Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-66-2017.pdf
PDF · 67.61 KB
Case nature
Subarea
17CoE/66/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: U. L., so sídlom Ul. XX. H.. X-XX, X., IČO: 30 807 484, pobočka L., so sídlom T. slovenskej XX, L., proti povinnému: T. s.r.o., so sídlom A. V. XXX/XX, B., IČO: 36 330 175, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 1 601,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 15Er/3074/2011 - 16 zo dňa 19. augusta 2016, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súdnej exekútorke JUDr. Andrei Prudkej, rod. Krasňanovej, Exekútorský úrad považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 36/9, priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 05.09.2011 sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1 601,30 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného č. 700-1010400111-GC04/09 zo dňa 05.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.06.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke udelené súdom dňa 06.10.2011. Podnetom zo dňa 06.05.2013 súdna exekútorka navrhla zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Súd prvej inštancie mal z výpisu z obchodného registra povinného preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29K/33/2012-211 zo dňa 14. novembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2012, súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi spoločnosti T., s. r. o., so sídlom V. XXX/XX, B., IČO: 36 330 175 pre nedostatok majetku dlžníka. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 28CbR/11/2013-7 zo dňa 11.06.2014 nariadil dodatočnú likvidáciu zaniknutej spoločnosti Melbot s.r.o. V zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka bola spoločnosť z obchodného registra ku dňu 19.01.2013 vymazaná bez právneho nástupcu. Súd poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 prvá veta, § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 CSP. Uviedol, že CSP je k Exekučnému poriadku lex generalis a keďže zastavil konanie, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle uvedeného ust. § 203 ods. 2 EP súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného a oprávnený pri podávaní návrhu podľa EP musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy. Dodal, že o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s rozhodnutím o trovách konania v zmysle § 203 Exekučného poriadku. Uviedol, že ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Namietal dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie zastavil exekúciu, pričom bol toho názoru, že správne mal súd zastaviť exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože za bezprostredný dôvod zastavenia považoval skutočnosť, že povinný dňom výmazu z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008 a sp.zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008. Vzhľadom na uvedené navrhol uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie zmeniť tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie neprizná.
3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrila súdna exekútorka. Žiadala odvolanie odmietnuť ako neprípustné, keďže odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu o trovách exekúcie a voči rozhodnutiu o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. Súd ani nestanovil výšku trov exekúcie.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či spĺňa zákonné náležitosti.
5. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
6. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. V predmetnej veci oprávnený napadol odvolaním v zákonom stanovenej lehote uznesenie súdu prvej inštancie, pričom z obsahu tohto odvolania je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému zastaveniu exekúcie ( oprávnený navrhuje tiež rozhodnúť o zastavení exekúcie), no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť, pričom v tejto súvislosti žiada zmeniť napadnuté uznesenie len vo výroku o trovách exekúcie, čo vyplýva aj z petitu jeho odvolacieho návrhu.
8. Odvolanie oprávneného tak smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
9. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie odvolanie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní priamo uvedené. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario) odvolanie v tejto časti ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).