Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/148/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jany Krnáčovej, ako členiek senátu, v spore žalobkyne Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Y., č. XX, v skutočnosti bytom v M., B. č. XXX/X, proti žalovanému L.. L. U., súdnemu exekútorovi so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene, Borovianska č. 17, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/181/2016-21 zo dňa 08.11.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému ako súdnemu exekútorovi zdržať výkonu exekučnej činnosti konkrétnymi spôsobmi vykonávania exekúcie proti nej ako povinnej do rozhodnutia exekučného súdu o návrhu na zastavenie exekúcie; súd prvej inštancie dospel k záveru, že „žalobkyňa neosvedčila základné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov; pod pojmom úprava pomerov možno rozumieť len úpravu hmotnoprávnych pomerov strán sporu, teda prostredníctvom neodkladného opatrenia ako procesného prostriedku môže súd upraviť pomery strán sporu vychádzajúce z hmotnoprávnych predpisov; taktiež, ak súd môže strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, tak takáto povinnosť musí mať svoj základ v hmotnom práve; v danom prípade sa však obsahom neodkladného opatrenia žalobkyňa v rozpore s uvedeným domáha nie dočasnej úpravy hmotnoprávnych pomerov, ale procesného obmedzenia súdneho exekútora, aby tento nemohol vykonávať úkony exekučnej činnosti počas obdobia, kým súd nerozhodne o návrhu žalobkyne na zastavenie exekúcie; takéhoto procesného obmedzenia sa nemožno domáhať v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ale len príslušným zákonným procesným postupom v rámci konkrétnej exekúcie (odklad exekúcie); v predmetnom prípade nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania nie je procesným prostriedkom na zmenu, resp. reguláciu procesného postupu iného už prebiehajúceho konania v danom prípade exekúcie“; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa včas odvolanie zo dňa 28.11.2016 (č.l. 29-29 spisu). Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie a trvala na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia; poukázala na svoje postavenie spotrebiteľa v právnom vzťahu s oprávneným v predmetnej exekúcii a na ustanovenia viacerých právnych predpisov týkajúce sa ochrany spotrebiteľa; v predmetnej exekúcii od nej oprávnený vymáha plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom, pričom žalovaný je poverený výkonom exekúcie; poukázala na to, že ochrana spotrebiteľa sa v praxi prejavuje zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie; návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia podávala z dôvodu, aby sa žalovaný ako súdny exekútor zdržal vydania exekučného príkazu do rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie; od 05.11.2015 jej boli vykonávané zrážky zo mzdy zo strany zamestnávateľa bez exekučného príkazu, následne bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, kde od júna 2016 sú jej vykonávané zrážky z nemocenských dávok; naliehavý záujem spočíva v neoprávnených zrážkach zo mzdy zo strany žalovaného; odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazom na možnosť podať návrh na odklad exekúcie je neopodstatnené, pretože dňa 23.04.2016 podala námietky a návrh na zastavenie exekúcie, o ktorý nebolo doposiaľ rozhodnuté; v predmetnom exekučnom konaní sú už duplicitne uhradené platby, ktoré sú aj naďalej vykonávané a týmto konaním je dvojnásobne postihovaná, pričom zásada navrátenia do pôvodného stavu je v exekučnom konaní zakázaná; z uvedených dôvodov navrhla zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

2.1 Žalovaný sa vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 21.12.2016 (č.l. 38 spisu) nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne a poukázal na skutočnosť, že rozhodovanie o vydaní poverenia je výlučne v kompetencii exekučného súdu, ktorý ho po preskúmaní exekučného titulu poveril vykonaním exekúcie; na základe uvedeného bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie, kde žalobkyňa podala v zákonnej lehote námietky; zdôraznil, že plne rešpektuje odkladné účinky vyvolané podaním námietok, ale nakoľko sa tieto vzťahujú len na exekučný príkaz, boli vydané iba príkazy na začatie exekúcie, čo je v súlade s Exekučným poriadkom; exekučný príkaz teda vydaný nebol a z jeho strany nedošlo k žiadnemu pochybeniu; v súčasnosti mu nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie.

2.2 Žalobkyňa v replike zo dňa 23.03.2017 (č.l. 41-42 spisu) uviedla, že v predmetnom exekučnom konaní ju žalovaný nepoučil o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii; poukázala na viaceré rozhodnutia vydané súdmi v spotrebiteľských veciach; zdôraznila, že oprávnený už na základe dohody o zrážkach zo mzdy predloženej jej zamestnávateľovi dostal vyplatenú sumu 2.500,35 €; žalovaný vydal dňa 08.04.2016 príkaz na začatie exekúcie, v ktorom nie sú zohľadnené úhrady cez zamestnávateľa; žalovaný mal o tejto skutočnosti vedomosť, pretože ju uviedla v námietkach proti exekúcii a v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 23.04.2016, preto mal kontaktovať oprávneného a vyžiadať si od neho históriu úhrad a vydané príkazy zrušiť alebo upraviť; preukázaný naliehavý záujem teda spočíva v neoprávnených zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo strany žalovaného; žalobkyňa zotrvala na svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2.3 Žalovaný sa k replike žalobkyne nevyjadril.

3. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobkyne podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobkyne podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

4.1 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.2 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody žalobkyne odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe predložených listín dospel k správnym zisteniam ohľadne osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, na spor aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne spor správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací

súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nesplnení podmienok na úpravu pomerov žalobkyne a žalovaného navrhovaným neodkladným opatrením v podstate z dôvodu, že sporový súd nemôže súdnemu exekútorovi uložiť povinnosť nevykonávať oprávnenia, ktoré mu v konkrétnom exekučnom konaní vyplývajú z Exekučného poriadku. Súdny exekútor má po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie samostatné postavenie a exekučnú činnosť vykonáva v súlade s Exekučným poriadkom. Sporový súd nemôže zasahovať do prebiehajúcej exekúcie, v ktorej vystupuje žalobkyňa ako povinná ukladaním povinností súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Na priebeh exekúcie môže povinný vplývať len prostriedkami zakotvenými v Exekučnom poriadku. Okrem uvedené navyše z obsahu spisu nevyplýva ani záver, že žalovaný ako súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonávania zrážok zo mzdy alebo iných príjmov žalobkyne, pretože bol vydaný len príkaz na začatie exekúcie. Súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia správne zamietol.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný; nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni nepriznal (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).