Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/352/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkyne: A.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX Y., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková, s.r.o., Podzámska 31, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanej: L. H., X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 5676/7, 940 01 Nové Zámky, o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne aj žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/117/2013-366 zo dňa 31.03.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci Y., katastrálne územie Y., ktoré sú zapísané na Okresnom úrade X. B., katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, ako parcely registra „C", evidované na katastrálnej mape, parc. číslo 1664 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 367 m2, parcely registra „E", evidované na mape určeného operátu, parc. č. 252 - záhrady o výmere 610 m2 a parc. č. 253 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2, na parcele číslo 1664 rodinný dom so súpisným číslom XXXX, s tým, že sa nariaďuje predaj a výťažok z predaja sa rozdelí podľa podielov - žalobkyni aj žalovanej po 1-ici. Zároveň súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, čo oprel o ustanovenie § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP"). V odôvodnení súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou v spojení so spresňujúcim podaním domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam v obci Y., katastrálne územie Y., vedených v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva (LV) č. XXX, t. j. troch parciel s rodinným domom súp. č. XXXX, a žiadala tieto prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatenia jej podielu vo výške 26.000 eur. Takto žiadala rozhodnúť z dôvodu, že vzťahy medzi nimi sú dlhodobo mimoriadne nepriaznivé a hoci sa opakovane snažili o vyriešenie veci mimosúdne, k žiadnemu výsledku to neviedlo. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa na jej strane, lebo má vyšší vek, zhoršený zdravotný stav, nehnuteľnosti dlhodobo užíva a býva tam, čo malo za následok vznik určitej citovej väzby a v neposlednom rade je tam aj blízke bydlisko jej syna E. ktorý jej v prípade potreby pomôže.

2. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobkyňa je dcérou A.. O. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a narodila sa v r. XXXX, pričom krátko na to jej zomrela matka. V roku 1965 sa jej otec oženil so žalovanou, ktorá bola v tej dobe rozvedená a z predošlého manželstva mala maloleté deti: E. a H. L., a následne sa so synom E. presťahovala k manželovi a otcovi žalobkyne do Y., kde spolu začali bývať; jej druhý syn H. zostal žiť vo Y. F. so starými rodičmi. Začiatkom 70-tych rokov

manželia zakúpili predmetné nehnuteľnosti, kde spoločne žili do roku 1985, kedy sa žalobkyňa vydala za E. Y. a následne sa odsťahovala. Vzájomné vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou obe opisovali rozdielne. Žalobkyňa uvádzala, že počas celého detstva ju žalovaná fyzicky napádala, s čím sa ona nedokázala doteraz vysporiadať, avšak žalovaná to popierala a tvrdila pravý opak, teda že sa o ňu riadne starala a s manželom zabezpečovala všetky potrebné záležitosti, a to aj v čase, keď sa žalobkyňa vydala. Na tieto okolnosti vypovedali aj vypočutí svedkovia. Manžel žalobkyne, E. Y., so žalovanou a jej synmi nevychádza práve najlepšie. Svedok E. L., ktorý s nimi žil do roku 1985, vypovedal o dobrých, až nadštandardných vzťahoch jeho matky a žalobkyne. Jeho vzťah k žalobkyni hodnotil v súčasnosti ako nepriateľský, čo odôvodnil ňou uplatňovanými nárokmi. Súd konštatoval, že otec žalobkyne a zároveň manžel žalovanej mal problémy s požívaním alkoholických nápojov a do vzťahu medzi nimi oboma nezvykol zasahovať. V roku 1987 bola žalobkyňa hospitalizovaná a po návrate domov ju žalovaná navštívila; vtedy malo dôjsť ku konfliktu za účasti manžela žalobkyne. To malo za následok, že žalobkyňa tam prestala chodiť a návštevy mal realizovať otec žalobkyne u nej doma. Súd zistil, že dedičské konanie po neb. A.. H. sa viedlo na Okresnom súde Nové Zámky a podľa osvedčenia o dedičstve 16D 991/2012-21, Dnot 171/2012, zo dňa 03.10.2012, právoplatného 19.10.2012, poručiteľ zanechal závet, podľa ktorého sa dedičkou zo závetu stala žalobkyňa a žalovaná ako pozostalá manželka uznala závet za platný, pričom z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stala spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele 1-ice. Dňa 09.07.2008 bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorou A.. H. odpredal žalovanej nehnuteľnosť nachádzajúcu sa kat. úz. Y., na LV č. XXX, parcela č. 1665 - záhrady o výmere 578 m2 pri dohodnutej kúpnej cene 289.000 Sk. Aktuálne je uvedená nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX katastrálne územie Y., keď výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa v celosti.

3. Súd ďalej konštatoval, že dňa 11.07.2013 žalobkyňa podala návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po svojom otcovi pod sp. zn. 8D/353/2013, v ktorom sa majú prejednať finančné prostriedky uložené na vkladnej knižke. Zároveň však prebieha pod sp. zn. 17C/98/2014 konanie o určenie predmetu dedičstva po poručiteľovi Ing. H., a to peňazí na troch vkladných knižkách; túto žalobu podala žalobkyňa A.. C. Y. proti žalovanej L. H. po tom, čo bola odkázaná na podanie určovacej žaloby v konaní sp. zn. 8D/353/2013. Obe tieto konania doposiaľ neboli skončené. Žalobkyňa uviedla, že jej pôvodný zámer bol po smrti otca umožniť žalovanej bývanie a užívanie sporných nehnuteľností, no za podmienky, že by v nich nevykonávala zásahy, pozostávajúce zo stavebných úprav. V skutočnosti však tieto stavebné úpravy žalovaná realizovala, a tak svoj postoj zmenila. Podľa žalovanej tieto stavebné úpravy boli nevyhnutné, lebo nehnuteľnosť bola v dezolátnom stave. Už v tejto dobe však bolo jasné, že úroveň vzťahov medzi účastníčkami sa bude negatívne prejavovať aj pri riešení otázky podielového spoluvlastníctva. Listom zo dňa 04.03.2013 žalovaná prostredníctvom advokátky navrhla žalobkyni spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a v prvom rade mala záujem na odpredaji svojho spoluvlastníckeho podielu žalobkyni za 32.000 eur, v druhom rade navrhla reálnu deľbu s nutnosťou vypracovania geometrického plánu a zvýšenými nákladmi. Treťou navrhnutou možnosťou bol i spoločný predaj nehnuteľnosti tretej osobe za všeobecnú cenu. Na to žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 14.03.2013 a bola ochotná odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalovanej za 15.000 eur, v opačnom prípade navrhla vyporiadanie reálnou deľbou, resp. predaj sporných nehnuteľností za minimálne 64.000 eur. Žalovaná ďalším listom zo dňa 24.04.2013 oznámila žalobkyni, že jej ponuku na 15.000 eur neakceptuje a rovnako tak ani predaj celej nehnuteľnosti za 64.000 eur. Ďalším listom zo dňa 21.05.2013 žalobkyňa oznámila žalovanej, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti neprichádza do úvahy, a keďže sa nedokážu dohodnúť na cene nehnuteľnosti, navrhla priznať úradného odhadcu. Žalovaná potom reagovala listom zo dňa 30.05.2013 s tým, že má 75 rokov, 41 rokov býva v dome, kde by chcela aj dožiť, ale ak by ju žalobkyňa vyplatila sumou 26.000 eur, tak do týždňa si žalobkyňa môže robiť s domom, čo chce. Písomná korešpondencia medzi účastníčkami naďalej pokračovala a posledným listom zo dňa 17.06.2013 žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s reálnym rozdelením domu a ak chce v dome dožiť, požadovala vyplatenie svojho spoluvlastníckeho podielu vo výške 26.000 eur.

4. Bolo tiež preukázané, že žalovaná bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu vo Y.; išlo o nehnuteľnosť v kat. úz. Y. F., vedenú na LV č. XXXX ako parcely registra „C" evidovaný na katastrálnej mape, parc. č. 1261 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 323 m2, na parc. č. 1261 rodinný dom súp. č. XXX. Túto nehnuteľnosť teraz vlastní syn žalovanej, A.. H. L. na základe zmluvy zo dňa 23.07.2013, ktorou mu túto nehnuteľnosť žalovaná darovala. Vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky V 4074/2013 zo dňa 12.08.2013. Žalovaná k tomu vypovedala, že ak by žalobkyňa akceptovala jej ponuku a vyplatila by jej 32.000 eur, tak by šla bývať do Y. F. do uvedeného rodinného domu, ktorý je v

bývania schopnom stave. Nehnuteľnosť darovala synovi aj napriek tomu, že na to nebol odkázaný, lebo si postavil vlastný rodinný dom v obci L.. Svedok A.. H. L. vyhlásil, že nesúhlasí s tým, aby sa do domu vo Y. F. jeho matka nasťahovala. Znaleckým posudkom č. 125/2015 Ing. Štefana Motúza, znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, zo dňa 07.06.2015 bola určená všeobecná (trhová) hodnota sporných nehnuteľností vo výške 56.900 eur. Znalec zároveň skonštatoval, že rodinný dom súp. č. XXXX a pozemok na parcele č. 1664 sú reálne deliteľné s odhadom nákladov na reálnu deľbu v sume 25.000 eur bez nového napojenia na inžinierske siete vo výške 18.500 eur. Žalovaná v konaní predložila lekárske správy o svojom zdravotnom stave, pričom trpí rôznymi chorobami, najmä bolesťami bedrových kĺbov a driekovej chrbtice a podrobuje sa liečbe, tiež trpí arteriálnou hypertenziou, hypercholesterolémiou a verterbrogénnym alergickým syndrómom chrbtice, v dôsledku čoho sa tiež lieči.

5. Rozsudok, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a nariadil jeho predaj, súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku." Vo všeobecnosti môže ktorýkoľvek spoluvlastník požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie, čo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný žalobou, ani vzájomnou žalobou, čo sa týka formy vyporiadania. Musí však dodržať zákonné poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Predpokladom reálnej deľby je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému poslaniu. Súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov). Neposudzuje sa iba deliteľnosť z hľadiska technických kritérií, ale i deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi. V prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti by účastníci zotrvali v susedskom vzťahu, čo vzhľadom na prípadnú narušenosť a vyhrotenosť ich vzťahov by mohlo viesť k problémom, preto negatívne susedské spolužitie spôsobuje nemožnosť riadneho užívania nehnuteľnosti. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd prikáže vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, s prihliadnutím najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, prichádza do úvahy tretia možnosť, t.j. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. K zamietnutiu žaloby môže dôjsť iba výnimočne, kedy vec nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania musí sám zhodnotiť ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo zamietnuť žalobu s dôsledkom zachovania podielového spoluvlastníctva. Existencia týchto dôvodov musí byť závažná a logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného je najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie).

6. V danom prípade podľa záveru súdu je na mieste zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pri rozhodovaní súd hodnotil možnosť reálnej deľby znaleckým posudkom, podľa ktorého nehnuteľnosť je reálne deliteľná, avšak je na to nutné vynaložiť investície vo výške 25.000 eur, a to bez nového napojenia na inžinierske siete vo výške 18.500 eur. Tieto náklady sú vysoké a ani

jedna zo strán o takýto spôsob vyporiadania nemala záujem, a to aj s prihliadnutím na ich dlhodobo negatívne vzťahy. Po uzatvorení tejto otázky sa súd zaoberal tým, či vykonaným dokazovaním boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre ktoré by bolo treba žalobu zamietnuť, a kedy by sa záujem žalovanej ponechať nezmenený spoluvlastnícky stav v porovnaní so záujmom žalobkyne zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukázal ako významnejší a prednejší. Tieto okolnosti sú vo všeobecnosti viac menej subjektívneho charakteru tak na strane žalovanej pre jej zdravotný stav, vek, sociálnu situáciu, stav jej odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, osobné väzby na nehnuteľnosť a nedostatok možnosti uspokojovať potrebu bývania inde, ako aj na strane žalobkyne a to že by išlo predovšetkým o vyriešenie sporných užívateľských vzťahov bez priority zániku podielového spoluvlastníctva, prípadne, že vec po jej prikázaní do vlastníctva by mala v úmysle predať. Žalovaná je staršia osoba, ktorá na danom mieste prežila viac ako 40 rokov svojho života a vzhľadom na svoj vek trpí niektorými zdravotnými problémami, pričom na sporné nehnuteľnosti je citovo naviazaná. Tieto skutočnosti bezpochyby majú závažný charakter, no nie je ich možné hodnotiť samostatne. Súd vychádzal najmä z toho, že to bola práve žalovaná, ktorá vyzvala žalobkyňu listom zo dňa 04.03.2013, aby jej vyplatila spoluvlastnícky podiel 32.000 eur a v liste zo dňa 30.05.2013 opakovane navrhla, aby jej žalobkyňa vyplatila 26.000 eur. Následnú argumentáciu žalovanej obsiahnutú vo vyjadrení zo dňa 12.08.2013 o tom, že pôvodná zástupkyňa jej mala tvrdiť, že musí predať svoj podiel, ak nevie žalobkyňu vyplatiť, súd považoval za účelovú. V opačnom prípade by totiž nebol dôvod, aby žalovaná listom zo dňa 30.05.2013 zaslala žalobkyni ponuku na odpredaj svojho podielu za 26.000 eur. Žalovaná potom na pojednávaní dňa 19.11.2015 jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vypovedala, že ak by žalobkyňa akceptovala jej ponuku a ak by jej vyplatila 32.000 eur, tak by z domu odišla bývať do rodinného domu vo Y., ktorého bola výlučnou vlastníčkou. Napriek tomu však nehnuteľnosť vo Y. F. zmluvou zo dňa 23.07.2013 darovala svojmu synovi, ktorý vôbec na to nebol odkázaný. Zostalo tiež len rovine jej tvrdení, že sa jej zdravotný stav zhoršuje. Žalovaná sa tak pripravila o domovú nehnuteľnosť, ktorá jej prípadne mohla slúžiť na uspokojenie jej ďalších bytových potrieb. Rovnako ju ani nikto nenútil, aby sporné nehnuteľnosti rekonštruovala, keď druhá spoluvlastníčka s tým nesúhlasila. Konanie žalovanej tak súd nemôže podradiť pod dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo nutné návrh zamietnuť, a jej tvrdenia o citovej naviazanosti súd nemal za úprimné.

7. Súčasne súd rešpektoval zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Obzvlášť, keď ani na strane žalobkyne neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo nutné návrh zamietnuť. Neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že by si žalobkyňa neujasnila právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia jej žalobe; zároveň žalobkyni nejde len o vyriešenie užívacích vzťahov a výsledky vykonaného dokazovania už vonkoncom nesvedčia o tom, že zánik spoluvlastníctva by nemal pre žalobkyňu prioritu. Nie je možné uvažovať ani o okolnosti, že vec po jej prikázaní by mala žalobkyňa záujem následne predať, lebo záujem o ne neprejavovala. Súd sa tak ďalej zaoberal druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Na to, aby súd takto rozhodol, je nutné, aby niektorý zo spoluvlastníkov prejavil o nehnuteľnosti záujem. Žalobkyňa záujem neprejavila, žiadala nehnuteľnosti prikázať žalovanej za náhradu 26.000 eur. Žalovaná počas celého konania žiadala žalobu zamietnuť podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak súd jej dôvody pre takéto rozhodnutie neuznal. Žalovaná neuvažovala ani nad eventuálnou možnosťou vyplatenia spoluvlastníckeho podielu žalobkyne za pomoci blízkych osôb, napr. za pomoci synov. Z týchto dôvodov druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva stratil opodstatnenosť. Súdu tak napokon nezostávalo nič iné, ako pristúpiť k zrušeniu podielového spoluvlastníctva s tretím spôsobom vyporiadania, pozostávajúceho z nariadenia predaja a následného rozdelenia výťažku z predaja podľa veľkosti podielov bez ohľadu na to, či s tým strany súhlasia alebo nesúhlasia. V takom prípade nastane ten následok, že vlastníkom sa stane tretia osoba, a to až dňom, v ktorom dôjde k predaju veci. Dovtedy môžu strany nakladať so svojimi podielmi napriek tomu, že už bolo súdom rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Súdnym rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva nariadením predaja spoločnej veci vzniká len exekučný titul a samotný predaj sa uskutoční spôsobom predpokladaným ustanovením § 189 a nasl. Exekučného poriadku. Návrh na exekúciu môže podať ktorákoľvek zo spoluvlastníčok a súdny exekútor postupuje podľa ustanovení o predaji hnuteľných alebo nehnuteľných vecí. Ak sa vec nepodarí predať a súd exekúciu zastaví, spoluvlastnícke vzťahy zostávajú zachované.

8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidve strany.

9. Žalobkyňa v podanom odvolaní navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti súd zruší, nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej a zároveň ju zaviaže zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania sumu 26.000 eur spolu s náhradou trov konania. Uviedla, že súd bral síce do úvahy zákonnú postupnosť pri posudzovaní toho - ktorého možného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak nesprávne pristúpil k tretiemu spôsobu vyporiadania, keď pre tento neboli splnené zákonné podmienky. Ona o to záujem neprejavila a žalovaná jednoznačne deklarovala, že v tomto dome chce ostať bývať a že oň má záujem, čo je zrejmé aj z toho, že si to začala prerábať. Najúčelnejší by bol teda taký záver, v zmysle ktorého by žalovaná ostala výlučnou vlastníčkou rodinného domu, a to aj s ohľadom na jej vek. Žalovaná sa nebránila tým, že by na vyplatenie nemala peniaze. Je zrejmé, že finančné prostriedky žalovaná má na vkladných knižkách, ktoré sú predmetom konania 17C 98/2014. To, že spoluvlastníčky budú nútené spoločne nehnuteľnosť predávať, bude zdrojom ďalších sporov medzi nimi a výsledok nemožno považovať za taký, ktorý by definitívne vyriešil spory. Nebol teda daný žiadny dôvod na to, aby jej dom, v ktorom býva, nebol prikázaný do vlastníctva; polovica výťažku z predaja domu zrejme žalovanej nebude postačovať na to, aby si zabezpečila iné bývanie, a rovnako bude musieť vynaložiť finančné prostriedky na jeho zabezpečenie aj po predaji domu. Zároveň sa žalobkyňa stotožnila s dôvodmi napadnutého rozsudku v súvislosti so zamietnutím žaloby tak, ako to požadovala žalovaná.

7. Žalovaná v podanom odvolaní navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd zamietne žalobu žalobkyne a prizná jej náhradu trov konania. Uviedla, že súd nemôže prikázať vec spoluvlastníkovi proti jeho vôli za žiadnych okolností a nemôže prikázať spoluvlastníkovi do vlastníctva podiel, ktorý už vlastní. Súd nesprávne vec právne posúdil tým, že použil správne ustanovenie právneho predpisu, no nesprávne ho aplikoval, pričom dospel na základe zistených skutočností k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa žalovanej rozhodnutie vychádza zo skutkových zistení, ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesúhlasila s tým, že je dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Počas konania totiž uviedla mnohé dôvody osobitného zreteľa, ktorých intenzita nemala zostať súdom nepovšimnutá a svoje tvrdenia aj preukázala. Opätovne opísala históriu rodinných vzťahov a udalostí. Uviedla, že má problém v dostatočnom chápaní vecí, a preto pred podaním žaloby protichodne žalobkyni písala ohľadom možností riešenia situácie. Znovu zopakovala svoj vek, dĺžku bývania v danom dome, zdravotné problémy a citové naviazanie na nehnuteľnosti, pričom bývanie je v blízkosti bydliska syna E., ktorý jej môže pomôcť. Uvedené skutočnosti majú bezpochyby závažný charakter, nie je ich možné hodnotiť samostatne a teda bez spojitosti k ďalším skutočnostiam. Skutočne ona vyzvala žalobkyňu na odkúpenie jej podielu, ale nevedela posúdiť vzniknutú právnu situáciu, preto sa riadila pokynmi právničky. Dom vo Y. F. darovala synovi, lebo to pokladala za správne, keďže syn v minulosti dom rekonštruoval a mal v ňom svoje peniaze. Nesúhlasila s názorom súdu o tom, že jej argumentácia je účelová. Záver, že sa z neznámych dôvodov a pri pomerne neprehľadnej situácii ohľadom ďalšieho trvania podielového spoluvlastníctva pripravila o domovú nehnuteľnosť, ktorá by mohla slúžiť na uspokojenie jej bytových potrieb, je podľa nej irelevantný, lebo ide o nehnuteľnosť v inej obci, ktorú nie je možné bez rekonštrukcie užívať, nikoho tam nepozná a nemá tam lekárov. K úpravám nehnuteľnosti ju prinútila situácia, dom chátral a všade ťahalo. Žalobkyňa podľa nej dostatočne nepreukázala svoj záujem na zániku podielového spoluvlastníctva. Predmetný dom pre ňu predstavuje v súčasnosti jedinú možnosť bývania vyhovujúcu jej veku, zdravotnému stavu, finančným možnostiam a sociálnym podmienkam. Jej záujem na zachovaní spoluvlastníctva a na zamietnutí žaloby prevyšuje záujem žalobkyne na tom, aby spoluvlastníctvo zaniklo. Súd nesprávne vec posúdil, ak neuznal jej dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom neuviedol, aké dôvody by mohli byť ešte vážnejšie a intenzívnejšie, aby na ne bral ohľad. Konanie žalobkyne v tomto súdnom spore je podľa nej v rozpore s dobrými mravmi, a preto nepožíva súdnu ochranu.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že súd nie je viazaný návrhom, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania, preto je jej námietka v tomto smere bezvýznamná. Rovnako nepochopiteľná je argumentácia, podľa ktorej súd nemôže prikázať spoluvlastníkovi proti jeho vôli vec do vlastníctva, pretože pri takomto výklade by bol účel samotného inštitútu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva popretý. Rozpory medzi nimi nasvedčujú v prospech zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V konaní bolo jedinou podstatnou skutočnosťou skúmanie, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalobu zamietol. Žalovaná bola tá, ktorá iniciovala toto konanie, keďže sa sama domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a následne tiež faktickým správaním spočívajúcim v tom, že začala proti jej vôli a bez jej súhlasu nehnuteľnosť stavebne upravovať. Samotný vek žalovanej rovnako nie je dôvodom hodným osobitného

zreteľa. Nejde totiž o osobu chorú, bezvládnu, pripútanú alebo inak znevýhodnenú; žalovaná je primerane k svoju veku aktívna, má podporu svojich synov, chodieva s nimi do Y. F. a je schopná zariadiť si záležitosti s tým súvisiace. Rodinný dom vo Y. F. žalovaná zjavne účelovo previedla do vlastníctva syna a sama sa tak zbavila vlastníckeho práva, určite však nie možnosti užívania. Žalovaná nehnuteľnosť vo Y. F. previedla na syna výslovne s účelom privodiť si pre seba výhodnejšiu pozíciu v tomto konaní.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že skutočnosť, že má záujem v nehnuteľnosti dožiť, ešte neznamená, že má záujem nadobudnúť do vlastníctva aj podiel žalobkyne. Finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne nemá a je jedna vec, ak žalobkyňa poukazuje na iný prebiehajúci spor, no skutočnosť, že nejaké peniaze v čase smrti jej manžela existovali a komu patrili, je iná vec. Bolo preukázané, že synovia peniaze zo spoločných vkladných knižiek vybrali a minuli, pretože všetci vedeli, že na týchto knižkách sú ich peniaze; oni mali s jej manželom veľmi dobrý vzťah, nazývali ho otcom a starali sa oňho. Jej individuálny záujem prevyšuje individuálny záujem žalobkyne, a preto jej súd mal poskytnúť ochranu. Podľa odvolania žalobkyne aj ona chce, aby v nehnuteľnosti dožila aj z toho dôvodu je rozhodnutie súdu nepochopiteľné, lebo ani jedna z nich si predaj nehnuteľnosti neželala. Na jej strane sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd podielové spoluvlastníctvo nemal zrušiť.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok" alebo „CSP"), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania oboch strán (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením vo výroku, pretože súd prvej inštancie na podklade zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými, v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ako aj Občianskeho zákonníka, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

11. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium", avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci, až do rozhodnutia súdu. Pri posudzovaní dôvodov, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť, sa vychádza z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie

a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, resp. len s nepomerne nákladnými úpravami, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, s prihliadnutím na tri kritériá opísané v súlade so zákonom aj súdom prvej inštancie, t. j. s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Predmetom zrušenia a vyporiadania je vždy celá vec, nie jej podiel, a tak sa do vlastníctva vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Dikcia zákona ukladajúca povinnosť prikázať vec za náhradu, je iba deklarovaním zásady poskytnúť majetkový ekvivalent zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu.

12. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Až do úspešného predaja veci spoluvlastníci môžu dohodou spoluvlastníctvo zrušiť iným spôsobom. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj výnimky, pretože z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Takto sa môže postupovať len vtedy, ak k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci, lebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd v každej veci veľmi starostlivo skúma a vždy spravodlivo posúdi s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu. Takými dôvodmi môže byť napríklad vysoký vek strán, ich želanie v nehnuteľnosti dožiť, ďalej to, že o nehnuteľnosť sa vždy starala len jedna strana, že prípadným vyhovením žalobe sa aj tak nevyrieši bytová situácia strán a podobne.

13. V súlade s týmito zákonnými kritériami a podmienkami súd prvej inštancie v nadväznosti na zistený skutkový stav a prednesy strán správne rozhodol, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu nariadením predaja sporných nehnuteľností ako tretieho spôsobu zrušenia podielového spoluvlastníctva. Zákonom predpokladaný prvý dôvod a spočívajúci v reálnej deľbe sa s ohľadom na závery znaleckého posudku neukázal ako dôvodný, pretože by si to vyžadovalo pomerne vysoké náklady na stavebné úpravy domovej nehnuteľnosti tak, aby obe rozdelené časti stavebne a svojím účelom zodpovedali rodinnému domu, spôsobilému pre zápis rodinného domu v katastri nehnuteľností. Takýto spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nenavrhovala ani jedna zo strán, a to ani v podanom odvolaní. Druhý spôsob spočívajúci v prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva jednej zo strán požadovala žalobkyňa, no súd prvej inštancie ani tento spôsob správne neuznal za relevantný s ohľadom na insolventnosť žalovanej. Jej tvrdenie uvádzané v odvolaní, že prebieha súdny spor, v ktorom sa má určiť, že určité peňažné úspory patria do dedičstva po neb. Ing. H., nie je v danej chvíli relevantné, a to s prihliadnutím najmä na to, že zatiaľ o tejto otázke rozhodnuté nebolo, žalovaná popiera tieto úspory ako patriace do dedičstva po neb. manželovi a navyše celková suma, ktorá má byť pojatá ako novoobjavený majetok v dedičskom konaní, by nebola v takom rozsahu, aby mohla uspokojiť náhradu za spoluvlastnícky podiel majúci sa vyplatiť pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

16. Dôvody uvádzané v odvolaní žalobkyne odvolací súd neuznal ako relevantné, pretože skutočne ani jedna zo strán nemala záujem o dané nehnuteľností. To, že žalovaná prezentovala svoj záujem v nehnuteľnosti stále bývať aj do budúcna ich užívať, samo o sebe znamená, že mala záujem len o užívanie nehnuteľností ako takých pri zachovaní si polovičného spoluvlastníckeho podielu. Záujem o nehnuteľnosti v priebehu konania v podobe jej výlučného vlastníctva jednoznačne neprejavila. Nesporne chcela zostať v užívacom stave ako podielová spoluvlastníčka, z čoho aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie vyvodil záver, že sporné nehnuteľnosti z pohľadu ich výlučného vlastníctva nechcela. Rovnako nehnuteľnosti nechcela ani žalobkyňa, z toho dôvodu bola splnená zákonná podmienka na to, aby súd pristúpil k - v poradí tretej možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

- nariadeniu predaja nehnuteľností.

17. Žalovaná pri nesúhlasnom prejave s nariadením predaja nehnuteľností poukazovala na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa videla v tom, že má vysoký vek a nepriaznivý zdravotný stav, v rodinnom dome stále býva a nehnuteľnosti užíva, pretože iné nevlastní, má k nim citový vzťah

a chce tam dožiť. Odvolací súd uznal, že tieto dôvody samy o sebe by mohli byť subsumované pod citované ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak by tu neboli aj iné relevantné skutočnosti, na ktoré žalobkyňa dôvodne poukazovala. Žalovaná totiž - bez ohľadu na to, akú právnu poradkyňu v tom čase mala - sama a bez aktívneho konania žalobkyne prejavila voči žalobkyni záujem podielové spoluvlastníctvo zrušiť a od žalobkyni odkúpiť jej spoluvlastnícky podiel. Sama teda pociťovala potrebu usporiadať vlastnícke vzťahy k daným nehnuteľnostiam tak, aby boli v jej výlučnom vlastníctve. K uzavretiu zmluvy medzi nimi napokon nedošlo len preto, že sa nedohodli na výške hodnoty spoluvlastníckeho podielu. V čase, keď napokon došlo k súdnemu konania na základe žaloby žalobkyne, žalovaná bola vlastníčkou iného rodinného domu s pozemkom vo Y., s ktorým mohla voľne disponovať a ktorý mohla prípadne aj speňažiť, aby jej mohol poslúžiť na poskytnutie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyni. Na nehnuteľnosť vo Y. F. totiž nebol nikto odkázaný, čo znamená, že naň nebol odkázaný ani jej syn, ktorému túto nehnuteľnosť krátko po začatí súdneho konania - evidentne účelovo

- darovala a tým sa svojho vlastníctva zbavila tvrdiac, že chcela, aby nehnuteľnosť vlastnil syn, lebo doň vložil nejaké svoje peniaze; túto skutočnosť (vynaloženie peňazí synom) v konaní nepreukázala, ale keby to napokon aj preukázala, nič by to nezmenilo na tom, že bola výlučnou vlastníčkou inej nehnuteľnosti a že s týmto svojím vlastníctvom mohla akokoľvek nakladať. Nemohlo by to mať teda vplyv pre záver súdu o tom, že dôvody hodné osobitného zreteľa (vysoký vek, nepriaznivý zdravotný stav, citový vzťah k nehnuteľnosti, vôľa dožiť tam) značne oslabili dve skutočnosti - danie mimosúdneho podnetu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, t. j. vyvolanie celého procesu so žalobkyňou a zbavenie sa svojho výlučného vlastníctva k inej nehnuteľnosti ako možnej hodnoty na vyplatenie žalobkyne alebo inej možnosti bývania.

18. S ohľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd nemohol posúdiť odvolanie ani žalobkyne a ani žalovanej ako opodstatnené. Dôvody ich odvolaní a námietky v nich prednesené nemohli mať za následok zvrátenie výsledku prvoinštnančného konania, v ktorom bol rozsudok vyhlásený v súlade so zákonom. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 OSP potvrdil a v podrobnostiach opätovne poukazuje na jeho odôvodnenie.

19. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 3 OSP o trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej. Vzhľadom na to ani dovolací súd o trovách konania nerozhodol.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .