Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/426/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej, v spore žalobcu Dopravný podnik Bratislava, a.s., Bratislava, Olejkárska 1, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, Bratislava, ul. Nám. M. Benku 9-C1, proti žalovanému Š. G., J.. XX.X.XXXX, J.. G. L. H. XX, t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 70,70 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 7C/68/2015-39 z 9.3.2016 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eur a zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu 16,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. O trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., s tým, že úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súd SR vo veci 4Mcdo21/2009 , ktorý uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je podľa § 142 ods.1 O.s.p. povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore, že účelnosť je vlastnosť procesu v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze, že je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania , pretože každý úkon, alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne. Súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 €. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Konštatoval, že právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené, že merítkom účelnosti uvedený §142 ods.1 O.s.p. je nevyhnutné pomenovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli a teda aj náklady vynaložené v súvislosti s jeho zastúpeným advokátom. Náklady zastúpenia žalobcu advokátom považoval za neúčelne po zistení, že sa jednalo o vec (ohľadne tzv. hmotného) typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom uplatňovanie týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa mení iba identifikačné údaje žalovanej strany,

čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Poukázal na to, že vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti, že ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá. Uviedol, že žalobca a právny zástupca sú si uvedených okolností vedomí, a pretože aj keď súd vo veci nariadil pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastňujú, vychádzajúc z toho, že súd sa pravdepodobnosťou hraničiacou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu. K rovnakému záveru , k akému dospel súd aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p. , dospel aj za použitia § 150 ods. 2 O.s.p. Neprimeranosťou trov voči pohľadávke podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky I.Us988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať hoci bol účastník vo veci samej úspešný. V tejto súvislosti súd zároveň poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach. 6 Co /443 /2014 z 29. 5. 2015.

3. Voči výroku rozsudku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd nesprávne aplikoval § 150 ods. 2 O.s.p.

4. Uviedol, že sa domnieva, že súd nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných žalobcom v žalobe vo veci samej. Citujúc znenie § 150 ods. 1 a 2 O.s.p. poukázal na to, že § 150 je ustanovením, ktoré umožňuje súdu iba vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak nemali právo na náhradu trov konania, túto náhradu úplne alebo sčasti nepriznať. Poukázal na to, že treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania, nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trov konania a že je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Zdôraznil vo vzťahu k § 150 ods. 2 O.s.p., že neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch (drobných sporoch podľa § 200e O.s.p.) voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax a na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave 7Co 32/2009 a 7Co 64/2009. Zdôraznil, že súd nesprávne použil § 150 ods. 2 O.s.p. aj z dôvodu, že zákon nedefinuje pojem neprimerané, že uvedené ustanovenie nevymenúva explicítne prípady, v ktorých je možné trovy konania nepriznať alebo znížiť a že preto je potrebné vykonať jeho obsah v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 384/2008 Z.z. ( ďalej zmena O.s.p.). Poukázal na dôvodovú správu k O.s.p., že súd môže pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané, že v týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako je samotná výška pohľadávky. Vytýkal súdu, že sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania a trov právneho zastúpenia istiny. Dodal, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné chápať ako minimálne 2-násobne vyššiu sumu, ako je výška samotnej istiny, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Vytýkal súdu nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov tohto rozhodnutia a že súd mal rozhodnúť o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať mu ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatňovaných trov konania. Ďalej uviedol, že zníženie trov je v danom prípade odporujúce dobrým mravom a považuje ho za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli. Žiadal rozsudok v časti rozhodnutia o trovách konania zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zast. vo výške 89,96 eur a zároveň žiadal zaviazať žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania 20,26 eur.

5. Rozsudok okrem výroku o trovách konania odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C. s. p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C. s. p. a rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa §387 ods. 1 C. s. p., lebo je vecne správny a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

7. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, to znamená z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom právneho posúdenia veci.

9. Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až § 150 O.s.p. účinných do 1.7.2016 upravil pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 O.s.p. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení je treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

10. Protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v nesplnení povinnosti v hodnote 0,70 € bolo teda sankcionované zákonom predvídanou a prepravným poriadkom - tarifou - konkretizovanou sankciou v podobe prirážky k cestovnému, a to vo výške, ktorá mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorú žalovaný nezaplatil na cestovnom.

11. S ohľadom na generálnu a špeciálnu prevenciu (však) možno i túto čiastku považovať ešte za primeranú.

12. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že náhrada trov konania, o ktorej súd rozhoduje podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ako aj podľa § 150 ods. 2 O.s.p., nemá smerovať k ďalšiemu „potrestaniu“ neúspešného účastníka, ale jedine k tomu, aby strana (účastník), ktorá bola úspešná v konaní, mala kompenzované náklady, ktoré boli potrebné k účelnému uplatneniu (alebo bráneniu) práva.

13. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie (s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje), odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku treba doplniť, že podľa dôvodovej správy k § 150 O. s. p. v Nariadení EP a Rady (ES) č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa drobnými vecami, v ktorých sú trovy proti pohľadávke neprimerané rozumejú spravidla právne veci s nízkou hodnotou sporu, najčastejšie sankcie za cestovanie bez platného cestovného lístka (ako je to aj v prejednávanej veci), že v týchto veciach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, pričom cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta a spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé (napr. nariadenie o tzv. drobných

veciach uvažuje s nepriznaním trov konania, pokiaľ sú neprimerané proti pohľadávke vo veciach do 2000 €).

15. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom ide aj o drobný spor v zmysle § 200ea O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a žalobcom požadované trovy vo výške 89,96 euro sú neprimerané voči pohľadávke vo výške 70,70 eur, keď dosahujú výšku, resp. presahujú výšku samotnej istiny bez príslušenstva, boli splnené podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

16. V prejednávanej veci súd správne uplatnil a vyložil moderačné právo, keď priznal žalobcovi náhradu trov konania, iba za zaplatený súdny poplatok.

17. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 253 ods. 1 C. s. p.

19. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

20. Výsledok hlasovania : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .