Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-41-2016.pdf
PDF · 94.52 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/41/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci manžela: K., zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Sirankom, Vajnorská 89, Bratislava a manželky: X. zastúpená advokátskou kanceláriou Prachová & Partners s.r.o., Miletičova 21, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: A., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov X. a K. uzavreté dňa X.XX.XXXX v D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á dz a . Maloletý A. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. každý párny kalendárny týždeň v stredu v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky maloletého, s výnimkou mesiacov júl a august a Vianočných a Veľkonočných sviatkov. Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým nasledovne:
- každý nepárny kalendárny týždeň v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- každý rok dňa 26.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý rok od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.,
- každý rok v čase od 1.7. od 10.00 hod. do 8.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 8.8. do 19.00 hod. s tým, že styk otca s maloletým sa bude realizovať za prítomnosti starej matky maloletého S... Otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 18.2.2016 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému A.. Návrh odôvodnil tým, že od začiatku vzťahu pociťoval nízku mieru dôvery zo strany manželky, ktorá sa v priebehu manželstva prehlbovala. Postupne viazla ich vzájomná komunikácia a nebolo možné riešenie konfliktov, prípadne problémov. Vzájomná nekomunikácia a konflikty medzi manželmi viedli až k tomu, že odišiel zo spoločnej domácnosti a od novembra 2015 žijú oddelene. Ďalej v návrhu uviedol, že je úplne nevidiaci a manželka mu nikdy neverila natoľko, aby syna pustila s ním na prechádzku a v súčasnosti sú teda dohodnutí tak, že syna navštevuje u nej v byte raz do týždňa. Tiež uviedol, že vzhľadom k tomu, že manželka je aktuálne na materskej dovolenke, súhlasil s tým, že jej mesačne bude poukazovať sumu XXX,-€ a to pre potreby manželkinej domácnosti a maloletého, ako aj splátky úveru. Maloletého A. navrhol na čas po rozvode manželstva zveriť do osobnej starostlivosti matke s tým, že bude na jeho výživu prispievať sumou XXX,-€ a zároveň žiadal o úpravu styku s maloletým a to každý pracovný týždeň v dohodnutý deň a jeden krát v mesiaci počas víkendu v dohodnutý deň a to za prítomnosti matky. Neskôr upravil návrh a vzhľadom k tomu, že manželka už začala po materskej dovolenke pracovať, navrhol určiť svoju vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,-€ mesačne. Zároveň zmenil aj návrhu na úpravu styku s maloletým tak, že žiadal, aby bol oprávnený so synom sa stretávať každý nepárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý rok druhý sviatok vianočný v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý rok počas Veľkonočného pondelka od 9.00 hod. do 18.00 hod. a počas letných prázdnin 2 týždne s tým, že konkrétny termín neuviedol, keďže je ochotný zohľadniť skutočnosti na strane matky. Zároveň navrhol, že maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá za asistencie buď vodiaceho sprievodcu, osobného asistenta alebo rodinného príslušníka.
2. Manželka sa k návrhu vyjadrila tak, že s rozvodom manželstva súhlasí ako aj so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti ako aj s ostatnými časťami návrhu ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. So zmeneným návrhom týkajúcim sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nesúhlasila, trvala na výške výživného XXX,-€ mesačne tak, ako bola navrhnutá pôvodne a zároveň trvala na úprave styku v zmysle pôvodného návrhu, keďže doposiaľ takto upravený styk funguje.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom, potvrdeniami o príjme účastníkov, vypočul svedkyňu S., oboznámil sa aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú I.tátni občania, I. národnosti a u oboch sa jedná o N. manželstvo, ktoré uzavreli dňa X.XX.XXXX v D.. Z manželstva účastníkov pochádza jedno dieťa: maloletý A.. Účastníci nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.
4. Manžel vo výpovediach uviedol, že podľa jeho názoru, príčinou rozvratu ich manželstva bola strata dôvery zo strany manželky k nemu a to vo všetkom, vrátane intímneho života. V posledných rokoch sa teda manželkin prístup k nemu zmenil, ostala neprístupná a často krát aj hrubá voči nemu, osočovala jeho rodinu a nerešpektovala ho ako manžela. Toto všetko viedlo k tomu, že sa dňa 17.11.2015 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti žije sám v služobnom byte, kde má k dispozícii jednu samostatnú izbu a byt je vybavený kuchyňou a sociálnym zariadením. Zatiaľ býva v tomto byte dočasne. Čo sa týka starostlivosti o maloletého uviedol, že počas spolužitia sa často krát staral o syna aj sám, avšak všetko bolo ovplyvnené tým, do akej miery mu to manželka umožnila. Staral sa o rodinu, pracoval a všetko financoval. S manželkou sa poznali dávno a keď sa brali, vedela, že je nevidiaci a vedela aj to, že nemá žiadnu perspektívu týkajúcu sa zlepšenia zraku. Napriek tomu bol však schopný zabezpečovať starostlivosť o syna, vie ho obliecť, vie sa s ním hrať, vie ho uspať, vie mu dať najesť a za pomoci svojej rodiny, ktorá je ochotná mu pomôcť, vie syna zobrať aj von, prípadne na inú aktivitu s tým, že v súčasnosti je to už lepšie, keďže maloletý vie rozprávať a sám si povie, čo chce. Neznamená to, že keď je nevidiaci, že nie je schopný existovať a žiť, alebo starať sa o svoje dieťa. Osobný asistent alebo sprievodca, prípadne rodinný príslušník by mu pomohli s transportom syna k nemu, inak už starostlivosť o dieťa zvládne aj sám. Tiež uviedol, že v súčasnosti sa so synom stretáva málo a to iba takým spôsobom, že príde do manželkinej domácnosti, kde so synom strávi 2 hodiny, ale je to veľmi náročné, pretože mu manželka zasahuje do kontaktu so synom a výrazne kontakt ovplyvňuje. Podľa jeho názoru, má so synom dobrý vzťah, syn ho má rád, rád sa s ním hráva a niekedy sa aj pýta, prečo už musí odísť. K svojim príjmom uviedol, že je riadne zamestnaný, má plat asi XXX,-€ netto, niekedy mávajú aj prémie a okrem toho poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX € mesačne. 5. Manželka vo výpovediach uviedla, že podľa jej názoru, bola príčina rozvratu manželstva v tom, že nemali dostatočné spoločné záujmy, ako aj nezáujem manžela o rodinu. Následne už bola k takémuto manželovmu správaniu apatická a došlo teda k ich vzájomnému odcudzeniu. Potvrdila, že nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2015 a odvtedy starostlivosť o maloletého zabezpečuje sama. Manželovi v kontakte so synom nikdy nerobila problémy, ale v súčasnosti vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie, sa stretáva so synom iba v jej prítomnosti a to raz do týždňa na 2 hodiny a nevie si ani predstaviť, ako by mu mohla dať syna samému napr. na prechádzku. Manžel zatiaľ nemá asistenta a podotkla, že syn si ťažko zvyká na cudzích ľudí. Podľa nej, je vzťah maloletého k otcovi neprimeraný v tom, že manžel syna nepozná, nepozná ani jeho záujmy, učiteľky a teda, že nič o ňom nevie. Potvrdila však, že sa vedia zahrať. Neskôr uviedla, že po ukončení rodičovskej dovolenky sa už zamestnala, ale jej príjem je iba XXX,-€ mesačne, pretože pracuje na základe dohody a inú prácu si nehľadá, nakoľko syn býva často chorý a je pre ňu prioritné byť s ním. 6. Svedkyňa S. ktorá je starou matkou maloletého zo strany otca, uviedla, že naposledy vnuka A. videla, keď mal 2 roky, čo bolo pred rokom a pol. Vtedy sa stretli na oslave jeho narodenín v blízkej reštaurácii. Odvtedy vnuka nevidela, pretože jej nevesta v tom bránila. Síce jej povedala, že môže prísť za vnukom, ale vždy keď chcela prísť, tak nevesta mala nejaký dôvod, prečo to nie je možné. Potvrdila aj to, že vnuk v jej domácnosti doteraz nikdy nebol a o dôvodoch vie zrejme bližšie povedať nevesta, ale vždy keď syna s rodinou volala k nej, tak nikdy neprišli a syn chodieval iba sám. Ďalej uviedla, že je riadne zamestnaná, pracuje na plný úväzok a v prípade potreby je ochotná byť nápomocnou pri realizácii styku jej syna s maloletým A. a to takým spôsobom, že buď príde do D., alebo počas realizácie styku môžu byť u nej, keďže má 3-izbový byt, v ktorom býva s 25-ročnou dcérou. Tiež uviedla, že v súčasnosti pracuje iba na nočné zmeny a niekedy jej to vyjde aj na víkendy, ale má možnosť si zmenu vymeniť tak, aby mala víkend voľný, navyše je v domácnosti prítomná aj jej plnoletá dcéra, ktorá je tiež ochotná pomôcť. 7. Kolízny opatrovník uviedol, že na žiadosť súdu sa zúčastnil realizácie styku otca s maloletým v domácnosti matky za účelom pozorovania interakcie maloletého s otcom. Matka počas ich pozorovania hry otca s maloletým do ich vzájomných hier nezasahovala. Otec si s maloletým stavali stavebnicu lego a veľmi pekne spolu kooperovali, pomáhali si a rešpektovali prianie toho druhého. Otec pôsobil uvoľnene a prirodzene a používal slová a vyjadrenia primerané veku maloletého. Bol dobre orientovaný v priestore, dokázal si sám podať konkrétne hračky, ktoré potreboval. Otec maloletého počas hry chválil a povzbudzoval ho a vedel sa prispôsobiť želaniam dieťaťa. Niekoľkokrát syna prirodzene rozveselil a dokázal ho upokojiť v situácii, keď sa maloletému pokazila stavba a tisli sa mu slzy do očí. Vyfúkal mu nos počas hry a v rámci svojich možností sa otec staral aj o bezpečnosť dieťaťa. Maloletý bol počas hry živý, pôsobil spokojne, bol zhovorčivý s otcom, správal sa prirodzene a spontánne. S otcom spolupracoval, riadil sa jeho pokynmi, podával mu stavebnicové kocky. Na základe pozorovania kolízny opatrovník konštatoval, že maloletý má s otcom vybudovaný vzťah sýtený pozitívnymi emóciami a otec dokáže citlivo reagovať na aktuálne potreby svojho syna. Hľadisko bezpečnosti maloletého v prípade interakcie otca bez prítomnosti inej dospelej osoby však nedokáže kolízny opatrovník zo svojej pozície plnohodnotne posúdiť. Na pojednávaní súdu sa vyjadril tak, že navrhuje, aby bol maloletý na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matke a tiež navrhol určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške XXX,-€ mesačne vzhľadom na vek a potreby maloletého s tým, že takto určené výživné považuje za dostatočné. K úprave styku otca s maloletým uviedol, že zo svedeckej výpovede svedkyne je zrejmé, že existuje nejaký spor medzi starou matkou maloletého a matkou, ktorý však z pohľadu zástupcu maloletého dieťaťa považuje za nepodstatný, pretože sa rieši režim a úprava styku otca s dieťaťom. Bol toho názoru, že by mal byť umožnený styk otca s maloletým za asistencie starej matky, ktorá sa sama vyjadrila, že svoje pracovné povinnosti je schopná si prispôsobiť. K frekvencii styku uviedol, že by to mohli byť 2 víkendy v mesiaci, Veľká nov, Vianoce, prípadne aj letné prázdniny. Dodal, že z listinných dôkazov o zdravotnom stave maloletého nevyplýva nič mimoriadne, čo by mohlo ovplyvňovať kontakt otca s dieťaťom a záverom podotkol, že ak by došlo u dieťaťa k nejakej mimoriadnej situácii, je potrebná vzájomná komunikácia rodičov. 8. Z listinných dôkazov vyplýva, že manžel je riadne zamestnaný, v roku 2016 (január až júl) dosiahol príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto a zároveň poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX. € mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. 9. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že manželka je zamestnaná na čiastočný úväzok, resp. na základe Dohody o pracovnej činnosti s tým, že v roku 2016 (október až december) dosiahla príjem XX,XX. € priemerne mesačne netto a v období od januára do marca 2017 dosiahla príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto. Tiež poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX € mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. 10. Maloletý A. navštevuje materskú školu, výdavky má primerané veku. 11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 13. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
14. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva účastníkov, za tieto súd považuje rozdielnosť pováh a názorové nezhody manželov. 16. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. na čas po rozvode manželstva, nebola medzi účastníkmi zhoda v časti výživného a v časti úpravy styku otca s maloletým, nakoľko manželka žiadala určiť výživné na maloletého zo strany otca vo výške XXX,-€ mesačne a otec vo výške XXX,-€ mesačne. Nezhoda rodičov pretrvávala aj v časti úpravy styku, nakoľko matka bola toho názoru, že aktuálne realizovaný styk otca s dieťaťom pár hodín týždenne v jej domácnosti je vyhovujúci, naproti tomu otec žiadal o plnohodnotné trávenie času s dieťaťom a to aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Vyhodnotiac dokazovanie súd konštatuje, že výživné, ktoré určil vo výške XXX,-€ mesačne, je vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré má iba 3,5 roka primerané a dostatočné a zodpovedá jeho potrebám s tým, že súd pri určení výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec doposiaľ hradí náklady na hypotéku za byt, v ktorom býva matka s maloletým. Výživné v tejto výške určil aj napriek tomu, že doteraz otec na výživu maloletého prispieval vyššou sumou, keďže manželka bola na rodičovskej dovolenke, pričom súd túto skutočnosť zohľadnil a vychádzal z toho, že po ukončení rodičovskej dovolenky je aj matka schopná zamestnať sa a to s príjmom aspoň na úrovni minimálnej mzdy. Súd teda pri určení konkrétnej výšky výživného zohľadnil jednak príjmy, možnosti a schopnosti oboch rodičov ako aj odôvodnené potreby maloletého, ktoré sa ničím nelíšia od bežných výdavkov detí v podobnom veku. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, súd vyhodnotil dokazovanie vrátane svedeckej výpovede starej matky maloletého a konštatuje, že je v záujme maloletého, aby sa s otcom stretával pravidelne a aj v dlhších časových intervaloch a to aj napriek hendikepu, ktorý otec má. Bezpečnosť dieťaťa pri realizácii styku s otcom bude zabezpečená prítomnosťou starej matky maloletého zo strany otca, ktorá s kooperáciou v tomto smere vyjadrila súhlas a zároveň uviedla, že je schopná a ochotná sa stretnutí zúčastňovať a za týmto účelom aj prispôsobiť si svoje pracovné povinnosti. Asistencia plnoletej fyzickej osoby pri realizácii styku je podľa názoru súdu nevyhnutná, keďže otec je nevidiaci a doterajšia judikatúra takúto možnosť pripúšťa. Stará matka nebude aktívnym účastníkom pri realizácii styku otca s dieťaťom, bude iba dohliadať na potreby a bezpečnosť dieťaťa a keďže je najbližšou príbuznou otca, má aj najlepšie predpoklady na zabezpečenie súčinnosti v tomto smere. 17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).