Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11CoE-2-2017.pdf
PDF · 121.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/2/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: T. R., nar. XX. XX. XXXX., T. O.. H. XX., R., proti povinnému: Q. R., nar. XX. XX. XXXX, T. A. H. XX, R., zastúpeného Mgr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, Sládkovičova 7, Nitra, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 34Er/567/2012 a u súdnej exekútorky JUDr. Soni Stodolovej, Kmeťkova 25, Nitra pod sp. zn. EX 1987/2012, o odvolaní povinného zo dňa 30. 09. 2016 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 29. marca 2016 č. k. 34Er/567/2012-97 v časti výroku, ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepovolil odklad exekúcie a súčasne zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 56 ods. 1, 2, 6, 7, 8, 9, § 57 ods. 1, 2 a § 58 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 202 ods. 2 a § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a ustanovenia § 712c ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Nitra 25C 91/00-43 zo dňa 19. 03. 2001.
4. Exekučný súd rozhodujúci o návrhu povinného zo dňa 26. 08. 2013 na odklad exekúcie a návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že odklad exekúcie môže exekučný súd povoliť len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone (§ 56 Exekučného poriadku). Povinný v návrhu na odklad exekúcie neuviedol skutočnosti, z ktorých by mal súd prvej inštancie za preukázané, že by sa povinný ocitol prechodne v takej zložitej životnej, či sociálnej situácii, že by neodkladný výkon exekúcie mohol poškodiť jeho alebo jeho členov rodiny. Absolútne nevyhnutnou podmienkou v tomto prípade je, aby odkladom exekúcie nebol vážne poškodený oprávnený, t. j. výrazne by sa zhoršila alebo zanikla vymožiteľnosť jeho judikovaného nároku, čo súd nemal dostatočne preukázané. Oprávnený má právo na čo najrýchlejšie uspokojenie svojej povinným uznanej pohľadávky, naopak odkladom exekúcie mu hrozí majetková ujma.
Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. V danom prípade súd dospel k záveru, že neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by viedli k tomu, že exekúcia bude zastavená. Exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
5. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Exekučný súd skúma iba to či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.
6. K tvrdeniu povinného, že doposiaľ nedošlo k vykonateľnosti rozsudku, nakoľko nebola zabezpečená primeraná bytová náhrada, súd prvej inštancie uviedol, že výrok rozsudku neobsahuje tzv. paričnú lehotu. Tvrdenia o tom, že oprávnená mala možnosť urobiť úkon smerujúci k bytovej náhrady od právoplatnosti rozsudku, t. j. od 10. 05. 2001, a teda od toho dátumu začína plynúť premlčacia lehota podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nesprávne. K námietke proti bytovej náhrade súd prvej inštancie uviedol, že túto nie je možné skúmať v rámci exekučného konania.
7. Ďalej uviedol, že súdu bola v rámci konania pod sp. zn. 25C/91/00 predložená zmluva o nájme bytu, na základe ktorej súd považoval povinnosť zabezpečenia bytovej náhrady za splnenú. Povinný v zmysle ustanovenia § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka neuviedol v tomto konaní dôvod, pre ktorý uzavretie zmluvy odmieta, na základe čoho súd v konaní pod sp. zn. 25C/91/00 vyznačil vykonateľnosť rozsudku č. k. 25C/91/00-43 v deň 23. 03. 2012. Uvedený rozsudok predstavuje právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
8. Na existenciu dôvodov pre zastavenie exekúcie súd prihliada z úradnej povinnosti už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a rovnako kedykoľvek v priebehu konania.
9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žiadosti povinného na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého unesenia. Povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne dôvody, v zmysle ktorých by bolo možné, postupujúc podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, odklad exekúcie povoliť. Súd prvej inštancie z podaného návrhu nemal preukázané splnenie podmienok, ktoré vyžaduje Exekučný poriadok na to, aby bol odklad povolený. Skutočnosti uvádzané povinným v žiadosti na odklad exekúcie nie je možné považovať za spôsobilé pre rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie. Tiež neboli splnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie.
10. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom uznesení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
11. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie.
12. Uviedol, že voči predmetnému uzneseniu podáva odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP v časti výroku II. o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Prípustnosť odvolania odôvodnil ust. § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, pričom poukázal na to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné.
Poznamenal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo vykonávacom konaní skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, avšak toto tvrdenie je nesprávne, nakoľko exekučný poriadok v ust. § 57 taxatívne uvádza aj iné dôvody na zastavenie exekúcie.
Súd vo svojom odôvodnení tvrdí, že námietku proti bytovej náhrade nie je možné skúmať v rámci exekučného konania, čím vyvracia svoje vlastné rozhodnutie o námietke povinného proti bytovej náhrade, konkrétne uznesenie zo dňa 18. 05. 2015 č. k. 34Er/567/2012-80, ktorým námietkam povinného proti bytovej náhrade vyhovel.
Súd rovnako nesprávne uvádza, že povinný v konaní pod sp. zn. 25C/91/00 neuviedol dôvod, pre ktorý uzavretie zmluvy odmieta, na základe čoho súd vyznačil vykonateľnosť. V predmetnom konaní mu zo súdu nebola doručená žiadna ponuka bytovej náhrady, a teda nemal na čo reagovať v predmetnom
konaní. Bola mu doručená fiktívna zmluva oprávnenou, avšak keď v zákonnej lehote kontaktoval prenajímateľa, ten mu oznámil, že byt už nie je voľný, o čom bezodkladne informoval oprávnenú ústne i písomne. Podmienka zabezpečenia náhradného bytu nebola splnená a nemal možnosť dobrovoľne vykonať to, čo mu ukladalo rozhodnutie súdu. Keďže zmluva bola v rozpore so zákonom, zabezpečená bytová náhrada nebola prijateľná a teda povinný nemohol k uzatvoreniu predmetnej zmluvy pristúpiť.
Vyznačenie vykonateľnosti na základe takto poskytnutej bytovej náhrady je nielen v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi, ale zakladá aj materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu vo výroku 3. Podľa názoru povinného, rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 19. 03. 2001 sp. zn. 25C 91/00-43, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 05. 2001, nenadobudol v časti povinnosti byt vypratať vykonateľnosť, a preto nemôže byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia.
Poukázal na to, že exekučný súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťami vyššie uvedenými v tomto odvolaní, nezákonnosťou ponúkanej nájomnej zmluvy a ani tým, že bola len formálna a povinný nemal sa kam vysťahovať. Nedostatok riadneho odôvodnenia uznesenia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie.
Povinný ďalej uviedol, že súd námietku premlčania vyhodnotil ako nesprávnu s odôvodnením, že rozsudok neobsahuje paričnú lehotu. Tvrdenia o tom, že oprávnená mala možnosť urobiť úkon smerujúci k bytovej náhrade od právoplatnosti rozsudku, t. j. od 10. 05. 2001 a od toho dátumu začína plynúť premlčacia lehota je nesprávne. Považoval za hrubé odňatie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ak sa odôvodnenie obmedzí na konštatovanie, že právny názor strany je nesprávny, bez právnej argumentácie.
Súd svojím rozhodnutím (pod sp. zn. 25C 91/00) určil vzájomnú povinnosť strán, a to oprávnenej na jednej strane zabezpečiť náhradný byt a povinnému byt vypratať potom, čo mu bude zabezpečený náhradný byt. Je nepochybné, že premlčacia doba začala oprávnenej plynúť odvtedy, keď mohla svoje právo vykonať po prvý raz. S poukazom na § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991 a § 100 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 1992 povinný tiež uviedol, že právo oprávnenej stratilo nárok na vynútiteľnosť. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Nájomné právo priznané exekučným titulom a právo oprávnenej zabezpečiť povinnému náhradný byt sa premlčalo.
Podľa názoru povinného by mal súd exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, pričom v súvislosti s neprípustnosťou poukázal na to, že výkon práva je v tomto prípade jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo vyplýva zo skutočnosti, že oprávnená si svoje právo uplatnila až 11 rokov po právoplatnosti a vykonateľnosti výrokov 1. a 2. a zavádzaním súdu v súvislosti s bytovou náhradou na dosiahnutie vyznačenia vykonateľnosti výroku 3 predmetného rozsudku.
13. S poukazom na vyššie uvedené povinný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhovie návrhu povinného a exekučné konanie zastaví.
14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, treba zrušiť, a to podľa ust. § 389 ods. 1, písm. b/ CSP, lebo súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 03. 05. 2012, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. 03. 2001 č. k. 25C 91/00-43, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 05. 2001 a vykonateľnosť dňa 23. 03. 2012. Týmto rozhodnutím Okresný súd Nitra zrušil právo spoločného nájmu k 3-izbovému družstevnému bytu s kuchyňou s príslušenstvom, nachádzajúceho sa v R., na ulici T. O. H. XX, číslo bytu X (výrok I.). Súd určil, že výlučnou nájomníčkou
bytu bude navrhovateľka (oprávnená v exekučnom konaní) ako členka družstva (výrok II.). Odporca (povinný v exekučnom konaní) bude povinný vypratať byt do 15 dní potom, čo mu bude zabezpečený náhradný byt (výrok III.).
Následne súdna exekútorka podaním zo dňa 07. 05. 2012, doručeným dňa 11. 05. 2012 požiadala súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Prílohou žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol návrh zmluvy o nájme bytu zo dňa 06. 02. 2012 uzavretej medzi prenajímateľmi: J. P. a W. P., obaja bytom W. XXX a nájomcom: Q. R. - povinným, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania izbu s kuchynskou linkou, kúpeľňu, WC, predsieň, a to v R. na F. X, X. poschodie na dobu neurčitú. Náklady na bývanie mali byť platené v sume 201,- eur mesiac dopredu, pričom v cene sú zahrnuté náklady energie - zálohy na inkaso (voda, elektrina). Návrh zmluvy je podpísaný prenajímateľmi a zabezpečovateľom náhradného bývania, pri ktorom je nečitateľný podpis. Dňa 22. 05. 2012 vydal súd prvej inštancie poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku JUDr. Soňu Stodolovú na základe vyššie označeného exekučného titulu.
Dňa 22. 06. 2012 bolo povinnému od súdnej exekútorky doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14. 06. 2012. Následne v podaní zo dňa 23. 06. 2012 podal povinný námietky proti exekúcii, námietky proti bytovej náhrade a námietky proti trovám exekúcie, ktoré boli doručené súdnej exekútorke dňa 26. 06. 2012. Predmetné námietky súdna exekútorka postúpila súdu prvej inštancie podaním zo dňa 28. 06. 2012, doručeným 06. 07. 2012. K uvedeným námietkam sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 11. 07. 2012, ktoré bolo súdu prvej inštancie postúpené súdnou exekútorkou dňa 18. 07. 2012.
Súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, uznesením zo dňa 04. 12. 2012 č. k. 34Er/567/2012-35 zamietol námietky povinného proti exekúcii a trovám exekúcie. Voči tomuto uzneseniu sa povinný odvolal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. O odvolaní povinného rozhodol sudca súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 30. 07. 2013 č. k. 34Er/567/2012-46, ktorým opätovne zamietol námietky povinného proti exekúcii a trovám exekúcie.
Dňa 28. 08. 2013 bol súdu prvej inštancie od právnej zástupkyne povinného doručený návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie zo dňa 26. 08. 2013. K uvedeným návrhom povinného zo dňa 26. 08. 2013 sa vyjadrila súdna exekútorka v podaní zo dňa 01. 10. 2013, doručenom súdu prvej inštancie dňa 04. 10. 2013 a oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 29. 10. 2013, doručenom súdu prvej inštancie dňa 30. 10. 2013.
Súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, následne vydal uznesenie zo dňa 15. 11. 2013 sp. zn. 34Er/567/2012-68, ktorým nepovolil odklad exekúcie a zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Voči tomuto uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne povinný odvolal.
Dňa 18. 05. 2015 vydal sudca súdu prvej inštancie uznesenie č. k. 34Er/567/2012-80, ktorým vyhovel námietkam povinného proti bytovej náhrade. Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený.
Sudca súdu prvej inštancie vydal dňa 29. 03. 2016 odvolaním napadnuté uznesenie č. k. 34Er/567/2012-97, ktorým opätovne nepovolil odklad exekúcie a zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
16. Podľa § 50 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 233/1993 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 57 ods. 1, 2, vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.
Podľa § 184 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vypratal byt, exekúcia sa vykoná vysťahovaním povinného a všetkých, ktorí s ním bývajú na základe jeho práva, z bytu a vyprataním bytu. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce. Exekútor poverený vykonaním exekúcie a) upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním bytu, b) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním bytu) a určí termín, kedy sa vypratanie bytu uskutoční. Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obci. Povinnému sa doručí do vlastných rúk. Ustanovenia § 182 a 183 sa použijú obdobne.
Podľa § 185 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt, alebo náhradné ubytovanie, exekútor vykoná exekúciu až vtedy, keď oprávnený preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená v rozhodnutí, ktoré je podkladom na exekúciu. Oprávnený a povinný môžu vzniesť u exekútora námietky proti bytovej náhrade podľa odseku 1 do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Ustanovenia § 50 ods. 3 a 4 sa použijú obdobne.
Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
17. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie 29. marca 2016 a zistil, že toto je potrebné v časti o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie zrušiť.
18. Z obsahu spisu má súd za preukázané, že v predmetnej veci sa vedie exekúcia pre vymoženie nepeňažného plnenia vyprataním bytu na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 25C/91/00 - 43 zo dňa 19. 03. 2001, právoplatný dňa 10. 05. 2001, vykonateľný dňa 23. 03. 2012. Povinnosť exekučného súdu skúmať vykonateľnosť rozsudku má súd už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Cdo/144/2009 zo dňa 19. októbra 2010). Ak súd zistí, že nebola splnená podmienka pre splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť, návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), a to aj vtedy, ak je rozhodnutie opatrené doložkou vykonateľnosti (§ 42 ods. 2 Exekučného poriadku). Pre posúdenie toho, či je rozhodnutie vykonateľné, bude rozhodujúce naplnenie bytovej náhrady, tak ako je špecifikovaná vo vykonávanom rozhodnutí.
19. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 25/91/00 -43 zo dňa 19. marca 2001 bolo zrušené právo spoločného nájmu oprávnenej a povinného k 3-izbovému bytu č. X, nachádzajúcemu sa v R., na T. O. H.. XX, pozostávajúcemu z troch izieb, kuchyne a príslušenstva a za ďalšieho nájomcu bytu súd určil navrhovateľku (oprávnenú) ako členku družstva. Odporcovi (povinnému) bola uložená povinnosť vypratať byt do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Pre splnenie povinnosti oprávnenej zabezpečiť povinnému náhradný byt, oprávnená spolu s návrhom na výkon exekúcie predložila nájomnú zmluvu podpísanú prenajímateľmi, pričom byt je označený ako izba s kuchynskou linkou, kúpeľňa, WC, predsieň.
20. Po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 14. 06. 2012, ktoré bolo doručené povinnému dňa 22. 06. 2012, podal povinný námietky proti exekúcii, námietky proti bytovej náhrade a námietky proti trovám exekúcie zo dňa 23. 06. 2012. Uznesením zo dňa 04. 12. 2012 č. k. 34Er/567/2012 - 35 súd námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie vydal vyšší súdny úradník a v dôsledku odvolania podaného povinným sa toto napadnuté uznesenie zo dňa 04. 12. 2012 zrušilo priamo zo zákona a následne vo veci rozhodoval o námietkach povinného proti exekúcii a námietkam povinného proti trovám exekúcie sudca (s poukazom na ust. § 374 ods. 4 OSP), a to uznesením zo dňa 30. 07. 2013. Rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie zamietol. Súd však v tomto štádiu konania nerozhodol o námietkach proti bytovej náhrade zo dňa 23. 06. 2013.
21. Následne povinný podal návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie zo dňa 26. 08. 2013, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom uznesením zo dňa 15. 11. 2013 č. k. 34Er/567/2012- 68 tak, že odklad exekúcie nepovolil a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Proti citovanému uzneseniu podal povinný včas odvolanie zo dňa 02. 12. 2013.
Sudca súdu prvej inštancie vydal dňa 18. 05. 2015 uznesenie č. k. 34Er/567/2012- 80, ktorým námietkam povinného proti bytovej náhrade vyhovel. Rozhodoval tak o námietkach podaných proti bytovej náhrade (spolu s námietkami proti exekúcii a trovám exekúcie) zo dňa 23. 06. 2012, o ktorých dovtedy rozhodnuté nebolo. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 06. 02. 2012 vyplýva, že predmetom nájmu, t. j. bytovou náhradou mal byť byt pozostávajúci z izby s kuchynskou linkou, kúpeľňou WC a predsieňou s mesačnými nákladmi 201,- eur. Súd mal za to, že takýto byt nie je dôstojným bývaním pre povinného ako nájomcu a členov jeho domácnosti - teda jeho dvoch synov. Okrem toho povinnému bolo dňa 09. 03. 2012 prenajímateľom oznámené, že predmet nájmu už nie je k dispozícii. Zmluva tak
znela na nemožné plnenie (zo strany prenajímateľa), a preto aj v prípade, ak by došlo k jej podpisu povinným, je zmluva s poukazom na § 37 ods. 2 Obč. zákonníka neplatná.
Súd prvej inštancie správne poukázal na tú skutočnosť, že súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie, ktorej predmetom je vypratanie bytu, neoznačil oprávneným zabezpečený náhradný byt. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že proti uzneseniu zo dňa 15. 11. 2013 (ktorým súd nepovolil odklad exekúcie a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), podal povinný v odvolacej lehote odvolanie, pričom proti tomuto rozhodnutiu podľa Exekučného poriadku v spojení s OSP nie je odvolanie prípustné, toto rozhodnutie sa podaním odvolania zo zákona zrušilo. Pretože sudca vyhovel námietkam proti bytovej náhrade, s poukazom na § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, o zastavení exekúcie a odklade exekúcie nerozhodoval. Účastníkov exekučného konania poučil, že proti jeho rozhodnutiu je odvolanie prípustné. Proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie oprávnená.
Súd prvej inštancie bez toho, aby predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel námietkam povinného proti bytovej náhrade, vydal uznesenie zo dňa 29. 03. 2016, ktorým nepovolil odklad exekúcie a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia (na rozdiel od predchádzajúceho uznesenia, ktorým vyhovel námietkam povinného proti bytovej náhrade) uviedol, že považoval povinnosť zabezpečenia bytovej náhrady za splnenú. K námietkam proti bytovej náhrade súd uviedol, že túto nie je možné skúmať v rámci exekučného konania. Účastníkov exekučného konania súd poučil, že proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 OSP).
22. Proti uzneseniu zo dňa 29. 03. 2016, ktoré bolo právnej zástupkyni povinného doručené dňa 15. 08. 2016, podal povinný odvolanie zo dňa 30. 09. 2016 (súdu prvej inštancie doručené dňa 05. 10. 2016), pričom poukázal na to, že odvolaním napadnuté uznesenie zo dňa 29. 03. 2016 obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, a v zmysle ust. § 362 ods. 3 posledná veta CSP považuje odvolanie podané v zákonnej lehote.
23. Skôr, než súd pristúpil k preskúmaniu odvolaním napadnutého uznesenia, posudzoval včasnosť podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie zo dňa 29. marca 2016 bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (účinný do 30. 06. 2016), pričom ust. § 202 ods. 2, veta prvá OSP, na ktoré sa odvoláva poučenie súdu prvej inštancie o tom, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, znie: „odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak“. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie. Pretože z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie sa nedá zistiť, podľa ktorého ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodol o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, a teda sa nedá zistiť, ktoré ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku na danú vec aplikoval, má súd za to, že je potrebné posúdiť poučenie v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie za nesprávne. V súlade s ust. § 204 ods. 2 OSP (účinného do 30. 06. 2016) je odvolanie podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Odvolanie povinného bolo podané dňa 15. 08. 2016, teda za účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Podľa § 362 ods. 3 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.
24. Podľa § 470 ods. 1, 2, 3 CSP, účinného od 01. 07. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
Pretože odvolanie proti uzneseniu, ktoré obsahovalo neprávne poučenie o tom, že proti nemu nie je odvolanie prípustné, bolo podané v lehote 3 mesiacov, považoval ho odvolací súd za odvolanie podané včas v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP.
25. Potom, čo si odvolací súd vyhodnotil včasnosť podaného odvolania povinným, zaoberal sa vecnou správnosťou odvolaním napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že toto je potrebné ako predčasne vydané zrušiť. Vydaniu uznesenia predchádzalo rozhodnutie súdu zo dňa 18. 05. 2015 o vyhovení námietkam povinného proti bytovej náhrade, proti ktorému uzneseniu podala oprávnená odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Uvedeným uznesením súd vyhovel námietkam povinného proti bytovej náhrade. Je preto potrebné, aby súd prvej inštancie predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie podané oprávnenou proti rozhodnutiu, ktorým vyhovel námietkam povinného proti bytovej náhrade, pretože nie je možné rozhodnúť o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skôr, ako súd rozhodne o námietkach povinného proti bytovej náhrade. Postup súdu prvej inštancie sa javí ako zmätočný, ak jedným uznesením súd vyhovel námietkam povinného proti bytovej náhrade, a ešte pred rozhodnutím o odvolaní proti tomuto uzneseniu vydal ďalšie rozhodnutie, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom v obidvoch vydaných rozhodnutiach úplne odlišne hodnotí ponúknutú bytovú náhradu, ktorá otázka je podstatná pre rozhodnutie súdu tak pri jeho rozhodovaní o námietkach proti bytovej náhrade, ako i o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
26. Súd pre úplnosť uvádza, že Exekučný poriadok v súvislosti s exekúciou vyprataním bytu rozlišuje medzi exekúciou vyprataním bytu bez náhrady (citované ustanovenie § 184 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku) a exekúciou vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu (citované ustanovenie § 185 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekúciu vyprataním bytu, za ktorý podľa exekučného titulu treba zabezpečiť bytovú náhradu, môže exekútor vykonať, až keď oprávnený preukáže, že pre povinného je bytová náhrada zabezpečená. Exekútor túto okolnosť posudzuje predtým, ako vydá upovedomenie o začatí exekúcie. Súd sa ňou zaoberá až na základe námietok povinného proti bytovej náhrade podľa citovaného ustanovenia § 185 ods. 2 Exekučného poriadku. Posudzovanie bytovej náhrady súdnym exekútorom a po podaní námietok proti bytovej náhrade súdom predpokladá, že oprávnený tvrdí a zároveň predkladá alebo aspoň označuje dôkazy na preukázanie, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, ktorú určuje exekučný titul. V prípade exekúcie vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, treba preto rozlišovať medzi námietkami povinného proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, ktoré je v zmysle tohto ustanovenia možné podať v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a námietkami proti bytovej náhrade podľa § 185 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré je možné podať v lehote 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a ktoré už len pojmovo predpokladajú označenie takejto náhrady. Námietky proti bytovej náhrade sú vo svojej podstate námietkami proti kvalite tejto náhrady, teda námietkami, či zabezpečená náhrada zodpovedá jej určeniu v exekučnom titule. Ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt, alebo náhradné ubytovanie, exekútor vykoná exekúciu až vtedy, keď oprávnený preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená v rozhodnutí, ktoré je podkladom na exekúciu (§ 185 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekúciu vyprataním bytu, za ktorý podľa exekučného titulu treba zabezpečiť bytovú náhradu, môže exekútor vykonať, až keď oprávnený preukáže, že pre povinného je bytová náhrada zabezpečená.
27. Skúmanie toho, či došlo k splneniu podmienky, teda skúmanie či je rozhodnutie vykonateľné sa na rozdiel od iných prípadov, bude skúmať v priebehu exekúcie. Povinnosť skúmať vykonateľnosť rozsudku má exekučný súd už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Ak zistí, že nebola splnená podmienka pre splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť, návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Pre posúdenie toho, či je rozhodnutie vykonateľné bude rozhodujúce naplnenie bytovej náhrady, tak ako je špecifikovaná vo vykonávanom rozhodnutí (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. októbra 2010 sp. zn. 5 Cdo 144/2009).
28. Z dôvodu, že nebolo právoplatne rozhodnuté o odvolaní oprávnenej podanom proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd vyhovel námietkam povinného proti bytovej náhrade, nemôže súd rozhodovať o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko by išlo o nesprávny procesný postup, ktorým by súd znemožnil strane (oprávnenej), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (nebolo rozhodnuté o odvolaní oprávnenej), a to v takej miere, že mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Preto odvolací
súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako predčasne vydané zrušil v časti, ktorým bol zamietnutý návrh povinného na zastavenie exekúcie. Úlohou súdu prvého stupňa bude predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie podané oprávnenou dňa 13. 11. 2015 proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 18. mája 2015, ktorým súd vyhovel námietkam povinného proti bytovej náhrade a až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o námietkach povinného proti bytovej náhrade bude súd môcť rozhodovať o jeho návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26. 08. 2013, resp. o odvolaní povinného zo dňa 02. 12. 2013, ktoré podal proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 15. 11. 2013, pre ktoré je rozhodnutie o námietkach právne významné.
29. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.