Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-74-2016.pdf
PDF · 150.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/74/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: M. o zaplatenie 588,06 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 285,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 285,- eur od 30. 4. 2015 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16. 9. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 588,06 eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 27,48 % ročne zo sumy 460,19 eur od 17. 3. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 541,26 eur odo dňa 17. 3. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že s účinnosťou ku dňu 1. 7. 2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, pričom spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Tvrdil, že dňa 15. 5. 2013 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Tvrdil, že obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru a záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. V žalobe žalobca uviedol, že po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal žalovaný z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 652,96 eur, pričom svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil keď do dňa podania žaloby vrátil len sumu 315,- eur a nereagoval ani na predžalobné výzvy. V žalobe uviedol, že dňa 16. 3. 2015 v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatným v celom rozsahu. Podľa špecifikácie žalobcu v žalobe žalovaná suma vo výške 588,06 eur pozostáva zo sumy 460,19 eur ako zvyšku dlžnej úverovej istiny, sumy 64,27 eur ako dlžných úrokov z úveru, sumy 16,80 eur ako dlžného poistného z úveru, sumy 46,80 eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky s tým, že požaduje aj zaplatenie dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil výpis žalobcu z obchodného a podnikového registra Francúzskej republiky, výpis z obchodného registra spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s, zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení a výpis z úverového účtu žalovaného.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 27. 4. 2017, písomne nevyjadril.
5. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. 5. 2017, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 23. 5. 2017 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako zmluvné strany označení právny predchodca žalobcu, CETELEM SLOVENSKO, a.s. a ako dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit.: Časť 1, „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru CETELEMOM dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve a klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol poskytovaný na kúpu tovaru - chladničky s mrazničkou, ktorého cena bola 757,40 eur s tým, že žalovaný priamo predajcovi uhradil sumu 75,- eur a na zvyšok kúpnej ceny tovaru vo výške 682,40 eur bol mu poskytnutý úver. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 24 mesačnými splátkami vo výške 44,88 eur, pričom v zmluve je uvedené, že splatnosť splátok je vždy k 15. dňu v mesiaci a že celková čiastka k zaplateniu bude 1.042,32 eur. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 54,80 %, ako priemerná hodnota RPMN je tam uvedená hodnota 47,29 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 44,50 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy splatnosť prvej mesačnej splátky bola dňa 15. 6. 2013, konečná splatnosť úveru dňa 15. 5. 2015 a tiež je tam predformulované vyhlásenie „zvolený súbor poistenia: základný súbor poistenia, poplatok za poistenie (3,33 %)“. V ďalšej časti formulára označenej ako Časť 2 je uvedené, cit.: „Zmluvné strany uzatvárajú tiež Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru CETELEMOM dlžníkovi do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že klient je povinný poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Ako výška úverového rámca je tam uvedená suma 5.000,-eur. Ako aktuálna výška úverového rámca je v zmluve uvedená suma 600,- eur. Výška mesačnej splátky je v zmluve vyjadrená takto: min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Ako splatnosť 1. mesačnej splátky je v zmluve uvedený 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 45,94 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 28,68 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy splatnosť mesačnej splátky bola dňa 10. deň v mesiaci a tiež je tam predformulované vyhlásenie „zvolený súbor poistenia: základný súbor poistenia, poplatok za poistenie (3,33 %)“. V ďalšej časti formulára označenej ako časť 2 bod 2, ktorý je nazvaný „Trvanie ZoRSÚ“ je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom 1. poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi s tým, že v prípade, že po dobu dlhšiu ako 3 roky nie je zaznamenaný na úverovom účte dlžníka žiadny pohyb, zmluva zaniká bez ďalšieho ak Cetelem nerozhodne inak. Pri mieste určenom na podpis zmluvy je uvedený podpis s dodatkom, že žalovaný zmluvu podpísal v Poprade dňa 15. 5. 2013.
8. Z výpisu z úverového účtu žalovaného predloženého žalobcom (čl. 23 spisu) bolo zistené, že žalovaný z úverového rámca čerpal sumu 600,- eur dňa 27. 11. 2013 a celkovo v splátkach uhradil sumu 315,- eur, čo žalovaný v priebehu sporu ničím nespochybnil. 9. Zo žalobcom predloženého „Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru“ zo dňa 24. 3. 2015 adresovaného žalovanému súd zistil, že s poukazom na omeškanie so splácaním spotrebiteľského úveru veriteľ CETELEM SLOVENSKO a.s. žalovanému oznámil, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru v celom rozsahu, ktorá nastala dňa 16. 3. 2015 a zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 588,06 eur do 14 dní od doručenia tohto oznámenia s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 460,19 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 81,07 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 46,80 eur.
10. Žalobca tvrdí, že z dlžnej sumy 588,06 eur mu neuhradil žalovaný doposiaľ nič.
11. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie revolvingového úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 15. 5. 2013 potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniu žalobcu v žalobe, že poskytnutý bol žalovanému spotrebiteľský úver.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (15. 5. 2013) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
14. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15. Podľa § 9 ods. 2 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20100301.html> musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101> a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101>,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130101>,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101>,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101>,
17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
20. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 15. 5. 2013 a predložením výpisu z úverového účtu žalovaného na čl. 23 spisu, v ktorom je zaznamenané vyplatenie úveru žalovanému a potvrdenie o prijatých splátkach preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur, pričom žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatil spolu sumu 315,- eur. Žalobca tvrdí, že uvedenými úhradami žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, nakoľko neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanému poskytnutej sumy, t. j. 600,- eur. A keďže z tejto sumy už žalovaný časť vo výške 315,- eur žalobcovi vrátil, ako dôvodnú súd žalobu uznal iba v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti tejto úverovej istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 285,- eur (600,- eur - 315,- eur) a úroku z omeškania z nevrátenej úverovej istiny. K tvrdeniu žalobcu v žalobe, že žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 652,96 eur súd uvádza, že toto tvrdenie žalobcu sa vykonaným dokazovaním nepotvrdilo. Sám žalobca totiž predložil súdu ako dôkaz výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého jasne vyplýva, že fyzicky žalovaný vyčerpal len sumu 600,- eur dňa 27. 11. 2013. Suma 52,96 eur, ktorú žalobca započítal do sumy čerpaných peňažných prostriedkov v skutočnosti predstavuje poplatok za hotovosť (5,-eur), poplatky za správu úveru (1 x 2,90 eur + 14 x 2,99 eur) a poplatky za spracovanie zloženky (4 x 0,80 eur), preto súd má za to, že suma žalovanému poskytnutej úverovej istiny bola preukázaná len vo výške 600,- eur.
21. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (15. 5. 2013), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. g) aj uvedenie celkovej výšky a konkrétnej meny spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, ďalej podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ musela obsahovať tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
22. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy zo dňa 15. 5. 2013 súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Predovšetkým zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v zmluve sa nachádza v časti 1 bode 1.1 ustanovenie, že výška úveru je 682,40 eur, potom v časti 2 bod 1.1 je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 600,- eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené až 3 rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp.úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezosporu platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona (podporne pozri tiež napr. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30. 6. 2016 sp. zn. 7C/928/2015 alebo rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22. 3. 2016 sp. zn. 7C/325/2014).
23. V zmluve absentuje aj konkrétna, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. V zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, pričom tieto sú splatné vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového úveru. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, revolvingový úver nevynímajúc, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci, bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Práve posudzovaný prípad je dobrým príkladom toho, prečo je takéto rozčlenenie dôležité. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež aj jej zložky keď napr. je rovnaký úrok pre rôznu výšku úverového rámca od 600,- až do 5000,- eur. Aj vzhľadom na v zmluve uvedené poistenie bolo dôležité rozčleniť splátku aspoň percentuálne aby spotrebiteľ vedel, či platí v splátke aj poistné, alebo nie, koľko platí na úrok, koľko na istinu, poplatky, vzhľadom na znenie zmluvy, keď aj z predloženého rozpisu - výpisu z úverového účtu žalovaného (čl. 23 spisu) vyplýva, že raz splátka bola 30,- eur, raz 45,- eur, pričom raz v nej bol zahrnutý úrok vo výške 1,35 eur (pri splátke splatnej dňa 10. 12. 2013) a o mesiac na to už v nej bol zahrnutý úrok vo výške 14,05 eur (pri splátke splatnej dňa 10. 1. 2014). Nemôže byť vecou svojvôle veriteľa, na aké zložky započíta tú ktorú úhradu. Je fakt, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. No nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov (teda v tomto prípade - aká percentuálna časť takto určenej splátky bude pripadať na splácanie istiny, aká časť na splácanie úrokov a aká časť na splácanie prípadných poplatkov). Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti (v tomto prípade by bolo logické uvedenie percentuálnej časti), ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100 % z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca revolvingový úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť uhradené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Okrem toho je súd toho názoru, že čo sa týka určenia výšky každej mesačnej splátky a to spôsobom, že mesačná splátka činí min. 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, tak takéto určenie výšky splátky je pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Ako už bolo uvedené, výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. Pokiaľ však má spotrebiteľ nielenže vypočítať príslušné percento z dlžnej sumy, ale navyše k tomu počítať a zaokrúhľovať násobky dlžnej sumy, ktorú vyčerpal, keď navyše sú v zmluve uvedené v podstate až tri údaje o výške úveru, resp. úverového rámca, potom je takéto určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa zložito. Spotrebiteľ je odkázaný sám si vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného „vzorca“. Čím zložitejšie je ustanovený spôsob výpočtu každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať v správnej výške, riadne, a to naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby bola určito a presne vymedzená výška splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať a aj preto súd konštatuje, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák. v zmluve chýba (k tomu pozri napr. rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 6. 2016 sp. zn. 13C/66/2016 alebo rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 9. 2016 sp. zn. 7Co/281/2016 či rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. 1. 2016 sp. zn. 7Co/694/2015 a rovnako rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. 6. 2016 sp. zn. 1Co/662/2015).
24. Poskytnutý úver súd preto posudzoval ako úver poskytnutý bez úroku a bez poplatku. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o termíne konečnej splatnosti a celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavujú jedny z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takéto podstatné náležitosti, s neuvedením ktorých sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade ich neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala iba vo všeobecných podmienkach, či v inej samostatnej listine alebo splátkovom kalendári či v nejakých výpisoch. V tomto smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18. 10. 2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Vyššie popísané údaje však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednania, ale za údaje, uvedenie ktorých sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takéto údaje uviesť priamo v texte zmluvy a správne, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmito údajmi má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).
25. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g) a k/ zákona v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.
26. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu sú v zmluve v súvislosti s výškou úveru, resp. úverového rámca uvedené až 3 rôzne údaje a keď k inak jednoduchému a nesmierne dôležitému údaju o výške mesačnej splátky by sa spotrebiteľ mal komplikovane dopracovávať cez akési zaokrúhľovanie a násobky túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.
27. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne poskytol. Súd z výpisu z úverového účtu žalovaného zistil, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 600,- eur. Sám žalobca uviedol, zodpovedá to aj predmetnému výpisu, že ako zaplatená žalobcovi je evidovaná suma 315,- eur. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca už môže požadovať od žalovaného len vrátenie sumy 285,- eur (600,- eur - 315,- eur), ktorá je celá splatná, keďže žalobca v súlade s dohodnutými podmienkami úveru žalovanému ešte dňa 24. 3. 2015 oznámil, že výhodu splátok pre nesplácanie úveru stratil a že ku dňu 16. 3. 2015 sa stal jeho záväzok splatným v celom rozsahu, čo žalovaný ani nesporil. V priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 285,- eur mu do dňa podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil. Nespochybnil to ani samotný žalovaný, ktorému žaloba spolu s prílohami bola riadne doručená a bol vyzvaný sa k nej vyjadriť, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku voči nemu uplatneného nároku, mal dostatočný priestor tak urobiť. Preto v časti o zaplatenie sumy 285,- eur súd žalobe vyhovel.
28. V ostatnej časti nárokov žalobcu súd žalobu zamietol. Žalobca uplatňoval v konaní popri dlžnej úverovej istine a úroku aj ďalšie nároky zo zmluvy o úvere ktoré v žalobe špecifikoval tak, že ide o „dlžné poistné vo výške 16,80 eur“ a „neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 46,80 eur“. Úver je bezúročný a bezpoplatkový a tak ani tieto poplatky žalobcovi nebolo možné priznať, nakoľko z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením. Z týchto dôvodov súd žalobcovi ani nárok na zaplatenie 16,80 eur z titulu „poistného“ nepriznal. Čo sa týka „nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“, ich základ a výšku žalobca nielenže absolútne ničím nepreukázal, ale tieto čo do základu a výšky ani nijako nezdôvodnil. V žalobe sa obmedzil len na strohú citáciu bodu 4.2 časti úverovej zmluvy v zmysle ktorého je oprávnený požadovať úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný ich zaplatiť.
29. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
30. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.
31. Žalobca v súvislosti s preukázaním základu a výšky týchto nákladov nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce tieto náklady, ktorými by boli napr. potvrdenia o zaplatenej cene poštovného za zásielky žalovanému a podobne. Ak žalobca, ako to vyplýva z prehľadu na čl. 23 spisu za obdobie od 15. 5. 2014 do 1. 10. 2014 účtoval žalovanému náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 11,90 eur, resp. 34,90 eur, ktoré však ani v uvedenom výpise nijako bližšie nekonkretizoval, tak bolo na ňom aby tento nárok v žalobe náležite odôvodnil a obhájil vzhľadom na povinnosť súdu skúmať v tejto spotrebiteľskej veci, tak ako v každej inej, či sa neuplatňuje právo z neprijateľnej zmluvnej podmienky či praktiky, alebo či nejde voči spotrebiteľovi o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. To však neurobil, keď na odôvodnenie tohto nároku v žalobe absolútne žiadne skutočnosti neuviedol, a okrem predmetného výpisu, ktorý dokazuje len účtovanie uvedených nákladov žalovanému, avšak nie ich skutočné vynaloženie v danej konkrétnej výške nepredložil ani žiadne dôkazy o vynaložení výdavkov takejto výške. Ak by zákonodarca zamýšľal priznať veriteľom v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bez potreby preukázať do posledného centu ich konkrétnu skutočnú výšku, bol by to v zákone explicitne vyjadril tak, ako to urobil vo sfére obchodných záväzkových vzťahov, kde počnúc dňom 1. 2. 2013 zapracovaním nového ust. § 369c do Obchodného zákonníka veriteľom pri omeškaní dlžníka priznal aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia a dokazovania ich skutočnej výšky. Dôvodová správa k tejto zmene uvádza, že ide o náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Aj z výslovného vylúčenia tejto úpravy na záväzky zo spotrebiteľských zmlúv v prípadoch kde dlžníkom je spotrebiteľ (§ 369c ods. 2 Obchodného zákonníka) je ale zrejmé, aký dôraz zákonodarca kladie na to, aby v spotrebiteľských vzťahoch nároky voči spotrebiteľom boli jednoznačne čo do základu aj výšky preukázané v plnom rozsahu, teda do posledného centu. Keďže tu žalobca tieto náklady ani nezdôvodnil, ani nepreukázal, aj tento nárok z bezúročného a bezpoplatkového úveru súd vyhodnotil ako nepreukázaný a nedôvodný.
32. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd posúdil aj tento jeho nárok.
33. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Žalobca predloženým oznámením o mimoriadnom zosplatnení celého úveru zo dňa 24. 3. 2015 adresovaným žalovanému v ktorom ho veriteľ vyzval k splateniu celého úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov najneskôr do 14 dní od doručenia tohto oznámenia preukázal, že žalovaný bol k vráteniu dlžnej sumy vyzvaný. Keďže v určenej lehote dlžná suma nevrátenej úverovej istiny vo výške 285,- eur, na ktorú veriteľovi nárok vznikol zaplatená nebola, žalovaný je v omeškaní so zaplatením tejto sumy, avšak nie odo dňa 17. 3. 2015 ako tvrdil žalobca, ale až odo dňa 30. 4. 2015, keďže v oznámení o predčasnom zosplatnení úveru bola mu na úhradu dlžnej sumy poskytnutá lehota 14 dní od doručenia tohto oznámenia. Keďže toto oznámenie zasielané žalovanému na jeho adresu uvedenú v úverovej zmluve (Nový Dvor 84/117, 059 52 Veľká Lomnica) sa podľa dokladu o doručovaní pri čl. 22 spisu vrátilo ako nevyzdvihnuté žalovaným na pošte v odbernej lehote veriteľovi dňa 15. 4. 2015, pričom toto doručovanie bolo v súlade s časťou 3 bod 7 úverovej zmluvy, lehota na plnenie žalovanému plynula do 29. 4. 2015, keďže nevyzdvihnutie si zásielky žalovaným nemôže ísť na ťarchu veriteľa. Žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemohol poznať výšku veriteľom vyčísleného celého zostatku úveru skôr ako mu ju veriteľ oznámil k čomu došlo v oznámení zo dňa 24. 3. 2015, dovtedy mohol poznať nanajvýš výšku jednotlivých omeškaných splátok úveru. Preto nemožno ho podľa názoru súdu zaviazať k plateniu úroku z omeškania z celej zosplatnenej sumy už odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru jednostranným úkonom veriteľa, lebo vtedy jej výšku ešte poznať nemohol ale priznať ho možno až odo dňa keď ju objektívne spoznať mohol, teda nasledujúceho dňa po uplynutí samotným veriteľom mu poskytnutej lehoty na dobrovoľné plnenie celej sumy zosplatneného úveru po oznámení mu jej výšky, t.j. tu od 30. 4. 2015. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania (5,05 % ročne) nepresahuje sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dňom 30. 4. 2015 dostal do omeškania so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 285,- eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 285,- eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 285,- eur od 30. 4. 2015 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej prisúdenú sumu úverovej istiny súd žalobu zamietol. Na rozdiel od žalobcu, ktorý za prvý deň omeškania žalovaného od ktorého požadoval úrok z omeškania určil deň 17. 3. 2015, súd úrok z omeškania, ako už bolo uvedené priznal až od 30. 4. 2015, nakoľko lehota na plnenie celej zosplatnenej sumy úveru v zmysle výzvy zo dňa 24. 3. 2015 žalovanému bola poskytnutá a plynula až do dňa 29. 4. 2015. V časti úroku z omeškania požadovaného za dobu pred 30. 4. 2015 súd preto žalobu zamietol.
38. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod, a to najmä vzhľadom na dĺžku omeškania žalovaného (ku dňu vyhlásenia rozsudku viac ako dva roky) pre ktorú by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobou proti žalovanému bol uplatnený nárok na zaplatenie sumy 588,06 eur s príslušenstvom (úroky a úroky z omeškania), pričom vyhovené jej bolo v časti zaplatenia sumy 285,- eur a úroku z omeškania, pri takomto pomere úspechu a neúspechu strán súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keď žalovaný náhradu žiadnych trov konania si ani neuplatnil, a ani zo spisu mu žiadne nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.