Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/105/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., o zaplatenie 1.271,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/353/2013-88 zo dňa 30.12.2015, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh (žalobu) zamietol a odporcovi (žalovanému) náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497, § 261 ods. 3 písm. d), § 273 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 1, § 92 ods. 8 zákona č. 433/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vecne argumentoval tým, že žalobu žalobca (navrhovateľ) odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa a postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 28.06.2012, uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka a ďalej tvrdil, že postupca uzavrel s odporcom dňa 20.02.2008 Zmluvu č. 0253289746, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pre nedostatok odôvodnenia návrhu, iba odkazom na zmluvu o postúpení pohľadávok a odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu výzvou zo dňa 19.05.2014. Súd požadoval po navrhovateľovi doplniť návrh o to, v akej výške boli reálne odporcovi poskytnuté finančné prostriedky, či z nich bol bankou strhnutý poplatok za poskytnutie úveru, koľko splátok a v akej výške odporca zaplatil, ako boli splátky započítané, kedy sa odporca dostal prvý krát do omeškania, čo konkrétne tvorí sumu 1.271,48 Eur, či zahŕňa aj úroky z úveru a v akej časti, úrok z omeškania, zmluvnú pokutu, či odporcovi boli účtované iné poplatky, sankcie započítané na istinu, ak áno, podľa akých ustanovení zmluvy alebo úverových podmienok má tak aj u úrokov, poplatkovom, zmluvnej pokuty, z akej sumy a za aké obdobie boli vypočítané. Doplnenie sa žiadalo aj u vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, kedy došlo k zosplatneniu záväzku, požadované bolo doručiť súdu doručenku k výzve k úhrade zo dňa 18.07.2012 a dôkazy, preukazujúce dlžnú sumu a z čoho pozostáva, napr. výpisy z účtu, prehľad splátok, cenník poplatkov.

Na výzvu súdu žalobca reagoval podaním z 22.09.2014. Doplnil návrh o výšku úrokovej sadzby 19,40%, poplatok za poskytnutie úveru 13,24 Eur (399,- Sk), poplatok za správu úveru 1,99 Eur (60,- Sk) mesačne, zopakoval výšku splátky, počnúc dňom 20.03.2008, uviedol konečnú splatnosť úveru 20.02.2013 a to, že žalovaný vlastnoručným podpisom podľa čl. II bod 2 zmluvy potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami a so sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, zároveň špecifikoval uplatnenú pohľadávku čo do výšky.

2. Tvrdenie navrhovateľa o existencii písomnej úverovej zmluvy bolo preukázané Zmluvou o splátkovom úvere č. 0253289746 z 20.02.2008. Zmluva je podpísaná jej účastníkmi, kde na strane veriteľa je Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché Mýto 4, Bratislava a odporca na strane dlžníka. Z výsluchu odporcu vyplynulo, že zmluvu podpísal, požadoval poskytnúť úver 50.000,- Sk. Obsahom zmluvy boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť odporcovi splátkový úver za podmienok dohodnutých v zmluve, dlžník vyjadril povinnosť za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 1.659,70 Eur (50.000,- Sk), úver bol špecifikovaný ako spotrebný - bez účelu, úroková sadzba uvedená v zmluve bola pevná vo výške 19,40% ročne. Poplatok za spracovanie úveru bol 399,- Sk, uhradený z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne, výška mesačnej splátky 1.368,- Sk, splátky splatné k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.02.2013 a splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 24,68%, celkové náklady spojené s úverom 32.802,80 Sk, u nákladov nezhrnutých do výpočtu RPMN sú uvedené sankcie za porušenie povinností dlžníka vyplývajúce zo zmluvy, ktorých výška je uvedená v sadzobníku alebo vo zverejnení. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 23.02.2009 vyhotovila výzvu, adresovanú odporcovi, podľa ktorej ako veriteľ pohľadávky zo zmluvy o úvere z 20.02.2008 oznamuje, že odporca je v omeškaní so splácaním k 31.01.2009 vo výške 178,96 Eur s príslušenstvom. Žiada po odporcovi uhradiť sumu do 10 dní od doručenia výzvy. Ospravedlňuje sa za uvedenie nesprávnej výšky omeškaných splátok vo výzve vyhotovenej 19.02.2008 a odporca má považovať výzvu z 19.02.2009 (uvedené vo výzve) za bezpredmetné. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky oznámenie vyhotovila Slovenská sporiteľňa, a.s.. Odporcovi sa oznamuje, že pohľadávku postúpila na základe zmluvy o postúpení č. - nie je uvedené, zo dňa 28.06.2012 na navrhovateľa a odporca má plniť výlučne navrhovateľovi (postupníkovi). Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, vyhotovil dňa 18.07.2012 navrhovateľ. Oznamoval odporcovi, že je oprávnený na zaplatenie od odporcu zo zmluvy o postúpení pohľadávok. Podľa listiny odporca porušil povinnosť splácať formou splátok riadne a včas a oznamoval, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru č. 253289746 ku dňu 28.07.2012. Navrhovateľ po odporcovi požadoval do 28.07.2012 zaplatiť základnú pohľadávku 3.145,14 Eur, úroky z omeškania 748,24 Eur, ostatné príslušenstvo 5,98 Eur, zákonné úroky 16,29 Eur a náklady EOS 150,- Eur, celkom 4.065,65 Eur. Dôkaz, že odporca výzvu obdržal súdu doručený nebol. Podľa podacieho poštového hárku z 19.07.2012 je v ňom okrem iných adresátov uvedené aj meno odporcu, jeho bydlisko. Odosielateľom zásielky danej na poštovú prepravu je navrhovateľ. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/Ce z 27.06.2012 a z prílohy č. 1 k nej bolo zistené, že jej zmluvnými stranami bola na strane postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, banka, a na strane postupníka bol navrhovateľ. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok významom Pohľadávka sa rozumela každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva, uvedená a špecifikovaná v Prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, vo vzťahu k úverovej zmluve, z ktorej požadoval navrhovateľ po odporoch splniť záväzok išlo o pohľadávku, vzniknutú z bankovej činnosti postupcu alebo v súvislosti s nimi zo zmlúv o úvere. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok je v nej uvedené číslo úverovej zmluvy odporcu, jeho meno, adresa bydliska odporcu totožná s adresou na zmluve o úvere, dátum uzatvorenia zmluvy zhodný s dátumom na zmluve o úvere, poskytnutá suma je 1.659,70 Eur, zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia je 3.899,36 Eur, istina celkom je 3.145,14 Eur, istina do splatnosti 0,-, po splatnosti je 3.145,14 Eur, úroky celkom 748,24 Eur, RU 547,45 Eur, UOZ 181,12 Eur, UONZ 19,67 Eur, poplatky 5,98 Eur, príslušenstvo pohľadávky celkom 754,22 Eur, počet dní omeškania 1252, sadzby 19,4, dátum poslednej úhrady 26.04.2012, výška poslednej úhrady 150,- Eur, výška omeškaných splátok 3.882,50 Eur.

3. V konaní bolo Zmluvou o úvere a z opísaných ustanovení Zmluvy o postúpení pohľadávky preukázané, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právny úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s

ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po odporcovi niečo navrhovateľovi dať a že je navrhovateľ oprávnený to požadovať z dôvodu, že je namiesto banky veriteľom odporcu na základe postúpenej peňažnej pohľadávky.

4. V zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať. V zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere nie je vylúčené ani postúpenie pohľadávky, vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu.

5. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle uvedeného stal navrhovateľ veriteľom odporcu súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. V konaní sa týmto súčasne súd vyporiadava s argumentmi navrhovateľa z jeho podania doručeného súdu 07.12.2015. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že odporca sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis), pretože neplnil splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas. Nasvedčuje tomu aj výpoveď odporcu, z ktorej možno vyvodiť, že nevrátil peňažné prostriedky banke v poskytnutej výške. Podmienku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bankou mal súd za preukázanú v platne uzavretej zmluve o úvere (čl. I bod 8) a tam stanovenú ako dôsledok porušenia zmluvy zo strany odporcu, kedy banka je oprávnená ak dôjde k porušeniu povinnosti splácať riadne a včas, teda pri omeškaní so splácaním pohľadávky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere. Súd mal zmluvou o úvere a týmto ustanovením zmluvy o úvere preukázané, že medzi bankou a odporcom bolo dohodnuté podľa § 565 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi úverovej zmluvy plnenie dlžníka v splátkach a banka (SLSP, a.s.) mohla žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Veriteľ má právo použiť najneskôr do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ak toto oprávnenie neuplatní, opätovne sa pokračuje v plnení v splátkach, veriteľ môže opäť toto právo využiť aj po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. S poukazom na ustanovenie § 565 banke vzniklo právo na zaplatenie celej pohľadávky naraz. Do dňa 27.06.2012, t.j. do dňa podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi bankou a navrhovateľom bola veriteľom odporcu nepochybne banka. Vyhlásenie celej pohľadávky za splatnú veriteľom, v tomto prípade bankou, by bolo jednostranným právnym úkonom veriteľa, ktorým požaduje zaplatenie úveru jednorazovo, v dôsledku ktorého dlžník stráca výhodu splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť v lehote určenej veriteľom splniť naraz svoj záväzok vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. V konaní nebolo preukázané, ktorým dňom banka urobila jednostranný právny úkon vyhlásenia splatnosti celého dlhu a nebol preukázaný žiadny právny úkon, ktorým by banka - veriteľ odporcu požadoval zaplatiť naraz svoju pohľadávku. Z neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom k tomu, že banka (veriteľ) vyhlásil celú pohľadávku za splatnú súd vyvodil, že banka postúpila na navrhovateľa nesplatnú pohľadávku. Z daného súd vyvodil, že konečná splatnosť celého úveru nastala až dňom 20.02.2013 tak, ako bola vyjadrená v zmluve o úvere z 20.02.2008. Za splatnú postúpenú pohľadávku bankou by bolo možné jej pohľadávku považovať vtedy, keď by v konaní bolo preukázané, že nastal deň alebo obdobie, počas ktorého má dlžník povinnosť veriteľovi plniť pred postúpením pohľadávky.

6. Navrhovateľ zrejme odvodzoval svoj záver o splatnej peňažnej pohľadávke, spôsobilej na uplatnenie voči odporcovi na súde z ním vyhotovenej výzvy k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.07.2012, čo súdu vychádza jednak z dôkazu, ktorým je Výzva na úhradu a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v ktorom navrhovateľ odporcovi oznamuje, že sa stal novým veriteľom odporcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a jednak z dôvodu, že vo výzve banky nie je obsiahnutý deň, kedy banka vyhlásila splatnosť celého úveru. V zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Pohľadávka je nárok veriteľa požadovať od dlžníka nielen peňažné plnenie, ale aj vecné plnenie alebo plnenie spočívajúce v dohodnutých výkonoch. Súd má za to, že vo veci účastníkov ide jednoznačne o peňažnú pohľadávku a iba peňažná pohľadávka, ako vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok a z Prílohy č. 1 k tejto zmluve bola podľa zmluvy postúpená na navrhovateľa. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávok súd v nej nenašiel postúpenie práva od postupcu, teda od veriteľa odporcu na postupníka (navrhovateľa), zakladajúce právo navrhovateľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

7. Súd vyslovil názor, že na základe predmetu zmluvy o postúpení pohľadávok, posudzujúc zmluvu ako dvojstranný právny úkon, v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka nie je v zmluve žiadny prejav vôle, s ktorým by sa dalo spájať, že banka postupuje na navrhovateľa aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru s tým účinkom, aký sa predpokladá vyvolať jednostranným právnym úkonom veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, odhliadnuc od toho, že jednostranný právny úkon podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách má za povinnosť urobiť výslovne banka, a nie postupník, ktorý v čase trvania úverovej zmluvy nebol bankou a ani veriteľom odporcu. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka jasne vymedzuje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru veriteľovi, ktorým navrhovateľ v čase omeškania, odporcu za trvania úverovej zmluvy nebol. Výzva banky je právnym úkonom v zmysle § 34 určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú. V konaní ale nebolo preukázané, že na to oprávnený subjekt podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách úkon urobil a nemohlo dôjsť ani k právnemu následku zosplatnenia celého úveru veriteľom s následkom podľa § 565 splatnosti celého úveru a ani jeho časti.

8. Účelom právneho úkonu sa rozumie jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. V zmysle § 1 zákona o bankách zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením ale aj podnikaním a zákon o bankách upravuje právo banky poskytovať úvery ako podnikateľovi. V záväzkovoprávnom vzťahu má práve banka ako veriteľ právo požadovať plnenie od dlžníka, jej právo je platnou právnou úpravou chránené a predpokladá sa aj u banky vôľa a úsilie urobiť všetko pre to, aby dlžník splnil to, na čo sa banke zaviazal. Ak v konaní nebolo preukázané, že banka urobila platne zákonom predpísaný právny úkon, smerujúci k tomu, aby mohla postúpiť pohľadávku v súvislosti s omeškaním odporcu s plnením jeho záväzku, má súd za to, že nebol ani splnený v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konaní preukázaný zákonný predpoklad na postúpenie pohľadávky bankou na navrhovateľa, ktorý bankou nie je a nebolo preukázané, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi bankou a navrhovateľom dňa 27.06.2012. Súd je toho názoru, že vôbec nedošlo k predpokladanému právnemu úkonu banky, inak by nevyhlasoval mimoriadnu splatnosť úveru navrhovateľ.

9. Aj zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým si banka a navrhovateľ mienili upraviť svoje vzájomné práva a povinnosti. Ako právny úkon banky a navrhovateľa zmluva odporuje účelu zákona o bankách, jeho hospodárskemu účelu, keď podľa § 5 písm. b) sa úverom, ktorý poskytuje banka rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na vlastný účet alebo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfajtingu, teda predpokladá sa minimálne návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov bankou, podľa písm. i) bankovým obchodom je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a jej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami, ide tu aj o správu úveru, obchody banka vykonáva podľa § 27 s klientmi na zmluvnom základe a zmluva o postúpení pohľadávky je podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným a nedovoleným, z ktorého nemohol nadobudnúť navrhovateľ právo veriteľa domáhať sa po odporcovi ako dlžníkovi splnenia záväzku. „Skutočným“ veriteľom odporcu zostala Slovenská sporiteľňa, a.s. Na strane navrhovateľa nie je daná aktívna legitimácia na podanie návrhu, práva veriteľa mu nesvedčia, čo je dôvodom vedúcim súd k zamietnutiu návrhu. Bezpredmetným je preto zaoberať sa hodnotením dôkazov ako sú všeobecné obchodné

podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., oznámenie o postúpení pohľadávky, sadzobníkom či skúmať, či je nárok navrhovateľa premlčaný úplne alebo čiastočne alebo vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, či vznikol veriteľovi nárok na poplatky, úroky a do akej výšky, prípadne či zmluva neobsahuje pre spotrebiteľa neprijateľné podmienky, zo zákona neplatné a navrhovateľovi nesvedči od odporcu ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol nadobudnúť navrhovateľ žiadne práva ani odporca povinnosti.

10. Napriek procesnému úspechu odporcu v konaní súd o náhrade trov konania rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva, pretože odporca sa výslovne pred súdom práva zriekol. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. K otázke postúpenia nesplatenej časti peňažného záväzku uviedol, že ak by aj žalobca pripustil, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky platnosti podpísania postúpenia pohľadávky banky na inú osobu tak zo znenia citovaného ustanovenia nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo časť, ktorá je už splatná. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Na podporu týchto tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09.12.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 8Co/163/2015. Ďalej čo sa týka platnosti postúpenia pohľadávky zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu alebo postupníka pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinnosti uvedenej a vyplývajúcej z § 92 ods. 8 o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže citované ustanovenie nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Nedoručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Znamená to, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na splnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. V súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1252 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splatením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok, právny predchodca žalobcu by konal v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda by neporušil bankové tajomstvo aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezaslal. V konaní predložil súdu výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.02.2009 adresovanú žalovanému, ktorou právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok, čím bolo v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu konal v súlade so zákonom a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie poukázal na skutočnosť, že predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/2001. Ďalej zdôraznil, že zmluvné vzťahy si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanoveným termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, ktoré svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca a to podaním zo dňa 18.07.2012. Postúpením pohľadávky sa stal žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Tu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2014 sp. zn. 19C/34/2012. Záverom uviedol, že je názoru, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených pohľadávok spolu s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť

žalobca preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou k prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu alebo aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 73,69 Eur s DPH a režijného paušálu k úkonu vo výške 10,30 Eur s DPH, tzn. spolu 83,99 Eur s DPH za podanie odvolania.

12. Žalovaný odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

13. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

15. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 1.271,48 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie skutkovo a právne správne posúdil jeho nárok, predovšetkým z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcu, keď žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v dôsledku nesprávnej aplikácie § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

16. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

17. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Predmetom konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako postupník pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) zo zmluvy, ktorú tento uzavrel so žalovaným. Ako už bolo konštatované vyššie, bolo preto potrebné, aby v prvom rade žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Zo spisu vyplýva, že na preukázanie svojej aktívnej legitimácie súdu prvej inštancie predložil žalobca kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., teda žalobcom.

19. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola

proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle ustanovenia § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. zákona o bankách). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

22. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie (ďalej len „OSP“) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

23. Podľa § 132 OSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

24. Citované ustanovenie § 120 ods. 1 OSP zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

25. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 OSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

26. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v citovanom ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 OSP (akt. § 132 ods. 1 tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

27. V danom prípade z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému postúpená na neho (27.06.2012), boli podmienky postúpenia podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách splnené.

28. Žalobca v konaní predložil výzvu zo dňa 18.07.2012 adresovanú žalovanému, ktorá je výzvou k úhrade a oznámením o mimoriadnej splatnosti úveru, s tým, že sa stal novým majiteľom úveru na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom zo zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva, že by banka postúpila na žalobcu i právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

29. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka v čase jej postúpenia na žalobcu nebola splatná. Žalobca teda nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná, aj keby bolo žalovanému doručené oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, čo však v konaní preukázané nebolo) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že Slovenská sporiteľňa, a.s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému (ktorá je predmetom tohto sporu) žalobcovi len po tom, ak by bol žalovaný napriek písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu žalovaného. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli (prípadne z vykonaného dokazovania

ich splnenie nevyplynulo), bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky prihliadnuť. Je treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto bolo dôvodné jeho žalobu zamietnuť.

31. K námietke odvolateľa, že ak bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1252 dní (v zmysle prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok), teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok, právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal, odvolací súd uvádza nasledovné: Interpretácia, resp. výklad, právnej normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie, ako aj právnej praxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie prejavuje v súdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úloha aplikácie práva. Predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov prameňov práva ako nosičov právnych pravidiel. Cieľom interpretácie právnych noriem je zisťovať a objasňovať ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom výklade bez prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad v niektorých prípadoch značne presahuje rozsah textu prameňov práva a je výsledkom právno-kreatívnej činnosti sudcov. Právny výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka racionality je kľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel, resp. cieľ právnej normy v súvislosti s najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie účelu zákonného ustanovenia a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výklad právneho predpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak, ako to vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významových súvislostí, do ktorých je zaradené. Sudca sa pritom nemusí zastaviť u doslovného znenia normy. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné vykladať systematicky a nemožno jeho obsah vykladať iba vyňatím určitej vety, či časti vety, bez toho, aby sa táto vybratá časť posudzovala a vykladala v korelácii celého ustanovenia. Takto nesprávne k výkladu pristupuje odvolateľ, ktorý má za to, že ak bol žalovaný v omeškaní po dobu 1252 dní (že súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok), právny predchodca žalobcu by konal v súlade s obsahom citovaného ustanovenia aj vtedy, ak by písomnú výzvu nezasielal (a teda by neporušil bankové tajomstvo). Podľa názoru odvolacieho súdu citované ustanovenie treba vykladať v celom kontexte tak, že banka môže postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu klienta v prípade, ak je klient napriek písomnej výzve banky, v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Ak však klient pred postúpením uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva a jeho omeškanie nepresiahlo jeden rok, už nemôže banka peňažný záväzok postúpiť. Ak klient pred postúpením síce uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, avšak súčet jeho omeškaní presiahol jeden rok, môže banka peňažný záväzok (ešte nesplatený) postúpiť (aj bez súhlasu klienta), ale zákonná podmienka predchádzajúcej bezvýslednej písomnej výzvy klienta na plnenie, musí byť splnená i v takomto prípade. V prípade, že tieto podmienky kumulatívne splnené neboli, postúpenie pohľadávky na žalobcu, ako právny úkon, je pre rozpor so zákonom absolútne neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). Následkom toho je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vzhľadom na uvedený dôvod neplatnosti postúpenia žalovanej pohľadávky, bolo bezpredmetné zaoberať sa ďalším odvolacím argumentom žalobcu týkajúcim sa doručovania oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému.

32. V danom prípade tak nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku (§ 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku), nakoľko skutkové zistenia v prejednávanom spore umožňovali odvolaciemu súdu vec preskúmať bez potreby doplnenia akéhokoľvek dokazovania. Odvolací súd tak dospel k záveru, že sú dané dôvody pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou odvolateľa, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového

poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .