Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpeného Roman Kvasnica a partneri s. r. o. , so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej R. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. D. XXX/XX, XXX XX S. G., o zaplatenie 2 243,86 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2C/316/2015-119 zo dňa 03. 11. 2016, takto

rozhodol:

Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 225,- Eur p r i p ú š ť a, rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2C/316/2015-119 zo dňa 03. 11. 2016 v časti o zaplatenie sumy 225,- Eur (časť II. výroku) z r u š u j e a konanie o zaplatenie sumy 225,- Eur z a s t a v u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol (časť II. výroku) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 03. 11. 2016 konanie v časti o zaplatenie sumy 100,- Eur, ako aj 10,95 % ročného úroku zo sumy 25,- Eur od 26. 04. 2016 do 23. 05. 2016, 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy 25,- Eur od 26. 04. 2016 do 23. 05. 2016, 10,95 % ročného úroku zo sumy 50,- Eur od 24. 05. 2016 do 15. 06. 2016, 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy 50,- Eur od 24. 05. 2016 do 15. 06. 2016, 10,95 % ročného úroku zo sumy 75,- Eur od 16. 06. 2016 do 13. 07. 2016, 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy 75,- Eur od 16. 06. 2016 do 13. 07. 2016, 10,95 % ročného úroku zo sumy 100,- Eur od 13. 07. 2016 do zaplatenia, 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy 100,- Eur od 13. 07. 2016 do zaplatenia zastavil (I. výrok) a vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok). O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva (III. výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2 343,86 Eur, 10,95 % ročného úroku zo sumy 1 797,86 Eur od 26. 09. 2014 do zaplatenia, 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1 797,86 Eur od 26. 09. 2014 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a M. A. bola dňa 04. 04. 2007 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol M. A. a R. A. (G.) spotrebný úver bezúčelový vo výške 56 000 Sk / 1 858,86 Eur s dohodnutou premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 10 095 Eur, výškou splátky 1 137 Sk / 37,74 Eur, splatnou k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci, s počtom splátok 71. Prvá splátka bola splatná dňa 20. 05. 2007 a posledná splátka bola

splatná dňa 20. 03. 2013. Žalobca k žalobe pripojil oznámenie o postúpení pohľadávky adresované M. A. a R. A. (G.) datované 07. 10. 2014. Pretože žalobca vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 100,- Eur s príslušenstvom, okresný súd konanie v tejto časti zastavil (§ 144 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“). Ďalej konštatoval, že podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka (§ 52 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ Z. Z., a. s. postúpila zmluvou z 05. 09. 2014 pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s ustanovením s § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj ,,Zákon o bankách“). Žalobca nepreukázal, že by zo strany jeho právneho predchodcu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ani že žalovaná a pôvodne žalovaný M. A. boli vyzvaní na splnenie omeškaného dlhu, pričom žalobca uviedol, že takýmito listinami nedisponuje a navrhol okresnému súdu, aby si túto výzvu vyžiadal od žalovanej, resp. ju v konaní vypočul. Prvoinštančný súd zdôraznil, že dôkazné bremeno je v tomto smere na žalobcovi a nie na žalovanej. Okrem toho z prílohy k postúpeniu pohľadávky vyplýva len výška postúpenej pohľadávky, avšak z tejto prílohy nie je možné zistiť, kedy bola naposledy zaplatená splátka zo strany dlžníkov, preto mohlo ísť aj o postúpenie premlčaného dlhu. Podľa názoru prvoinštančného súdu Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 09. 2014 (ďalej aj ,,Zmluva o postúpení pohľadávky“) je neplatným právnym úkonom. Pretože žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, okresný súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP. Pretože žalobca vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 100,- Eur s prísl. na základe plnenia pôvodného žalovaného M. A. v zmysle uzavretej Dohody o splátkach a uznaní dlhu, súd prvej inštancie uviedol, že nemožno konštatovať zavinenie žalovanej na zastavení konaní v tejto časti, preto potom žalovaná mala vo veci plný úspech, avšak v súvislosti s konaním jej žiadne trovy nevznikli, ani jej žiadne nevyplývali, preto potom okresný súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Proti rozsudku okresného súdu (konkrétne do druhého výroku) žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku zmenil a jeho žalobe vyhovel. Poukázal na to, že žalovaná bola jeho právnym predchodcom v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky vyzvaná na splnenie dlhu. Tieto skutkové tvrdenia žalovaná počas konania nepoprela, a teda podľa ustanovenia § 151 ods. 1 sa tieto tvrdenia považujú za nesporné a súd z nich musí vychádzať. V zmysle Civilného sporového poriadku nesporné skutkové tvrdenia nie sú predmetom ďalšieho dokazovania. Opačný výklad by bol absolútnym popretím zmyslu právnej úpravy skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení ak prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Doručenie písomnej výzvy žalovanej v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách žalovanou nebolo spochybnené, a preto ani túto skutočnosť nebolo potrebné ďalej dokazovať, keďže ide o skutočnosť nespornú. Podľa jeho názoru v posudzovanej veci je vylúčená aplikácia ustanovenia § 92 ods. 1 Zákona o bankách z dôvodu, že uvedený zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním, pôsobením a so vznikom bánk na území Slovenskej republiky. Ide teda o normy obchodného práva upravujúce podnikateľskú činnosť bánk a vo vzťahu k týmto normám má vždy prednosť Občiansky zákonník, ako to výslovne vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 OZ. Pri postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť Občiansky zákonník, ktorý nevyžaduje pred postúpením zaslanie výzvy dlžníkovi pred normou obchodného práva ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách. I v prípade, ak by sa na vec aplikovalo ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách a žalovanému by nebola doručená výzva v súlade s týmto ustanovením, bolo by postúpenie pohľadávky platné, pretože v zmysle bodu 19.16 Obchodných podmienok žalovaná dáva vopred súhlas na postúpenie pohľadávky voči nej. V posudzovanej veci postúpenie pohľadávky bolo realizované zo súhlasom žalovanej. Opätovne zdôraznil, že výzva jeho právneho predchodcu pred postúpením veci bola žalovanej doručená. Následne žalobca v odvolacom konaní doručil späťvzatie žaloby ohľadne sumy 225,- Eur písomným podaním datovaným ku dňu 11. 05. 2017 z dôvodu, že M. A. realizoval čiastočné úhrady dlhu, a to dňa

08. 08. 2016 vo výške 25,- Eur, dňa 09. 09. 2016 vo výške 25,- Eur, dňa 12. 10. 2016 vo výške 25,- Eur, dňa 15. 11. 2016 vo výške 25,- Eur, dňa 13. 12. 2016 vo výške 25,- Eur, dňa 10. 01. 2017 vo výške 25,- Eur, dňa 09. 02. 2017 vo výške 25,- Eur, dňa 08. 03. 2017 vo výške 25,- Eur, dňa 07. 04. 2017 vo výške 25,- Eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Podľa ustanovenia § 370 ods. 1, 2, 3 ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

5. Pretože v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu späť sčasti o zaplatenie sumy 225,- Eur po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak skôr ako jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a žalovaná nevyjadrila so späťvzatím žaloby nesúhlas, odvolací súd v súlade s vyššie citovanými zákonným ustanovením pripustil späťvzatie žaloby sčasti o zaplatenie sumy 225,- Eur, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie o zaplatenie sumy 225,- Eur zastavil.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku (časť II. výroku) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (III. výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

9. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

10. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

11. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o

ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

12. Prioritným dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku neplatnosti, pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 09. 2014, uzatvorenej medzi postupcom Z. Z., a. s., N. a postupníkom - žalobcom, konkrétne pre rozpor s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré ako lex specialis požíva prednosť pred všeobecnou právnou úpravou § 524 OZ. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal splnenie vyžadovaných zákonných podmienok postúpenia pohľadávky. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky podľa tohto ustanovenia zákona na inú osobu je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná výzva banky na splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je neplatný (§ 39 .

13. Odvolací súd právnu argumentáciu okresného súdu dopĺňa tak, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné vykladať aj v spojení s § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého „Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia“. Za pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči klientom. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám, vrátane prísneho bankového tajomstva, určeným v § 27 a nasl. ZoB na podnikanie bánk, sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 preto bráni aj postúpeniu pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na takúto zákonnú výluku § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi, ale len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a neplatné v zmysle § 39 nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi navonok. V prípadoch uvedených v § 525 ani prípadné oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom v zmysle § 526 nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta tak, ako uvádza žalobca, musia však byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového tajomstva, na ktoré poukazuje žalobca. Jednou z podmienok prípustnosti jeho porušenia (okrem nepretržitého omeškania klienta viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosti pohľadávky) je písomná výzva klientovi.

14. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie písomnej výzvy banky žalovanej v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nepreukázaním tejto rozhodujúcej skutočnosti teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a ani nemohlo dôjsť k naplneniu ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

15. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné poukázať na to, že v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a táto právna úprava má základ v smernici Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občianskeho zákonníka možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.

16. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa.

17. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

18. Uvedené ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01. 05. 2015 došlo ním k prehĺbeniu inštitútu ochrany spotrebiteľa. V dôvodovej správe k uvedenému zákonu je uvedené: „S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi“.

19. K aplikácii uvedeného ustanovenia sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21. 01. 2015, ktorý uviedol: „Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné a záverečné ustanovenia, to znamená, že sa od ich účinnosti aplikujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“ Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s uvedeným záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

20. Pretože žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky klientke - žalovanej na splnenie peňažného záväzku, s ktorými bola žalovaná v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v konaní, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu odvolaním napadnutom výroku (časť II. výroku) ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania (III. výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, táto si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že jej nárok na ich náhradu nepriznáva. Zároveň odvolací súd konštatuje, že dôvodom zastavenia konania sčasti o zaplatenie 225,- Eur bolo správanie sa tretej osoby (M. A.), ktorá zaplatila sumu 225,- Eur žalobcovi, a teda žalobca ani žalobkyňa procesne nezavinili zastavenie konania sčasti.

23. Odvolaním nenapadnutý výrok (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 .

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .