Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-113-2017.pdf
PDF · 125.01 KB
Case nature
Subarea
11CoP/113/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. J., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Senica, dieťa rodičov Ing. C. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXXX/XH, E., t.č. bytom V. Y. G. XXX, zastúpená JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou so sídlom Pribinova 3, Malacky, a otca Ing. G. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXXX/XH, E., zastúpený JUDr. Tatianou Dlhošovou, advokátkou so sídlom Nobelova 34, Bratislava, P.O.BOX 28, Bratislava, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 17. marca 2017, č.k. 6P/37/2016-307, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:
I. Maloletý sa ponecháva v osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú sobotu a každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú stredu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. tak, že si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste po skončení styku maloletého matke odovzdá.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v čase od nedele od 16.00 hod. do štvrtka budúceho týždňa do 15.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v párnom i nepárnom týždni v čase od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že miestom odovzdania maloletého dieťaťa bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd neurčil. Vo zvyšku návrh otca a aj návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia zamietol a napokon rozhodol, že neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia a platí až do právoplatného rozhodnutia súdu o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu do rozvodu.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm. d), § 326 ods. 1,2 § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 24 ods. 4, § 62 ods. 6 Zákona o rodine.
3. Vecne súd dôvodil, že otec sa návrhom zo dňa 29.9.2015 domáhal na OS Bratislava II vydania neodkladného opatrenia, ktorým chcel zveriť maloletého na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky, určiť miesto výkonu starostlivosti a dočasne upraviť styk otca s maloletým od štvrtka od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod. Okresný súd Bratislava II nariadil neodkladné opatrenie pod sp. zn. 27P/133/2015-155 dňa 6.10.2015, v ktorom upravil styk otca s maloletým v súlade s návrhom a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Na odvolanie matky Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, v ktorom otec dňa 23.2.2016 doručil súdu zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadajúc mal. N. zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Návrh zdôvodňoval tým, že matka marí právo maloletého na starostlivosť otca a stretávanie sa s otcom a tiež nezabezpečuje základnú starostlivosť o dieťa, pretože neplní odporúčania lekára, zámerne vytvára podmienky pre zhoršovanie zdravotného stavu dieťaťa, predovšetkým psychického a neprimeranú závislosť dieťaťa od vlastnej osoby. Dňa 25.2.2016 matka vzniesla námietku miestnej príslušnosti, na základe ktorej Okresný súd Bratislava II preniesol príslušnosť na Okresný súd Senica, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom. Vec bola dňa 14.11.2016 Okresným súdom Senica zapísaná pod novú spisovú značku 6P/37/2016 a v konaní podala následne aj matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou platiť na dieťa výživné vo výške 250 eur mesačne. Zároveň žiadala zakázať styk otca s maloletým s odôvodnením, že maloletý je zo styku s otcom traumatizovaný, plače, začal sa pomočovať a vážne sa zhoršil jeho zdravotný stav, bol mu diagnostikovaný syndróm periodickej horúčky a posttrauamická stresová porucha, v dôsledku čoho musí dieťa dokonca brať antidepresíva.
4. Súd mal zistené, že mal. N. je dieťa narodené z manželstva, pričom toho času je na OS Bratislava II vedené konanie sp. zn. 27P/158/2015 vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností voči mal. dieťaťu, kde je nariadené súdnoznalecké dokazovanie. Rodina žila v spoločnej domácnosti do septembra 2015, kedy sa matka spolu s mal. N. odsťahovala do domácnosti svojej matky G. J. do obce V. Y. G., kde obývajú rodinný dom, v domácnosti sú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o mal. dieťa. Matka má vysokoškolské vzdelanie, je na predĺženej rodičovskej dovolenke s mal. N., poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Otec má vysokoškolské vzdelanie, pracuje ako konzultant, býva v 4-izbovom byte a aj jeho domácnosť je vhodná na zabezpečenie starostlivosti o dieťa. Otec uviedol, že v čase spolužitia účastníkov konania s manželkou na polovicu vykonávali starostlivosť o maloletého a o domácnosť. Od septembra 2015 matka ani raz neumožnila otcovi stretnutie, ani žiadny kontakt ( ani v čase sviatkov či narodenín) so synom. Otec sa o syna sústavne zaujíma a je toho názoru, že sa o syna dokáže osobne postarať, kontaktuje aj jeho ošetrujúcich lekárov. Otec pracuje v E. a vie si pracovné povinnosti zariadiť tak, aby sa mohol o dieťa postarať. N. by bol v čase jeho práce v škôlke a následne, ak by bolo treba tak má povolené tri dni v týždni pracovať z domáceho prostredia. Nemá problém postarať sa o maloletého i počas choroby, maloletý nebýval tak často chorý, teraz je pravidelne chorý, avšak nevie uviesť, či je skutočne chorý, alebo ide o výmysel matky za účelom zabránenia ich styku, pretože matka sa výslovne bráni riadnemu zdiagnostikovaniu dieťaťa počas hospitalizácie, ktoré odborníci navrhujú. Otec opísal incident s matkou, ktorý sa odohral v čakárni lekára, kde sedela matka s maloletým a akonáhle ho matka zbadala, dala synovi na hlavu kapucňu, pritisla ho k stene, začala kričať, aby sa N. nebál, že sa ho otec nemá dotýkať, že má odísť preč. Matka k tomuto incidentu uviedla, že maloletý na príchod otca do čakárne lekára reagoval schúlením sa do náručia matky a začal sa triasť, to v akom je psychickom stave je popísané v lekárskej správe. Podľa otca je najvyššou prioritou záujem o maloletého syna a zachovanie možnosti stretávania sa s ním a podieľanie sa na jeho výchove. Je mu ľúto, že medzi ním a matkou maloletého nie je žiadna komunikácia. Matka nepopiera, že otec od septembra 2015 nebol v styku s mal. N., naopak uvádza, že maloletého na styk pripravuje. Komunikácia medzi rodičmi je však veľmi narušená a vôbec neprospieva k zlepšeniu zdravotného stavu mal. N.. Na základe odporučenia ošetrujúcej lekárky matka vyhľadala odbornú pomoc detského psychiatra. Odkedy je mal. N. v starostlivosti matky navštívil viacerých odborných lekárov, je pravidelne sledovaný na neurologickej, imunologickej a reumatologickej ambulancii. Mal. N. od 13.9.2016 navštevoval Materskú školu v V. Y. G., kde bol prijatý na 3-mesačný adaptačný pobyt, v septembri navštevoval materskú školu v sprievode matky, pri všetkých činnostiach vyžadoval jej prítomnosť, prejavovala sa silná citová väzba na matku. Postupne sa začal osmeľovať a zapájal sa do jednotlivých činností v rámci pravidelného režimu materskej školy samostatne, navštevovanie materskej školy vynechával z dôvodu častej choroby. Dňa 07.12.2016 prišiel do materskej školy otec maloletého ( uviedol, že prišiel náhodne, chcel požiadať učiteľky, aby odovzdali maloletému balíček s cukríkmi), v správe z materskej školy je opísaný priebeh stretnutia, pričom z reakcie dieťaťa učiteľky materskej školy potvrdili, že počas stretnutia nemal z otca strach, pôsobil pokojným dojmom, následne bola telefonicky kontaktovaná matka o návšteve otca v
materskej škole, ktorá si prišla dieťa vyzdvihnúť a od tohto dňa mal. N. materskú školu nenavštevuje, matka ho až do odvolania odhlásila. K tomuto incidentu v škôlke matka uviedla, že maloletý jej povedal, že k otcovi išiel, pretože ho vyzvala pani učiteľka a pretože sa hanbil pred ostatnými deťmi, ktoré boli pri danej návšteve prítomné, avšak po vyzdvihnutí zo škôlky maloletý hystericky plakal a odvtedy tam odmieta chodiť, bojí sa, že ho otec opakovane v škôlke navštívi. Matka preto žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať výživným 250,- eur do právoplatného skončenia konania vo veci samej na tunajšom súde pod spisovou značkou 1P/63/2016 a súčasne zakázať styk otca s maloletým. Zákaz styku zdôvodňovala strachom maloletého z otca, pričom poukázala aj na dlhodobo pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav maloletého, ktorý vyžaduje osobitnú starostlivosť a pravidelnú aplikáciu liekov. Poukázala aj na viaceré lekárske správy, v ktorých sa uvádza, že dieťa má u matky pocit bezpečia, je na ňu silne citovo naviazané, a v jej starostlivosti sa nikdy neprejavili žiadne nedostatky. Otec tvrdí, že strach u maloletého nevznikol jeho konaním, čo preukazoval videonahrávkou z jeho stretnutia s mal. N. v škôlke dňa 07.12.2016 ( ktorý dôkaz matka spochybňuje), z ktorej vyplýva, že dieťa sa ho nebojí, syn na neho spontánne pozitívne reagoval, objal ho, prijal od neho cukríky, bol veselý. Podľa názoru otca ani druhý, matkou prezentovaný dôvod, ktorým má byť zlý zdravotný stav dieťaťa, neobstojí, pretože ňou tvrdený zdravotný stav nebol potvrdený. Podľa správy MUDr. Z., ktorá bola vydaná dňa 31.1.2017 možno v súčasnosti konštatovať, že u dieťaťa sa pravdepodobne nejedná o syndróm periodických horúčok, ale za pravdepodobnejší sa považuje imunodeficit. Neexistuje teda objektívna prekážka, ktorá by bránila, aby sa o dieťa staral otec, zároveň poukázal na to, že žiadne z vydaných neodkladných opatrení ( Okresným súdom Bratislava II aj Okresným súdom Senica ) v časti styku maloletého s otcom matka nerešpektovala a neumožnila ani jedenkrát stretnutie maloletého s otcom, nemohli sa ani vidieť a to ani za jej prítomnosti, pričom styk odmietala, aj keď jej bol navrhnutý terapeuticky cez psychológa. Pokiaľ ide o výživné, tomuto sa otec nebráni, keď od septembra 2015 do mája 2016 platil výživné dobrovoľne vo výške 200,- eur a od 1.6.2016 platil výživné vo výške 55,- € v zmysle súdneho rozhodnutia OS Senica sp. zn. 5P/15/2016, až pokým nebolo toto rozhodnutie zrušené. Súd nariadil rodičom neodkladným opatrením, č.k. 2P/57/2016 zo dňa 7.7.2016 psychologické poradenstvo, pričom zo správy referátu poradensko-psychologických služieb vyplýva, že s klientmi v období od 25.1.-13.3.2017 uskutočnili 6 individuálnych konzultácií za účelom poradenstva zameraného na prekonania vzájomnej nevraživosti a zlepšenie komunikácie, ale bolo zistené, že vzťah medzi manželmi je deštruktívny, a obaja zotrvávajú na svojich postojoch.
5. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo skutočností, že maloletý N. bol vychovávaný obidvomi rodičmi do cca 3,5 roka jeho veku, otec sa sústavne aktívne podieľal na výchove maloletého od jeho narodenia a mali navzájom silný citový vzťah. Maloletý bol bez problémov zaradený do režimu striedavej starostlivosti u opatrovateľky a rodičov, pretože matka takmer po dobu jeden rok pracovala. Otec sa so synom za čas od septembra 2015 doteraz stretol jedenkrát a to na pár minút v materskej škôlke napriek tomu, že sa sústavne pravidelne domáhal stretnutia na základe vykonateľného predbežného opatrenia o úprave styku a tiež pri snahe o stretnutie pri realizácii upraveného styku predbežným opatrením starej matky s maloletým. Matka za dobu od septembra 2015 doteraz nevykonala žiaden reálny krok k príprave styku maloletého s otcom, napriek tomu sa maloletý stretol s otcom bez problémov v decembri 2016. Rodičia spolu nežijú a ohľadom úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu nedospeli k žiadnemu konsenzu, pričom vzťah medzi nimi je vážne narušený. Veľkým problémom je najmä neochota matky akceptovať otca ako rovnocenného rodiča dieťaťa s povinnosťami, ale aj právami rodiča. Pokiaľ má dieťa pozitívny vzťah k matke i k otcovi, je potrebné zachovať túto väzbu a vyvinúť maximálnu snahu o to, aby dieťa nebolo súčasťou konfliktu medzi rodičmi. Súd preto, berúc do úvahy najlepší záujem maloletého, neodkladným opatrením dočasne zveril maloletého N. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keď obaja majú vytvorené vhodné prostredie pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, obaja sú rovnako schopní dieťa vychovávať a starať sa o jeho potreby a zdravý osobnostný a psychický rozvoj, vytvoriť mu pocit bezpečia a poskytnúť lásku, pričom súd dbá, aby bolo tiež rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Prognózy nepriaznivého zdravotného stavu maloletého, kedy by bolo vážne ohrozené jeho zdravie a život sa nepotvrdili, preto neexistuje dôvod pochybovať o schopnosti otca zabezpečiť o maloletého riadnu starostlivosť i po zdravotnej stránke. Matka neosvedčila existenciu skutočností, uvádzaných vo svojom návrhu, ktoré by odôvodňovali zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Zo stretnutia maloletého s otcom, ktoré sa uskutočnilo v škôlke je evidentné, že napriek dlhšiemu časovému obdobiu, počas ktorého sa nevideli, maloletý spontánne pozitívne reaguje na otca a nemá z neho strach, tak ako to opakovane tvrdila matka. Tvrdenia matky sú účelovou fabuláciou
smerujúcou k úplnému prerušeniu akéhokoľvek styku otca s maloletým. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je jediným možným riešením, aby bolo rešpektované právo maloletého N. na zachovanie jeho rovnocenného vzťahu k obdivom rodičom. Počas trvania tohto neodkladného opatrenia súd výživné na mal. N. v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine neurčil.
6. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jej návrhu vyhovel. Odvolanie zdôvodňovala ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h). Tvrdila, že súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v rozpore s viacerými ustanoveniami Zákona o rodine i CSP, CMP aj v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Názor dieťaťa bol zisťovaný procesnou opatrovníčkou a dieťa sa jednoznačne vyjadrilo, že otca odmieta. Súčasná opatrovníčka (ktorá vykonáva funkciu od 1.10.2016) sa s maloletým nikdy nerozprávala, pričom do dnešného dňa sa jeho odmietavý postoj k otcovi nezmenil. Matka poukázala na to, že súčasná procesná opatrovníčka videla maloletého len jediný raz dňa 21.12.2016, kedy sa dostavila neohlásene do domácnosti matky, pričom vôbec nezisťovala jeho postoj k otcovi a napriek tomu vo svojom stanovisku zo dňa 6.2.2017 navrhla zveriť dieťa otcovi. Procesná opatrovníčka klame a zavádza súd, absolútne nekoná v záujme dieťaťa a výrazne napomáha otcovi v získaní dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, pričom svoje odporúčanie zveriť dieťa do jeho starostlivosti vo veľkej miere oprela o udalosti, ktoré sa nikdy nestali, pričom z množstva dôkazov ktorými disponuje vybrala a doručila súdu len tie, ktoré sú v neprospech matky, naproti tomu tie, ktoré sú relevantné a pravdivé súdu nepredložila. Podľa matky viaceré tvrdenia, ktorými súd prvej inštancie zdôvodnil svoje rozhodnutie, sa nezakladajú na pravde, resp. sú skreslené alebo vytrhnuté z kontextu (napr. nezakladá sa na pravde, že by matke bola údajne navrhnutá hospitalizácia dieťaťa, ktorú matka odmietla, čo matka preukazuje potvrdením zdravotnej poisťovne Dôvera, a.s., že maloletý nebol v roku 2016 hospitalizovaný a žiadny lekár ani o hospitalizáciu nežiadal). Dieťa sa otca od roku 2015 po traumatizujúcich zážitkoch spôsobených otcom a jeho rodinou bojí a táto trauma je vďaka otcovi neustále prehlbovaná. Takto sa aj pokusy o odovzdanie maloletého otcovi dňa 23.3.2017, na základe neodkladného opatrenia skončili bezúspešne a akákoľvek matkina snaha skončila plačom a krikom dieťaťa a prudkým stresom, ktorý posledné dva razy spôsobil dokonca náhle zhoršenie zdravotného stavu maloletého tak, že bolo treba privolať rýchlu lekársku pomoc. Matka dňa 22.3.2017 požiadala procesnú opatrovníčku o účasť pri odovzdávaní maloletého otcovi, aby sa mohla osobne presvedčiť, že dieťaťu nie je v styku s otcom bránené a tiež požiadala o účasť ďalších svedkov a to farára v V. Y. G., starostku obce a ďalšie dve svedkyne. Po príchode otcovi matka oznámila, že maloletý sa ho bojí a odmieta s ním ísť, avšak otec trval na styku. Maloletý sa zabarikádoval a nechcel ísť von, plakal a kričal. Matka vyzvala procesnú opatrovníčku aby vstúpila do domu a porozprávala sa s ním, avšak táto odmietla a zostala na ulici. Maloletý sa schoval pod sedačku, prejavoval obrovský strach, bránil sa tak silno, až ho napínalo na zvracanie a matka bola už po druhý raz v priebehu týždňa nútená privolať rýchlu lekársku pomoc, rovnako ako 17.3.2017. Maloletého vyšetril lekár za prítomnosti príslušníkov polície, kedy stála procesná opatrovníčka vonku a o stav a názor dieťaťa sa nezaujímala, po celý čas komunikovala s otcom. Matka je toho názoru, že názor dieťaťa pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do SOS oboch rodičov nikto absolútne žiadnym spôsobom nebral do úvahy. Lekár konštatoval reakciu dieťaťa na ťažký psychický stres s diagnózou F 29.9, pri ktorom stave môže dieťa dostať srdcový infarkt, resp. začať sa od šoku zajakávať alebo prestať úplne rozprávať a pod., pričom ide o vážne ochorenia, ktoré môžu nezvratne poškodiť jeho zdravie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o striedavej starostlivosti je nesprávne a absolútne diskriminačné, pričom ani jeden z rodičov podľa neho nemôže stráviť nerušene žiaden víkend s maloletým, navyše z dôvodu striedavej osobnej starostlivosti nebude matke s najväčšou pravdepodobnosťou predĺžená rodičovská dovolenka. Rozhodnutie tiež nerešpektuje potrebu dieťaťa zvykať si postupne na dlhšie odlúčenie od matky a súvislý kontakt s otcom. Ako odvolací dôvod matka uviedla aj závažné procesné pochybenie súdu tým, že jej nedoručil písomnosti doložené do spisu otcom, čo matka považuje za vážny zásah do práva na spravodlivý proces súd pochybil aj v tom, že na pojednávaní nepoučil účastníkov a neumožnil im, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, čím matke bola odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a navrhovať dôkazy. V doplnení k odvolaniu zo dňa 19.05.2017 matka uviedla, že v dôsledku traumatizujúceho incidentu zo septembra 2015 sa maloletý musí ešte v súčasnosti medikamentózne liečiť antidepresívami, pričom otca a jeho rodinu maloletý úplne odmieta a jeho psychický stav sa zhoršuje. Lekárska správa z neurologicko - psychiatrického vyšetrenia zo dňa 05.04.2017 odporúča zákaz stretávania sa s otcom na niekoľko rokov, aby sa lézia nechronifikovala a aby sa v budúcnosti nevyvíjali známky ochorenia s psychosomatickými črtami ( ktorú správu matka do spisu doložila). U maloletého pretrvávajú okrem otcom spôsobovanej
psychickej traumy i vážne zdravotné problémy, pre ktoré je neprijateľné, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti otca, ktorý nielenže nerešpektuje zdravotný stav maloletého a snaží sa ho zľahčovať, ale nie je schopný ani rozpoznať nastupujúce zdravotné komplikácie a tak mu poskytnúť včasnú a adekvátnu starostlivosť počas atakov vysokých horúčok. Preto žiadala zveriť maloletého do jej starostlivosti s tým, že otec dočasne nie je oprávnený stýkať sa s maloletým.
7. K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie otec, ktorý považoval tvrdenie matky o tom, že N. otca odmieta, za účelové a zavádzajúce, keď problém u maloletého vyvolala matka svojím prístupom, ktorým otca démonizuje. Hodnotenie správania maloletého matkou dňa 17.03.2017 a 23.03.2017 je účelové, je totiž otázne, či a ako matka dieťaťu povinnosť podľa neodkladného opatrenia oznámila. S tvrdením matky o stave dieťaťa (ktorého reakcia mala byť taká rozsiahla, že bolo nutné privolať rýchlu lekársku pomoc), je v priamom rozpore Správa o hodnotení zdravotného stavu osoby zo 17.3.2017, kde privolaný lekár skonštatoval, že po ich príchode bol maloletý pri vedomí, komunikoval s nimi, hral sa s hračkami, nejavil známky akútnej stresovej reakcie ani panickej poruchy. Správanie matky pri preberaní dieťaťa je zarážajúce a absurdné, sama uvádza, že na preberanie prizvala sociálnu pracovníčku, farára, starostku obce, ďalšie dve neznáme osoby ako svedkov a v dome bola aj jej matka, čím vytvorila sama matka neúnosný stav a umelo navodila dieťaťu stresovú situáciu, ktorú znásobila privolaním polície a rýchlej lekárskej pomoci. Matka z odovzdávania dieťaťa urobila udalosť pre celú dedinu, pričom otec sa ani s dieťaťom nestretol, keďže mu matka zakázala vstup do domu. Podľa názoru otca, matka vyvolala situáciu zámerne, aby znemožnila odovzdanie maloletého, pričom jej postup smeruje k dosiahnutiu zákazu styku otca s maloletým a to bez ohľadu na skutočný záujem dieťaťa. Tvrdenia matky považuje otec za zavádzajúce a nepravdivé, faktické správanie matky popiera právo dieťaťa na rovnocenné trávenie voľného času s oboma rodičmi, ktorého sa matka v odvolaní domáha. V ďalšom otec zopakoval už v konaní tvrdené, že strach z otca a zlý zdravotný stav maloletého boli v konaní vyvrátené dôkazmi otcom predloženými a lekárskymi správami a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako správne potvrdil. Nestotožnil sa pritom ani s tvrdením matky o porušení jej práva na spravodlivý proces zo strany súdu, keď z oboznamovania s vecou pri prejednaní na pojednávaní dňa 10.2.2017 zo zápisnice priamo vyplýva, že ... otec doručil súdu zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ... vzájomné vyjadrenia boli doručené účastníkom spolu s predvolaním tak, ako je zaprotokolované na úvode o otvorení pojednávania, ostatné doplnenie dôkazov doručené súdu dňa 6.2.2016 bolo doručené účastníkom navzájom na dnešnom pojednávaní... účastníci zhodne uvádzajú, že jednotlivé návrhy doslova poznajú a nežiadajú ich oboznamovať v plnom znení.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol maloletý neodkladným opatrením zverený do striedavej osobnej starostlivosti bez určenia výživného.
10. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu, všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). 11. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, počas konania a po skončení konania a v prípade, ako je prejednávaná vec, dokonca aj bez návrhu, avšak iba vtedy, ak je osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery konania. Neodkladné opatrenie tak predstavuje účinný a rýchly prostriedok na riešenie akútnej situácie, ktorá neznesie odklad a poskytuje ochranu ohrozeným alebo porušeným právam účastníkov konania. Ustanovenie § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku potom príkladmo uvádza, aké povinnosti možno najmä uložiť neodkladným opatrením, avšak z dikcie ustanovenia je zrejmé, že súd môže uložiť aj inú povinnosť, než niektorú z tam citovaných. Okrem tejto
všeobecnej právnej úpravy je úprava niektorých neodkladných opatrení obsiahnutá v ustanoveniach Civilného mimosporového poriadku § 365 a nasl. ). 12. V prejednávanej veci sa rodičia domáhajú predbežnej úpravy ich práv a povinností k maloletému synovi formou nariadenia neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletému. Na Okresnom súde Senica sa vedú aj ďalšie konania vo veci starostlivosti o maloletého N., okrem iného sa stará matka maloletého zo strany otca domáha styku s maloletým, ktoré konanie je toho času prerušené do právoplatného skončenia veci o úprave práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu. Stará matka si podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave jej styku s vnukom, avšak tento bol Krajským súdom v Trnave v rámci odvolacieho konania zamietnutý.
13. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že rodičia spolu nežijú a nehospodária, ich vzťahy sú závažným spôsobom narušené a nie sú schopní uzavrieť ohľadom starostlivosti o dieťa žiadnu dohodu. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd preto dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že je tu osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. V otázke osobnej starostlivosti o dieťa sa však odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, keď mal za to, že rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v tomto štádiu konania predčasným.
14. Z obsahu spisu je zrejmé, že maloletý sa od ukončenia spolužitia rodičov, teda od septembra 2015, nachádza vo faktickej výlučnej starostlivosti matky, ktorá je s ním na materskej dovolenke a zabezpečuje dieťaťu celodennú starostlivosť v domácnosti starej matky (matky matky), kde majú vytvorené vhodné podmienky. Hoci z obsahu spisu vyplýva, že v čase spolužitia rodičov sa podieľal aj otec rovným dielom na všetkých činnostiach, súvisiacich so starostlivosťou o maloletého a niet dôvodu jeho zručnosti v tomto smere spochybňovať, treba vziať do úvahy, že dieťa je dlhodobo zvyknuté na osobnú starostlivosť matky, v osobnej starostlivosti matky nie sú zistené žiadne nedostatky, pričom domácnosť, v ktorej s matkou žije, predstavuje pre dieťa domov poskytujúci mu v súčasnosti potrebné zázemie a istotu. Od septembra 2015, kedy nemalo dieťa ani 4 roky, už uplynul viac ako rok a pol, čo vzhľadom k veku dieťaťa predstavuje veľmi dlhú dobu. V záujme zachovania stability maloletého, ktorého navyše zdravotný stav je (zrejme aj v dôsledku konfliktov jeho rodičov) oslabený, odvolací súd považoval za dôležité situáciu nezhoršovať a vzťahy medzi rodičmi nevyhrocovať viac, než je to nevyhnutné. Preto považoval v otázke osobnej starostlivosti za potrebné zachovať doterajší stav až dovtedy, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude riadnym a úplným dokazovaním zistený najlepší záujem dieťaťa v otázke komu z rodičov a akým dielom má byť dieťa zverené do starostlivosti. Na zodpovedanie tejto otázky budú, vzhľadom na protichodné tvrdenia rodičov, ako aj protichodný obsah niektorých listinných dôkazov, zrejme nevyhnutné odborné znalosti psychológa.
15. Zároveň však bolo jednoznačne preukázané, že matka bráni otcovi v styku s dieťaťom s odôvodnením, že maloletý má z otca strach a jeho permanentné pokusy o stretnutie s dieťaťom syna traumatizujú, čím zhoršujú pretrvávajúce zdravotné problémy u dieťaťa, preto je matka toho názoru, že otcovi treba styk s ním zakázať. Takto matka od septembra 2015 ani raz neumožnila otcovi stretnutie so synom, pričom otec sa sústavne o maloletého zaujíma a má eminentný záujem podieľať sa na jeho osobnej starostlivosti a výchove, a zároveň je presvedčený, že problém u maloletého vyvolala matka svojím prístupom, čo okrem iného preukazuje podľa neho reakcia dieťaťa počas jeho návštevy v materskej škole. Z listinných dôkazov, predkladaných matkou do spisu, vyplýva, že u maloletého sa prejavili v dňoch, kedy sa otec pokúsil o styk s maloletým, reakcie na ťažký stres, avšak tieto nepreukazujú, že stresujúcim faktorom je tu otec. Nie je totiž vylúčené, že takáto reakcia dieťaťa je dôsledkom neprimeraného správania na strane matky v čase, keď sa má dieťa s otcom stretnúť. Ako poznamenáva otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu, samotné správanie matky je totiž spôsobilé dieťa stresovať, a odvolací súd mu v tomto smere vzhľadom na opis udalostí (viď priebeh „stretnutia“ zo dňa 17.03.2017), musel dať za pravdu.
16. Pre rodiča a jeho dieťa je právo byť spolu podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným prvkom rodinného života. Uloženie zákazu styku rodiča so svojím dieťaťom je preto výnimočným opatrením. Ide tu o intenzívny zásah do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a preto treba, osobitne pokiaľ ide o rozhodnutie formou neodkladného opatrenia, dôsledne zvažovať primeranosť takéhoto zásahu. Jediným kritériom vyslovenia zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem
dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. V prejednávanej veci ale o takýto prípad nešlo. Na strane otca nie sú zistené žiadne také skutočnosti (agresivita, duševná porucha a iné), ktoré by ho ako rodiča vylučovali z osobnej starostlivosti, zároveň sú nepochybné jeho silné citové väzby k dieťaťu a u dieťaťa nie je matkou tvrdený strach z otca preukázaný. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletým formou neodkladného opatrenia nebol opretý o žiadne také podklady, ktoré by boli spôsobilé presvedčiť súd, že takáto úprava pomerov by mala byť nevyhnutnou, naopak, odvolací súd považoval za nevyhnutné upraviť styk otca s maloletým v záujme zachovania a rozvíjania citových väzieb medzi otcom a synom. Úlohou súdu je zabezpečiť rozvíjanie, alebo aspoň zastabilizovanie existujúcich citových väzieb dieťaťa s rodičom, ktorý ho práve nemá v osobnej starostlivosti a v tomto prípade je nutné zabezpečiť, aby citové väzby dieťaťa k otcovi zostali neporušené neprimeraným správaním matky, ktorá dieťa svojvoľne vyňala zo spoločnej starostlivosti oboch rodičov a otca v styku s maloletým obmedzuje a diktuje mu vlastné podmienky. Neumožnenie stretávania otca s dieťaťom až do konečného rozhodnutia súdu, by mohlo viesť k nenapraviteľným dôsledkom na ich vzájomnom vzťahu, čo predstavuje vážny zásah do práv dieťaťa, ktoré má právo byť vychovávané oboma rodičmi. Preto odvolací súd, berúc do úvahy záujem dieťaťa ako prvoradé kritérium, dospel k záveru o potrebe upraviť stretávanie otca so synom v nevyhnutnom rozsahu, bez prespávania každý párny víkend v sobotu a v nedeľu v poobedných hodinách vždy na 3 hodiny a to od 15.00 hod. do 18.00 hod. a okrem toho každú stredu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. tak, že si otec maloletého bude preberať a odovzdávať v mieste bydliska matky. Takto maloletý bude mať možnosť postupne si na otcovu prítomnosť opäť zvykať, a súčasne tento rozsah postačuje na zachovanie pravidelného kontaktu otca a dieťaťa, až do rozhodnutia vo veci samej, v ktorom konaní súd otázku úpravy styku bude riešiť v spojení s otázkou osobnej starostlivosti na základe znaleckého dokazovania, ktoré, ako vyplýva zo spisu, už tohto času prebieha (v rámci rozvodového konania). Negatívny postoj dieťaťa k otcovi a jeho správanie v čase styku s otcom je, ako sa zdá v tomto prípade, treba pripísať na vrub matke, keďže je to ona, ktorá má v súčasnosti kardinálny vplyv na spôsob, akým bude dieťa prijímať účasť otca na jeho osobnej starostlivosti, keďže dieťa v N. veku obvykle nekriticky preberá vlastné postoje rodiča, s ktorým žije. Preto by si matka mala tieto skutočnosti uvedomiť, mala by akceptovať, že otec je nedielnou súčasťou života maloletého a pokiaľ jej leží na srdci záujem maloletého a jeho zdravie, svoje správanie pred dieťaťom patrične korigovať s tým, že dieťa bude viesť k láske a úcte k druhému rodičovi, ktorá môže byť realizovaná len prostredníctvom ich stretávania.
17. Zároveň odvolací súd považoval za dôvodné uložiť otcovi povinnosť platiť na dieťa výživné v nevyhnutnej miere, vychádzajúc pritom z okolností konkrétneho prípadu, kedy matka je na materskej dovolenke a jej príjem je tak z objektívnych dôvodov obmedzený, takže živiteľom rodiny je otec, ktorý pracuje a má pravidelný príjem. Keďže jeho presná výška v tomto štádiu konania nie je známa, rovnako ako nie sú známe celkové majetkové pomery otca a jeho možnosti a schopnosti, súd preto vychádzal z predpokladaných potrieb maloletého, ktorý je v predškolskom veku, materskú školu nenavštevuje a má mierne zvýšené výdavky iba v súvislosti so zdravotným stavom. Odvolací súd preto považoval v tomto prípade sumu 100,- eur za výživné postačujúce, aby v nevyhnutnej miere pokrylo spolu s prídavkom na dieťa prevažnú časť potrieb dieťaťa s tým, že výška výživného bude následne určená po vykonaní riadneho dokazovania rozsudkom vo veci samej.
18. Na základe uvedeného, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia ust. § 388 CSP zmenil a nariadil neodkladné opatrenie ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky matky, podľa ktorej sa súd prvej inštancie mal dopustiť závažných procesných pochybení boli odvolacím súdom vyhodnotené ako nedôvodné.
19. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).