Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-60-2015.pdf
PDF · 101.59 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/60/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
U. súd I. sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanej M. R., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XXXX/X, XXX XX A., t.č. F. A., B. XX, XXX XX O., Č. P., v konaní o zaplatenie 1.606,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 24.10.2013 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.606,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 9.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 uzavretej medzi postupcom Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobcom bola na žalobcu postúpená pohľadávka uplatnená v tomto konaní. Ďalej uviedol, že postupca uzavrel dňa 3.2.2006 zmluvu č. 1823003151 so žalovanou, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanej finančné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli uvedené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa žalobcu uvedená zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je absolútnym obchodnom, a preto na vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.922,66 eur a pozostávala z istiny 1.606,87 eur a úroku z omeškania vo výške 315,79 eur, ktorý si žalobca neuplatnil. Žalobca si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 9,25 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 22.11.2013 č.k. 15Ro/392/2013-32, ktorý bol následne zrušený uznesením zo dňa 9.12.2014 č.k. 15Ro/392/2013-51 pre nedoručenie platobného rozkazu žalovanému do vlastných rúk.
4. Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 21C/60/2015 zo dňa 27.02.2015 žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd uviedol, že aplikujúc ex offo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zaoberal sa v prvom rade tým, či nárok uplatnený
žalobou nie je premlčaný. Pri posudzovaní dĺžky premlčacej lehoty vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka, trojročná premlčacia lehota začala plynúť deň nasledujúci po vzniku posledného prečerpania účtu; účet bol poslednýkrát prečerpaný 30.11.2007, premlčacia doba začala plynúť deň nasledujúci po prečerpaní, t.j. 01.12.2007 a uplynula 01.12.2010. Keďže žaloba bola podaná na súde 24.10.2013, podaná bola pri uplynutí premlčacej lehoty a preto ju súd zamietol.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Pokiaľ aplikoval ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, došlo k porušeniu princípov právneho štátu garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd, Dohovorom o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Žalobca si uplatnil nárok na súde dňa 24.10.2013, pričom predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až 01.05.2014. Okrem toho, pokiaľ súd aplikoval pri posudzovaní dĺžky premlčacej lehoty Občiansky zákonník, nepostupoval správne, v konaní bol uplatnený nárok zo zmluvy o úvere, t.j. z absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, mal teda aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka, aj keď jednou zo zmluvných strán bol spotrebiteľ. Vo veci, ktorá bola predmetom konania došlo k predčasnému zosplatneniu dlžnej sumy 15.11.2010, nie je preto možné súhlasiť s posúdením otázky premlčania v súvislosti s dátumom poslednej debetnej operácie z účtu. Žalobca nemohol uplatnil na súde svoj nárok skôr, než došlo listom z 15.11.2010 k ukončeniu úverovej zmluvy. Uvedený názor vyplýva podľa žalobcu zo súdnej praxe, z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/146/2008 z 31.07.2008, v zmysle ktorého i keď začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby je vymedzený objektívne ( od slova „mohlo“ a nie „mohol“ ) nemôže predchádzať vzniku nároku, ktorý vzniká až splatnosťou.
6. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 19Co/202/2015 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku, ktorým žalobu zamietol v argumentácii zameral na dôvody, pre ktoré pri posudzovaní nároku, ktorý bol predmetom konania bolo potrebné aplikovať pri posudzovaní premlčania právnu úpravu danú Občianskym zákonníkom s tým, že podľa jeho názoru trojročná premlčacia lehota začala dňom nasledujúcim po poslednom prečerpaní účtu, bez bližšieho zdôvodnenia tohto svojho myšlienkového postupu a to aj napriek tomu, že žalobca výslovne ( podanie z č.l. 68 spisu ) argumentoval tým, že svoje právo si mohol uplatniť na súde až po tom, ako bola vypovedaná zmluva o bežnom účte, ktorú uzavrel jeho právny predchodca so žalovanou, nie skôr. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa žalobcovi odňala možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy. Je zrejmé, že k nedostatočne odôvodnenému rozhodnutiu je problematické zaujímať stanoviská, odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude opätovne vo veci rozhodnúť s tým, že odôvodenie jeho rozhodnutia bude zodpovedať zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p (platného v čase rozhodovania odvolacieho súdu). V rozhodnutí, ak opätovne dospeje k záveru, že nárok vyplývajúci zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy bol na súde uplatnený po uplynutí premlčacej doby, tento svoj záver právne, na základe zisteného skutkového stavu, zdôvodní a vysporiada sa s tvrdeniami a dôkazmi žalobcu k tomu, že premlčacia lehota nemohla začať plynúť skôr, než došlo k ukončeniu zmluvy, z ustanovení ktorej vyplývajú práva a povinnosti jej účastníkov.
7. Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 31.05.2017 sa nedostavila žalovaná, predvolanie na pojednávanie jej bolo riadne a včas doručené. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na žalobe ako aj ich vyjadreniach, ktoré boli súdu doložené. Má za to, že nárok nie je premlčaný.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 14.10.2013, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru zo dňa 3.2.2006, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru
- flexikreditu zo dňa 19.9.2005, zmluvou o vydaní a používaní debetných platobných kariet zo dňa 30.4.2004, zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto zo dňa 30.4.2004, ,Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.1.2012, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.12.2011, pokusom o zmier zo dňa 27.9.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 16.2.2015, vyjadrením žalobcu 02.11.2016 a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 30.4.2004 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu pre žalovanú, a zároveň zmluvu o vydaní a používaní debetných platobných kariet, ktorej predmetom bolo vydanie debetnej platobnej karty žalovanej ako oprávnenému držiteľovi karty na vykonávanie bezhotovostných a hotovostných platobných operácií na ťarchu alebo v prospech bežného účtu, ku ktorému bola debetná platobná karta vydaná. Dňa 19.9.2005 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru - flexikreditu s úverovým limitom 10.000 Sk, pričom dňa 3.2.2006 bola uzavretá zmluva poskytnutí kontokorentného úveru - flexikreditu s úverovým limitom 26.000 Sk, čím došlo k vypovedaniu predchádzajúceho kontokorentného úveru.
10. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania postúpená na žalobcu. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.606,87 eur, pričom ide o istinu.
11. Podľa tvrdení žalobcu žalovaná neuhradila dlžnú sumu vo výške 1.606,87 eur. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania v zákonnej výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 9.12.2011 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.
12. Žalobca vo svojom vyjadrení doručeným súdu dňa 20.2.2015 uviedol, že pôvodný veriteľ listom zo dňa 15.11.2010 vypovedal zmluvu o bežnom účte uzavretú so žalovanou. List sa vrátil pôvodnému veriteľovi ako neprevzatý v odbernej lehote. Vzhľadom k tomu, že veriteľ si mohol uplatniť svoje právo až od decembra 2010, premlčacia doba uplynula v decembri 2013. Keďže žalobca podal návrh na začatie konania v mesiaci október 2013, nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky. Ďalej žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu SR zo dňa 8.3.2011, III. ÚS 348/06 - 42 a tú skutočnosť, že aplikáciou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa by došlo k zotretiu princípu právnej istoty.
13. Podaním doručeným súdu dňa 02.11.2016 žalobca súdu uviedol, že pôvodný veriteľ listom zo dňa 15.11.2010 vypovedal zmluvu o bežnom účte uzatvorenú s žalovaným. List sa dňa 07.12.2010 vrátil pôvodnému veriteľovi ako neprevzatý v odbernej lehote. Vzhľadom k tomu, žalobca si mohol uplatniť svoje právo až od decembra 2010, pričom premlčacia doba uplynula v decembri 2013. Nakoľko žalobca podal žalobu v mesiaci október 2013, nemohlo dôjsť k premlčaniu predmetnej pohľadávky.
14. Podľa ustanovenia § 708 odsek 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
15. Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, o spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ustanovenia § 524 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 526 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto zo dňa 30.4.2004, na základe ktorej právny predchodca žalobcu za zaviazal otvoriť a viesť pre žalovanú bežný účet, pričom zmluvou o vydaní a používaní debetných platobných kariet bola k bežnému účtu vydaná debetná platobná karta, ktorá žalovanej umožnila vykonávanie bezhotovostných a hotovostných platobných operácií na ťarchu alebo v prospech bežného účtu. Dňa 3.2.2006 bol žalovanej k bežnému účtu poskytnutý kontokorentný úver - flexikredit vo výške 26.000 Sk. Zároveň touto zmluvou o poskytnutí kontokorentného úveru došlo k vypovedaniu predchádzajúcej zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 19.9.2005.
19. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy o kontokorentnom úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva o kontokorentnom úvere k bežnému účtu je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, a to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie nebolo v súlade s nepriami účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, a má teda prednosť.
20. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Tým žalobcovi svedčí aktívna legitimácia v tomto spore, ktorá bola preukázaná vyššie citovanou zmluvou o postúpení pohľadávok a spolu s adekvátnou časťou jej prílohy obsahujúcej špecifikáciu postúpenej pohľadávky.
21. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vznp. (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
22. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti neplnenej splátky.
24. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca si uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadal aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná. Žalobca počas celého konania tvrdil, že jeho pohľadávka premlčaná nie je poukazujúc pritom na vypovedanie zmluvy zo strany jeho právneho predchodcu listom zo dňa 15.11.2010, ktoré sa právnemu predchodcovi vrátilo dňa 7.12.2010 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Podľa neho si preto mohol uplatniť svoje právo až v decembri roku 2010, a tak aj premlčacia doba uplynula v decembri roku 2010. Žaloba však na súde bola podaná v novembri 2013. Zároveň žalobca poukazoval i na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.
25. Podľa bodu 55 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty (čl. 11), v prípade vzniku nepovoleného prečerpania zašle VÚB, a.s. majiteľovi účtu upomienku s požiadavkou o vyrovnanie prekročenia debetu do 15 dní po jej obdržaní. Ak majiteľ účtu prekročenie nevyrovná v uvedenej lehote, VÚB, a.s. vyhlási okamžitú splatnosť celej pohľadávky, vrátane jej príslušenstva a uplatní si svoje práva na zabezpečenie pohľadávky, alebo ju bude vymáhať mimosúdnou, alebo súdnou cestou. Za zaslanie upomienok podľa tohto bodu si VÚB, a.s. vyúčtuje poplatok vo výške podľa platného Cenníka VÚB, a.s..
26. Na základe zmluvy o kontokorentnom úvere žalovaná čerpala finančné prostriedky výbermi z účtu a realizovaním transakcií formou debetného prečerpania účtu. Posledná debetná operácia z účtu bola žalovanou uskutočnená dňa 30.11.2007, pričom táto skutočnosť vyplýva zo žalobcom predloženej prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 8.12.2011. V tomto prípade došlo zo strany žalovanej k nepovolenému prečerpaniu, preto ju právny predchodca žalobcu v zmysle vyššie citovaného bodu 55 VOP vyzval upomienkou, aby prečerpanie vyrovnala do 15 dní po jej obdržaní, pričom za túto upomienku si právny predchodca žalobcu účtoval poplatok. Z predloženého výpisu účtu vyplýva, že poplatok za upomienku bol žalovanej účtovaný dňa 21.08.2008 (čl. 118 spisu). Žalovaná prečerpanie nevyrovnala a ak súd vychádza z dikcie bodu 55 VOP, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky právneho predchodcu žalobcu malo dôjsť 15 dní po obdržaní upomienky, teda najneskôr v mesiaci september 2008. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania bola splatná už v septembri 2008 a nie v decembri 2010 tak, ako to tvrdí žalobca. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 24.10.2013, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby upravenej v Občianskom zákonníku, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
27. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v tomto konaní úspech, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanej v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd jej z dôvodu racionality náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.