Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-125-2016.pdf
PDF · 183.23 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/125/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX Q., právne zastúpeného JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, so sídlom M. XXX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie 3.808,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-218 zo dňa 19. februára 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-246 zo dňa 27. júna 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-242 zo dňa 16. júna 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-218 zo dňa 19. februára 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-246 zo dňa 27. júna 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-242 zo dňa 16. júna 2016 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 2.827,86 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného: JUDr. Radko Petruňo, advokátska kancelária ABELOVSKÝ-PETRUŇO, so sídlom Zvolen, Tehelná 189, číslo účtu IBAN: L XXXX XXXX XXXX 7364 XXXX, BIC: J., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 788, ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb.(ďalej aj len „ OZ"), § 796 ods. 1 OZ, § 797 ods. 1, 2 OZ okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 09.01.2013 žiadala, aby okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 7.616,15 Eur s úrokom z omeškania s odôvodnením, že dňa 09.12.2010 nastala poistná udalosť, ktorá bola riadne oznámená a zaevidovaná pod číslom 2090053789. Žalovaný škodu vyhodnotil ako totálnu. Odmietol vyplatiť poistné plnenie i napriek tomu, že so žalobkyňou uzavrel dňa 29.4.2010 havarijnú poistku na osobné motorové vozidlo zn. KIA Soul KNAJT811AA7156965. Žalobkyňa riadne plnila svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy.
3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 1Cb/29/2013-151 zo dňa 08.08.2014, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie a odvolací súd uznesením sp. zn. 14Cob/316/2014 zo dňa 28.4.2015 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil na nové konanie. Okresný súd opätovne vypočul účastníkov konania, poučil podľa § 120 ods. 4 OSP a vyžiadal od žalobcu Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08.
4. Žalobkyňa po späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie sumy 3 808,15 Eur s príslušenstvom, v ktorej časti okresný súd konanie zastavil uznesením č. k. 1Cb/29/2013-79 zo dňa 09.12.2013 sa domáhala zaplatenia sumy 3.808,08 Eur s príslušenstvom. Poukázala na uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným č. 6890044181, ktorou bolo poistené vozidlo KIA Soul, VIN KNAJT811AA7156965 s 5 % spoluúčasťou, dojednanou poistnou sumou 12.590 Eur a pre poistenie sa vzťahovali ustanovenia OZ a všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08.
5. Z vyjadrenia žalobkyne, žalovaného, svedkov a listín, ktoré sú súčasťou spisu, zo spisu Okresného riaditeľstva PZ Dopravný inšpektorát Dolný Kubín ORP-P-752/DI-DK-2010 okresný „súd zistil, že dňa 09.12.2010 o 19.45 hod. došlo na ceste I/78 v km 18,750 medzi obcami Ťapešovo a Vavrečka k dopravnej nehode zrážkou motorového vozidla zn. KIA Soul EČ: NO-787BE a motorového vozidla zn. Škoda Superb MPZ: CZ EČ 3T32932. Navrhovateľka oznámila škodovú udalosť, ktorú odporca zaevidoval pod číslom 2090053789 a listom zo dňa 16.12.2010 vyžiadal od navrhovateľky potrebné listiny za účelom pokračovania v šetrení udalosti. Odporca dňa 17.01.2011 navrhovateľke oznámil, že náklady na opravu vozidla presiahli 85 % všeobecnej hodnoty vozidla, preto v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08 (ďalej len VPP), článok XI, plnenie poisťovateľa bod 5, sa táto škoda považuje za škodu totálnu a bude vybavená podľa bodu XI, bod 6 VPP, podľa ktorého poisťovateľ poskytne všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov a dojednanú spoluúčasť. Následne odporca listom zo dňa 21.2.2012 oznámil navrhovateľke ukončenie likvidácie škodovej udalosti ako i to, že škodová udalosť sa odkladá bez poskytnutia poisteného plnenia, pretože ani šetrením polície sa nepodarilo preukázať a ustáliť osobu, ktorá v čase vzniku dopravnej nehody viedla poistené motorové vozidlo a z toho vyplýva, že ani nebolo preukázané, či táto osoba bola v čase vzniku dopravnej nehody držiteľom platného vodičského oprávnenia na vedenie príslušného motorového vozidla. Poukázal na výluky z poistenia v zmysle VPP, článok V, bod 3, podľa ktorého poisťovateľ neposkytne plnenie ak vodič poisteného vozidla v čase škodovej udalosti nemal predpísané príslušné vodičské oprávnenie, mal zadržaný vodičský preukaz, alebo mal uložený zákaz viesť motorové vozidlo."
6. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že „Podľa článku XI, bodu 15 Všeobecných poistných podmienok VPP HAV 08, poisťovateľ má právo znížiť poistné plnenie, ak došlo k vzniku poistnej udalosti pri riadení poisteného vozidla, ktoré vodič viedol pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok alebo ak vodič nezotrval na mieste nehody, alebo odmietol podrobiť sa dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu na určenie či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou."
7. Z listín - z poistnej zmluvy číslo 6890044181, z oznámenia škody z poistenia motorových vozidiel, z oznámení žalovaného žalobkyni o výsledku šetrenia škodovej udalosti, zo spisu č. p. ORP-P-/DI- DK-2010 bolo nesporne preukázané, že motorové vozidlo KIA Soul, VIN KNAJT811AA715965 bolo poistené od 29.4.2010 od 00:00 hod. do 01.05.2012, na poistnú sumu 12.590 Eur, pre ktoré poistenie okrem ustanovení Občianskeho zákonníka platili Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08. Poistnou zmluvou bola dojednaná 5% spoluúčasť. Žalobkyňa vyplnením tlačiva o oznámení škody z poistenia motorových vozidiel dňa 22.12.2010 oznámila, že vozidlo v čase vzniku škodovej udalosti dňa 9.12.2010 viedol T. V.. Zo spisu č. p. ORP-P-/DI-DK-2010 okresný súd zistil, že Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát v Dolnom Kubíne dňa 9.11.2011 rozhodol o uložení veci týkajúcej sa dopravnej nehody zo dňa 9.12.2010 v čase 19:45 hod., ku ktorej došlo na ceste I/78 v km 18,750 medzi obcami Ťapešovo a Vavrečka a to tak, že doposiaľ nezistený vodič osobného motorového vozidla zn. Kia Soul EČ NO-787BE, keď sa nachádzal v rovnom úseku cesty za križovatkou na Námestovo, tak z presne nezistených príčin prešiel s vozidlom do protismeru a došlo k zrážke s oproti idúcim osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Superb MPZ CZ EČ 3T32932, ktoré v tom čase viedol C. S.. K zraneniu osôb nedošlo a u vodiča motorového vozidla Škoda Superb nebol zistený alkohol. Vo vozidle Kia Soul sa nachádzal T. V., ktorý sa odmietol podrobiť dychovej skúške s tým, že vozidlo neriadil. Z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že priestupok spáchala konkrétna osoba, bola vec podľa § 60 ods. 3 písm. b) zák. č. 372/90 Z. z. odložená.
8. Okresný „súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil, že motorové vozidlo v deň nehody viedol manžel navrhovateľky z obce Babin do Námestova. Pri ceste späť nastala poistná udalosť - dopravná nehoda. Manžel navrhovateľky tvrdil, že vozidlo neviedol, že meno vodiča nepozná. Žiaden dôkaz o tom, kto motorové vozidlo viedol nepredložil, pritom svedkovia, ktorí boli v priebehu
jednej minúty pri havarovanom osobnom motorovom vozidle, nevideli z vozidla vychádzať žiadnu inú osobu len manžela navrhovateľky, ktorý vychádzal zadnými dverami. Svedkovia potvrdili, že sa manžel navrhovateľky javil ako pod vplyvom alkoholu a on sám potvrdil, že bol v bare, kde pil. V čase nehody bol sneh, v ktorom podľa výpovedi svedkov bolo dobre vidieť stopy po šmyku vozidla, takže by bolo dobre vidieť aj stopy odchádzajúcej osoby. Svedkovia však žiadne stopy nevideli a v okolí nehody hľadali vodiča, pretože osoba - manžel navrhovateľky tvrdil, že tam vodič bol." Žalobkyňa v hlásení škodovej udalosti zo dňa 22.12.2010 uviedla, že osobou, ktorá motorové vozidlo viedla bol T. V., jej manžel, ktorému odovzdala kľúče od motorového vozidla. Svedok T. V. v podaní vysvetlenia k dopravnej nehode dňa 10.12.2010 o 1:30 hod. sa k nehode odmietol vyjadriť a odmietol čokoľvek podpísať. Až dňa 01.02.2011, t. j. potom ako žalobyňa už v hlásení o škodovej „udalosti ho označila za vodiča, pri podaní vysvetlenia si spomenul na všetky podrobnosti nehody i na to, že vozidlo požičal R. J., ktorý ho viedol v čase nehody, ktorý však z miesta nehody odišiel. R. J. zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred podaním hlásenia o škodovej udalosti navrhovateľkou. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka uviedla meno vodiča svojho manžela po takmer dvoch týždňoch od vzniku škodovej udalosti, kedy už bola oboznámená so všetkými okolnosťami jej vzniku i s tým, kto motorové vozidlo v čase nehody šoféroval."
9. Okresný „Súd vychádzajúc zo všetkých dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľkou uvedené údaje v hlásení o dopravnej nehody o osobe vodiča sú správne. U vodiča nebolo možné overiť, či je alebo nie je pod vplyvom alkoholu, pretože sa odmietol podrobiť skúške na zistenie, či nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok. Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že nie je limitovaný výškou krátenia poisteného plnenia a nezistil dôvod na zníženie poistného plnenia inak, ako ho znížil odporca, teda na nulu."
10. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému účastníkovi priznal ich náhradu vo výške „2 827,86 Eur, ktorých výšku vyčíslil podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len vyhláška) za úkony prevzatie a príprava dňa 27.5.2013, odpor proti platobnému rozkazu dňa 5.6.2013, účasť na pojednávaní dňa 9.12.2014 vo výške 237,34 Eur za jeden úkon vypočítanej podľa § 10, ods. 2 vyhlášky z hodnoty sporu 7 616,15 Eur + režijný paušál ku každému úkonu podľa § 16, ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 Eur. Odmena právneho zástupcu za účasť na pojednávaní dňa 30.6.2014, 8.8.2014, 8.1.2016, 19.2.2016 a vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky vypočítaná z predmetu sporu 3 808,08 Eur vo výške 141,09 Eur (predmet sporu znížená o 50% po zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 3 808,80 Eur po späťvzatí návrhu) + režijný paušál za každý úkon vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 Eur a v roku 2016 vo výške 8,58 Eur. Nepriznal odmenu za úkon zo dňa 18.12.2013 písomné podanie - predloženie dôkazov, pretože ide o nehospodárny úkon. Návrh dôkazov mohol byť predložený spolu s podaným odporom proti platobnému rozkazu." „Cestovné a náhrada za stratu času podľa § 15 a 17 vyhlášky a zák. č 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, § 1, písm. b/ opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, za cestu vykonanú dňa 9.12.2013 na trase Zvolen - Námestovo a späť 240 km osobným motorovým vozidlom Škoda FABIA EČ ZV 151 BL vo výške 171,48 Eur (240 km x 0,183 koeficient opotrebenia motorového vozidla na 1 km =43,92 Eur + 240 x 1,46 Eur/liter pohonných hmôt/ 100 x 6,7 priemerná spotreba pohonných hmôt na 100 km = 23,48 Eur + 8 polhodín straty času x 13,01 = 104,08), za cestu vykonanú dňa 30.6.2014 vo výške 175,56 Eur (240 km x 0,183 koeficient opotrebenia motorového vozidla na 1 km = 43,92 Eur + 240 x 1,52 Eur/liter pohonných hmôt/100 x 6,7 priemerná spotreba pohonných hmôt na 100 km = 24.44 Eur + 8 polhodín straty času x 13,40 = 107,20 Eur), za cestu vykonanú dňa 8.8.2014 vo výške 175,08 Eur (240 km x 0,183 koeficient opotrebenia motorového vozidla na 1 km = 43,92 Eur + 240 x 1,49 Eur/liter pohonných hmôt/ 100 x 6,7 priemerná spotreba pohonných hmôt na 100 km = 23,96 Eur + 8 polhodín straty času x 13,40 = 107,20 Eur), za cestu vykonanú dňa 8.1.2016 vo výške 177,29 Eur (240 km x 0,183 koeficient opotrebenia motorového vozidla na 1 km = 43,92 Eur + 240 x 1,18 Eur/liter pohonných hmôt/ 100 x 6,7 priemerná spotreba pohonných hmôt na 100 km = 18,97 Eur + 8 polhodín straty času x 14,30 = 114,40 Eur), za cestu vykonanú dňa 19.2.2016 vo výške 175,08 Eur (240 km x 0,183 koeficient opotrebenia motorového vozidla na 1 km = 43,92 Eur + 240 x 1,12 Eur/liter pohonných hmôt/ 100 x 6,7 priemerná spotreba pohonných hmôt na 100 km = 18,01Eur + 8 polhodín straty času x 14,30 = 114,40 Eur)."
11. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.
12. Žalobkyňa proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie, s tým, že uviedla, že „Jedná sa o v poradí druhý rozsudok v predmetnej veci, kedy predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. lCb/29/2013 zo dňa 08.08.2014 (v ďalšom len „predchádzajúci Rozsudok" bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline 14Cb/316/2014 z 28.04.2015 (v ďalšom len „Uznesenie") a to z dôvodu, že nemohol byť vykonaný prieskum dôvodov, ktoré viedli prvostupňový súd k jeho záverom a tiež z dôvodu, že bolo rozhodnuté predčasne v situácii, pričom sa súd nevysporiadal s dôvodmi navrhovateľkou uplatnených nárokov." Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. lCb/29/2013 zo dňa 19. februára 2016 namietala z dôvodu v § 205 ods. 2 písm. d) OSP. Okresný súd vykonal v zmysle Uznesenia opätovné pojednávanie, pričom prijal opätovne zhodný skutkový záver ako v predchádzajúcom Rozsudku, a to že T. V. bol vodičom poisteného motorového vozidla v čase vzniku škodovej udalosti, a že tým, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške naplnil dôvod na nepriznanie náhrady škodovej udalosti v zmysle článku XI. bodu 15 VPP HAV08 poistných podmienok žalovanej poisťovne. Okresný súd prijal zhodný skutkový záver, ako v predchádzajúcom Rozsudku, v ktorom bolo uvedené: „Dokazovaním bolo zistené, že iná osoba ako T. V. v motorovom vodidle, ktorého náhradu škody uplatňovala navrhovateľka, sa nenachádzal.", pričom v Rozsudku je tento skutkový záver uvedený ako: „Súd vychádzajúc zo všetkých dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľkou uvedené údaje o hlásení o dopravnej nehody o osobe vodiča sú správne. U vodiča nebolo možné overiť, či je, alebo nie je pod vplyvom alkoholu, pretože sa odmietol podrobiť skúške na zistenie, či nie je pod vplyvom alkoholu, alebo iných omamných látok." Z tohto nového hodnotenia, nebolo možné podľa žalobcu „zistiť, čo sú všetky dôkazy, a tiež ako sa súd vysporiadal so skutočnosťou, že nikto nevedel uviesť vodiča vozidla, T. V. preukázateľne vystupoval zo zadných dverí a samotná navrhovateľka v konaní na súde opakovane uviedla, že bola prinútená uviesť osobu vodiča do hlásenia o škodovej udalosti na pobočke poisťovne, pretože jej bolo povedané, že ak ju neuvedie, nebude jej podanie prevzaté. Za daného stavu nemožno hovoriť o tom, že sa v konaní preukázalo, že vodičom bol T. V., a to aj po zohľadnení argumentácie navrhovateľky, ktorú táto uviedla v predchádzajúcom odvolaní ako aj v samotnom konaní, že existuje reálna možnosť skutkového deja, pri ktorom vodič vozidla mohol bezprostredne po nehode ujsť z miesta nehody, a tento vodič nebol T. V.." Okresný súd postavil svoje, podľa žalobkyne, nesprávne skutkové zistenie na oznámení žalobkyne, v ktorom uviedla do hlásenia poistnej udalosti, že vodičom bol T. V., pričom však žalobkyňa v konaní na okresnom súde opakovane uviedla, že nebola prítomná pri nehode, nevedela sa vyjadriť k tomu, kto vozidlo viedol, a osobu T. V. uviedla z dôvodu, že na ňu bol pri vypisovaní oznámenia v poisťovni vyvíjaný nátlak, že pokiaľ neuvedie osobu vodiča vozidla, nebude jej oznámenie škodovej udalosti prijaté a zároveň podľa jej vedomia bol T. V. vodičom pri odchode z domu, pričom žalobkyňa nemohla vedieť, kto bol vodičom v čase vzniku nehody. „Súd zrejme (z odôvodnenia to nie je zrejmé) postavil svoje vyššie uvedené nesprávne skutkové zistenie aj na výpovedi svedka (nie je možné zistiť ktorého), ktorý mal vidieť priebeh nehody v jej závere, ktorý mal jednoznačne vylúčiť možnosť, že by vo vozidle bola iná osoba ako T. V.. Pokiaľ tým súd myslel svedka I., ktorý zastavil po cca 50 metroch ako bol svedkom nehody a následne pribehol k vozidlu, je potrebné poukázať, že sa jedná o zistenie, ktoré je potrebné podrobiť dôkladnému hodnoteniu dôkazov spolu s ostatnými dôkazmi v zmysle § 132 Osp. Pokiaľ by súd starostlivo zvažoval všetky súvislosti, určite by sa zaoberal vyhodnotením skutočností, že sa jednalo o škodovú udalosť, ktorá sa stala ako vyplýva zo záznamu o uložení veci OR PZ z 9.10.2011 v čase 19:45 v decembri (štvrtok večer) pričom v čase nehody husto snežilo. Je možné urobiť vysoko pravdepodobný záver o existencii tmy a nízkej viditeľnosti. Určitý čas potrebný na zastavenie, vystúpenie a prebehnutie k vozidlu počas hustého sneženia môže v zimný večer počas hustého sneženia predstavovať relevantný čas, ktorý môže poskytnúť dostatok času osobe vodiča na to aby vystúpila z vozidla a ušla." Záver svedka o skutočnosti, že sa zaboril do snehu asi 4 cm a určite by videl stopy, ktoré by zanechala odchádzajúca osoba (pokiaľ ho súd zobral za smerodajný) bol podľa žalobkyne nesprávny, pretože sa jednalo o nehodu na hlavnej ceste medzi okresnými mestami Dolný Kubín a Námestovo v bežnom večernom čase, kedy minimálne v dráhe vozidla bolo možné vozidlo opustiť bez problémov obidvoma smermi, tak aby sa nezachovali akékoľvek stopy a to jednak smerom na blízku čerpaciu stanicu, alebo do blízke dediny Vasiľovo (obidve vzdialenosti cca 1 km). Predmetnú svedeckú výpoveď, preto podľa žalobkyne nemožno považovať za smerodajnú a založiť na nej následné rozhodnutie v situácii, pretože sa okresný súd nevysporiadal s ostatnými skutkovými zisteniami, ktoré svedčia o opaku, keď svedok S. uviedol, že mu T. V. uviedol po nehode, že vozidlo viedol kamarát, ktorého neidentifikoval, svedok I. uviedol, že v momente, keď dobehol k autu, sa z auta „snažila" vystúpiť osoba T. V., ktorá sa javila, že má vypité, zo zadných dverí, pričom kontrolovali aj okolie. Pokiaľ svedok vypovedal, že od auta nenašli žiadne stopy smerujúce od neho, toto vyjadrenie bolo potrebné vyhodnotiť v kontexte tak, že hľadali stopy „do poľa", na ktorom bola snehová pokrývka, avšak objektívne nemohli hľadať stopy na vozovke, ktorá bola zrejme primerane prejazdná vzhľadom na husté sneženie a bežnú premávku a zrejme tam nemohli byť 4 cm snehu.
Zároveň nemožno skutočnosť, že svedok V. sediaci vo vozidle odmietol identifikovať vodiča na mieste činu, podľa žalobkyne použiť ako relevantnú skutočnosť na preukázanie skutočnosti, že viedol vozidlo. Možno podľa žalobkyne hovoriť o teoretickej možnosti, avšak, pokiaľ mal okresný súd svedka, ktorý tvrdil, že pribehol k vozidlu ihneď, bolo podľa žalobkyne dôležité si uvedomiť, že tento svedok nevidel T. V. viesť vozidlo, nevidel ho vychádzať z vozidla z predných dverí, a nastupovať do zadných dverí, a tento svedok tiež nevidel T. V. preliezať dozadu vozidla, preto nebola svedecká výpoveď kompletná a bolo potrebné ju hodnotiť súhrnne s ostatnými dôkazmi. Rovnako podľa žalobkyne irelevantná, vo vzťahu k nesprávnemu skutkovému zisteniu, bola aj skutočnosť, že T. V. uviedol ako vodiča J. až za 2 mesiace po dopravnej nehode. „Rozhodnutie nemožno zakladať na teoretických a pravdepodobných záveroch. V aktuálnom rozsudku sa už nenachádza ani táto vyššie uvedená úvaha."
13. V odvolaní žalobkyňa namietala, že v konaní nebolo vyvrátené skutkové zistenie, že T. V. v čase nehody nevedel o tom, kto vozidlo šoféroval, pričom následne mohol predmetnú skutočnosť zistiť, resp. si rozpamätať, za stavu, keď sa svedkom javilo, že mal vypité, či pravdepodobne identifikovať nepriamo. Nemožno klásť za vinu žalobkyni, že nevie uviesť, kto viedol vozidlo, ktorú skutočnosť žiadala zohľadniť práve tým, že svoju žalobu upravila počas konania a v súčasnosti sa namiesto 100% poistného plnenia domáha iba 50 % poistného plnenia. Žalobkyňa neporušila žiadne ustanovenia poistnej zmluvy. Poistná zmluva nezakazovala, aby bolo poistené vozidlo zverené do použitia blízkym osobám. Bolo podstatou sporu posúdenie vzťahu žalobkyňa - žalovaný a nie skúmanie osoby T. V.. 14. Osobitne žalobkyňa napadla odvolaním výrok o trovách, pretože bolo potrebné aj v prípade, pokiaľ by sa „preukázala relevancia skutkových zistení o šoférovaní T. V. (ktorých preukázané kategoricky odmietame) prihliadať na skutočnosť, že dôvodom zamietnutia plnenia poisťovne bol odkaz na článok V
- výluky z poistenia, bod 3 - poisťovateľ neposkytne poistné plnenie ak vodič nemal vodičské oprávnenie, t.z. úplne iný dôvod." Tento dôvod založil vznik sporu, v ktorom žalobkyňa žiadala 100% poistného plnenia, pričom žalovaný až dodatočne, po začatí súdneho konania, menil dôvod nepriznania plnenia na čo reagovala žalobkyňa úpravou žalobného petitu. Priznanie trov právneho zastúpenia v sume 2.827,86 Eur žalovanej poisťovni, „ktorá vyvolala spor tým, že poistnú udalosť a priori úplne nesprávne posúdila je nespravodlivé, a okrem iného táto skutočnosť zároveň nepriamo poukazuje na mieru odbornej starostlivosti, ktorej sa u poisťovne dostalo pri posúdení poistnej udalosti navrhovateľky. Samotný dokument žalovaného zamietnutie plnenia a dôvod v ňom uvedený má podľa názoru navrhovateľky zásadný dopad na prípadné priznanie trov súdneho konania, ktoré v takomto prípade nemôžu byť priznané v plnej výške vypočítanej zo sumy pôvodnej istiny. Na uvedenú skutočnosť navrhovateľka opakovane súd upozorňovala, avšak v Rozsudku sa nenachádza vysvetlenie, či súd zvážil predmetnú, z pohľadu navrhovateľky podstatnú, skutočnosť vo vzťahu k trovám konania. Tak ako to uvádza odôvodnenie Rozsudku, článok XI. bod 15 VPP HAV 08 hovorí o „práve znížiť poistné plnenie" nie oprave „neposkytnúť" poistné plnenie, tak ako je to uvedené v článku V. bod. 3 písm. a) VPP HAV 08. na ktoré ustanovenie poukazovalo oznámenie zamietnutia plnenia zo strany žalovanej." Namietala, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko nevysvetľoval, prečo sa okresný súd rozhodol interpretovať „pojem „znížiť" poistné plnenie tak, že fakticky sa jednalo o „nepriznanie" náhrady, a prečo neriešil výšku zníženia poistného plnenia." Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie.
15. Žalovaný proti rozsudku okresného súdu podal do „ časti výroku napadnutého rozsudku, v ktorej súd našej spoločnosti nepriznal náhradu trov konania vo výške 459,80 € ďalej v texte aj („napadnutý výrok")" podľa „§ 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte aj „OSP") odvolanie". Z napadnutého rozsudku vyplývalo, že prvostupňový súd priznal v rámci náhrady trov konania žalovanému cestovné a náhradu za stratu času, okrem iného aj za cestu vykonanú dňa 19.02.2016, a to vo výške 175,08 Eur „(viď str. 7 napadnutého rozsudku), t.j. cestovné a náhradu za stratu času vo výške 1,25 € nižšej, než naša spoločnosť v rámci trov konania uplatnila. Str. 7 napadnutého rozsudku, odsek prvý: „... 240km x 0,183 koeficient opotrebenia motorového vozidla na 1 km = 43,92 Eur + 240 x 1,12 Eur/liter pohonných hmôt/100 x 6,7 priemerná spotreba pohonných hmôt na 100km = 18,01 Eur + 8 polhodín straty času x 14,30 = 114,40 Eur." Nesprávne priznanie nižšieho cestovného a náhrady za stratu času bolo evidentne spôsobené tým, že pri vyhotovení napadnutého rozsudku došlo zo strany prvostupňového súdu podľa žalovaného k sčítacej chybe, (v časti týkajúcej sa priznania cestovného a náhrady % a stratu času % a predmetnú cestu uskutočnenú dňa 19.02.2016), keď namiesto správnej výšky 176,33 Eur, prvostupňový súd zjavne nedopatrením (omylom) uviedol nesprávnu výšku cestovného a náhrady za stratu času vo výške 175,08 Eur. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo podľa žalovaného totiž zrejmé, že prvostupňový súd pri výpočte cestovného
a náhrady za stratu času postupoval správne, čo vyplýva z postupu výpočtu, avšak v konečnom dôsledku uviedol nesprávnu výslednú sumu „43,92 € + 18,01 € + 114,40 € = 176,33 € (nie 175,08 €, ako uvádza prvostupňový súd)." V zmysle § 15 vyhlášky žalovaný v spojení s cestou vykonanou dňa 30.06.2014, uplatnil aj hotové výdavky predstavujúce zaplatené parkovné vo výške 1,50 Eur. O uplatnenom nároku žalovaného však okresný súd zrejme nedopatrením opomenul rozhodnúť, nakoľko žalovanému priznal len uplatnené cestovné vo výške 68,36 Eur a náhradu za stratu času vo výške 107,20 Eur v spojitosti s cestou vykonanou dňa 30.06.2014, no uplatnený nárok na parkovné prvostupňový súd nereflektoval, keďže o ňom vôbec nerozhodoval. Správna výška trov právneho zastúpenia vrátane cestovného, náhrady za stratu času a hotových výdavkov predstavuje spolu sumu 2.831,16 Eur (vrátane DPH).
16. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že v odôvodnení predmetného rozsudku absentovalo konštatovanie okresného súdu, že súčasťou priznanej náhrady trov konania je aj príslušná DPH, napriek tomu, že v celkovej sume trov konania 2.827,86 Eur „priznanej súdom je správne zahrnutá aj 20 % DPH zo sumy 2.356,67 € (odmena + režijný paušál + cestovné + náhrada za stratu času). Pre úplnosť naša spoločnosť dodáva, že pri výpočte DPH zrejme došlo k počítacej chybe, keďže 20% DPH zo sumy 2.356,67 € predstavuje sumu 471,33 €, no súd priznal našej spoločnosti DPH len vo výške 471,19 €, t.j. o 0,14 € menej než našej spoločnosti z titulu DPH patrí. V písomnom podaní našej spoločnosti zo dňa 22.02.2016 označenom ako „Vyčíslenie trov konania", uplatnila naša spoločnosť okrem iného aj nárok na náhradu trov konania vo výške 456.50 €." Suma 456,50 Eur predstavuje zaplatený súdny poplatok za odpor. Prvostupňový súd priznal žalovanému v zmysle § 142 OSP, ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že prvostupňový súd nielen vyššie uvedený nárok žalovanému nepriznal, ale vôbec sa ním nezaoberal, keďže napadnutý rozsudok neobsahoval o tomto nároku ani zmienku. Žalovaný žiadal, aby „odvolací súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 19.02.2016 sp. zn.: 1Cb 29/2013 týkajúci sa náhrady trov konania tak, že zaviaže žalobkyňu k náhrade trov konania vo výške 456.50 € na účet žalovaného, vedený vo VÚB, a.s., číslo účtu IBAN: L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: L., VS: XXXXXXXXXX a k náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 2.831.16 € a to na účet právneho zástupcu našej spoločnosti, vedený v L., a.s., číslo účtu IBAN: L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: J., VS: XXXXXX do 3 /troch/ dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Zároveň naša spoločnosť žiada, aby súd zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania v odvolacom konaní vo výške 29.22 € (1 úkon z hodnoty 459,80 € = 15,77 € odmena + 8,58 € rež. paušál + 4,87 € 20% DPH), a to na účet právneho zástupcu našej spoločnosti, vedený v L., a.s., číslo účtu IBAN: L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: J., VS: XXXXXX, do 3 /slovom: troch/ dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu."
17. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu. Žalobkyňa opätovne opierala prípustnosť odvolania o odvolací dôvod upravený v § 205 ods. 2 písm. d) OSP, tvrdiac, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Konkrétne žalobkyňa namietala skutkový záver okresného súdu, že skutočným vodičom poisteného motorového vozidla bol v čase dopravnej nehody jej manžel T. V.. Žalovaný zdôraznil „absurditu celej situácie, kedy pán T. V., ktorý netrpí žiadnou chorobou, poruchou ani stratou pamäti a u ktorého pri dopravnej nehode nedošlo k žiadnym zraneniam, nevedel označiť meno osoby, ktorej zveril vedenie nového motorového vozidla. So značným časovým odstupom si však už na meno tejto osoby spomenul, a za túto označil osobu po smrti. Aj napriek tomu, že sa pánovi T. V. podarilo rozpamätať na osobu vodiča jeho motorového vozidla na ďalšie (základné) okolnosti (ako napr. odkiaľ v daný večer, keď došlo k dopravnej nehode šiel, kto viedol motorové vodidlo do Námestova, prečo šoféroval ním označený pán J., kde sa s pánom J. stretli, prečo pán V. sedel vzadu, prečo nesedel pán V. na mieste spolujazdca, ako sa dostal pán J. do auta) sa už pán T. V. nerozpamätal. Jediná skutočnosť, ktorú si pán T. V. z predmetného večera kedy došlo k dopravnej nehode pamätá je meno osoby, ktorá predmetné motorové vozidlo viedla a nevedno ako a kedy sa mu ocitla v aute. Za daných okolností sú tvrdenia žalobkyne len ťažko uveriteľné." Predmetný záver o tom, že skutočným vodičom motorového vozidla bol v čase dopravnej nehody pán T. V. mal podľa názoru žalobkyne okresný súd založiť na: „Ad 1) listinnom dôkaze - ohlásení poistnej udalosti žalobkyňou, ktorá v predmetnom ohlásení za vodiča motorového vozidla označila svojho manžela pána T. V.. K uvedenému listinnému dôkazu žalobkyňa uvádza, že jej manžel bol vodičom predmetného motorového vozidla pri odchode z domu a navrhovateľka nemohla vedieť, kto bol vodičom v čase dopravnej nehody. Meno svojho manžela mala, podľa jej tvrdenia, v oznámení uviesť len v dôsledku nátlaku zamestnancov našej spoločnosti, pod hrozbou, že v prípade neuvedenia vodiča motorového vozidla nebude oznámenie škodovej udalosti prijaté. Vyššie uvedené tvrdenia žalobkyne sú neprijateľné. Žalobkyňa je manželkou pána T. V., ktorý
s ňou zdieľa spoločnú domácnosť. Je preto nelogické a neobhájiteľné predpokladať, že v čase, keď žalobkyňa predmetné poistné oznámenie vypĺňala (18 dní po dopravnej nehode!), by žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že by jej manžel počas dňa zveril vedenie jej nového motorového vozidla inej osobe. Zjednodušene povedané, uveriť tvrdeniu žalobkyne. že v čase vypĺňania oznámenia o škode (kedy v kolónke „vodič poisteného vodidla v čase vzniku škodovej udalosti" uviedla svojho manžela T. V.) nevedela, že jej manžel vodičom nebol, možno len ťažko." Pokiaľ žalobkyňa v konaní naznačovala, že nemala vedomosť o tom, kto bol vodičom predmetného motorového vozidla v čase dopravnej nehody (viď strana 3 zápisnice z pojednávania konaného dňa 09.12.2013), potom vyvstala podľa žalovaného otázka, z akého dôvodu žalobkyňa prinajmenšom pri vypĺňaní oznámenia o škode (18 dní po dopravnej nehode) nezisťovala (napr. dopytom na jej manžela), kto predmetné motorové vozidlo v čase predmetnej dopravnej nehody viedol a to za situácie, že údaj o osobe vodiča vozidla v čase dopravnej nehody je tzv. povinným údajom pri vypĺňaní oznámenia. Preto žalobkyňou prezentovaná verzia skutkového stavu veci podľa žalovaného neobstojí. Z výpovedi svedka R. I., z ktorej malo vyplývať, že tento svedok jednoznačne vylúčil, že by sa na mieste dopravnej nehody, resp. v predmetnom motorovom vozidle nachádzala iná osoba ako pán T. V.. Okresný súd neprijal predmetný záver len na základe výpovede svedka R. I. (ako sa mylne domnievala žalobkyňa), ale aj na základe výpovedí „ďalších účastníkov cestnej premávky, ktorí sa na mieste dopravnej nehody nachádzali bezprostredne po dopravnej nehode", a to výpovede C. S. (vypočutý ako svedok na pojednávaní konanom dňa 08.08.2014) a pána F. J. (na pojednávaní konanom dňa 30.06.2014 prečítaný záznam o podaní vysvetlenia, ktorý je súčasťou priestupkového spisu OO PZ Dolný Rubín, ORP-P-752/ DI-DK-2010, s ktorým okresný súd účastníkov oboznámil na predmetnom pojednávaní). Z výpovedí uvedených osôb podľa žalovaného vyplýval záver, že v čase a na mieste dopravnej nehody sa v predmetnom (havarovanom) motorovom vozidle, ani v jeho blízkosti nenachádzali žiadne iné osoby okrem T. V.. Súčasne z nich zreteľne plynie, že sa na mieste dopravnej nehody (bezprostredne po jej vzniku), ani v jeho okolí nenachádzali žiadne stopy (v snehu, ktorý sa na mieste dopravnej nehody a v jeho okolí nachádzal), svedčiace tomu, že sa namieste dopravnej nehody nachádzala iná osoba odlišná od T. V.. resp. že by nejaká osoba miesto dopravnej nehody opustila. Žalobkyňa svoju obranu zakladala na tvrdení, že priami svedkovia dopravnej nehody potrebovali čas na to, aby svoje motorové vozidlá zastavili, vystúpili z nich a prebehli k motorovému vozidlu manžela žalobkyne (t.j. havarovanému motorovému vodidlu), a tento čas mal byť dostatočným časovým priestorom pre vodiča havarovaného motorového vozidla (podľa tvrdení žalobkyne zosnulého pána J.), aby vystúpil a ušiel, pričom pridružené husté sneženie a tma mali zapríčiniť, že svedkovia túto osobu nemohli vidieť. Uvedené tvrdenia žalobkyne neobstoja najmä z dôvodov, že z výpovede svedka I. vyplýva, že tento svoje motorové vozidlo zastavil ešte skôr, ako sa po zrážke zastavilo havarované motorové vozidlo, a to práve z dôvodu, že videl, ako sa havarované motorové vozidlo točí sa ceste. Z uvedeného vyjadrenia svedka I. je zrejmé, že tento venoval svoju pozornosť práve havarovanému motorovému vozidlu, ktoré dôsledne sledoval od momentu jeho vzhliadnutia do momentu jeho zastavenia. Svedok I. sa ďalej vyjadril, že od momentu zastavenia havarovaného motorového vozidla do okamihu, kým sa k tomuto motorovému vozidlu dostal (priblížil), uplynula 1 (jedna) minúta. Svedok I. sa tiež vyjadril, že keby nejaká osoba vystúpila z havarovaného motorového vozidla, situácia na mieste samom by mu umožnila túto osobu vidieť (na tomto mieste žalovaný zdôraznil, že netreba opomenúť fakt, že sa jedná o výpoveď osoby, ktorá sa na mieste dopravnej nehody nachádzala, a teda vie náležite posúdiť situáciu na mieste samom, na rozdiel od žalobkyne, ktorá sa na mieste dopravnej nehody nenachádzala a teda sa môže len domnievať, dedukovať, resp. „domýšľať si" čo sa na mieste dopravnej nehody skutočne odohrávalo). Žalobkyňa spochybňovala záver okresného súdu, že vzhľadom k výraznej snehovej pokrývke by odchádzajúca osoba („utekajúci vodič motorového vodidla") zanechal stopy, tvrdením, že nakoľko došlo k dopravnej nehode na hlavnej ceste medzi mestami Dolný Kubín a Námestovo, mohla odchádzajúca osoba opustiť miesto dopravnej nehody v dráhe motorového vozidla a nezanechať stopy, pričom táto osoba mohla odkráčať na blízku čerpaciu stanicu (smer Námestovo) alebo do blízkej dediny Vasiľovo (smer Ťapešovo). Ani predmetná obrana neobstála, a to hneď z niekoľkých dôvodov: „Po prvé, je nepredstaviteľné (až absurdne), aby osoba, ktorá uteká z miesta dopravnej nehody, utekala v dráhe motorového vozidla, dôkladne dbajúc nato, aby nezanechala žiadnu stopu. Po druhé, je nepochybné (ani žalobkyňa to nepopiera), že v čase dopravnej nehody husto snežilo, čo znamená, že sneh sa ukladal v dráhe motorových vozidiel, čo znamená, že stopy odchádzajúcej osoby by ostávali aj v dráhe vozidla na vozovke. Po tretie, pokiaľ by sa unikajúca osoba pohybovala smerom do dediny Vasiľovo, v dráhe motorových vozidiel po ceste, na to, aby nezanechala stopy, nutne by musela prejsť okolo motorového vozidla svedkov a logicky by ju títo museli registrovať. Rovnako tak je vylúčené, aby sa táto osoba pohybovala v smere na čerpaciu stanicu, (t.j. smer Námestovo), nakoľko týmto smerom pokračoval svedok I. a tento vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že žiadnu
kráčajúcu osobu popri ceste smerom na Námestovo nestretli. Na tomto mieste treba ešte zdôrazniť, že z výpovede tohto svedka zároveň vyplýva, že tento sa na mieste dopravnej nehody nezdržal dlho." Skutkový záver prvostupňového súdu o tom, že predmetné motorové vozidlo viedol v čase dopravnej nehody T. V., spochybňovala žalobkyňa tvrdeniami, podľa ktorých svedok T. V. po nehode druhému účastníkovi nehody údajne uviedol, že vozidlo viedol kamarát, ktorého neidentifikoval. Tento argument žalobkyne je podľa žalovaného zavádzajúci. Svedok C. S. (druhý účastník dopravnej nehody) sa totiž pre okresným súdom nevyjadril v zmysle, že T. V. osobu, ktorá mala údajne viesť motorové vozidlo neidentifikoval. Uvedený svedok totiž uviedol, že T. V. sa bezprostredne po nehode vyjadril v tom zmysle, že „on nevie, ako sa osoba, ktorá viedla motorové vozidlo volá". Pokiaľ sa teda T. V. vyjadril, že nevie, ako sa osoba, ktorá mala viesť motorové vozidlo volá, niet logického dôvodu si myslieť, že T. V. túto osobu poznal. V tejto súvislosti „vyznieva prinajmenšom rozpačito tvrdenie žalobkyne, ktorá konštatuje, že sa jej manžel T. V. na meno tejto osoby dodatočne rozpamätal." O (ne)vierohodnosti tejto časti argumentácie žalobkyne napokon, podľa žalovaného, svedčila aj výrazná disproporcia v skutkových tvrdeniach T. V., ktorý na jednej strane (zápisnica o pojednávaní zo dňa 30.06.2014, str. 3) uvádzal, že pána J. pozná, súčasne žalobkyňa (jeho manželka) potvrdzovala, že sa stretávali, boli vrstovníci, no na druhej strane vo vzťahu k tejto osobe tvrdila, že nevie, ako sa volá. „Tieto skutočnosti teda nutne vedú k záveru, že pokiaľ žalobkyňa popisuje okolnosti predmetnej dopravnej nehody, nehovorí pravdu."
18. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že pokiaľ sa, ako žalobkyňa správne konštatovala, účastníci dopravnej nehody vyjadrili, že kontrolovali okolie miesta dopravnej nehody, „v podstate sa niet čomu diviť, prihliadnuc na fakt, že sa mal manžel žalobkyne pred svedkami - účastníkmi dopravnej nehody vyjadriť, že vodičom havarovaného motorového vozidla bola iná osoba (ktorej meno T. V. podľa jeho vlastného tvrdenia nepozná). Za týchto okolností je potom pochopiteľné, že svedkovia okolie dopravnej nehody skontrolujú, v snahe zistiť, či sa na mieste dopravnej nehody, resp. v jeho okolí táto (iná) osoba nenachádza, či nie je zranená, nepotrebuje pomoc a pod. No fakt, že títo svedkovia okolie miesta dopravnej nehody kontrolovali, neznamená, že ho kontrolovali preto, že sa iná osoba na mieste dopravnej nehody skutočne nachádzala. Fakt, že svedkovia okolie miesta dopravnej nehody kontrolovali, znamená len toľko, že tým reagovali na informáciu (dodatočne zistené, že nepravdivú) T. V., ktorý mal svedkom (zavádzajúco) uviesť, že vozidlo viedla iná, jemu neznáma osoba." V odvolaní žalobkyňa brojila aj proti výroku o trovách prvostupňového rozsudku, tvrdiac, že žalovanému nemali byť trovy konania priznané v plnej výške. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný najprv odmietol poskytnúť poistné plnenie s poukazom na článok V. bod 3 VPP HAV 08, t.j. z dôvodu, že vodič havarovaného vozidla nemal vodičské oprávnenie. Uplatnenie tohto dôvodu odmietnutia poistného plnenia, bolo podľa žalobkyne dôvodom vzniku predmetného sporu. Podstata problému nebola v otázke, z akého dôvodu žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie, ale v otázke, z akého dôvodu žalobkyňa podávala žalobu na súd, ak vedela (musela vedieť), že boli splnené podmienky (ktorých výpočet žalobkyňa ako účastníčka Zmluvy o havarijnom poistení, ktorej súčasťou sú VPP HAV 08 - článok XI, podľa ktorého zníženie poistného plnenia (ktorého rozsah zákon neobmedzuje), konkrétne podmienka, že sa vodič motorového vozidla (jej manžel T. V.) odmietol podrobiť dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu na určenie, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou. Pokiaľ teda žalobkyňa za tejto situácie podávala žalobu domáhajúc sa vyplatenia poistného plnenia a neuspela, pretože okresný súd v rámci dokazovania zistil, že podmienky pre zníženie poistného plnenia splnené boli a súčasne v rámci dokazovania vyvrátil pravdivosť tvrdení žalobkyne, ktorými žalobu odôvodňovala, musela žalobkyňa počítať s tým, že bude ako neúspešný účastník konania povinná znášať jeho trovy. „....V ďalšom žalovaná prvostupňovému súdu vytýka, že podľa jej názoru prvostupňový súd nevysvetľuje, prečo sa rozhodol interpretovať pojem „znížiť" poistné plnenie tak, že sa jedná o„nepriznanie" poistného plnenia a prečo neriešil výšku zníženia poistného plnenia. Ani s uvedeným názorom žalobkyne nemožno súhlasiť. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odkázal v otázke interpretácie pojmu „zníženie" poistného plnenia na argumentáciu našej spoločnosti, podľa ktorej zníženie poisteného plnenia nie je ničím limitované, a teda je možné pojem znížiť interpretovať aj ako úplné odmietnutie poistného plnenia, najmä ak to odôvodňujú okolnosti prejednávanej veci, ako je to v tomto prípade." „Čo sa týka rozsahu krátenia poistného plnenia v zmysle článku XI bod 15 VPP HAV 08, opakovane naša spoločnosť zdôrazňuje, že predmetné ustanovenie našu spoločnosť žiadnym spôsobom nelimituje, t.j. naša spoločnosť je oprávnená krátiť poistné plnenie v rozsahu od 0- 100 %. Naša spoločnosť teda v tom ktorom prípade nie je limitovaná dôvodom, spôsobom ani výškou krátenia poistného plnenia a toto je v celom rozsahu ponechané na vôli našej spoločnosti zohľadňujúc individuálne okolnosti konkrétneho prípadu." V prejednávanej veci sa žalovaný rozhodol poistné plnenie krátiť v rozsahu 100%, berúc do úvahy najmä skutočnosť, že vodičom v čase dopravnej
nehody bol pán T. V., ktorý, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, bol pod vplyvom alkoholu, a ktorý si evidentne v úmysle vyhnúť sa následkom vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu presadol na miesto spolujazdca, a následne sa odmietol podrobiť dychovej skúške. K rozhodnutiu krátiť poistné plnenie v rozsahu 100% pristúpil žalovaný „aj z dôvodu amorálneho správania sa žalobkyne a jej manžela pána T. V.. ktorí od počiatku vzniku poistnej udalosti vytvárajú obštrukcie pri objasnení predmetnej poistnej udalosti, a ktorí účelovo, so značným časovým odstupom označili (zneužili) za vodiča motorového vozidla osobu, ktorá bola v tomto čase po smrti, t.j. osobu u ktorej ich tvrdenia nemožno overiť a ktorej tieto tvrdenia „už neuškodia"." Žiadal, aby odvolací súd tento rozsudok v zmysle § 387 CSP potvrdil.
19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Vo vzťahu ku konaniu o spore (o veci samej) krajský súd uvádza, že dané odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalobkyne dňa 26.04.2016 (č.l. 222 spisu) proti rozsudku, proti dopĺňaciemu rozsudku dňa 27.07.2016 podaním zo dňa 25.07.2016 (č.l. 247 spisu, ďalej už aj len „odvolanie žalobkyne"). Od 01.07.2016 však nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP"), ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, a to § 473 CSP. Od 01.07.2016 tak bol krajský súd povinný v tomto odvolacom konaní konať podľa CSP. Vyplýva to z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
21. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu za viazanosti rozsahom odvolaní a odvolacími dôvodmi vyjadrenými v odvolaniach žalobkyne, žalovaného (§ 379, § 380 CSP) odvolací súd uvádza, že nezistil k momentu rozhodovania podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto došlo k jeho zrušeniu. Primárne odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP).
22. Primárne v súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne, ktoré smerovali do veci samej, považuje krajský súd za potrebné poukázať na to, že za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť aj neúplné, nedostatočné a tým nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132 - 135 OSP v znení ku dňu vydania napadnutého rozsudku (od 01.07.2016 ide o § 191 ods. 1 CSP a nasl.).
23. V rámci podaného odvolania žalobkyňa vytýkala okresnému súdu skutkové závery v rovine konštatovania: „Súd vychádzajúc zo všetkých dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľkou uvedené údaje o hlásení o dopravnej nehody o osobe vodiča sú správne. U vodiča nebolo možné overiť, či je, alebo nie je pod vplyvom alkoholu, pretože sa odmietol podrobiť skúške na zistenie, či nie je pod vplyvom alkoholu, alebo iných omamných látok." (č.l. 223 spisu). Zároveň žalobkyňa argumentovala, že z nového hodnotenia okresného súdu nie je možné zistiť, čo sú „všetky dôkazy" a vyčítala okresnému súdu priebeh (skutkový dej) dopravnej nehody ustálený okresným súdom. V súvislosti s touto argumentáciou žalobkyne v odvolaní sa krajský súd dôsledne oboznámil s celým obsahom spisového materiálu a v nadväznosti na to, so závermi súdu prvého stupňa uvádzanými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd v napadnutom rozsudku vo väzbe pri ustálení skutkového deja konštatoval, že „motorové vozidlo v deň nehody viedol manžel navrhovateľky z obce Babín do Námestova. Pri ceste späť nastala poistná udalosť - dopravná nehoda." (č.l. 220 spisu) a tiež, že manžel žalobkyne tvrdil, že vozidlo neviedol a že meno vodiča nepozná. Žiaden dôkaz o tom, kto motorové vozidlo viedol nepredložil a svedkovia, ktorí boli v priebehu jednej minúty pri havarovanom osobnom motorovom vozidle nevideli z vozidla vychádzať žiadnu inú osobu, len manžela žalobkyne, ktorý vychádzal zadnými dverami. Svedkovia potvrdili, že sa manžel žalobkyne javil ako pod vplyvom alkoholu a sám potvrdil, že bol v bare, kde pil. Okresný súd ďalej uviedol, že ...„V čase nehody bol sneh, v ktorom podľa výpovedí svedkov bolo dobre vidieť stopy po šmyku vozidla, takže by bolo dobre vidieť aj stopy odchádzajúcej osoby. Svedkovia však žiadne stopy nevideli, v okolí nehody hľadali vodiča, pretože osoba - manžel navrhovateľky tvrdil,
že tam vodič bol" a tiež konštatoval, že žalobkyňa v hlásení škodovej udalosti uviedla, že osobou, ktorá motorové vozidlo viedla, bol T. V., ktorému odovzdala kľúče od motorového vozidla. Okresný súd na základe všetkých dôkazov potom ustálil, že údaje v hlásení o dopravnej nehode sú správne. V súvislosti s prijatými závermi okresného súdu, vychádzajúcimi z vykonaného dokazovania vo väzbe na odvolaciu argumentáciu žalobkyne, ktorá s týmito závermi nesúhlasila a vytýkala okresnému súdu, že starostlivo nezvažoval všetky súvislosti, krajský súd v tomto štádiu konania s námietkami žalobkyne v odvolaní práve v rovine tohto ustáleného záveru okresného súdu o tom, že žalobkyňou uvedené údaje v hlásení o dopravnej nehode o osobe vodiča sú správne, predbežne súhlasí s okresným súdom a zvýrazňuje, že určitú stručnosť rozhodnutia okresného súdu v tejto časti odôvodnenia, nebolo podľa krajského súdu možné vyhodnotiť, ako dôvod nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Ak vyčítala žalobkyňa okresnému súdu, že z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe ktorých skutkových zistení a na výpovedi ktorých svedkov postavil okresný súd uvedené závery, tak z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu sú dostatočne citované výpovede svedkov R. I. a svedka C. S., ktorých okresný súd súhrnne označil uvedením svedkovia, čo v konečnom dôsledku vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku (na č.l. 220 spisu) okresného súdu, kde zhrnul priebeh deja dopravnej nehody, priebeh okolností pri poistnej udalosti - dopravnej nehode, ako i osôb, ktoré sa v tom čase na mieste dopravnej nehody nachádzali. Tak ako už krajský súd uviedol v tomto rozhodnutí, vyjadruje predbežný súhlas v tomto štádiu konania a s týmito závermi okresného súdu.
24. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala závery okresného súdu v rovine vyhodnotenia článku XI., bodu 15. VPP HAV08, v ktorom sa hovorí „o práve znížiť poistné plnenie", nie o právne neposkytnúť poistné plnenie, mala za to, že napadnutý rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, „nakoľko nevysvetľuje, prečo sa súd rozhodol interpretovať pojem „znížiť" poistné plnenie tak, že fakticky sa jednalo o „nepriznanie" náhrady, a prečo neriešil výšku zníženia poistného plnenia." (č.l. 225 spisu). V súvislosti s touto argumentáciou žalobkyne sa odvolací súd oboznámil so zodpovedajúcou časťou napadnutého rozsudku okresného súdu. Z rozhodnutia okresného súdu vyplývalo, že okresný súd citoval článok XI. bod 15. Všeobecných podmienok VPP HAV a citoval § 788 ods. 1 OZ, § 788 ods. 3 OZ, § 796 ods. 1 OZ, § 797 ods. 1, 2 OZ a následne v rámci odôvodnenia potom konštatoval: „Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že nie je limitovaný výškou krátenia poistného plnenia, nezistil dôvod na zníženie poistného plnenia inak, ako ho znížil odporca, teda na nulu". Vo väzbe na tento záver okresného súdu v napadnutom rozsudku, krajský súd na tomto mieste poukazuje na závery svojho rozhodnutia, uznesenia sp.zn. 14Cob/316/2014 zo dňa 28.04.2015, v ktorom bolo konštatované odvolacím súdom, že „Je tiež na mieste podľa odvolacieho súdu uviesť, že za situácie, že okresný súd vyššie špecifikované skutočnosti nevyhodnocoval, a to v rovine ním aplikovaného článku XI. bodu 15. všeobecných poistných podmienok, obmedzil sa len na citáciu uvedeného ustanovenia všeobecných poistných podmienok VPP HAV 08 a napriek tomu žalobu zamietol, tak nebol vytvorený krajskému súdu tak ako už uviedol vyššie, priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia, prípadne doplnením dokazovania v tomto smere vzhľadom na dvojinštančnosť konania. Podstata princípu dvojinštančnosti spočíva v tom, že každá významná (predovšetkým právna) otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu prvostupňového, ako i odvolacieho. Porušením zásady dvojinštančnosti konania krajským súdom by došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom." Nemožno potom prehliadnuť, že už v predchádzajúcom odvolaní žalobkyňa voči predchádzajúcemu rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-151 zo dňa 8. augusta 2014 namietala jeho nepreskúmateľnosť, z dôvodu, že okresný súd nevysvetlil, prečo sa rozhodol nepriznať náhradu a prečo neriešil zníženie poistného plnenia. I v tomto rozsudku (v tejto prejednávanej veci) sa okresný súd opäť len obmedzil na citáciu predmetného článku Všeobecných poistných podmienok a napriek tomu, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval absenciu argumentácie okresného súdu v rovine dôvodov pre zamietnutie nároku, ak postupoval v zmysle článku XI. bodu 15. všeobecných podmienok, ktorý predmetný článok upravuje právo znížiť poistné plnenie, z ktorého dôvodu konštatoval odvolací súd, že nemal priestor na iný záver, než ten, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné ustáliť postup a dôvody okresného súdu ako sa s predmetným článkom vysporiadal vo väzbe na svoje rozhodnutie, argumentáciu žalobkyne a obranu žalovaného. Odvolací súd v tomto štádiu konania na základe rozhodnutia okresného súdu a jeho odôvodnenia, za stavu, že žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu v rovine záverov okresného súdu „Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že nie je limitovaný výškou krátenia poisteného plnenia a nezistil dôvod na zníženie poistného plnenia inak, ako ho zníži odporca, teda na nulu." (č.l. 220 rub spisu), opäť konštatuje, že z tohto záveru okresného súdu nie je možné posúdiť základy rozhodovania okresného súdu, jeho
myšlienkové pochody a úvahy, ktorými sa okresný súd v tomto smere zaoberal. Z uvedených dôvodov, pri absencii odôvodnenia v tomto smere, krajský súd nemal iný priestor, než konštatovať odôvodnenosť odvolania žalobkyne v rovine tvrdenej nepreskúmateľnosti záverov okresného súdu, pokiaľ išlo najmä o konštatovania okresného súdu bez ďalšieho o jeho stotožnení sa s tvrdením žalovaného, že nie je limitovaný výškou kráteného poistného plnenia, a nezistením dôvodu na zníženie poistného plnenia inak, ako ho znížil žalovaný, teda na nulu, ktoré práve z dôvodov absencie odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyhodnotil ako predčasné.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené na tomto mieste krajský súd pripomína, že „Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav." (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 1/2010 z 28. februára 2011)
26. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v znení účinnom do 30.06.2016, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
27. Podľa § 211 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30.06.2016, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
28. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
29. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
30. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa aktuálneho znenia Civilného sporového poriadku nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať § 220 ods. 2 CSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť záver svojho rozhodnutia.
32. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu § 157 ods. 2 OSP (v čase rozhodovania odvolacieho súdu § 220 ods. 2 CSP). Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého „súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné." Ďalej sa odkazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008, podľa ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred všeobecným súdom stanovuje § 157 ods. 2 OSP. Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 327/2010 je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu" - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.
33. Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, odníme strane právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže strana vo svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá účastník konania možnosť, aby uplatnil svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP. Pokiaľ by totiž odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil by tým nielen zásadu dvojinštančnosti konania, ale v konečnom dôsledku i rovnosť účastníkov konania.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené závery krajského súdu nebolo možné v odvolacom konaní prijať iné závery než tie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie pre absenciu odôvodnenia vo vyššie uvedených rovinách a následne ním prijatých záverov sa premietlo do nedostatočnosti, predčasnosti prijatých právnych záverov aj záverov v skutkovej rovine a v konečnom dôsledku nebolo možné vyhodnotiť napadnutý rozsudok okresného súdu inak než ako nepreskúmateľný. Vzhľadom na vyššie uvedené nebol priestor na to, aby odvolací súd až v rámci odvolacieho konania doplnil absentujúcu časť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Je namieste pripomenúť, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci ako aj v právnom posúdení. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie. Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.
35. Krajský súd si je vedomý, že judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1944, séria A Č.303-A, Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998). Ak teda okresný súd vyššie špecifikované skutočnosti nevyhodnocoval, neozrejmil svoje myšlienkové pochody, tak nebol vytvorený krajskému súdu, ako už uviedol vyššie, priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia, prípadne doplnením dokazovania v tomto smere v odvolacom konaní nielen vzhľadom na dvojinštančnosť konania, ale i na rovnosť účastníkov konania.
36. Z vyššie uvedeného, za konštatovanej čiastočnej dôvodnosti podaného odvolania žalobkyňou vo veci samej, v rovine nedostatočne zisteného skutkového stavu pre postup v nesúlade s § 132 OSP (k momentu rozhodnutia okresného súdu), a tým predčasných skutkových a právnych záverov a v tomto smere s absenciou dostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i z hľadiska vysvetlenia interpretácie aplikovaných právnych noriem, boli rozsudok okresného súdu vo veci samej a aj dopĺňací rozsudok v spojení s opravným uznesením, zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
37. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi a rozhodne nárok uplatnený žalobkyňou za dodržania postupu v zmysle § 220 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Bude sa zaoberať všetkými tvrdeniami žalobkyne dôsledne, ako i žalovaného v celom konaní s dôrazom na skutočnosti uvádzané v celom odvolacom konaní a všetky svoje právne závery s akcentom na záver týkajúci sa vyhodnotenia postupu žalovaného cez úpravu článku XI. bodu 15. Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08, odôvodní tak, aby jeho myšlienkové pochody, úvahy, závery v tomto smere bolo možné podriadiť odvolaciemu prieskumu. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.
38. Nezostalo prehliadnutým, že žalovaný podal odvolanie voči výroku o trovách konania rozsudku zo dňa 19.02.2016 a tiež návrh na vydanie opravného uznesenia. V odvolaní vytýkal okresnému súdu, že došlo k sčítacej chybe, pretože prvostupňový súd zjavne nedopatrením uviedol nesprávnu výšku cestovného a náhrady za stratu času vo výške 175,08 Eur a zároveň poukazoval na podľa neho síce správny postup, avšak nesprávne matematické vyčíslenie a na to, že okresný súd nerozhodol o uplatnenom nároku na zaplatené parkovné a tiež nerozhodol o zaplatenom súdnom poplatku za odpor. Okresný súd i na základe podaného odvolania návrhu na opravu vyhovel, opravil výrok II. rozsudku č. 1Cb/29/2013-218 zo dňa 19.02.2016 s odôvodnením, že okresný súd po preskúmaní rozsudku zistil, že došlo k chybe v počítaní, a preto bolo potrebné opraviť II. výrok rozsudku č.k. 1Cb/29/2013-218 zo dňa 19.02.2016, v ktorom mala byť namiesto sumy 2.827,86 Eur správne uvedená suma 2.829,36 Eur spolu s DPH, preto vydal opravné uznesenie. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 456,50 Eur za zaplatený súdny poplatok. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zrušeniu rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, s ohľadom i na odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku a opravnému uzneseniu, nebol priestor na to, aby vo vyvolanom odvolacom konaní žalovaného, ktoré sa týkalo trov konania, odvolací súd rozhodoval osobitne a osobitne sa k nemu i vyjadroval z dôvodu, že zrušením rozhodnutia okresného súdu vo veci samej došlo i k zrušeniu závislých výrokov o trovách konania a i k zrušeniu dopĺňacieho rozsudku a opravného uznesenia. Je zrejmé, že okresný súd bude vo veci samej rozhodovať opäť a na toto rozhodnutie sa bude viazať potom nové rozhodnutie o trovách konania.
39. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
40. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
41. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.