že nebolo sporné, že sa jednalo o dlh akciovej spoločnosti a k obsahu výzvy uviedol len to, že keď je na výzve uvedená s.r.o. a pôžička bola na a.s., tak asi došlo k chybe. Aj s prihliadnutím na okolnosť zameniteľnosti obchodného mena dotknutých spoločností (TERRA 2000, a.s. a TERRA 2000, s.r.o.), rovnakú adresu ich
sídla a tiež personálne prepojenie v podobe rovnakých fyzických osôb oprávnených za tieto spoločnosti konať, bolo práve v záujme určitosti dotknutého právneho úkonu, teda výzvy na zaplatenie zo dňa 17.09.2013, potrebné uviesť jednoznačný odlišujúci identifikačný znak týchto obchodných spoločností, ktorým okrem uvedenia formy právnickej osoby obchodnej spoločnosti, je aj uvedenie identifikačného čísla (IČO). V tejto súvislosti možno vo všeobecnosti poukázať aj na spôsob identifikácie obchodných spoločností, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, kedy je neoddeliteľnou súčasťou obchodného mena právnickej osoby okrem vlastného názvu tohto subjektu aj dodatok označujúci jeho právnu formu, ktorý je obligátornou súčasťou obchodného mena.
21. Podľa názoru krajského súdu tak nemôže obstáť odvolacia námietka žalobcu, že posúdenie tejto spornej okolnosti zo strany okresného súdu bolo nesprávne a neprípustne formalistické. Na vyššie uvedených záveroch nič nemôže zmeniť ani argumentácia žalobcu v tom smere, že v predmetnom právnom úkone výzvy na zaplatenie zo dňa 17.09.2013 je pohľadávka špecifikovaná odkazom na zmluvu o pôžičke a notársku zápisnicu a uvedením jej výšky. S ohľadom na zákonom stanovenú písomnú formu takejto výzvy adresovanej dlžníkovi musia všetky zákonom predpísané náležitosti tohto právneho úkonu bezpochyby vyplývať z obsahu, teda z textu samotnej listiny, a preto nie je možné považovať výzvu adresovanú spoločnosti TERRA 2000, s.r.o. za výzvu, ktorá by mala mať právne následky voči inému subjektu, inej obchodnej spoločnosti TERRA 2000, a.s. Krajský súd v tomto smere poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutie v obdobnej veci, a to uznesenie č.k. 13CoKR/16/2015 zo dňa 8.10.2015, v ktorom konštatoval, že výzva, ktorá bola zo strany žalobcu adresovaná subjektu odlišnému od zmluvného dlžníka v zmysle uzatvorenej zmluvy o pôžičke, nemôže mať za následok splnenie povinnosti veriteľa podľa ust. § 548 ods. 1 OZ vyzvať dlžníka písomne na plnenie predtým, ako veriteľ uplatní nárok na plnenie voči ručiteľovi. V zhode so súdom prvej inštancie krajský súd dospel k záveru, že žalobca ako nositeľ dôkazného bremena v konaní nepreukázal, že by pred uplatnením nároku voči úpadcovi ako ručiteľovi písomne vyzval dlžníka podľa zmluvy o pôžičke, teda spoločnosť TERRA 2000, a.s., na splnenie ručením zabezpečeného dlhu v zmysle ust. § 548 ods. 1 OZ.
22. Na základe uvedených zhodnotení bolo dôvodné odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, a to tak vo výroku o zamietnutí žaloby ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.