Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_2T-1-2017.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného Q. A., trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. 5. 2017, takto
rozhodol:
Obžalovaný
Q. A. P. Š. J. B. C. P., nar. X. X. XXXX M. K., okres Košice, trvale bytom C. XXXX/XX, W. - V., okres Poprad,
j e v i n n ý, ž e
ako otec ml. C. A., nar. XX. X. XXXX, študentky Strednej odbornej školy W. v R. V., hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. 15P/316/2011-19 zo dňa 25. 11. 2011, právoplatným dňa 10. 1. 2012, hoci bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne, počnúc dňom 1. 9. 2011, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky R. K., túto svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne neplní v Poprade, okres Poprad, ani inde od 7. 7. 2015 až do 31. 5. 2017, pričom matke dieťaťa uhradil v roku 2015 v mesiacoch august, september, október a december po 100,- eur mesačne, v roku 2016 v mesiacoch január a marec po 100,- eur mesačne a v mesiaci máj sumu 50,- eur, spolu sumu 650,- eur, v uvedenom období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku dieťaťa R. K., nar. X. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, W., vo výške 1.650,- eur a túto svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/83/2015-52 zo dňa 6. 7. 2015, právoplatným dňa 8.8.2015, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 4. 1. 2017 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 542/16/7706 zo dňa 30. 12. 2016 na obvineného Q. A. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd vo veci na podklade podanej obžaloby vydal dňa 12. 1. 2017 trestný rozkaz č. k. 2T/1/2017, proti ktorému obvinený v zákonnej lehote podal odpor s tým, že dlh na výživnom bol pripravený uhradiť do konca mesiaca január 2017. Zároveň poukázal na to, že dňa 12. 12. 2016 na žiadosť poškodenej mu exekútorka zobrala vodičské oprávnenie, preto ostal bez príjmu a dostal sa ešte do väčšej finančnej tiesne ako predtým. Zháňal si preto prácu a aktuálne je zamestnaný. Zároveň má ešte jednu vyživovaciu povinnosť.
Vzhľadom na podaný odpor súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania, ktorý bol určený na deň 7. 3. 2017, ktoré hlavné pojednávanie bolo odročené na žiadosť obžalovaného s tým, že pracuje a je schopný uhradiť dlh na výživnom.
Na hlavnom pojednávaní dňa 31. 5. 2017, na začiatku ktorého bol obžalovaný upovedomený o zmene právnej kvalifikácie s tým, že jeho konanie bude ďalej posudzované oproti obžalobe ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Obžalovaný využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Rovnaké procesné právo využil aj v prípravnom konaní.
Svedkyňa poškodená R. K. - matka maloletej C. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že zo strany obžalovaného nedošlo k úhrade dlhu na výživnom, a to ani čiastočne a obžalovaný od podania obžaloby neuhradil na výživnom žiadnu sumu. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že maloletá dcéra C. bola zverená do jej výchovnej starostlivosti, pričom obžalovaný ako otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačnou sumou 100,- eur, ktorú vyživovaciu povinnosť si už v minulosti neplnil, za čo bol aj odsúdený. Ani po tomto odsúdení si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne za obdobie od júla 2015 uhradil v mesiaci august 2015 sumu 100,- eur, v mesiaci september 2015 sumu 100,- eur, v mesiaci október 2015 sumu 100,- eur, v decembri 2015 sumu 100,- eur, v januári 2016 sumu 100,- eur, marci 2016 sumu 100,- eur a v mesiaci máj 2016 sumu 50,- eur. Spolu teda uhradil 650,- eur. Dlžné výživné sa pokúša vymáhať cestou súdneho exekútora Mgr. Lesňákovej, ale žiadne výživné doposiaľ vymožené nebolo. Nie je poberateľkou náhradného výživného. Dcéra C. je žiačkou 3. ročníka strednej školy v R. V.. Počas obdobia, keď obžalovaný si neplnil svoju povinnosť riadne a včas, bola (svedkyňa) zamestnaná, pričom jej príjem predstavoval sumu okolo 600,- eur. Okrem toho poberá prídavky na 2 deti v sume 47,- eur, pričom z iného vzťahu má ešte jednu dcéru, na ktorú otec výživné platí riadne. Spolu s dcérami býva v 3-izbovom byte, výdavky na bývanie predstavujú okolo 180,- eur mesačne, ďalej hradí výdavky na telefón a internet v sume 60,- eur mesačne, internát a strava dcére Tatiane predstavuje mesačne okolo 75,- eur, výdavky na stravu v domácnosti, resp. na bežný chod domácnosti predstavujú sumu okolo 200,- eur. Robí všetko preto, aby dcéra mala zabezpečené všetky základné potreby a keďže je v stave dospievania, je to náročné. Obžalovaný o dcéru nejaví záujem, žiadnym iným spôsobom sa nepodieľa na plnení vyživovacej povinnosti.
Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení, rodným listom mal. C. A.Š., potvrdenia o návšteve školy, rozsudku súdu o určení vyživovacej povinnosti, výpisov verejných registrov vzťahujúcich sa k osobe obžalovaného spojených s vykonávaním zárobkovej činnosti, jeho majetku, registra trestov obžalovaného, pripojeného trestného spisu, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie, sa stal, má znaky trestného činu a že tento spáchal obžalovaný Q. A.. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplynulo, že obžalovaný je otcom mal. C., nar. XX. X. XXXX, ktoré dieťa nie je schopné samostatne sa živiť, keďže štúdiom sa pripravuje na zamestnanie. Uvedená vyživovacia povinnosť bola upravená súdom, naposledy rozsudkom Okresného súdu Poprad 15P/316/2011 -19 zo dňa 25. 11. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. 1. 2012, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej výška vyživovacej povinnosti obžalovaného k maloletému dieťaťu bola určená na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom 1. 9. 2011, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Uvedená vyživovacia povinnosť trvá naďalej. Obžalovaný napriek tomu, že vyživovacia povinnosť mu vyplýva zo zákona, a to v nadväznosti na ust. § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, si vyživovaciu povinnosť neplní riadne a včas, a to aj napriek tomu, že za takéto konanie bol už odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Poprad 6T/83/2015 zo dňa 6. 7. 2015, právoplatným dňa 8. 8. 2015, ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, ako aj primeraná povinnosť uhradiť dlh na výživnom. Bolo zistené, že obžalovaný od 7. 7. 2015 až do 31. 5. 2017, kedy sú rozhodoval o podanej obžalobe, uhradil celkové výživné vo výške 650,- eur, pričom dlh na výživnom predstavuje sumu 1.650,- eur. Od oznámenia o vznesení obvinenia v danej trestnej veci dňa 12. 10. 2016 obžalovaný neuhradil žiadne výživné a ani iným spôsobom sa nepodieľal na plnení svojej vyživovacej povinnosti. Obžalovaný v priebehu trestného konania na svoju obranu neuvádzal žiadne skutočnosti, keďže vo veci využil svoje právo, odmietol vypovedať, vyjadril ochotu uhradiť dlh na výživnom, ktorý neuhradil ani čiastočne, pričom naďalej pokračoval v neplnení vyživovacej povinnosti. V podanom odpore poukázal iba na skutočnosť, že jeho finančné možnosti sa výrazne znížili skutočnosťou, keď exekútorka, ktorá vymáha výživné, vydala príkaz na zadržanie vodičského preukazu v mesiaci december 2016, teda v období, keď už sa voči nemu viedlo trestné stíhanie pre uvedenú trestnú činnosť. Bolo zistené, že obžalovaný v rozhodnom období, ktoré súvisí s jeho trestným stíhaním, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal žiadne štátne sociálne dávky, ani dôchodok, živnostenské oprávnenie, ktoré predtým mal vydané, mu zaniklo dňa 18. 1. 2014. Nie je konateľom, ani spoločníkom žiadnej obchodnej spoločnosti, je majiteľom nehnuteľnosti - bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve a nákladného prívesu, ktorý majetok je blokovaný exekútorskými úradmi. Nijakým spôsobom nepreukázal transparentnosť príjmov, ktorými si zaobstaráva legálnym spôsobom svoje živobytie. Na druhej strane však neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli hendikepom na strane obžalovaného v získavaní príjmov a teda možnosti a schopnosti plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktoré objektívne nie je schopné samostatne sa živiť.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného posudzoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pretože najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený. Obžalovaný z hľadiska veku a príčetnosti je plne trestne zodpovedným subjektom. Trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom uvedeného trestného činu je spoločenský záujem na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti zo strany povinnej osoby vo vzťahu k osobe, ktorá objektívne nie je schopná samostatne sa živiť, v danom prípade k maloletému dieťaťu. Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Doposiaľ bol jedenkrát trestne stíhaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Poprad 6T/83/2015 zo dňa 6. 7. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. 8. 2015, a to pre prečin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka, ako aj obmedzenie zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. V registri priestupkov má od roku 2012 štyri záznamy, všetko za priestupky na úseku cestnej premávky.
Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl. Trestného zákona, keď trest má predstavovať predovšetkým represívnu funkciu, ale má plniť úlohu aj individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Za tento skutok hrozil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 - 5 rokov. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 a § 37 Trestného zákona súd nezistil. S prihliadnutím na vyššie uvedené rozhodné kritéria spojené s ukladaním trestu potom súd mal za to, že účel trestu bude dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonom určenej trestnej
sadzby vo výmere 1 roka. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že skutok bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v súlade s ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona je vylúčené, aby ukladaný trest mohol byť vyslovený ako trest s podmienečným odkladom. Z uvedeného dôvodu preto bolo na mieste tento trest ukladať ako trest nepodmienečný, pričom vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.