Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Co-5-2022.pdf
PDF · 78.36 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/5/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Q. A. X., so sídlom B. XXB, B., D.: XX XXX XXX, zastúpeného T. A. J. E., Q. so sídlom X. X, B. - X., D.: XX XXX XXX, proti žalovanému H. X., narodenému XX.XX.XXXX, bytom I. X. XXX, o zaplatenie 1 820,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti výroku platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 1. decembra 2021, č. k. 5C/34/2021-51 takto
rozhodol:
Platobný rozkaz súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 1 820,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 820,- eur od 09.05.2020 do zaplatenia a náklady spojené so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 274,87 eur alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 322,83 eur (pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 62,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 260,33 eur /2 x úkon právnej služby á 97,60 eur + 2 x režijný paušál rok 2021 á 10,87 + DPH/).
2. Proti tomuto platobnému rozkazu vo výroku II. o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia sumy 1 820,- eur s príslušenstvom a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 331,92 eur. Žalobca si v podanej žaloby vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a predžalobná výzva vrátane 3 režijných paušálov). Žalobca mal za to, že z jeho strany boli vykonané a uplatnené len úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci. Tieto si žalobca uplatnil v zmysle § 13a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „vyhláška o odmenách a náhradách advokátov“). K uvedeným úkonom si žalobca uplatnil aj režijný paušál v zmysle § 16 vyhlášky o odmenách a náhradách. Žalobca je názoru, že ním uplatnená výška trov konania je správna, pričom ju súd v platobnom rozkaze nepriznal. Žalobca je zároveň názoru, že pokus o zmier, ktorý zaslal pred podaním žaloby žalovanému spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy. Žalovaný je v ňom upozornený na výšku pohľadávky, na úroky z omeškania a ďalšie poplatky súdneho a exekučného konania. Zároveň sú v ňom uvedené aj platobné údaje na splatenie pohľadávky a kontaktné údaje pre mimosúdne vyriešenie záležitosti. Poukázal na to, že dňa 15.06.2019 nadobudla účinnosť novela vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov, kde podľa § 13a ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Ďalej uviedol, že zákon č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) neupravuje
spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom. V zmysle uvedeného teda podľa žalobcu nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby s jednoduchým odkazom na ust. § 251 CSP, nakoľko predmetné ustanovenie zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel od uvedenej vyhlášky, čím sa ako už žalobca uviedol vylučuje aplikácia nadradeného zákonného právneho predpisu. Žalobca bol toho názoru, že ak by sa prijala premisa, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách konania, je začatie súdneho konania, pričom dovtedy nejde o trovy konania, v takom prípade nemožno hovoriť o trovách konania v ponímaní spomínaného ust. § 251 CSP ani pri úkonoch právnej služby akými sú prevzatie a príprava zastúpenia, či podanie samotného žalobného návrhu, nakoľko tieto úkony budú vždy s prihliadnutím na časový horizont vykonané pred začatím súdneho konania. Ak však súd prvej inštancie považoval predmetné úkony právnej služby za úkony vynaložené priamo v súvislosti s konaním na súde, žalobca poukázal na to, že v samotnom článku 7 Civilný sporový poriadok normuje jednu zo základných princípov a povinností civilného súdu, a tou je obligatórne priorizovanie zmierlivého riešenia sporu, pričom daný účel v rámci predsúdneho konania sleduje práve predžalobná výzva advokáta, najmä ak je predmetom konania peňažná pohľadávka. Žalobca ďalej uviedol, že žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 110,64 eur s DPH, pozostávajúcej z jedného úkonu právnej služby (predžalobná výzva) a jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby mohol byť v prejednávanom prípade zo strany súdu právne posúdený ako nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občiansky zákonník, a to bez ohľadu na to, že žalobca takto uplatnený nárok špecifikoval v žalobe ako nárok na náhradu trov konania. Žalobca navrhoval, aby súd napadnutý výrok o trovách konania v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, aby zaviazal žalovaného okrem iného aj na úhradu predžalobnej výzvy vo výške 97,60 eur s DPH spolu s režijným paušálom vo výške 12,74 eur s DPH alebo aby v zmysle § 389 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie.
3. Na výzvu odvolacieho súdu žalobca upresnil odvolací návrh tak, že sa domáha, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok platobného rozkazu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, a to tak, aby odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v celkovej výške 394,42 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 62,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 331,92 eur pozostávajúce z troch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, predžalobná výzva, podanie žaloby) a prislúchajúcich režijných paušálov respektíve, aby v zmysle § 389 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:
5. Výrok II. napadnutého platobného rozkazu o trovách konania je potrebné považovať za uznesenie voči ktorému je prípustné odvolanie (čo do náhrady trov konania), či sťažnosť (čo do výšky trov konania), pričom o trovách konania (o náhrade aj výške trov) rozhodoval sudca, a preto odvolací súd má za to, že takéto rozhodnutie bolo možné napadnúť odvolaním, o ktorom rozhodne odvolací súd.
6. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní t.j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia.
7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR).
9. Civilný sporový poriadok vo vyššie uvedenom ustanovení § 251 CSP výslovne upravuje, že trovami konania sú len tie výdavky, ktoré vzniknú v konaní. Časový interval, v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je teda ohraničený začatím konania (§ 156 CSP) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Výdavky, ktoré strane vzniknú vždy pred začatím konania, nemožno preto považovať za trovy konania v zmysle § 251 CSP. Je teda irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním, no pred jeho začatím (napr. v súvislosti s predžalobnou výzvou), pretože je vylúčené takého výdavky považovať za trovy konania, keď nevznikli počas prebiehajúceho konania. Odlišný charakter má ale úkon právnej služby prípravy a prevzatia právneho zastúpenia, ktorý môže časovo predchádzať podanie žaloby, no pri ktorom nie je vylúčené, aby tento bol uskutočnený advokátom až po podaní žaloby a začatí konania, a preto je potrebné tento vždy považovať za úkon vykonaný v rámci konania.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je prípustný taký výklad, aký prezentoval v konaní žalobca, t. j. že ustanovenie § 251 CSP nemožno aplikovať, nakoľko toto neobsahuje úpravu náhrady trov právneho zastúpenia ako podľa vyhlášky o náhradách a odmenách advokátov, a to konkrétne ustanovenie § 13a ods. 1 písm. d), na ktoré žalobca v odvolaní poukazoval. Civilný sporový poriadok jasne upravuje, že trovami konania sú tie výdavky, ktoré vzniknú v konaní. Úkon právnej služby - predžalobná výzva preto nemohol byť predmetom náhrady trov v súdnom konaní, a to ani výkladom v zmysle článku 7 Civilného sporového poriadku. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.820,- eur od 09.05.2020 do zaplatenia s úrokom z omeškania, ktorý mu bol aj priznaný výrokom I. platobného rozkazu, voči ktorému nebol podaný odpor. Uplatnené nároky na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcom v rámci vyúčtovania trov konania nemožno hodnotiť ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ale len ako uplatnený nárok na náhradu trov konania.
11. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobcovi bolo možné priznať len náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 62,50 eur za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky o náhradách a odmenách advokátov, t. j. za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanú žalobu, oba právne úkony po 81,33 eur a režijný paušál k dvom úkonom právnej služby za rok 2021, t. j. za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie žaloby vo výške 21,74 eur (2 x 10,87 eur), zvýšené o sadzbu DPH 20 %, a teda v celkovej výške 283,78 eur, ako tieto mal priznať aj súd prvej inštancie v platobnom rozkaze. Súdom prvej inštancie bola správne priznaná náhrada trov konania za dva úkony právnej služby, avšak vo výške 322,83 eur. V zmysle princípu reformatio in peius, ktorý vyplýva z čl. 16 ods. 3 CSP, v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.
12. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd platobný rozkaz v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).