Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-7Csp/66/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobkyne: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXX, XXX XX K. B., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, 811 04 Bratislava, v spore o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

rozhodol:

Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

Ustanovenie čl. 8 bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v znení „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 168,17 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 87,36 eur v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatné.

Ustanovenie čl. 14 bod 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Čislo zmluvy (VS) č. 8500047319 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v znení „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).“ je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatné.

Rozhodcovská zmluva č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalobkyni sa náhrada trov konania a trov konania o neodkladnom opatrení nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014, ustanovenie čl. 8 bod 8.1 - Dohoda o poskytovaní služieb - Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014, ustanovenie čl. 14 bod 14.1 - Sankcie - všeobecné obchodné podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014 a Rozhodcovská zmluva č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014, neplatné, a súčasne aby určil, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014 je z dôvodu, že táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., bez úrokov a bez poplatkov. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014, a súčasne aby vykonal oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, t.j. Ústrednej vojenskej nemocnici SNP, aby tento upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Po skutkovej a právnej stránke žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 30.04.2014 uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500047319, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.170,-eur. Nakoľko sa žalobkyňa dostala do omeškania so splácaním poskytnutého úveru, žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne, t.j. Ústrednú vojenskú nemocnicu SNP na vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobkyňa má za to, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré vzhľadom na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách svojím obsahom a účelom odporujú zákonu, alebo ho obchádzajú, alebo sa priečia dobrým mravom. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere je podľa žalobkyne potrebné považovať Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014, v zmysle ktorej: „Strany dojednávajú, v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. I tejto Dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len „zrážky zo mzdy“), ktorú Dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (resp. platiteľa príjmu). Na základe tejto dohody je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne Dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod VS č. XXXXXXXXX vo výške 62,69 eur mesačne. Strany vyslovene súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či v mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s týmto postupom výslovne súhlasí“. Žalobkyňa uviedla, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy s ňou ako spotrebiteľkou nebola osobitne a individuálne dojednaná. Pri uzatváraní dohody jej táto bola daná v jednej kope papierov s úverovou zmluvou, ktoré vnímala, že ide čisto len o zmluvu o revolvingovom úvere. V čase uzatvárania predmetnej úverovej zmluvy nemala dostatok času sa detailne oboznámiť s dokumentmi a vôbec nevnímala, že podpisuje aj nejakú dohodu o zrážkach zo mzdy a nielen dohodu o revolvingovom úvere. Úverová zmluva predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy je doslova jej súčasťou, hoci na osobitnom liste, keďže k tomu, aby jej bol poskytnutý úver musela podpísať všetky písomnosti dané jej do rúk. Žalobkyňa ako dlžníčka tak svojím podpisom mohla len vopred pripravené naformulované ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, akceptovať ako celok. Ako spotrebiteľka nemala možnosť sa dostatočne oboznámiť aj s ostatnými podkladmi a tak prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy, hoci žalovaný tam šikovne zakomponoval ustanovenia, že si mala byť vedomá, že uzatvára takúto dohodu, a že mala možnosť odmietnuť túto dohodu, čo je však z jeho strany len účelové a alibistické. Takúto zmluvnú podmienku potom žalobkyňa nepovažuje za individuálne dojednanú, a preto je podľa jej názoru v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa jej názoru z ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu a zároveň musí byť v nej vyjadrený súhlas dlžníka s vykonaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonaných zrážok. Dohoda nadobúda účinnosť až potom, ako veriteľova pohľadávka bude zročná. Zrážky možno teda vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky. Dohodou o zrážkach zo mzdy potom nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, a preto je táto v rozpore s ustanovením

§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je len neprimeranou požiadavkou veriteľa, ktorý viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. Žalovaná má súčasne za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi. Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienkou zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014 považuje žalobkyňa aj ustanovenia čl. 8 týkajúce sa tzv. dohody o poskytovaní služieb, čo pokladá, že je nástrojom veriteľa, ako od nej získať bezdôvodne financie navyše, keďže na základe tejto dohody si veriteľ chce nárokovať na ďalšie financie od nej, a to napríklad pri požiadaní o odklad splátok, keď výška odplaty pri odklade splátok predstavuje sumu 168,17 eur a pri odklade splátok z revolvingu sumu 87,36 eur. K týmto „službám“ týkajúcich sa zmluvy o revolvingovom úvere poukázala na to, že jej nebola ani len daná možnosť túto dohodu nepodpísať a tak má za to, že žalovaný ako veriteľ týmto krokom sledoval to, že si môže vyčísliť nezmyselné poplatky, aby sa obohatil. Uvedenú zmluvnú podmienku potom považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Za ďalšiu neprijateľnú podmienku predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere považuje aj ustanovenie čl. 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere upravujúce nárok na zmluvnú pokutu, a to v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.)“ čo je podľa žalobkyne rozhodne neprijateľnou podmienkou a tým pádom aj neplatné ustanovenie zmluvy, a to jednak z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania je neprimerane vysoká, taktiež z dôvodu, že s odvolaním sa na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. p) a písm. q) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinného ku dňu uzavretia zmluvy nemôže veriteľ od spotrebiteľa považovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 30.04.2014 nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu a taktiež ani jej výška, ktorá je uvedená až v zmluvných dojednaniach (t.j. všeobecných obchodných podmienkach) zmlúv o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania (tzv. úverové podmienky, resp. všeobecné obchodné podmienky) majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné v každej zmluve prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v neprehľadnej zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme zmluvný partner skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodne, a o ktorých predpokladá, že môžu jeho pozornosti uniknúť. Podľa žalobkyne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj rozhodcovská doložka vo forme rozhodcovskej zmluvy č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, a to z dôvodu, že a) je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neurčitý právny úkon, b) je neplatná ako neprijateľná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, c) žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto je aj táto zmluvná podmienka neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú zmluvu žalobkyňa považuje za absolútne neplatnú aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka najmä z dôvodu, že rozhodcovská zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klientom - dlžník, t.j. spotrebiteľ, čím takáto rozhodcovská doložka spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o zmluvu o revolvingovom úvere tá ako spotrebiteľská zmluva by mala obsahovať všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., teda aj údaj o výške, počte termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v akom sa budú platby priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, keď absencia týchto náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje podľa § 11 ods. 1 predmetného zákona za bezúročný a bez poplatkov.

2. Uznesením č.k. 7Csp/66/2016-23 zo dňa 09.12.2016 tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého uložil žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500047319 zo dňa 30.04.2015, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500047319 zo dňa 30.04.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, a aby žalovaný oznámil zamestnávateľovi žalobkyne, t.j. Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok

- Fakultnej nemocnici so sídlom Gen. Miloša Vesela č. 21, 034 03 Ružomberok, IČO: 31936415, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.01.2017 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a súčasne zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Vo vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. právneho úkonu. Právne úkony sú v zmysle právnej teórie, ako aj rozhodovacej praxe súdov právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Podaná žaloba je potom neprípustná podľa § 137 písm. c) CSP, keďže touto žalobou sa žalobkyňa nedomáha určenia práva a súčasne je neprípustná ani podľa písm. d) uvedeného ustanovenia, keď žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. Pokiaľ žalobkyňa namieta platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, žalovaný poukázal na to, že medzi ním a žalobkyňou bola uzavretá dňa 30.04.2014 Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500047319, a pri jej uzavretí bol žalobkyni predložený aj návrh dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. Tvrdeniu, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je individuálnou zmluvnou podmienkou odporuje jej samotné znenie podľa ktorého, strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. IV. tejto dohody dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj zo znenia predmetnej dohody, podľa ktorého „na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet...“ Z obsahu žaloby nemožno podľa názoru žalovaného objektívne zistiť, že by žalobkyňa poprela možnosť prečítania, resp. oboznámenia sa s obsahom dohody. O tom, že žalovaný vyžaduje na poskytnutie úveru uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa vedela, nakoľko tento údaj je povinnou obsahovou náležitosťou formulára „Štandardné európske informácie o spotrebiteľských úveroch“, ktorý bol žalobcovi predložený pred uzatvorením zmluvy. Z obsahu vykonanej vôle pritom nemožno zistiť, že by s takýmto zmluvným dojednaním nesúhlasila a mala voči nemu výhrady, resp. námietky. Súčasne poukázal na to, že o rovnakej dohode o zrážkach zo mzdy rozhodol aj Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Žiline, z rozhodnutí ktorých vyplýva, že dojednanie o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. Žalovaný súčasne poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky a tvrdenie žalobkyne o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľnou podmienkou je v rozpore s jej vlastnou argumentáciou, keď neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy vecí nie je dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Ak potom vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku a tvrdenia žalobkyne odporujú aj poslednej novele zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pokiaľ ide o prípustnosť tejto formy zabezpečenia. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, tak žalovaný má za to, že táto dohoda môže zabezpečiť aj budúcu pohľadávku, nakoľko všetky pohľadávky sú kauzálne spojené/prepojené práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Preto aj napríklad pohľadávka titulom poskytnutia revolvingu nie je akoukoľvek pohľadávkou, ale je presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že tieto nároky nie sú určité, ale znamená to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho vzťahu, ktorý je práve definovaný zmluvou a možnosťou ich vzniku v budúcnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/142/2016-86, podľa ktorého názor navrhovateľky, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku nemá oporu v právnych predpisoch. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprimeranú požiadavku z dôvodu obmedzenej dispozície s majetkom dlžníka, toto tvrdenie je zavádzajúce a v rozpore so skutočnosťou, keď dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je upravená osobitnými predpismi. Pokiaľ žalobkyňa súčasne tvrdí, že rozhodcovská zmluva je neplatná ako neurčitý právny úkon a neprijateľná zmluvná podmienka (a tiež v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)), ako aj nemožnosť spotrebiteľa oboznámiť sa s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa doposiaľ netvrdila, že by rozhodcovskú zmluvu musela uzavrieť, a že sa s ňou nemala možnosť oboznámiť. Rozhodcovská zmluva k predmetnej zmluve o revolvingovom úvere je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, keďže ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy. Podľa názoru

žalovaného žalobkyňa v podanej žalobe opomína skutočnosť, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy a taktiež opomína aj tú skutočnosť, že z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, keď uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere (pokiaľ ide o možnosť odstúpenia žalobkyne od predmetnej rozhodcovskej zmluvy poukázal na argumentáciu Krajského súdu v Žiline v uznesení sp.zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014, ako aj na argumentáciu Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení sp.zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013 a na právny názor NS SR prezentovaný v uznesení sp.zn. 3M Cdo/14/2011 zo dňa 22.11.2012). Žalovaný súčasne poukázal na to, že predmetná rozhodcovská zmluva je individuálnym spôsobom vyjednaná zmluvná podmienka, keď v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 13Co/111/2014 zo dňa 01.10.2015, ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia, ako je rozhodcovská zmluva v prejednávanom spore, a ktorý vyslovil „Tak ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd zastáva názor, že účastníkmi zmluvy o revolvingovom úvere bola dňa 28.10.2011 uzatvorená individuálnym spôsobom osobitná rozhodcovská zmluva“. Tvrdenie žalobkyne o tom, že rozhodcovská zmluva je neurčitá, je vecne nesprávne predovšetkým z dôvodu, že čl. 3 rozhodcovskej zmluvy presne identifikuje zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahuje. Žalovaný súčasne poukázal na to, že zo samotnej formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, keď zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami a pod.. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Z uvedeného dôvodu je potom nedôvodné aj tvrdenie žalobkyne, že predmetná rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetné ustanovenie za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považuje iba také ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Dojednaná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadnu výlučnú príslušnosť rozhodcovského súdu. Pokiaľ ide o postavenie spotrebiteľa vzhľadom na povahu rozhodcovského konania žalovaný poukázal na to, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné, keď rovnako v konaní pred všeobecným súdom sa nevychádza striktne s princípu dostupnosti súdu (napríklad miestna príslušnosť pri vecných právach k nehnuteľnosti, miestom polohy nehnuteľnosti). Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosiahnuteľné, t.j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať. Podľa žalovaného neobstojí ani námietka žalobkyne o nemožnosti oboznámenia sa s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, keď možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu a s pravidlami rozhodcovského konania objektívne existovala nielen v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej, či kedykoľvek následne. Ani v prípade, ak by tvrdenie o nevedomosti o pravidlách rozhodcovského konania bolo právne prípustné, tak ani vtedy by nemohlo mať dôsledky v podobe neplatnosti, či nezáväznosti rozhodcovskej zmluvy. V lehote na odstúpenie od zmluvy sa predsa žalobkyňa mohla s týmito pravidlami nielen oboznámiť, ale z dôvodu nesúhlasu s nimi (či z akéhokoľvek iného dôvodu alebo aj bez dôvodu) od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Pritom pre zachovanie lehoty stačí podať odstúpenie na prepravu v jej posledný deň. V prospech spotrebiteľa nemôže podľa názoru žalovaného slúžiť jeho vlastné zanedbanie ani nevyužitie možnosti oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania, ktoré sú zverejnené v štátom určenej forme. Pokiaľ žalobkyňa súčasne uvádza, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaje o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami, tak žalovaný tvrdil, že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené, a tým je splnená podmienka prezumovaná § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď obsahom zmluvy sú aj ustanovenia nachádzajúce sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj v zmluvných dojednaniach. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle čl. čl. 14 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (čl. 7, ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Predmetná zmluva o revolvingovom úvere podľa tvrdení žalovaného súčasne obsahuje uvedenie počtu splátok, výšku splátky a splatnosť splátok, keď zmluva obsahuje požadovanú výšku splátky (62,49), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v oznámení veriteľa o

schválení úveru, ako aj v splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež poukázal na výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. keď tak, ako to prezentuje žalobkyňa predmetné ustanovenie by malo vyžadovať, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. V nadväznosti na uvedené stanovisko poukázal žalovaný na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého „článok 10 odsek 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave“. Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku zmluvy je potrebné považovať aj dohodu o poskytovaní služieb z dôvodu, že má byť nástrojom veriteľa ako bezdôvodne získať financie navyše a tvrdí, že jej nebola poskytnutá možnosť dohodu nepodpísať, tak toto tvrdenie týkajúce sa uzatvárania dohody o poskytovaní služieb je nevierohodné a okrem všeobecného konštatovania žalobkyňa neuviedla žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorou by preukázala svoje tvrdenie. Je všeobecne známou skutočnosťou, že podaná žaloba je „formulárovou“ žalobou pripravenou a verejne dostupnou. Z jej textu však nevyplýva žiadna konkrétna skutková okolnosť, ktorá by tvrdenie žalobkyne ohľadne uzavretia dohody o poskytnutí služby preukázala. Dohoda o poskytnutí služieb je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda má právnu povahu individuálneho dojednania. Uvedené vyplýva z bodu 8 odsek 8.6 Dohody o poskytnutí služby podľa ktorého „Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami“. Dohoda o poskytnutí služieb je osobitne podpisovaná, čo zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný súčasne poukázal na to, že na základe dohody o poskytnutí služby došlo k úhrade odplaty, ktorá je v nej dohodnutá, pričom ani pri vyplatení čiastky úveru zníženej o danú odplatu a ani následne žalobca nereklamoval či už samotné uzavretie dohody, výšku vyplatenej sumy a pod. V nadväznosti na uvedené považuje žalovaný aj tvrdenia uvádzané v žalobe za nevierohodné, nepreukázané žiadnou konkrétnou okolnosťou, ale naopak vyvrátené viacerými reálnymi skutočnosťami plynúcimi z konania a správania žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa v ďalej časti žaloby namieta, že zmluvná pokuta podľa čl. 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere je neprimerane vysoká a v zmysle uvedeného predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak podľa názoru žalovaného zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne (nie tak, ako uvádza žalobkyňa v žalobe 0,065 % denne) svojou výškou neprevyšuje výšku zmluvnej pokuty v zmysle § 3a ods. 1, 2 a 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď uplatnené nároky na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa predmetnej úpravy môžu dosiahnuť 3-násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, keď v čase uzavretia zmluvy bol úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Podľa názoru žalovaného zákonodarca tak právne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie, t.j. úrok z omeškania a pokuty, penále a pod. môžu dosiahnuť 3 - násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, v tomto prípade 15,75 % ročne pri zmluvnej pokute vo výške 0,04 % denne, ktorá predstavuje 14,6 % ročne, z čoho vyplýva, že povolená výška zmluvných sankcií dojednaná v zmluve nebola prekročená.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 01.03.2017 sa žalobkyňa v celom rozsahu pridržala svojich vyjadrení uvedených v žalobe, v ktorej zotrvala v celom rozsahu. Zo skutočností uvedenými žalovaným vo vyjadrení k žalobe sa nestotožnila. Opätovne poukázala na to, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom nie je uzavretá v súlade s právnym poriadkom SR, keď táto rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Z uvedeného potom podľa jej názoru vyplýva, že ak má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Poukázala na to, že ak spotrebiteľ, ktorý príde za žalovaným s cieľom uzatvoriť zmluvu o úvere a ktorý často nemá ani žiadnu vedomosť o rozhodcovských súdoch a je mu predložená rozhodcovská zmluva, je nútený spraviť v neprimeranom krátkom čase kvalifikované rozhodnutie o tom, ktorý orgán bude v budúcnosti v prípade vzniku sporu kompetentný o tomto spore rozhodnúť. Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že rozhodcovská zmluva je v celosti neprijateľná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalším prejavom neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania prejavujúca sa v tom,

že miesto konania rozhodcovského súdu je neprimerane vzdialené od miesta bydliska žalobkyne s prihliadnutím práve na tú okolnosť, že výber rozhodcovského súdu bol ponechaný na osobu podávajúcu žalobu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o tom, že dohoda o poskytovaní služieb, dohoda o zrážkach zo mzdy a rozhodcovská zmluva majú individuálny charakter vzhľadom na spôsob svojho vzniku a konštituovania, má žalobkyňa za to, že v tomto smere neboli zatiaľ zo strany žalovaného doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce záver o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, keď individuálne dojednanie je také dojednanie, keď spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť hoci ho pripravil dodávateľ. Vo vzťahu k možnosti žalobkyne odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, táto poukázala na to, že odstúpiť možno len od platnej uzavretej zmluvy, a teda ak je zmluva absolútne neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy. Na základe uvedeného navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Na pojednávaní zo dňa 31.05.2017 žalobkyňa zotrvala v celom rozsahu na podanej žalobe, ako aj na skutočnostiach uvedených v písomnej žalobe a v písomnej replike k žalobe. Pokiaľ ide o okolnosti uzavretia predmetnej zmluvy poukázala na to, že ona navštívila kanceláriu žalovaného, kde požiadala o úver. Pracovníčka žalovaného ju požiadala iba o predloženie identifikačného dokladu a troch výplatných pások. Po ich preložení pracovníčka žalovaného vypracovala listiny a tieto vytlačila a následne jej ich dala ako celok podpísať. Pracovníčka žalovaného žalobkyňu nijakým osobitným spôsobom neupozorňovala, čo vlastne podpisuje a tieto listiny jej dala podpísať naraz. Žalobkyňa nebola nijakým spôsobom upozorňovaná na následky, ktoré by jej mali vzniknúť uzavretím rozhodcovskej zmluvy, resp. dohody o zrážkach zo mzdy. Následne po podpísaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru bola žalovaná v nasledujúci deň telefonicky kontaktovaná, že tento úver bol schválený a následne jej boli poukázané finančné prostriedky, avšak už ponížené o odplatu za poskytnutie služby č. čl. 8 bod 1 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 29.04.2014. Žalobkyňa súčasne poukázala na to, že potom, ako jej bolo zo strany žalovaného doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500047319 už zo žalovaným žiadne zmluvné dojednanie ohľadne predmetnej zmluvy písomne nedojednávala.

6. V súlade s § 180 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania.

7. Súd sa v spore primárne pred vecným preskúmaním žaloby zaoberal prípustnosťou predmetnej žaloby z hľadiska členenia žalôb podľa § 137 keď dospel k záveru, že uvedená žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, keďže žalobkyňa sa domáha vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) konkrétnych zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľných zmluvných podmienok resp. určenia, že úver vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je bez úrokov a bez poplatkov. Pri posúdení splnenia podmienok na podanie uvedenej žaloby súd vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 3 a ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorých „každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.“ V súvislosti s obranou žalovaného ohľadne neprípustnosti žaloby v súdenej veci súd upriamuje pozornosť aj na § 298 CSP, podľa ktorého „súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu (tak, ako to bolo aj v prejednávanom spore) aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná.“ Stotožnenie sa so záverom žalovaného by zamedzovalo prístup spotrebiteľa k podaniu žaloby s uvedeným obsahom a fakticky by znemožňovalo spotrebiteľovi aktívnu ochranu jeho práv vyplývajúcich zo spotrebiteľského práva a obmedzovalo by ho iba na pasívnu ochranu práv (t.j. spotrebiteľ by sa mohol brániť iba v rámci žalôb, týkajúcich sa nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, ktoré by smerovali voči nemu), čo by rozhodne nebolo v súlade so zmyslom platnej právnej úpravy, ktorá ponecháva súdu oprávnenie posudzovať tieto nároky ex offo, aj bez návrhu spotrebiteľa. Pri opačnom výklade by súdna ochrana spotrebiteľov (ak by spotrebiteľ nemohol účinne začať konanie podaním žaloby) nebola reálne dosiahnuteľná (napr. spotrebiteľovi by nemohla byť poskytnutá ochrana pred postupom dodávateľa finančnej služby smerujúcim k vymoženiu pohľadávky cez zabezpečovacie inštitúty).

8. Súd okrem výsluchu žalobkyne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, keď po vyhodnotení skutkových tvrdení žalobkyne a skutkových tvrdení žalovaného zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500047319 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom dňa 30.04.2014 (tak, ako to vyplýva z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500047319) poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.170,-eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať žalovanému v splátkach v počte 42 mesiacov vo výške mesačnej splátky 62,69 eur, keď dátum prvej splátky úveru a konečnej splatnosti úveru sa nachádza iba v samotnom oznámení veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 30.04.2014. Tieto údaje v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktorú podpísala žalobkyňa dňa 29.04.2014 úplne absentujú. Celková čiastka úveru, ktorú mala žalobkyňa titulom predmetného úveru zaplatiť predstavovala výšku 2.632,98 eur pri RPMN 70,02 % a priemernej RPMN za úver vo výške 46,30 % a úrokovej sadzbe úveru vo výške 70,02 %. Z bodu 8. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru označeného ako Dohoda o poskytnutí služby, odsek 8.1 vyplýva, že predmetom dohody o poskytnutie služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 168,17 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 87,36 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Z bodu 8.6 predmetného dojednania vyplýva, že veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., č. zmluvy VS 8500047319. Z čl. 1 ods. 1.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. č. zmluvy (VS): 8500047319 vyplýva, že tieto zmluvné podmienky vymedzujú vzťahy medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. ako veriteľom na strane jednej a dlžníkom na strane druhej, ktoré vznikli v súvislosti s uzavretím tejto zmluvy o revolvingovom úvere. Z odseku 2.1 vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzaviera na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, a teda dlžník vyplní do formulára žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v čl. 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa. Z čl. 5 ods. 5.1 predmetných zmluvných dojednaní vyplýva, že za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 zmluvy o revolvingovom úvere. Z čl. 14 ods. 14.1 predmetných zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že „V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru, alebo jej časti, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % ročne). Ak z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 3 mesiace sa stali podľa čl. 13 ods. 13.1. písm. a) zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka. Podľa tejto zmluvy je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % ročne)“. Z odseku 14.2. vyplýva, že okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1. zmluvných dojednaní je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 14.1. zmluvy o revolvingovom úvere nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 14.3 zmluvy o revolvingovom úvere. Z odseku 14.3 dojednaní vyplýva, že zmluvná pokuta podľa čl. 14 ods. 14.1. dojednaní spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu RPMN nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 %-tuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť 3-násobok úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Spolu s predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere uzatvorila žalobkyňa so žalovaným aj rozhodcovskú zmluvu č. 8500047319 a súčasne dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500047319, keď tieto dve zmluvy/dohody uzatvorila v ten istý deň, ako samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu.

9. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou uzavretou podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári, obsahujúcou zmluvné podmienky, ktorých obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla pri jej uzavretí ovplyvniť. Pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky, súd vychádzal z toho, že samotná žalobkyňa je v predmetnej zmluve označená identifikačnými údajmi fyzickej osoby, keď je identifikovaná miestom trvalého bydliska a rodným číslom. Pri posúdení platnosti predmetného zmluvného vzťahu súd potom obsah tohto zmluvného vzťahu skúmal z hľadiska ustanovenia právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52. O vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy sa jedná vtedy, keď v rámci zmluvného vzťahu na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 Z.z. účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Charakteristickým znakom spotrebiteľskej zmluvy je to, že jej obsah je pre spotrebiteľa vopred pripravený a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

10. S poukazom na vyššie uvedené sa súd v súdenej veci zaoberal otázkou, či sú dané dôvody na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy č. 8500047319 a dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500047319 z dôvodu ich právneho posúdenia ako neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ ide o posúdenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, súd poukazuje na to, že o rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (v súdenej veci žalovaného), spotrebiteľ (žalobkyňa) by bola nútená nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu (porovnaj uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp.zn. 10CoE/153/2011 a spisová značka 10CoE/230/2011). Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom, podľa ktorého z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami (viď Štandardné zmluvy, str. 214, vydávateľ Alex Čeněk, 2010). Z uvedeného možno potom vyvodiť, že aj v prípade, ak ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odvodiť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný štátny všeobecný súd. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne, individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je potrebné poukázať na to, že poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje limity, a to aj pre súkromno-právnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmov osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí, a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovské zmluvy rozhodne nemôžu predstavovať určité pasce pre spotrebiteľov, za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie, prípadne obchádzania spravodlivosti, ktorú môžu poskytnúť spotrebiteľovi všeobecné súdy. Z výpovede samotnej žalobkyne v súdenej veci mal súd preukázané, že zástupkyňa žalovaného náležite nevysvetlila žalobkyni význam rozhodcovskej zmluvy, rozdiel zásad rozhodcovského konania a zásad v tom čase platného občianskeho súdneho konania, reálne jej nepredstavila pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedala jej po preukázateľnom poučení na výber

rozhodnúť sa. V tomto smere súd vyhodnotil výpoveď žalobkyne ako pravdivú, keď sám súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľky, t.j. žalobkyne o rozhodcovskej zmluve a jej perfektné individuálne zmluvné dojednanie, ak spotrebiteľka nepozná jej obsah. Je takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa dodávatelia nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania a získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálne vyjednanie má kampaňovitý charakter. Uvedené vyplynulo aj z výpovede samotnej žalobkyne, ktorá poukázala na to, že ona síce rozhodcovskú zmluvu v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere podpisovala, avšak o následkoch spojených s uzavretím predmetnej zmluvy nebola nijakým spôsobom informovaná. V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. V tejto súvislosti súd súčasne poukazuje na § 53a Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka podmienok, ktoré zákon označuje ako neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Uvedené ustanovenie vyjadruje snahu zákonodarcu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi, keď spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť, drobnosť písma, nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V súdenej veci prípadné individuálne dojednanie žalobkyne so žalovaným ohľadne rozhodcovskej zmluvy nedáva zmysel aj z toho pohľadu, že žalobkyňa by si ako spotrebiteľka dojednala na rozhodcovskom súde v Bratislave, resp. v Žiline, keď bydlisko samotnej žalobkyne je v Ružomberku, a potom príslušný na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľskej zmluvy, by bol Okresný súd Ružomberok (viď § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, resp. § 19 písm. d) . Podľa názoru súdu neobstojí skutočnosť, že v bode 2. predmetnej rozhodcovskej zmluvy je vyhlásenie veriteľa o tom, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a ani iného zmluvného vzťahu medzi nimi, ako aj to, že dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol veriteľom jasne a zrozumiteľne informovaný, keď z výpovede žalobkyne vyplýva, že postup žalovaného nebol v súlade s uvedeným bodom. Z výpovede žalobkyne naopak vyplynulo, že pracovníčka žalovaného jej náležite nevysvetlila význam rozhodcovskej zmluvy a predmetná zmluva spolu so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru a dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníkovi jej bola predložená zo strany zástupkyne žalovaného iba formálne na podpis. Z takéhoto nekalého konania potom nemôže žalovaný odvodzovať svoje práva a získavať neprimerané výhody vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľke. Podľa názoru súdu neobstojí ani argumentácia žalovaného o tom, že žalobkyňa mohla od predmetnej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, keď tento postup si už vyžadoval aktívne správanie zo strany spotrebiteľky vyžadujúce si určité právne vedomie. S poukazom na uvedené súd nemohol uvedenú formálnu možnosť poskytnutú žalovaným žalobkyni vnímať inak ako snahu o vyvolanie dojmu jeho ústretového prístupu vo vzťahu k žalobkyni ohľadom splnenia informačných povinností, ktoré žalovaný ako dodávateľ finančnej služby v spotrebiteľskom vzťahu mal. Podľa názoru súdu by takouto úprimnou snahou bol napríklad, ak by spolu s rozhodcovskou zmluvou žalovaný žalovanej predložil už formulár upravujúci odstúpenie od predmetnej zmluvy, t.j. že by vo vzťahu k spotrebiteľke postupoval rovnako aktívne, ako to bolo pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy a zmluvy revolvingovom úvere. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/460/2015 zo dňa 25.02.2016, podľa ktorého „rozhodcovské konanie by mohlo fungovať ako efektívny prostriedok ochrany za transparentných podmienok, keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcovského konania ide, a nie ako netransparentná pasca (na neznámych spotrebiteľov). Predkladanie rozhodcovských zmlúv - formulárov spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (podstatu rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť predloženému formuláru, sa „minimálne“ javí ako zneužívanie údajného individuálneho dojednania. Na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných obchodných podmienok, alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Druhá menovaná možnosť predstavuje v konečnom dôsledku len sofistikovanejšiu formu nekalého postupu dodávateľa.“ Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil predmetnú zmluvnú podmienku, t.j. rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z rovnakých dôvodov súd

vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, keď súd nenamieta, že zo samotnej právnej úpravy vyplýva možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru aj dohodou o zrážkach zo mzdy, avšak s poukazom na skutočnosti zistené pri preskúmaní obsahu zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto sa vzťahuje na zabezpečenie pohľadávok žalovaného voči žalobkyni, tvorených samotnými revolvingovými úvermi, ako aj príslušenstvami týchto úverov (keď tak, ako to bolo aj v prejednávanom spore, nie všetky uplatňované nároky sú súladné so spotrebiteľským právom, resp. hmotným právom všeobecne). Takto formulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy jednoznačne za daných okolností spôsobuje nerovnováhu vo vzájomnom postavení žalobkyne a žalovaného, keď oprávňuje žalovaného vykonať zrážky zo mzdy aj na plnenia, ktoré svojím obsahom sú alebo môžu byť v rozpore so spotrebiteľským právom a dodávateľ finančnej služby (v súdenej veci žalovaný) sa môže domôcť uspokojenia svojich peňažných nárokov (vrátane ďalších, s tým súvisiacich plnení) bez toho, aby boli tieto zmluvné plnenia podrobené preskúmaniu zo strany súdu. Bez ohľadu na uvedené súd upriamuje opätovne pozornosť na okolnosti uzatvárania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, keď pravdivosť výpovede žalobkyne ohľadne skutočností týkajúcich sa uzatvárania predmetnej zmluvy nepriamo vyplýva aj z uplatnenia ďalšieho dojednania uvedeného v bode 8.1. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, keď uvedené ustanovenie v spojení s bodom 8.6. predmetnej žiadosti predstavuje svojím charakterom rovnakú pascu pre spotrebiteľa, ako postup žalovaného pri údajnom individuálnom dojednaní, tak rozhodcovskej zmluvy, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy. Z predmetného bodu 8.6. totiž rovnako vyplýva, že uzavretie dohody o poskytnutí služby podľa bodu 8.1. žiadosti nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, avšak samotná formulácia predmetného ustanovenia a následne reálny postup žalovaného (uvedená „odplata“ bola zrazená už zo samotnej úverovej istiny vopred, bez ohľadu na to, či žalobkyňa túto službu následne využije, čo vyplynulo tak z výpovede žalobkyne, ako aj z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného) nasvedčuje tomu, že žalovaný dával podpisovať predmetné žiadosti spotrebiteľom kampaňovito, bez bližšieho vysvetlenia dopadov pre spotrebiteľov. Súd si nevie predstaviť situáciu, kedy by spotrebiteľ sám a dobrovoľne, a to po náležitom poučení zo strany žalovaného sa zaviazal na platenie odplaty na plnenie ešte predtým (tzv. preddavkovo), ako by chcel službu reálne využiť. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku aj dojednanie uvedené v ust. bodu 8.1. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 14.1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. č. zmluvy (VS:) 8500047319, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne v celom rozsahu. Primárne v súvislosti s neprijateľnosťou uvedenej zmluvnej podmienky súd poukazuje na to, že žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaný v uvedenom zmluvnom dojednaní stanovil výšku úroku z omeškania vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 23,725 % ročne, keď z príloh žaloby, a to konkrétne zo zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., číslo zmluvy (VS:) 8500047319 verzia platná 01.02.2014 jednoznačne vyplýva znenie tohto ustanovenia. Pokiaľ žalovaný namietal znenie tohto ustanovenia a súdu predložil zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI Credit Slovakia, s.r.o., verzia platná február 2014, v ktorých v čl. 14.1. je stanovená pre prípad omeškania zmluvná pokuta vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 14,6 % ročne, súd konštatuje, že zo žalovaným predložených zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere nevyplýva, že by tieto zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere boli súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500047319, keď práve naopak, táto skutočnosť však jednoznačne vyplýva zo zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere predloženými žalobkyňou. Z uvedeného dôvodu súd potom vychádzal zo znenia všeobecných zmluvných podmienok predložených žalobkyňou, a to že v dojednaní týchto podmienok v čl. 14.1. bola dojednaná výška zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 23,725 % ročne. Uvedená výška zmluvnej pokuty (a to tak vo výške 14,6 % ročne, resp. 23,725 % ročne) je v rozpore s ustanovením § 3a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keď zákonná výška úrokov z omeškania ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere predstavovala výšku 5,25 % ročne a potom 3-násobok zákonného úroku z omeškania predstavoval výšku 15,75 % ročne. Výška sankcií však rozhodne prevyšovala túto hodnotu, keď za sankcie v zmysle § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. sa za sankcie považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Výška sankcie za omeškanie žalobkyne v prejednávanom spore potom predstavovala súčet zákonného úroku z omeškania, t.j. 5,25 % ročne a výšky zmluvnej pokuty vo výške 23,725 % ročne, čo rozhodne prevyšuje maximálnu prípustnú výšku

sankcií za omeškanie, ktorá v uvedenej veci predstavovala 15,75 % ročne. Bez ohľadu na uvedené súd poukazuje na to, že zmluvné dojednania (či už sú integrálnou súčasťou zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpísal alebo súčasť zmluvy, na ktorú sa zmluva odkazuje) majú slúžiť na to, aby nebolo v každej zmluve potrebné uvádzať údaje technického obsahovo rozsiahleho charakteru, nemajú slúžiť na to, aby zakryli pre spotrebiteľa nevýhodné dojednania. V uvedenej veci vzhľadom na štruktúru zmluvných podmienok k zmluve o revolvingovom úvere veľkosť písma, ako aj rozsiahlosť zmluvného dojednania o sankciách, keď žalovanému nič nebránilo, aby vzhľadom na rozsah tohto zmluvného dojednania toto uviedol priamo v zmluve o revolvingovom úvere, sa žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy nesprával poctivo, a preto pri už vyššie uvedených dôvodoch nemožno poskytnúť ochranu nárokom, ktoré si stanovil v predmetných zmluvných podmienkach. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil predmetné zmluvné dojednanie pre jeho neprijateľnosť, za neplatné.

11. Pokiaľ sa však žalobkyňa domáhala určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014 je z dôvodu, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., bezúročný a bez poplatkov, súd žalobu v tejto časti zamietol, keď dospel k záveru, že v uvedenom prípade nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, keď vyslovenie záveru, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je bez úrokov a bez poplatkov možno iba v prípade, ak by predmetná zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere bola platná. Podľa názoru súdu však v uvedenej veci nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. Pri posúdení tejto otázky súd aplikoval úpravu § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcu sa procesu uzatvárania zmlúv, keď predmetná úprava má povahu kogentnej normy, od ktorej sa nemožno zmluvne odchýliť. Súd upriamuje pozornosť na to, že podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. V zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Taktiež súd poukazuje na § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka prvá veta, podľa ktorého včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Zmluva je následne uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť (§ 44 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Rozhodným pre posúdenie platnosti uzavretia predmetnej zmluvy je ustanovenie § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prijatím návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. V súvislosti s uzatváranou zmluvou o revolvingovom úvere, súd opätovne poukazuje na to, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keď táto zmluva musí obsahovať všetky náležitosti prezumované zákonom č. 129/2010 Z.z.. Z uvedeného potom vyplýva, že všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy mal obsahovať už samotný návrh na uzavretie zmluvy. Tento návrh však rozhodne neobsahuje údaj uvedený v § 9 ods. 2 písm. f), t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k), t.j. termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom samotná akceptácia predmetného návrhu na uzavretie zmluvy (t.j. oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 30.04.2014 už tieto údaje obsahuje). Z uvedeného možno potom vyvodiť, že žalovaný neakceptoval návrh žalobkyne úplne tak, ako bol predložený, a tento návrh doplnil o ďalšie údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, čo podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy a súčasne za nový návrh. Tento návrh zo strany žalobkyne však už nebol právom predpísaným spôsobom akceptovaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zo správania samotnej žalobkyne potom, ako došlo zo strany žalovaného k vypracovaniu nového návrhu (t.j. k schváleniu predmetného úveru) by bolo možné vyvodiť, že predmetný „protinávrh“, resp. nový návrh zo strany žalovaného, či už ústne alebo konkludentne akceptovala, keď prijala a spotrebovala plnenie, ktoré jej bolo poskytnuté na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, avšak tento akcept rozhodne nevykonala predpísanou formou, keď v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy musela mať zmluva o spotrebiteľskom úvere obligatórne písomnú formu, pričom podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o neplatnosť absolútnu. Keďže potom zo strany žalobkyne už následne nedošlo k písomnému prijatiu návrhu, zmluva je pre nedostatok písomnej formy absolútne neplatným právnym úkonom.

12. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd sa ex offo zaoberal aj otázkou výšky dojednaného úroku, prípadne RPMN. Ak jedna z týchto položiek v súlade so zákonom neznamená, a to bez ďalšieho, že aj druhá menovaná položka je v súlade so zákonom. Zjavne boli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnuté úroky vo výške 70,02 % ročne (úrok za poskytnutý úver), resp. 76,21 % ročne (úrok za revolving). Poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 3Co 151/2013 zo dňa 25.09.2013 vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac, ako 100 % oproti priemeru bankám. Musia sa zohľadniť aj osobitnosti prípadu. Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, keď sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú cenu porovnateľných úveroch poskytovaných bankami, a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť a ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Poskytovanie úveru je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok. Priemerná výška úrokov pri spotrebiteľských úveroch v apríli 2014 predstavovala výšku 10,59 % ročne. Súd súčasne poukazuje na to, že výška zmluvných úrokov, prípadne aj odplaty musí byť posudzovaná indviduálne a poskytovateľ finančnej služby musí náležite odôvodniť a preukázať dôvody, pre ktoré poskytol finančnú službu spotrebiteľovi za zmluvný úrok niekoľkonásobne vyšší ako boli priemerné úrokové sadzby z úverov poskytovaných bankami, prípadne aj nebankovými subjektmi v rovnakom období. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015 podľa ktorého, nielen ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ale aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Medzi tieto ustanovenia je potrebné zaradiť i § 39 Občianskeho zákonníka podľa ktorého každý právny úkon (t.j. aj zmluva o úvere) na to, aby bol platný, musí spĺňať požiadavku súladu s dobrými mravmi. Zmluvné úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov, teda nepochybne podliehajú súdnej kontrole v tom zmysle, či sú v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. Občiansky zákonník ani iný právny predpis neobsahujú legálnu definíciu pojmu „dobré mravy“, právna teória a ustálená súdna prax pod týmto pojmom rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní (viď rozsudok Krajského súdu v Žiline, č.k. 8Co/596/2014-76 zo dňa 23.02.2015). Z vykonaného dokazovania v súdenej veci vyplýva, že žalovaný pri poskytnutí úveru, ktorý bol reálne vyplatená iba vo výške 1.001,83 eur požadoval od žalobkyne vrátenie úverovej istiny a úroku za celú dobu čerpania úveru vo výške 2.632,98 eur, pričom táto odplata s poukazom na dobu splácania úveru, t.j. 42 mesiacov nepochybne presahuje rozumnú a primeranú mieru zisku žalovaného ako podnikateľa. Z uvedeného dôvodu súd popri vyššie uvedenom dôvode neplatnosti predmetnej zmluvy pre nedostatok písomnej formy má za to, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi. Navyše súd poukazuje aj na to, že v konaní bolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že ona síce požiadala o poskytnutie úveru vo výške 1.170,-eur, avšak v skutočnosti bola poukázaná iba suma 1.001,83 eur, tzn. že jej vopred bola žalovaným strhnutá čiastka 168,17 eur, pričom sa jednalo o sumu, ktorá je uvedená v zmluve o revolvingovom úvere v odseku 8.1. ako odplata žalobkyne za povolenie odkladu splátok, pričom takýto postup je neprijateľný a podľa názoru taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd potom nemohol vyhovieť žalobe v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere je bez úrokov a bez poplatkov.

13. O trovách konania a trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že žalobkyni, ktorá mala v spore prevažný úspech (žalobkyňa mala v spore úspech v časti určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500047319 zo dňa 30.0.2014 v časti určenia, že ustanovenie čl. 8 bod 8.1 Dohoda o poskytovaní služieb zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014 v časti, že ustanovenie čl. 14 bod 14.1 sankcie VOP zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014 a rozhodcovská zmluva č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné, a žalovaný má v spore úspech v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, t.j. v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že úver vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500047319 zo dňa 30.04.2014 je bez úrokov a bez poplatkov) náhradu trov konania nepriznal napriek tomu, že žalobkyňa mala v spore prevažný úspech z dôvodu, že žalobkyňa si náhradu trov konania a trov konania o neodkladnom opatrení neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.