Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/188/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. XX, 2/ S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. XX, 3/ K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. XX a 4/ K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. - S., A. XXX, žalobcovia v 1 - 4. rade zast. JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom so sídlom Nitra, sv. Beňadika 30/B, proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Bratislava, Kamenné námestie č. 1/A, IČO: 31 321 828, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v 1 - 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 08. 09. 2010 č. k. 14C/61/2005-722 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu pôvodného žalobcu C. I. (ďalej len pôvodný žalobca), právneho predchodcu žalobcov v 1. - 4. rade, ktorou sa po pripustení jej ostatnej zmeny domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. R. identifikovaných geometrickým plánom Ing. Michala Muchu č. 14C61/2005, tvoriaceho prílohu jeho znaleckého posudku č. 25/2009 ako parc. č. 7986/6 - ostatná plocha o výmere 715 m2, parc. č. 7991/19 - ostatná plocha o výmere 707 m2, parc. č. 7991/47 - ostatná plocha o výmere 3643 m2 a parc. č. 7991/48 - ostatná plocha o výmere 356 m2. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 11.293,95 eura na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Pri svojom rozhodnutí z hľadiska skutkového stavu vyšiel zo zistenia, že podľa výmeru č. 937/48 -54 zo dňa 14. 05. 1948 bola právnym predchodcom pôvodného žalobcu C. I. a manželke C., okrem iného pridelená do vlastníctva nehnuteľnosť v kat. úz. R. v prídelovom pláne označená ako parc. č. 3391/2 a 3390/2 - roľa o výmere 0,8745 ha, zapísaná v pkn vložke č. 1378, pričom v dedičských konaniach po nich, vedených na Štátnom notárstve v Nitre pod sp.zn. D 1696/92 a D 1697/92, tieto nadobudol pôvodný žalobca. Podľa geometrického plánu tvoriaceho súčasť znaleckého posudku č. 25/09 znalca Ing. Michala Muchu tieto nehnuteľnosti sú zakreslené ako novovytvorené parcely č. 7986/6, 7991/19, 7991/47 a 7991/48 a v súčasnosti sú už v užívaní žalovaného, ktorý ich nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 15. 07. 1997 od SK PEN s.r.o. so sídlom Lužianky. Poukázal na to, že pre úspešnosť žaloby musia byť splnené 3 základné podmienky a to existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, aktívnej legitimácie žalobcu v konaní a preukázanie, že právni predchodcovia pôvodného žalobcu nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti podľa hmotného práva. Po zistení, že pôvodný žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu v konaní, ako i svoju aktívnu legitimáciu v konaní, následne skúmal, či jeho právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Pokiaľ pôvodný žalobca tvrdil, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva jeho právnych predchodcov k nehnuteľnostiam mal byť výmer č. 937/48-54 zo dňa 14. 05. 1948, dospel k záveru, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti uviedol, že porovnaním predloženej kópie výmeru a úradne osvedčenej kópie výmeru zistil, že tieto listiny nie sú totožné, nakoľko

sú odlišným spôsobom uvedené v nich číslice označujúce spoluvlastnícky podiel, nachádzajú sa tu rôzne odtlačky úradnej pečiatky, ako aj rozdielny podpis oprávnenej osoby, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o ich pravosti. Naviac žalobca nevedel predložiť originál výmeru a vzhľadom i na absenciu zápisu vlastníctva podľa tohto výmeru v pozemkovej knihe, ktorý mal konštitutívny účinok vzniku vlastníckeho práva, považoval námietky žalovaného ohľadom neplatnosti výmeru za dôvodné. Rovnako tak nemal za preukázané, že právni predchodcovia pôvodného žalobcu nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe prídelovej listiny zo dňa 21. 01. 1992, keďže v danom čase títo nemali spôsobilosť mať práva a povinnosti. Táto spôsobilosť pri fyzickej osobe vzniká narodením a zaniká smrťou v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka, pričom C. I. zomrel dňa XX. XX. XXXX a C. I. dňa XX. XX. XXXX. S ohľadom na tvrdenie pôvodného žalobcu, že jeho právni predchodcovia na sporných nehnuteľnostiach hospodárili najmenej do roku 1960, následne skúmal, či vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudli vydržaním. Dospel k záveru, že u právnych predchodcov pôvodného žalobcu neexistoval právny dôvod, ktorý u nich mohol vyvolať presvedčenie, že boli pri nástupe do držby pozemkov dobromyseľní a že ich držba bola po práve a poctivá, keď označený výmer vykazuje znaky neoprávneného pozmeňovania, čo spochybňuje jeho platnosť, prídelová listina bola vydaná až po smrti právnych predchodcov pôvodného žalobcu a taktiež nebola splnená ani podmienka držby nehnuteľností po zákonom určenú dobu. Vydržacia doba právnych predchodcov totiž začala plynúť najskôr dňa 15. 05. 1948 a uplynula by pri aplikácii ust. § 566 zák. č. 141/1950 Sb. dňa 01. 01. 1961. Podľa zápisnice zo dňa 19. 04. 1958 však držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami skončila dňa 18. 04. 1958 a teda ešte pred uplynutím 32-ročnej vydržacej doby. Naproti tomu poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 15. 07. 1997, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 01. 10. 1997 a tieto dobromyseľne a nerušene užíval najmenej od 01. 10. 1997 do 16. 02. 2010 skonštatoval, že uvedené skutočnosti odstraňujú akékoľvek pochybnosti o vlastníctve žalovaného k týmto nehnuteľnostiam. Na plynutie vydržacej doby žalovaného nemalo vplyv ani podanie žaloby na súde dňa 09. 08. 2005, nakoľko predmetom tejto boli odlišné pozemky. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a s ohľadom na plný úspech žalovaného v konaní mu priznal náhradu trov konania v celkovej výške 11.293,95 eura, pozostávajúcu zo súdneho poplatku za podanie odvolania proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia vo výške 33,19 eura, zo súdneho poplatku za návrh na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia v sume 33 eur, z preddavku na znalecké dokazovanie v sume 436,06 eura a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 10.791,70 eura podľa špecifikácie uvedenej v rozhodnutí. Taktiež podrobne uviedol i úkony právnych služieb, náhrady a výdavky uplatnené žalovaným, za ktoré mu náhradu trov konania nepriznal jednak z dôvodu ich neúčelnosti, neúspechu vo veci v súvislosti s predbežným opatrením, ako i s poukazom na ustanovenia vyhl. č. 655/2004 Z.z.

3. Proti tomuto rozsudku podal pôvodný žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhoveniu jeho žaloby. Napadnutý rozsudok označil za nedôvodný a nezákonný. Nestotožnil sa s tvrdením prvoinštančného súdu, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam jeho právnymi predchodcami na základe výmeru zo dňa 14. 05. 1948. Mal za to, že z osvedčenej kópie predmetného výmeru, ako aj ďalších listinných dôkazov a to napr. návrhu prídelového plánu, konečného prídelového plánu, je zrejmé, že jeho právnym predchodcom bola vydaná listina - výmer o prídele pôdy, na základe ktorej vstúpili do práv z takejto listiny vyplývajúcich. Za nenáležitý označil poukaz prvoinštančného súdu na konštitutívne účinky zápisu listiny do pozemnoknižnej vložky, keďže z intabulačného princípu existovala celá rada výnimiek a u výmeru vydaného podľa Nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo na základe výmeru, pričom prvostupňový súd odignoroval, že tento nedostatok by bol zhojený od 01. 01. 1951 a to zánikom intabulačného princípu zák. č. 141/1950 Sb.. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd o držbe nehnuteľností jeho právnymi predchodcami nemal pochýb, mal však za preukázané, že držba jeho právnych predchodcov bola ukončená 19. 04. 1958, pričom vychádzal zo zápisnice. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v konaní ako dôkaz nepostačovala osvedčená fotokópia výmeru, avšak postačovala fotokópia nepodpísanej, na stroji napísanej zápisnice, z obsahu ktorej ani nevyplýva zánik oprávnenej držby jeho právnych predchodcov. Taktiež vytkol prvoinštančného súdu, že sa nevysporiadal s jeho námietkou o neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovaným a SK PEN spol. s r.o. a mal za to, že povolením vkladu tejto zmluvy vzniklo vlastnícke právo žalovanému. Rovnako tak neprihliadol na listinu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný najneskôr už 06. 03. 2003 vedel, že jeho vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam je napadnuté, okrem ním uplatňovaných práv aj reštitučnými nárokmi, a že mal vedomosť aj o prebiehajúcom konaní na súde prvej inštancie pod sp.zn. 19C/54/2006, predmetom ktorého boli tiež nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania. Ďalej poskytol i právnu

analýzu ust. § 130 a 131 Občianskeho zákonníka a poukázal i na príslušnú judikatúru. Záverom zhrnul, že jeho právni predchodcovia ku dňu svojej smrti boli vlastníkmi sporných nehnuteľností, tieto následne nadobudol na základe dedičských rozhodnutí, zmluva, ktorou nehnuteľnosti nadobudol žalovaný, je neplatná, žalovaný nemohol byť po dobu držby, najmenej od 06. 10. 2003, dobromyseľný, a preto nemohol nadobudnúť nehnuteľnosti do vlastníctva vydržaním. V prípade, že by sa odvolací súd stotožnil s napadnutým rozsudkom, žiadal pripustiť proti nemu dovolanie na vyriešenie právnej otázky o záväznosti listín - výmeru o vlastníctve podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, o záväznosti intabulácie týchto listín, účinku zák. č. 141/1951 Sb. na vznik vlastníctva na základe rozhodnutia štátneho orgánu na zánik intabulačného princípu a na plynutie vydržacej lehoty v prípade prebiehajúceho sporu pri zmene identifikácie predmetu sporu pri jeho nezmenení.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o vlastníckom práve k sporom dotknutým nehnuteľnostiam. Uviedol, že v konaní nebolo spochybňované, že výmery o vlastníctve pôdy mohli za určitých okolností byť listinami, ktoré zakladali vlastnícke právo prídelcu k pridelenej nehnuteľnosti, pričom zápis do pozemkovej knihy mal iba deklaratórny charakter, avšak tieto listiny museli byť jednak právne perfektné a nepochybne autentické. V prípade, že vykazovali znaky neoprávneného pozmeňovania alebo existovali závažné pochybnosti o jeho autenticite a pravosti, nebolo im možné priznať žiadne právne účinky. Keďže výmer predložený žalobcom vo viacerých kópiách, navzájom sa odlišujúcich, vykazoval znaky pozmeňovania a vyvolával dôvodné pochybnosti o ich pravosti, nemohol byť dôkazom o vlastníckom práve žalobcu. Naviac predložený výmer je nulitný akt, pretože pridelené parcely nikdy neexistovali ako veci v právnom slova zmysle. V tejto súvislosti dôvodil, že neboli reálne oddelené od pôvodných pozemkov, o ich rozdelení nemohol rozhodnúť orgán, ktorý výmer vydal pre nedostatok právomoci, k výmeru neexistuje grafický prídelový plán, z ktorého by bolo zrejmé, kde by sa pridelené parcely mali nachádzať a pridelené parcely nemajú určenú výmeru každá samostatne, ale len jednu spoločnú výmeru, čo znamená, že nie sú vo výmere jednoznačne definované. Stotožnil sa i so záverom prvoinštančného súdu, že právni predchodcovia pôvodného žalobcu nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k prideleným parcelám vydržaním a v tejto súvislosti poukázal na zápisnicu, v ktorej právny predchodca žalobcu nepochybne vyjadril svoju vôľu previesť svoje práva k prideleným parcelám na Cukrovar v Nitre, ktorá ním bola i čitateľne podpísaná. Poukazujúc na skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil i s jeho konštatáciou, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržal k 01. 10. 2007. Osvojil si i postup prvoinštančného súdu, keď sa na námietku žalobcu nezaoberal platnosťou kúpnej zmluvy, ktorou nehnuteľnosti nadobudol, pretože je vo vzťahu k predmetu sporu irelevantná. Taktiež dôvodil, že účelom žaloby žalobcu je obchádzanie zmyslu a účelu reštitučných predpisov, z ktorého dôvodu žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Právo žalobcu k prideleným parcelám totiž zaniklo v dôsledku zmeškania prekluzívnej lehoty na uplatnenie si práva na vydanie nehnuteľnosti v zmysle Zákona o pôde. Záverom uviedol, že otázky predložené žalobcom v jeho odvolaní nie sú otázkami zásadného právneho významu, keďže už boli súdnou praxou vyriešené, a preto nie je dôvodom v navrhovanom smere pripustiť dovolanie na ich vyriešenie.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 . Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP. 6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7. V tomto konaní sa C., nar. XX. XX. XXXX ako pôvodný žalobca svojou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 09. 08. 2005, domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosti a to geometrickým plánom Ing. Štefana Kellnera č. 51/2002, overeného dňa 29. 01. 2003 pod č. 49/03

Správou katastra Nitra, novovytvorené parc. č. 7986/1 - zastavaná plocha o výmere 474 m2, parc. č. 7987 - zastavaná plocha o výmere 94 m2, parc. č. 7991/12 - zastavaná plocha o výmere 75 m2, parc. č. 7991/13 - ostatná plocha o výmere 1300 m2 a parc. č. 7991/14 - ostatná plocha o výmere 5433 m2. Po pripustení ostatnej zmeny žaloby uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 28. 06. 2010 pôvodný žalobca predmetom konania učinil určenie, že je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. R., identifikovaných geometrickým plánom Ing. Michala Muchu č. 14C/61/2005, tvoriaceho prílohu jeho znaleckého posudku č. 25/2009 ako parc. č. 7986/6 - ostatná plocha o výmere 715 m2, parc. č. 7991/19 - ostatná plocha o výmere 707 m2, parc. č. 7991/47 - ostatná plocha o výmere 3643 m2 a parc. č. 7991/48 - ostatná plocha o výmere 356 m2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol a voči tomuto pôvodný žalobca podal odvolanie. V priebehu odvolacieho konania dňa 04. 06. 2012 pôvodný žalobca C. I. zomrel a na jeho miesto do konania na strane žalobcov vstúpili jeho právni nástupcovia žalobkyňa v 1. rade ako manželka a žalovaní v 2-4. rade ako deti. Títo zároveň podali návrh na pripustenie zmeny žaloby a určenie, že do dedičstva po neb. C. I. patria nehnuteľnosti v kat. úz. R. a to parc. č. 7986/6 - ostatná plocha o výmere 715 m2, parc. č. 7991/19 - ostatná plocha o výmere 707 m2, parc. č. 7991/47 - ostatná plocha o výmere 3643 m2 a parc. č. 7991/48 - ostatná plocha o výmere 356 m2, identifikované v geometrickom pláne Ing. Michala Muchu č. 14C/61/2005, tvoriaceho prílohu jeho znaleckého posudku č. 25/2009, ktorá bola uznesením odvolacieho súdu zo dňa 28. 11. 2012 pripustená.

8. V prejednávanej veci odvolací súd o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 28. 11. 2012 č. k. 25Co/205/2010-1007, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti potvrdil a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil okrem iného na závere, že žalujúca strana nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva ich právnymi predchodcami na základe výmeru zo dňa 14. 05. 1948 pre nepredloženie jeho originálu a dôvodné pochybnosti o pravosti predložených kópií. S takýmto záverom sa nestotožnil a označil ho za nesprávny konštatujúc s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania, že výmer o vlastníctve pôdy je prídelovou listinou, ktorú treba považovať za perfektnú a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcom k nehnuteľnostiam tam označeným preukázať, a to i za situácie, že výmer neobsahuje určenie prídelovej ceny a predpokladal jej neskoršie určenie v prídelovej listine a v tomto smere poskytol rozsiahlu argumentáciu. Svoje potvrdzujúce rozhodnutie založil na zistení, že žalobcovia v konaní nepreukázali jednoznačne, že prideleným parcelám č. 3391/2 a 3390/2 zodpovedajú novovytvorené parcely, ktorých určenia do dedičstva sa žalobcovia v žalobe domáhajú, a v tejto súvislosti konštatoval rozpor medzi znaleckým posudkom znalca Ing. Michala Muchu č. 25/09 a geometrickým plánom Ing. Štefana Kelnera č. 51/2002. Za situácie, že žalobcovia ani „in natura“ existenciu prídelových parciel nevedeli preukázať, mal za to, že nie je možné prijať záver, že sporom dotknuté nehnuteľnosti sú nad akúkoľvek pochybnosť totožné s pôvodnými prídelovými parcelami. Prezentoval tiež názor, že z obsahu zápisnice zo dňa 19. 04. 1958 (č. l. 314 spisu) vyplýva prejav vôle prídelcu C. I., smerujúci k vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam prideleným jemu i jeho manželke, ktorá zomrela v roku XXXX, výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 14. 05. 1948 v prospech Cukrovaru v Nitre, n. p., z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcov stratil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Z týchto podstatných dôvodov zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pričom v časti týkajúcej sa náhrady trov konania ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti.

9. Na dovolanie žalobcov proti zhora označenému rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29. 03. 2016 č. k. 1Cdo/252/2013-1086 rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 11. 2012 sp. zn. 25Co/205/2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že v danej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že výmer č. 937/48-54 zo dňa 14. 05. 1948 nie je hodnoverným dokladom, na základe ktorého by mohlo svedčiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalobcom a že tento výmer je v podstate neplatný, resp. žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne preukázania jeho platnosti, pričom odvolací súd založil svoj potvrdzujúci rozsudok v porovnaní so súdom prvej inštancie na právnom názore odlišnom, keď vychádzal z toho, že závery uvádzané súdom prvej inštancie ohľadne platnosti výmeru nie sú správne a v zmysle vykonaného dokazovania jednoznačne ustálil, že výmer je potrebné považovať za platný a preukazujúci nadobudnutie vlastníctva žalobcov. Odvolací súd však svoje rozhodnutie založil na záveroch, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že pôvodné parcely zapísané v pkn. vl. č. 1378 ako parc. č. 3391/2 a 3390/2 - rola o výmere 0,8745 ha zodpovedajú, resp. sú zhodné s novovytvorenými parcelami uvedenými žalobcami v žalobe, a tiež poukázal na možnú stratu vlastníckeho práva jeho vzdaním sa právnym predchodcom

pôvodného žalobcu, s poukazom na obsah zápisnice zo dňa 9. 04. 1958. Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu a odvolací súd týmto svojim postupom porušil právo žalobcov na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, v skutočnosti odňal žalobcom právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa žalobcovia nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie sa nejavili významné. Akcentoval, že pokiaľ odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, mal správne rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keďže požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho sporového konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Pokiaľ tak nepostupoval, odvolací súd znemožnil žalobcom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných, resp. neposudzovaných avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení, čím došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ OSP. Dovolací súd tiež za účelom efektivity ďalšieho konania, ktoré musí byť vo výsledku spravodlivé uviedol, že úlohou súdu bude v prvom rade zaoberať sa podrobnejšie grafickou identifikáciou pôvodných parciel a v tomto smere doplniť dokazovanie, pokiaľ má za to, že uvedené parcely sa nezhodujú s novovytvorenými parcelami. Rovnako tak je potrebné doplniť dokazovanie ohľadne (možnej) straty vlastníckeho práva vzdaním sa, ktorá skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná tak, aby bolo možné vyniesť jasné, zrozumiteľné a spravodlivé rozhodnutie.

10. Odvolací súd následne v ďalšom konaní postupoval v intenciách zhora uvedeného zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu. Prioritne poukazuje na svoje závery vyslovené v skoršom rozsudku ohľadne sporom dotknutého výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 14. 05. 1948 č. 937/48-54 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR a jeho perfektnosti ako nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva k ním prideleným nehnuteľnostiam v prospech právnych predchodcov žalobcov. V tomto smere odvolací súd poskytol i vyčerpávajúcu argumentáciu na podporu svojich záverov a keďže na týchto záveroch naďalej zotrváva, keď nevzhliadol dôvod na odklon od nich, v ďalšom len na ne poukazuje a duplicitne ich opakovať nebude.

11. Odvolací súd tiež poznamenáva, že v danom prípade žalobcovia preukázali i naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ OSP platnom v čase podania žaloby (teraz § 137 písm. c/ z dôvodu existencie stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, čo správne i súd prvej inštancie vyhodnotil. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní spochybňoval existenciu naliehavého právneho záujmu dôvodiac, že účelom žaloby je obchádzanie zmyslu a účelu reštitučných predpisov, keď uplatnené právo žalobcov zaniklo v dôsledku zmeškania prekluzívnej lehoty na uplatnenie vydania nehnuteľnosti podľa zák. č. 229/1991 Zb., s týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Rozsiahla rozhodovacia prax Ústavného súdu SR ako i Najvyššieho súdu SR k tejto otázke totiž vychádza z názoru, že aj keď mohla oprávnená osoba v rozhodnej dobe pre reštitúciu žiadosť o vydanie nehnuteľností podľa špeciálneho predpisu podať (napr. podľa zák. č. 229/1991 Zb. alebo podľa zák. č. 87/1991 Zb.), môže sa úspešne domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov (§ 126 a to aj formou určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c/ OSP. Iba existencia reštitučného zákonodarstva tak nemohla spôsobiť nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, a preto žalobcovia predmetnou určovacou žalobou sa nepokúsili obchádzať reštitučné zákonodarstvo, ale iba využili zákonom ponúkanú možnosť domáhať sa ochrany nimi tvrdeného (existujúceho) vlastníckeho práva procesne akceptovateľným spôsobom.

12. V nadväznosti na zhora uvedené závery bolo následne potrebné posúdiť, či označené novovytvorené parcely, ktoré žalobcovia žiadajú určiť do dedičstva po ich právnom predchodcovi C. I. sú identické s nehnuteľnosťami pridelenými C. I. a manželke do vlastníctva výmerom zo dňa 14. 05. 1948. Už súd prvej inštancie v dôvodoch preskúmavaného rozsudku poukázal na to, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že patria do dedičstva po pôvodnom žalobcovi, sú odlišné od nehnuteľností, ku ktorým sa pôvodný žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva prvotne žalobou zo dňa 09. 08. 2005. Doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané (ako to už konštatoval odvolací súd v prvšom rozhodnutí), že výmerom, ktorého podkladom bol návrh prídelového plánu zo dňa 14. 05. 1948 (schválený povereníctvom dňa 15. 05. 1948) potvrdený konečným prídelovým plánom zo dňa 12. 11. 1954 boli C. I. a manželke C. pridelené nehnuteľnosti z pkn. vložky č. 1378 a to parc. č. 3391/2 a

č. 3390/2 - roľa o výmere 0,8745 ha. Vychádzajúc z pkn. vložky č. 1378 kat. územie R., kde sú vedené len parc. č. 3390 - roľa o výmere 5140 m2 a parc. č. 3391 - lúka o výmere 12340 m2 a v nej uvedenom zázname o ich konfiškácii v 1-ici (čd. 5111/44), ako i z konečného prídelového plánu zo dňa 27. 12. 1954 a 08. 07. 1958, podľa ktorého predmetom prídelu pre Československé štátne majetky n. p. Nitra boli parc. č. 3390 a 3391 v celosti v pkn. vl. č. 1371 je opodstatnený záver, že tieto pôvodné pkn. parcely boli rozdelené a prídelcom boli dané výmerom do vlastníctva už reálne vydelené novovzniknuté parcely, čomu nasvedčuje aj ich výmera. Táto totiž zodpovedá vykonanej konfiškácii v 1-ici výmery pôvodných pkn. parciel. Spornou však zostáva otázka, či reálne vydelené parc. č. 3391/2 a 3390/2 zodpovedajú nehnuteľnostiam identifikovaným geometrickým plánom znalca Ing. Michala Muchu, tvoriacemu súčasť jeho znaleckého posudku č. 25/09, a to novovytvoreným parc. č. 7986/6 - ostatná plocha o výmere 715 m2, parc. č. 7991/19 - ostatná plocha o výmere 707 m2, parc. č. 7991/47 - ostatná plocha o výmere 3643 m2 a parc. č. 7991/48 - ostatná plocha o výmere 356 m2. Je tomu tak za situácie, že doposiaľ v konaní nebol doložený grafický prídelový plán, ktorý by bezpochyby preukazoval polohu prídelových parciel č. 3391/2 a 3390/2. Znalec Ing. Michal Mucha vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že neexistuje takýto grafický prídelový plán, z ktorého dôvodu vychádzal z pôvodných pkn. parciel č. 3390 a 3391 zobrazených v analógovej PZKN mape, kde číslovanie parciel stúpalo od budovy Tesca smerom ku kruhovému objazdu (identifikované na súčasný stav) a tiež z inštrukcie B platnej v minulosti, ktorá v § 14 upravovala označovanie zmenených alebo novovzniknutých parciel parcelnými číslami. Dospel preto k záveru, že prídelové parc. č. 3391/2 a 3390/2 sa nachádzajú ďalej od budovy Tesca. Tento jeho záver je v úplnom protiklade s geometrickým plánom Ing. Štefana Kellnera č. 51/2002 zo dňa 09. 01. 2003 v spise doloženom, ktorý prídelové parc. č. 3391/2 a 3390/2 situuje bližšie k budove Tesca, pričom tento geodet pri svojom výsluchu ako svedok uviedol, že pri vyhotovení geometrického plánu na základe požiadavky pôvodného žalobcu, mal k dispozícii grafiku prídelu, čo bola vlastne fotokópia katastrálnej mapy, na ktorej bol vyznačený pkn. stav s príslušnými parcelnými číslami a na to bol zaevidovaný prídel prídelcov s uvedením parcelného čísla, prídelovej výmery a mena prídelcu, na základe čoho presne zistil, kde sa v teréne pridelené parcely nachádzajú. Znamená to potom, že zistenia oboch vyhotoviteľov geometrických plánov sa diametrálne rozchádzajú, keď práve opačne určujú polohu parc. č. 3391/2 a 3390/2. V tejto súvislosti je tiež významné, že samotný pôvodný žalobca vypovedal, že si pamätal umiestnenie a polohu prídelových parciel, ktoré jeho otec užíval a až do podania znaleckého posudku Ing. Michala Muchu tvrdil, že týmto zodpovedajú parcely zakreslené v geometrickom pláne Ing. Štefana Kellnera č. 51/2002, o ktorý i oprel svoju žalobu a považoval za zbytočné návrhy žalovaného na ustanovenie znalca do konania na zameranie nehnuteľností, keďže žalovaný identickosť nehnuteľností počas celého konania spochybňoval. Pochybnosti o identickosti žalovaných nehnuteľností s prídelovými parc. č. 3391/2 a 3390/2 bezpečne nie je možné odstrániť ani po tom, čo odvolací súd sa podrobne zaoberal, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, grafickou identifikáciou pôvodných parciel, keď táto v tomto smere žiadnym spôsobom nereflektuje rozdelenie pkn. parc. č. 3390 a 3391. Pokiaľ v spise sa nachádza i Grafická identifikácia nehnuteľností zo dňa 23. 06. 2010 a 08. 07. 2010, vytvorená Oľgou Drahošovou - Geodetická kancelária Nitra, táto má len potvrdzovať, že v nej označené nehnuteľnosti mal žalovaný nadobudnúť na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 1997 a nie je tak dôkazom odstraňujúcim pochybnosti o identickosti žalovaných nehnuteľností. Prioritne bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní po doplnení dokazovania posúdiť, či nehnuteľnosti označené žalobcami, ktorých určenia do dedičstva po ich právnom predchodcovi sa domáhajú, zodpovedajú prídelovým parcelám, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov. Bude tak na žalobcoch, aby navrhli a predložili dôkazy preukazujúce ich tvrdenie o tom, že žalovaná nehnuteľnosť vznikla práve z prídelových parciel č. 3391/2 a 3390/2.

13. Až po tom, čo bude v spore zodpovedaná zhora nastolená otázka a preukázané, že zmenenou žalobou označené nehnuteľnosti sú vytvorené z prídelových parc. č. 3391/2 a 3390/2, bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť i dôvodnosť ďalších námietok žalovaného, spochybňujúcich dôvodnosť žaloby najmä vo vzťahu k tvrdenému nadobudnutiu vlastníctva sporom dotknutých nehnuteľností vydržaním, ako i možnej straty vlastníckeho práva ich právneho predchodcu jeho vzdaním sa, ktorá dôkazná povinnosť stíha žalovaného. Súčasne je potrebné uviesť, že nielen vlastnícke právo oprávnenej osoby, ale aj vlastnícke právo žalovaného tiež požíva zákonnú ochranu, pričom predpokladom poskytnutia takejto ochrany je však v prvom rade existencia a povaha nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva ním tvrdeného. 14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. c/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 , v ktorom súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 doplní dokazovanie v zhora

naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne i o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 .

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .