Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/312/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu S. T. - KLÍMA CONTROL, s miestom podnikania Čerešňová 641/79, Špačince, IČO: 45 318 301, zastúpený advokátskou kanceláriou Heringeš & Veverka, s.r.o. so sídlom Moskovská 13, Bratislava, proti žalovanému E. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. O. XXXX/X, A., štátny občan SR, zastúpený Mgr. Gordanou Dlhou, advokátkou so sídlom Bystrická 30, Pezinok, pracovisko P. X, T., v konaní o zaplatenie 2 709,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/275/2015 - 154 zo dňa 30.6.2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/275/2015 - 154 zo dňa 30.6.2016 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2 709,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 3 709,20 Eur od 8.7.2014 do 30.12.2014 a zo sumy 2 709,20 Eur od 31.12.2014 do zaplatenia. Žalobcovi priznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky a jej mimosúdnym vymáhaním vo výške 322,48 Eur. Zároveň žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 162,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 632,54 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca na základe ústnej objednávky dodal žalovanému dohodnutý tovar - klimatizačné zariadenie. Prevzatie a bezvadnosť dodaného zariadenia potvrdil žalovaným splnomocnený zástupca, pán H. T., svojím podpisom na dodacom liste č. 0542014 zo dňa 21.06.2014. Za dodanie tovaru vystavil žalobca dňa 23.6.2014 faktúru č. 0542014 na sumu 3 709,20 Eur, splatnú dňa 7.7.2014, ktorú žalovaný v lehote jej splatnosti neuhradil. Ďalej uviedol, že dňa 9.12.2014 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o splátkach dlhu, v ktorej žalovaný v súlade s ust. § 323 Obchodného zákonníka uznal svoj dlh, splatný a nepremlčaný záväzok voči žalobcovi z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny dodaného tovaru v celkovej výške 3 709,20 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne od 8.7.2014 do zaplatenia, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa túto sumu žalobcovi uhradiť v ôsmich následných splátkach podľa bodu 3.1. uzavretej Dohody o splátkach dlhu. V uvedenej Dohode o splátkach dlhu sa žalobca so žalovaným dohodli pre prípad riadneho a včasného uhradenia prvých siedmich splátok zo strany žalovaného, že žalobca odpustí žalovanému ôsmu splátku vo výške zákonných úrokov z omeškania. V bode 3.2 sa ďalej zmluvné strany dohodli, že ak žalovaný sa dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej časti ktorejkoľvek splátky istiny žalobcu, stáva sa splatným celý neuhradený zostatok pohľadávky žalobcu a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9,15% ročne, počítané od 8.7.2014 až do zaplatenia. Žalovaný dňa 30.12.2014 uhradil na

základe uzavretej Dohody o splátkach dlhu prvú splátku jeho dlhu vo výške 1 000 Eur. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný sa s ďalšími splátkami svojho dlhu dostal do omeškania, resp. tieto ku dňu rozhodnutia súdu žalobcovi neuhradil v zmysle bodu 3.2 Dohody o splátkach dlhu, sa stal splatným celý neuhradený zostatok pohľadávky žalobcu vo výške 2 709,20 Eur a žalovanému preto vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle bodu 2.2 Dohody o splátkach dlhu.

2. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že veci ktoré boli objednané u žalobcu, si objednal pán T. na svoju súkromnú akciu, ktorú on realizoval. V danom prípade si veci objednal pán T. pre svojho zákazníka, tieto veci on aj namontoval a peniaze taktiež od tohto svojho zákazníka pán T. prevzal. Trval na svojom stanovisku, že klimatizačné zariadenie si u žalovaného objednal pán H. T., ktorý v danom čase so žalovaným spolupracoval, pri objednávke tovaru zneužil meno a identifikačné údaje žalovaného a nechal vystaviť dodací list č. 0542014 na žalovaného ako aj daňový doklad - faktúru č. 0542014. Žalovaný tvrdil, že o objednávaní tovaru nemal vedomosť, a ani klimatizačné jednotky nikdy od žalobcu neprevzal do svojho vlastníctva.

3. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalovaný uznal pohľadávku žalobcu písomne dňa 9.12.2014 a uzavrel s ním Dohodu o splátkach dlhu, v zmysle ktorej v bode 3.1 celkovo uznal právo žalobcu vo výške 3 709,20 Eur a zaviazal sa dlh splácať splátkami dojednanými v tejto dohode. Okresný súd vyhodnotil uznanie záväzku ako jednostranný právny úkon, uskutočnený písomne, adresovaný žalobcovi zo strany žalovaného, keď v Dohode o splátkach dlhu bol záväzok dostatočne identifikovaný, a to číslom neuhradenej faktúry č. 0542014, ako aj výškou fakturovanej sumy 3 709,20 Eur. Dôsledkom predmetného uznania záväzku, tak ako ho predpokladá ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, bol vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Žalovaný síce v rámci svojej procesnej obrany poukazoval na neplatnosť predmetného uznania dlhu z dôvodu jeho tvrdenia, že bol k podpisu dohody nútený, ale okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaného k podpisu nikto nenútil, či už fyzickým alebo psychickým nátlakom, ale nátlak videl žalovaný len v tom, že chcel peniaze (ktoré mali byť fakturačne uhradené žalobcovi), aby mu boli vrátené od svedka T., teda aby sa ich mohol domôcť. Uvedenú skutočnosť však súd nepovažoval za takú skutočnosť, ktorá by Dohodu o splátkach a jednostranné uznanie dlhu zo strany žalovaného robilo neplatnou.

4. Okresný súd uviedol, že zo strany žalovaného bolo poukazované aj na skutočnosť, že predmetná pohľadávka vo vzťahu k jeho osobe nikdy nevznikla, pretože sa malo jednať o pohľadávku svedka T.. Tvrdenia žalovaného však boli vykonaným dokazovaním vyvrátené, a to výsluchom žalobcu, svedka T. ako aj samotného žalovaného, z ktorých vyplynulo, že na počiatku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sám žalovaný predstavil svedka T. ako osobu, ktorá s ním spolupracuje, a ktorá v jeho mene môže jednať a oslovovať mimo iných aj žalobcu. Taktiež z dokazovania vyplynulo, že svedok T. chodil nakupovať tovar na základe poverenia žalovaného, ktoré bolo ústne. Skutočnosť, že ex post došlo k podpisu plnej moci žalovaného na svedka T., je právne irelevantné, keďže k tomuto došlo až potom, ako predmetný tovar na základe ústneho pokynu svedok T. prevzal, teda takéto splnomocnenie je splnomocnením neplatným a z hľadiska uplatneného práva bez právneho významu. Vo vzťahu k existencii predmetného záväzku ďalej súd poukázal aj na skutočnosť, že faktúra žalobcu bola v jeho účtovníctve riadne zaevidovaná, čo žalovaný potvrdil, že predmetnú faktúru zahrnul, resp. musel zahrnúť v zmysle zákona o účtovníctve do svojich nákladov, aby si mohol z nej uplatniť náležiacu daň z pridanej hodnoty. V konaní pred okresným súdom bolo vyvrátené tvrdenie žalovaného, ktorý uviedol, že v lokalite kde malo dôjsť k namontovaniu predmetnej klímy dodanej žalobcom, a to značky C., realizoval túto dodávku vo svojej réžii svedok T.. Ďalej bolo preukázané, že na mieste montáže klimatizácie, a to u svedka O.. S. S., sa žalovaný nachádzal v čase prvotnej montáže, ktorú realizovali spoločne s pánom T.. Skutočnosť, že žalovaný o predmetnej montáži vedel, a teda musel vedieť aj o odobratí tovaru, svedčí okrem skutočnosti, že faktúru nevrátil, zaevidoval ju vo svojom účtovníctve, podpísal Dohodu o uznaní dlhu, aj ďalšie správanie sa žalovaného, keď prvú splátku uhradil. Sám žalovaný uviedol, že ďalšie splátky neuhrádzal, pretože nemal dostatok finančných prostriedkov. Okresný súd neakceptoval vysvetlenie žalovaného, ktorý uviedol, že predmetné úkony robila účtovníčka, a teda k platbe došlo omylom, pretože platba korešpondovala s výškou splátky a bola vykonaná v lehote splatnosti, to znamená, že bola poukázaná žalovaným prostredníctvom účtovníčky, ktorá je v zmluvnom vzťahu so žalovaným.

5. Okresný súd na základe uvedeného uzavrel, že žalovaný o objednávke realizovanej svedkom T. musel vedieť, taktiež vedel o montáži zariadenia značky C., dodaného žalobcom u svedka O.. S. (zákazníka), keďže tam bol prítomný, pričom následne sa vo vzťahu k fakturácii, ktorú uznal, správal štandardným spôsobom, keď faktúru zaevidoval do svojho účtovníctva a dlh voči žalobcovi písomne uznal, čo do dôvodu aj do výšky a zároveň uzatvoril Dohodu o splátkach, keď jednu splátku aj v lehote splatnosti dobrovoľne uhradil. Okresný súd preto žalobe podľa ust. §409 Obchodného zákonníka vyhovel, s poukazom na ust. §323 Obchodného zákonníka. Zároveň priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania, v zmysle §369 ods. 2 Obchodného zákonníka, v nadväznosti na ust. §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a §3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, v znení ku dňu 23.6.2014. Podľa ust. §369 písm. b/ c/ Obchodného zákonníka, v znení ku dňu 23.6.2014, súd priznal okrem nárokov žalobcu aj právo na paušálnu náhradu nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky. Podľa §369b Obchodného zákonníka priznal žalobcovi trovy, ktoré mu vznikli pred začatím konania v súvislosti s právnou pomocou AK Heringeš & Veverka s.r.o. Bratislava, vo výške 322,48 Eur. Ďalej žalobcovi priznal paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 Eur podľa §369c Obchodného zákonníka. Výška paušálnej náhrady nákladov, spojená s uplatnením pohľadávky, v nadväznosti na §2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 (v znení ku dňu 23.6.2014 podľa §369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 Eur jednorázovo.

6. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní sa bránil tým, že výpoveďou žalobcu bolo preukázané, že tovar si od neho objednal a odobral svedok H. T. a nie žalovaný. Ďalej uviedol, že svedok T. použil údaje žalovaného vo svoj prospech a na jeho meno nechal vystaviť účtovné doklady, čo sa žalovaný dozvedel, až keď žalobca začal od neho vymáhať úhradu tovaru. Nemal vedomosť o tovare, dodacom liste, ani o daňovom doklade. Žalobca vypovedal, že účtovné doklady odovzdal svedkovi T., nedoručoval ich žalovanému. Ďalej sa bránil tým, že bol žalobcom uvedený do omylu, keď mu dal podpísať dodatočne plnomocenstvo na osobu svedka T., ktorým ho splnomocnil na prevzatie tovaru u žalobcu, a tiež keď podpísal Dohodu o splátkach dlhu, ktorou mal žalovaný na seba prevziať záväzok svedka T.. Zároveň uviedol, že žalobca sa na pojednávaní vyjadril tak, že žalovanému účtovné doklady odovzdal pri podpise Dohody o splátkach dlhu. Týmto spôsobom podľa jeho názoru žalobca jednoznačne zneužil žalovaného, preniesol svoju zodpovednosť za vymáhanie dlžnej sumy na osobu žalovaného, ktorý v tom čase so svedkom H. T. len spolupracoval. Zdôraznil, že plnomocenstvo a Dohodu o splatení dlhu považuje za neplatnú a uzatvorenú v rozpore s ust. §323 Obchodného zákonníka, ako aj ust. §37 Občianskeho zákonníka.

7. Skutočnosť, že tovar si objednal svedok T. a nie žalovaný preukazujú aj výpovede svedka zo dňa 10.3.2016, keď jednoznačne poprel, že si tovar objednal on. Tvrdil, že tovar neobjednával, bol ho u žalobcu iba prevziať a odviezol ho do skladu žalovaného a nemá vedomosť, kam sa klimatizačné jednotky inštalovali. Až pri opätovnej výpovedi, keď už vedel, že bude vypočutý aj svedok O.. S. (zákazník), vypovedal T.plne odlišne ako dovtedy. Priznal, že išlo o jeho zákazku, že si tovar objednal na meno žalovaného, ale že to bolo so súhlasom žalovaného. Ďalej žalovaný poukázal na výpoveď svedka O.. S., z ktorej jednoznačne vyplynulo, že osobu žalovaného nepoznal, klimatizačné jednoty si objednal u T., tento ich aj prišiel namontovať, vystavil vo svojom mene montážny list, v ktorom dal O.. S. záruku, a tiež prevzal sumu v plnej výške. Je zrejmé, že keď samotný žalobca vypovedal, že tovar si objednal T., tento ho aj proti podpisu od žalobcu prevzal a v deň prevzatia ho bol montovať do rodinného domu svedka O.. S., nie je žiadny dôvod, prečo by mal byť z daného záväzku zaviazaný žalovaný. Žalobca jednoznačne uviedol žalovaného do omylu svojím tvrdením, že je povinný za H. T. tovar zaplatiť. Poukázal na výpoveď právneho zástupcu na pojednávaní dňa 11.4.2016, keď uviedol že žalovaný so svedkom T. právny vzťah nemal, a tak mu poradili vystaviť plnomocenstvo na osobu H. T., s tým že ho splnomocnil na prevzatie tovaru. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd Dohodu o splátkach dlhu ako aj Plnomocenstvo určil za neplatné, nakoľko záväzok žalovaného voči žalobcovi nevznikol, pretože tovar si objednal, prevzal a hneď odovzdal svojmu zákazníkovi svedok T.. Ďalej napádal uplatňovanie si ďalších nákladov, spojených s mimosúdnym vymáhaním, vo výške 322,48 Eur. Predmetné náklady, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia žalobcu, nie je možné priznať, nakoľko nejde o úkony vykonané v súvislosti so súdnym konaním. Tieto vznikli pred podaním žaloby a znáša ich z toho dôvodu výlučne žalobca. Navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol a priznal žalovanému trovy konania.

8. Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. K samotnému odvolaniu uviedol, že poukazuje na odvolací dôvod, že

svedok T. použil údaje žalovaného vo svoj prospech a na jeho meno nechal vystaviť účtovné doklady, o čom sa žalovaný dozvedel až keď žalobca začal od neho vymáhať úhradu tovaru a jeho tvrdenie, že nemal vedomosť o tovare, dodacom liste, ani o daňovom doklade, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa názoru žalobcu boli uvedené tvrdenia žalovaného v konaní pred okresným súdom vyvrátené nielen výpoveďami svedkov, ale aj vykonanými listinnými dôkazmi, a to žalobcom predloženou faktúrou č. 0682014 zo dňa 31.7.2014 na sumu 520,80 Eur a faktúrou č. 0572014 zo dňa 24.6.2014 na sumu 1 593 Eur, ktorými žalobca fakturoval žalovanému dodanie ďalších klimatizačných jednotiek, objednaných spolu s nezaplatenými klimatizačnými jednotkami a výpisom z účtu žalobcu, preukazujúcim úhradu uvedených faktúr. Predmetnými faktúrami bola pritom fakturovaná kúpna cena klimatizačných jednotiek, ktoré boli objednávané u žalobcu spolu s klimatizačnými jednotkami, za dodanie ktorých vystavil žalobca žalovanému faktúru, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní. Všetky klimatizačné jednotky (teda aj tie, ktoré žalovaný bez výhrad zaplatil a aj tie, za ktoré doposiaľ nezaplatil), objednával v mene žalovaného pán T. a tento ich od žalobcu aj fyzicky prevzal. Klimatizačné jednotky, za dodanie ktorých vystavil žalobca vyššie uvedené faktúry žalovanému, boli žalovanému zaslané až po dodaní klimatizačných jednotiek, za ktoré odmieta žalovaný žalobcovi zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

9. Zdôraznil, že pán T. ako svedok na pojednávaní konanom dňa 25.2.2015 vypovedal, že sa jedná o tovar, ktorý bol objednaný spoločne, tzn. tak tovar, ktorý je predmetom sporu, ako aj tovar, ktorý je fakturovaný uvedenými dvoma faktúrami. Čo sa týka odberu tovaru uviedol, že ho prevzali na trikrát, pretože nemali dostatočné skladové priestory a bol objednaný jednou objednávkou, ale vyzdvihnutý bol postupne. Žalobca zdôraznil, že ak okolnosti za ktorých žalovaný (ním poverená osoba) objednal všetky klimatizačné jednotky u žalobcu, a ktoré žalobca dodal (na trikrát) žalovanému (ním poverenej osobe) a žalovaný spôsob objednania a dodania týchto klimatizačných jednotiek vo vzťahu ku klimatizačným jednotkám, dodaným dňa 24.6.2014 a dňa 31.7.2014 nerozporoval a faktúry za dodanie týchto klimatizačných jednotiek žalobcovi uhradil, teda priznal existenciu svojho záväzku, nemôže sa úspešne brániť tvrdením, že o zvyšnej časti takto objednaných a dodaných klimatizačných jednotiek už nevedel, a že kúpna cena týchto už bola fakturovaná bez právneho dôvodu, nakoľko sa jednalo o biznis pána T..

10. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že účtovné doklady odovzdal svedkovi T., nedoručoval ich žalovanému, pretože žalobca síce vypovedal, že účtovné doklady odovzdal aj pánovi T., ale nikdy netvrdil, že dotknutú faktúru č. 0542014 nedoručoval žalovanému aj poštovou zásielkou. Výsluchom samotného žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že faktúra č. 0542014, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha voči žalovanému v tomto konaní, bola žalovanému doručená poštovou zásielkou na adresu jeho vtedajšieho miesta podnikania po dodaní fakturovaného tovaru a táto nebola žalovaným rozporovaná, alebo vrátená žalobcovi a bola žalovaným riadne zaúčtovaná (zaevidovaná) v účtovníctve. Zdôraznil, že faktúra bola doručená žalovanému na adresu S. O., A., ktorá je teraz jeho aktuálnou adresou. Z konania žalovaného má žalobca za to, že ak by žalovaný o objednaní predmetného tovaru nevedel a tento tovar by neprevzal do svojho vlastníctva ako sám tvrdil, po doručení faktúry č. 0542014 by žalobcu sám okamžite kontaktoval, a vrátil ju ako neoprávnene vystavenú. Žalovaný však nič z uvedeného neurobil, faktúru č. 0542014 prevzal, nerozporoval ju a svojej účtovníčke dal pokyn na jej zaradenie do účtovníctva. Žalovaný svoj záväzok z titulu neuhradenia kúpnej ceny dodaných klimatizačných jednotiek, fakturovaných žalobcom faktúrou č. 0542014 písomne uznal v zmysle §323 Obchodného zákonníka, čo do dôvodu, tak do výšky a túto žalobcovi z časti aj uhradil.

11. Vykonanými dôkazmi, a to Dohodou o splátkach dlhu zo dňa 19.12.2014, ako aj výsluchom účastníkov konania bolo podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že neexistuje žiadny právne relevantný dôvod neplatnosti tejto Dohody a v nej inkorporovaného uznania dlhu zo strany žalovaného. Predmetná Dohoda, ako aj v nej obsiahnuté uznanie dlhu je podľa názoru žalobcu, aj okresného súdu, dostatočne určité a zrozumiteľné, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by bol k jej uzavretiu (podpisu) zo strany žalobcu nútený, a že túto podpísal neslobodne v tiesni, alebo pod akýmkoľvek fyzickým, alebo psychickým nátlakom.

12. Žalobca dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že žalovaný sám oslovil žalobcu so žiadosťou o splátkový kalendár, nakoľko si bol svojho záväzku voči žalobcovi vedomý a chcel tento pôvodne žalobcovi aj uhradiť, čo potvrdzuje aj jeho vyjadrenie, zaprotokolované na str. 5 Zápisnice z pojednávania v predmetnej veci, konaného dňa 11.4.2016, kde uviedol: „Čo sa týka platby 1 000 Eur, po podpise uznania dlhu túto som realizoval ja osobne, ja sa do právnických veci nevyznám, bolo to na moje meno, tak som to zrealizoval. Ja som ďalšie splátky neuhrádzal, pretože jednak som na to nemal peniaze,

potom som aj bol v kontakte s pánom T., fakticky povedal som mu, že tieto peniaze uhradím, ale keď to dám dokopy s pánom T. a on mi tie peniaze vráti.“ V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný napadol (spochybnil) platnosť uzavretej Dohody o splátkach, prvýkrát až vo svojom odpore, teda viac ako rok po jej uzavretí. Čo sa týka procesnej obrany žalovaného, týkajúcej sa nákladov právneho zastúpenia, v súvislosti s vypracovaním predžalobnej upomienky a návrhu Dohody o splátkach dlhu, v celkovej výške 322,48 Eur, ktoré preukázateľne vynaložil, si ich uplatnil v tomto konaní voči žalovanému ako príslušenstvo k pohľadávke, na náhradu ktorého má právny nárok v zmysle §121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

13. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 potvrdil.

15. Podľa §387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa §387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podľa §383 odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

18. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2 709,20 Eur s príslušenstvom, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením a mimosúdnym vymáhaním vo výške 322,48 Eur a výroku o náhrade trov konania vo výške 162,50 Eur, trov právneho zastúpenia vo výške 2 632,54 Eur.

19. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 2 709,20 Eur s príslušenstvom na základe ústnej objednávky, v zmysle ktorej dodal žalobca žalovanému dohodnutý tovar - klimatizačné zariadenie. Žalovaný potvrdil prevzatie tovaru splnomocneným zástupcom H. T. svojím podpisom na dodacom liste č. 0542014 zo dňa 21.6.2014. Za dodanie uvedeného tovaru vystavil žalobca dňa 23.6.2014 žalovanému faktúru č. 0542014 na sumu 3 709,20 Eur, splatnú dňa 7.7.2014. Z citovanej faktúry zaplatil žalovaný sumu 1 000 Eur, a to podľa Dohody o splátkach dlhu, uzavretej medzi sporovými stranami dňa 9.12.2014, v ktorej zároveň uznal svoj záväzok voči žalobcovi. Okresný súd žalobe vo výške 2 709,20 Eur vyhovel podľa §409 Obchodného zákonníka. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne, náklady spojené s uplatnením a mimosúdnym vymáhaním vo výške 322,48 Eur, paušálnu náhradu nákladov v sume 40 Eur a trovy konania.

20. Podľa §409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa §448.

21. Podľa §448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

22. Podľa §323 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď

pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

23. Podľa §369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

24. Podľa §369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

25. Podľa §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 23.6.2014 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

26. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 23.6.2014 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa §3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

29. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu v tom, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, v zmysle ust. §409 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu tovar - klimatizačné zariadenie. Prevzatím tovaru vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu (§409 ods. 1, §448 ods. 1 Obchodného zákonníka).

30. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný uznal svoj záväzok zaplatiť žalobcovi cenu dodaného tovaru - klimatizačného zariadenia, v zmysle ust. §323 Obchodného zákonníka, a to v Dohode o splátkach dlhu zo dňa 9.12.2014.

31. Z predloženej Dohody o splátkach dlhu zo dňa 9.12.2014, nepochybne vyplýva uznanie záväzku žalovaným, a to zaplatenia faktúry č. 0542014 zo dňa 23.6.2014, splatnej dňa 7.7.2014, vystavenej na sumu 3 709,20 Eur (v ôsmich splátkach - bod 3.1 Dohody), spolu z 9,15% úrokom z omeškania ročne od 8.7.2014 do zaplatenia tak, ako to konštatoval aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí.

32. Spornou podľa zistenia odvolacieho súdu nie je ani skutočnosť, že žalovaný zo sumy 3 709,20 Eur uhradil prvú splátku vo výške 1 000 Eur, ďalšie splátky neuhradil, preto jeho dlh voči žalobcovi je vo výške 2 709,20 Eur s príslušenstvom a tvorí predmet sporu.

33. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že tovar - klimatizačné zariadenie prevzal p. T., a z toho dôvodu mu nevznikla povinnosť zaplatiť cenu dodaného tovaru žalobcovi. Počas dokazovania pred okresným súdom bolo zistené, a to zo samotnej výpovede žalovaného na pojednávaní konanom dňa 11.4.2016, že svoj záväzok uhradiť žalobcovi kúpnu cenu dodaného klimatizačného zariadenia si nesplnil, pretože nemal peniaze. Keďže, ako už bolo odvolacím súdom konštatované, tak žalobca v zmluvnom vzťahu so žalovaným , po dodaní tovaru - klimatizačného zariadenia, žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v zmysle §448 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa zistenia odvolacieho súdu nie je dôvodná ani obrana žalovaného, spočívajúce v jeho tvrdení o neplatnosti Dohody o splátkach dlhu, uzavretej so žalobcom dňa 9.12.2014, pretože toto svoje tvrdenie o jej neplatnosti žalovaný relevantným dôkazom pred odvolacím súdom nepreukázal. Tomuto záveru odvolacieho súdu o platnosti uzavretej Dohody o splátkach dlhu zo dňa 9.12.2014 svedčí aj skutočnosť zistená okresným súdom, že sám

žalovaný požiadal žalobcu o uzavretie splátkového kalendára, nakoľko si bol vedomý svojho záväzku voči žalobcovi, a to zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru. Správne potom uzavrel okresný súd, že žalovaného nikto k podpisu dohody nenútil, uzavrel ju slobodne, vážne, z dôvodu vedomosti svojho záväzku voči žalobcovi.

34. Ďalej odvolací súd uvádza, že obrana žalovaného bola vyvrátená pred okresným súdom aj tým, že faktúru č. 0542014 zo dňa 23.6.2014, ktorou bol vyfakturovaný tovar - klimatizačné zariadenie, žalobcovi nevrátil, ale túto zaevidoval vo svojom účtovníctve ako to bolo zistené aj okresným súdom a svoj záväzok uhradiť kúpnu cenu v sume 3 709,20 Eur s príslušenstvom, ako už bolo uvedené vyššie, uznal v Dohode o splátkach dlhu zo dňa 9.12.2014.

35. Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalobcovi v zmysle ust. §10 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vznikol nárok aj na zaplatenie sumy 321,73 Eur (2x právny úkon po 149,13 Eur + DPH) za vypracovanie Dohody o splátkach dlhu zo dňa 9.12.2014 a predžalobnej upomienky zo dňa 10.8.2015, a z toho dôvodu nebolo možné vyhovieť jeho odvolaniu ani v tejto časti.

36. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

37. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku.

38. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 ako vecne správny potvrdil.

39. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred 1.7.2016, v súlade s ust. §470 CSP.

40. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. §262 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi priznal v plnom rozsahu.

41. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

42. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .