Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/75/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. J., nar. XX.XX.XXXX, t.č. už plnoletá, bytom ako matka, zastúpená advokátom: JUDr. Ing. Elena Divko, PhD., Gorkého 1/A, Skalica, dieťa za čas maloletosti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov - matka: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, E. a otec: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, G. - N., ČR, zastúpený advokátom: JUDr. Alena Arbetová, Námestie sv. Martina 3A, Holíč, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 21. decembra 2016 č.k. 6P/219/2015-113, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie znížil výživné otcovi na dcéru I. zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 43,- Eur mesačne s účinnosťou od 25.09.2015, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám dcéry I.. Vyslovil, že súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 6P/155/2013-74 zo dňa 03.11.2014 v časti výšky výživného otca na dcéru I.. Návrh vo zvyšku zamietol a trovách konania rozhodol, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine, § 231 Civilného sporového poriadku (CSP), § 121 (Civilného mimosporového poriadku), a vecne tým, že v danom konaní sa jedná o zmenu výšky výživného, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov alebo zdravotného stavu), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby oprávneného bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

3. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil právny záver, že návrh otca na zníženie výživného bol dôvodný len sčasti a to v rozsahu, ktorému súd vyhovel. Oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov (výrazného významu), ktorá zakladá dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Po preskúmaní všetkých okolností súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o znížení výživného pre t.č. plnoletú I.. O výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/155/2013-74 zo dňa 3. novembra 2014, ktorým súd zvýšil výživné otca na mal. I. zo sumy 59,75 Eur (1.800,- Sk) mesačne na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 12.08.2013. Na strane oprávnenej, t.č. plnoletej I., neprišlo k výraznej zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom, s výnimkou jej zdravotného stavu, ktorý je od júla 2015 dobrý, rehabilitácie ani neabsolvuje. Pri poslednej úprave výživného navštevovala 1. ročník Obchodnej akadémie v Senici, v súčasnosti navštevuje 3. ročník Obchodnej akadémie v Senici.

4. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov, pričom sa zaoberal tým, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Na strane povinného, teda otca, nastala výrazná zmena pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom s ohľadom na jeho závažný zdravotný stav a s tým súvisiaci pokles príjmu. Pri poslednom rozhodnutí o výživnom súd vychádzal zo skutočností, že otec je živnostník v odbore murár, jeho mesačný príjem je vo výške 15.000,- Kč (539,88 Eur) a jeho zdravotný stav je dobrý. V súčasnej dobe je otec síce stále evidovaný ako živnostník, živnosť ale nevykonáva, od 09.06.2015 je práceneschopný. Otec je onkologickým pacientom, v marci 2015 mu bola zistená rakovina hrubého čreva. Má metastázy, ktoré idú až do obličiek. Bol mu priznaný invalidný dôchodok, v súčasnosti vyplácaný vo výške 214,90 Eur mesačne. Žiadny iný príjem nemá. Na strane otca tak nastal pokles v jeho príjmoch o sumu viac ako 300,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o matku I., na jej strane nenastala výrazná zmena pomerov, ktorá by sama osobe odôvodňovala zmenu výšky výživného. Naďalej pracuje v spoločnosti M. P., s.r.o. na základe dohody o pracovnej činnosti, dosahuje príjem 258,36 Eur mesačne netto, čiže jej príjem zostal takmer totožný. Matka má naďalej ešte 2 ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. V. a mal. Z., na ktorých jej exmanžel platí výživné vo výške 40,- Eur mesačne na V. a 50,- Eur mesačne na Z..

5. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné znížiť výživné otcovi na dcéru I. zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 43,- Eur mesačne s účinnosťou od 25.09.2015. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako vyššie popísal, považoval výrazné zníženie príjmu na strane otca s ohľadom na jeho závažný zdravotný stav. Na strane matky a dcéry I. nebola zaznamená výraznejšia zmena pomerov. Pri stanovení zníženej výšky výživného súd vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe, podľa ktorej má výživné predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, pričom určená suma 43,- Eur tvorí 20% z jeho invalidného dôchodku, o ktorom mal súd preukázané, že je v súčasnosti jeho jediným príjmom. Súd teda s poukazom na závažný zdravotný stav otca určil výživné na samej dolnej hranici takto obvykle stanovovaného výživného. Otec žiadal znížiť výživné s účinnosťou od 27.03.2015, súd ho však znížil len od času podania návrhu na súd, t.j. od 25.09.2015. Hoci je možné výživné znížiť už od doby zmeny pomerov, súčasne je ale potrebné analogicky aplikovať ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, teda malo by ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa (o to viac, že znižovanie vyživovacej povinnosti je vždy v neprospech dieťaťa). Keďže otec nepreukázal žiadne vážne dôvody alebo prekážky, ktoré by mu bránili podať návrh na zníženie výživného už skôr, súd nepovažoval návrh otca v tejto časti za dôvodný.

6. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 C.p.m. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie otec s tým, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, jeho závery a samotný rozsudok sú nesprávne a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pri rozhodnutí neaplikoval na určenie výživného § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Výživné určil tak bez toho, že by zohľadnil jeho zdravotný stav a životnú situáciu, v ktorej sa nachádza a matematicky vymedzil sumu z jeho jediného príjmu, ktorý mu bol priznaný, tzn. z invalidného dôchodku vo výške 214,90 Eur mesačne. Poukázal na to, že aj Ústavný súd SR upozorňuje na nevyhnutnosť individuálneho prístupu k jednotlivým konaniam. Preto je neakceptovateľné, aby nebolo rozlišované medzi prípadom, keď povinný rodič celý svoj príjem nepatrne vyšší ako životné minimum použije na liečbu svojej nevyliečiteľnej ťažkej choroby, pričom oprávnená sa o jeho osobu a zdravie vôbec nezaujíma a prípadom, keď má povinný príjem, ktorý použije na úhradu svojho náročného životného štýlu alebo dlhov alebo prípadom, keď povinný je zdravý a nemá žiaden príjem, pretože si prácu nehľadá. Životné minimum je suma, ktorá musí byť každej osobe ponechaná. V modernom sociálnom štáte je táto suma snahou o zaistenie minimálnej miery dôstojnosti človeka. Jeho príjem je zhruba o 15,- Eur vyšší ako je určené životné minimum. Zdravotný stav otca, jeho závažnosť, a najmä náklady na liečbu sú dôvodmi, ktoré sú objektívneho charakteru a ktoré mali byť pri určení výživného zohľadnené. Poukázal na znenie § 11 Občianskeho zákonníka zdôrazňujúc, že od 27.03.2015, t.j. od vzniku choroby je bez akéhokoľvek príjmu. Jedinými, kto mu pomohol bol syn a rodičia jeho priateľky, ktorí mu pomáhali od začiatku choroby, hoci nemuseli a pomáhajú mu dodnes. V októbri 2016 mu bolo doručené rozhodnutie, ktorým mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 214,90 Eur. Tento príjem však nestačí na nákladnú liečbu a s nevyhnutnými nákladmi mu opätovne pomáhajú prakticky len cudzí ľudia. Dcéra, ktorá je oprávnenou z výživného, nikdy počas súdneho konania neuviedla, že je na výživné odkázaná. Nechce spochybňovať existenciu jej nákladov, avšak mesačné náklady 52,- Eur na ošatenie a vreckové v sume 100,- Eur nesvedčia o odkázanosti na výživné. Po rozvode s matkou dcéry ponechal bez náhrady jej nehnuteľnosti v hodnote desiatok tisíc Eur (byt). Momentálne už matka nie je ich vlastníčkou, ale uvedené nemohol ako otec nijako ovplyvniť, vždy sa však snažil pomáhať. Dnes však pomoc potrebuje on a pomoci sa mu nedostáva. V ďalšom poukázal na znenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine a na to, že súd nemôže priznať výživné v prípade, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nemá záujem sa zbavovať vyživovacej povinnosti, ale jeho ťažká životná najmä zdravotná situácia mu platenie výživného objektívne znemožňujú. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila oprávnená medzičasom plnoletá I. J. a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázala na to, že otec žiadal znížiť výživné na minimálnu zákonnú výšku, ktorá by bola zhruba o 15,- Eur nižšia ako výška výživného, ktoré určil súd v rozsudku a ktorá suma nie je až takým veľkým finančným rozdielom, ktoré by otec nemohol plniť. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej vôbec neplní a neplnil ju ani v čase, keď podnikal a zarábal peniaze. Je o to viac smutné vyjadrenie v odvolaní, že jej náklady nesvedčia o odkázanosti na výživné a jeho vyjadrenie o jej nezáujme o otca. Otec ju nikdy nenavštívil, nikdy sa o ňu nezaujímal, výživné si neplnil v čase, keď bol schopný ho plniť a zo svojich skúseností vie, že ani toto znížené výživné na tak nízku úroveň uhrádzať nebude. Vyjadrenie otca v odvolaní považuje za nesprávne a neadekvátne k tomu, že každý rodič si musí plniť svoje povinnosti k deťom. Výška zníženého výživného na sumu 43,- Eur nie je až takým veľkým zásahom do jeho majetkovej situácie.

9. K tomuto vyjadreniu podal odvolateľ opätovne vyjadrenie zdôrazňujúc, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 214,90 Eur mesačne a je vyšší len o 15,- Eur ako životné minimum. Táto suma mu musí slúžiť nielen na ubytovanie v hospici, kde bol medzičasom umiestnený, ale aj na bežné náklady a najmä lieky a zdravotné potreby. Uvedená suma je nedostatočná na tak náročnú liečbu akou teraz prechádza. Suma 15,- Eur, o ktorú žiada znížiť výživné je v podstate rozdiel, či si kúpi liek, ktorý mu aspoň čiastočne pomôže od bolesti alebo nie. Momentálne je v hospici, za ktorý uhrádza nájom a je mu poskytovaná starostlivosť, na ktorú je odkázaný. Dôchodok mu nestačí ani na uvedené zdravotné výdaje a žiaľ aj suma, ktorá sa ďalšiemu účastníkovi zdá nepatrná, hoci sama nikdy nechcela ustúpiť ani len o jedno euro, má pre neho zásadný význam. I. sa snaží zľahčiť svoje aktuálne konanie, to je opakované podávanie trestného oznámenia a totálny nezáujem o jeho osobu v chorobe. Argumentovať, že nebude ani takto určené výživné platiť je cynickým, najmä ak je to vlastná dcéra, ktorá podáva opakovane trestné oznámenie aj v čase, keď vie aký vážny je jeho zdravotný stav. Tak namiesto trávenia času so svojimi blízkymi je stále kontaktovaný políciou a i pre tento dôvod je nevyhnutné určiť výživné s ohľadom na individuálne okolnosti na jeho strane, aby sa vyhol ďalším trestným oznámeniam zo strany dcéry. Zotrval na návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne doložil lekársku správu preukazujúcu jeho zdravotný stav zo dňa 14.02.2017, z ktorého je zrejmé, že ako pacient podstupuje symptomaticku paliatívnu liečbou zameranu na udržanie prijateľnej kvality života v jeho závere.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) účinného od 01.07.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) v spojení s § 62 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

13. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na zvýšenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.

14. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

15. Predmetom konania je návrh na zníženie výživného, ktorému súd prvej inštancie vyhovel čiastočne a v ostatnej časti návrh zamietol, čim otec nesúhlasí. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 (predtým § 163 ods. 1 O.s.p.), dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

16. V zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

17. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku i celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvolených spôsobov rozhodnutia. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú dostatočne jasné a objektívne presvedčivé, zásadne preto postačuje len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p. - prvá časť).

19. Odvolací súd vzhľadom na stotožnenie sa v plnom rozsahu s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke využíva možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd má povinnosť vzhľadom na dodržanie práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený čl. 46 ods. 1 Ústavy odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania.

20. Ustanovenie § 365 Civilného sporového poriadku (CSP) obsahuje odvolacie dôvody, ktorými možno odvolanie odôvodniť a v zmysle § 380 je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi.

21. Jediným odvolacím dôvodom a argumentom otca je, že žiada zohľadniť, že jeho príjem je na hranici životného minima a preto výživné pre t.č. už dospelú dcéru žiada znížiť na výšku minimálneho výživného.

22. Odvolací súd zdieľa názor súdu prvej inštancie, i keď je zrejmé, že otec sa dostal do ťažko riešiteľnej životnej situácie a je len poberateľom invalidného dôchodku, tento však predstavuje jeho príjem, z ktorého súd, po zohľadnení všetkých do úvahy prichádzajúcich faktorov majúcich vplyv na výšku výživného, pri stanovení výšky výživného vychádza. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživne má predstavovať 20% - 30% z príjmu povinného rodiča na výživné pre jeho všetky vyživovacie povinnosti.

23. Otec, ktorý je výživou povinnou osobou okrem výživou oprávnenej inú vyživovaciu povinnosť okrem I. nemá. Stanovenie výživného úplne na dolnej hranici vyššie uvedeného rozpätia je rozhodnutím správnym zohľadňujúcim i zlú životnú situáciu a zdravotný stav otca. Stanovenie minimálneho výživného v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine prichádza do úvahy v prípadoch, že osoba výživou povinná nemá žiadny príjem.

24. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

25. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

26. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Zo spisu nevyplýva návrh účastníkov na náhradu trov konania. V prejednávanej veci tak nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku.

28. O náhrade trov odvolacieho konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52, § 57 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .