Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/1/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO 264 29 705 zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti žalovanej: T. C., nar. X.XX.XXXX, P. XX zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Halkom, Cyrila a Metoda 2, Rožňava o zaplatenie 1 034,01 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 30.9.2016 č. k. 8C/102/2014-79 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) a domáhal sa zaplatenia zmenkovej sumy 1 034,01 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1 034,01 eura od 4.6.2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 1 034,01 eura od 21.7.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 3,45 eura a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom dňa 30.9.2014 a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1 034,01 eura so 6% ročným úrokom od 1.8.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 3,45 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania. Proti výroku tohto rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podal odvolanie žalobca. Odvolací súd v tomto výroku a vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby postupoval v konaní podľa Nariadenia.

3. Súd prvej inštancie po vrátení veci v súlade s právnymi závermi odvolacieho súdu doručil žalobcovi tlačivo B, v ktorom ho vyzval na predloženie listinných dôkazov alebo iných dôkazov svedčiacich o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky. Žalobca podaním z 10.11.2015 oznámil, že súdu prvej inštancie poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, ktorej originál súdu predložil. Zmenkové informácie preniesol do návrhu na uplatnenie pohľadávky a už nemá čo doplniť alebo opraviť. Zdôraznil, že uplatňuje práva zo zmenky a nie z pohľadávky, teda predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, a preto zmenku nemožno spájať s inými okolnosťami, než sú uvedené na zmenke.

4. Citujúc ustanovenia čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 a ods. 4 Nariadenia a s poukazom na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8/2015 pod č. 93, súd prvej inštancie uviedol, že súd môže aj v prípade, ak nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku skúma súd ex offo. S odkazom na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku zo dňa 26.4.2012 vo veci sp. zn. 5Cdo 26/2011 uviedol, že neprimerane vysoké úroky, vrátane zmenkového úroku, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sa považujú za odporujúce dobrým mravom. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa uspokojí s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úrokov alebo pôžičiek.

5. Vychádzajúc z týchto záverov Najvyššieho súdu SR súd prvej inštancie zastával názor, že dohodnutá výška zmenkového úroku 0,25% denne, čo je 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14% ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, preto je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako celok neplatná, v dôsledku čoho tento nárok nebolo možné žalobcovi priznať, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

6. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu v časti 6% ročného zmenkového úroku od 21.7.2011 do 31.7.2014, pretože v návrhu na uplatnenie pohľadávky ani v priebehu konania žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že zmenka sa stala zročnou 4.6.2011, preto zročnosť zmenky ustálil dňom, kedy bola žalovanej doručená žaloba a dňom nasledujúcim, t. j. od 1.8.2014, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi už v skoršom rozsudku 6% úroky z prisúdenej istiny. Zotrval na svojom právnom závere, že za obdobie pred 1.8.2014 žalobcovi nárok na zaplatenie 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy nepatrí, a preto žalobu v tejto časti opätovne zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C. s. p. a keďže strany mali vo veci úspech len čiastočný, rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C. s. p., pretože súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 O. s. p., porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Zdôraznil, že nárok uplatnil podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pričom žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, súd prvej inštancie mal preto podľa čl. 7 Nariadenia vydať rozsudok. Žalobca tvrdil, že zo strany súdu prvej inštancie došlo napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva EÚ, a to čl. 4. 5 a 7 Nariadenia. Citujúc čl. 5 ods. 1 Nariadenia tvrdil, že súd prvej inštancie nemohol nariadiť pojednávanie, pretože za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania, doplnenia skutkových tvrdení a doplnenia dôkazov slúži procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevydal uznesenie o nariadení pojednávania podľa § 45 a nasl. O. s. p. a povinnosť o nariadení pojednávania uznesením mal súd prvej inštancie aj podľa Nariadenia. Žalobca uviedol, že ak súd nenariadil pojednávanie formou uznesenia, toto sa nemohlo uskutočniť, a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uvádza, že vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca zdôraznil, že žalobca ani žalovaný dokazovanie týmito listinami nenavrhli. Žalobca uviedol, že nárok uplatnil podľa platnej zmenky, proti forme a obsahu zmenky žalovaný nemal žiadne námietky, a preto nebol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci, keďže predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie vychádza z podľa neho nesporných skutočností, a to že žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. zmluvu o úvere a zmenka predložená v tomto konaní je zabezpečovacou zmenkou. Žalobca zdôraznil, že uvedené skutočnosti neboli tvrdené ani jednou sporovou stranou, tieto údaje si súd prvej inštancie vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Ak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na týchto údajne nesporných skutočnostiach, podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a tiež nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že nárok proti žalovanému uplatnil ako majiteľ zmenky na základe predloženej platnej zmenky, ktorú nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než ktoré sú uvedené na zmenke. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na danú vec vôbec neaplikoval ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, a to predovšetkým ustanovenie § 17, ktoré umožňuje žalovanému vzniesť kauzálne námietky proti žalobcovi. Zdôraznil, že oprávnenie vznášať kauzálne námietky neprináleží súdu. Dôvodnosť svojej argumentácie podoprel citáciou z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, Českej republiky a súdov Nemecka (rozsudok NS ČRsp. zn. 25Cdo 1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C 88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 3C 8153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 8C 198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/16/2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013). Žalobca potvrdil, že úrok vo výške 0,25% denne z istiny je v rozpore s dobrými mravmi, poukázal však na stanovisko NS SR, ktoré požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh v časti nad rámec primeranosti. Uviedol, že tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky a od splatnosti zmenky sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6% ročne.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie správne zamietol nárok žalobcu na zmenkový úrok, pretože podľa § 39 Občianskeho zákonníka ide o úkon (dohoda o úroku) v rozpore s dobrými mravmi, ktorá je od počiatku absolútne neplatná. Poukázala na to, že súd mohol žalobu zamietnuť aj podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia, lebo žalobca napriek výzve súdu na doplnenie žaloby (vzorovým tlačivom B) túto odmietol doplniť. Žalovaná ďalej uviedla, že v konaní síce nebolo preukázané, ale možno sa dôvodne domnievať, že ňou vystavená zmenka zabezpečovala úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy. Za kontraproduktívne považoval nepredloženie žalobcom úverovej zmluvy, lebo v prípade úspechu by v návrhu na vykonanie exekúcie musel opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, inak by exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odmietol. To znamená, že najneskôr v exekučnom konaní by bolo preukázané, že nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a súd v základnom konaní neprihliadol na rozpor s dobrými mravmi.

10. Vo vyjadrení k stanovisku žalovanej žalobca zotrval na dôvodoch odvolania, ktoré v skratke zopakoval. Uviedol, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, keďže zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov bola vystavená zmenka.

11. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C. s. p., t. j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 C. s. p., na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

15. Je nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pokiaľ však žalobca v tomto konaní podľa Nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky a súd sa podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom, a to vzorovým tlačivom B. Je pravdou, že konanie podľa Nariadenia je písomné, súd má však podľa Nariadenia právo požadovať od žalobcu predloženie aj iných listín, v tomto prípade okrem predloženej zmenky, a má právo nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje potrebné, alebo ak o to požiadala niektorá zo strán (čl. 5 ods. 1 Nariadenia).

16. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď tlačivom B vyzval žalobcu na doplnenie informácií a dokumentov, lebo v žalobe poskytnuté informácie nepovažoval za dostatočné. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie oznámil, že iné listiny a údaje nemá k dispozícii, nárok uplatňuje podľa predloženej zmenky, ktorú považuje za postačujúci doklad pre rozhodnutie vo veci.

17. V prejednávanej veci bol postup súdu prvej inštancie, ktorým vyzýval žalobcu na doplnenie žaloby, v súlade s Nariadením a podporne tiež v súlade s Občianskym súdnym poriadkom (platným v čase výzvy). Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je totiž známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento zákon umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená v tomto období po 1.8.2008. Až následné právne úpravy, okrem iného zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, už neumožňoval, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preto vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum žalobcom uplatneného nároku, a to vyžiadaním si listinných dôkazov, z ktorých mohol posúdiť platnosť úkonu, v ktorom má nárok žalobcu základ. Ak tak súd prvej inštancie aj bez návrhu strán urobil, aby poskytol ex offo ochranu žalovanému ako spotrebiteľovi, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

18. Žalobca v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia, preto súd prvej inštancie mohol vec prejednávať podľa tohto Nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku (konanie sa začalo za účinnosti O. s. p. a podľa § 471 ods. 2 C. s. p. sa začaté konania o zmenkovom a šekovom konaní dokončia podľa doterajších predpisov), ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na návrh navrhovateľa. Nemohol preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Zb., lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku, nie je však jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súd prvej inštancie preto správne vyzýval žalobcu vzorovým tlačivom „B“, ktoré je uvedené v prílohe č. II. Nariadenia, na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy okrem zmenky, súd prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Zb., pretože žalobca nežiadal vydať zmenkový platobný rozkaz a súd prvej inštancie nie je zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.

19. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto Nariadenia. Súd však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

20. V predmetnej veci preto nepostačovalo, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním podľa zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Iba v konaní podľa tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O. s. p. žalobca predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu prvej inštancie nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalobcu zamietol v odvolaním napadnutej časti.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).