Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9To/8/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.05.2017, v trestnej veci obžalovaného P. G., pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/92/2011 zo dňa 12.11.2015 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej U.. M. O..

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 4T/92/2011 zo dňa 12.11.2015 podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného P. G., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom M. pri P., ul. R. č. X/XX, okr. P., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1Pv 948/07 zo dňa 22.09.2011 pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

ako mestský policajt Mestskej polície v Prešove počas služby dňa 20.9.2007 asi 23.00 hod. v Prešove pred reštauráciou Centrál použitím hmatov a chvatov sebaobrany naložil do vozidla mestskej polície U.. M. O. po tom, čo sa nepreukázala preukazom totožnosti, kde ju opakovane udieral päsťou do oblasti tváre, temena hlavy, kopal ju do oblasti stehna a predkolenia, škrtil ju rukami pod krkom, pričom jej súčasne vulgárne nadával a v tomto jej fyzickom napádaní pokračoval aj na útvare Mestskej polície v Prešove na ulici Jarkovej, čím jej takto spôsobil pohmoždenie ľahkého stupňa pravého oka spojené s podkožným malým výronom na dolnej mihalnici spolu s korešpondujúcim pod bulbárnou spojivkou, tržnozmliaždenú ranu slizničnej plochy ľavého líca, otras mozgu ľahkého stupňa, krvné podliatiny krku obojstranne, krvné podliatiny na spodnej ploche brady obojstranne, krvné podliatiny s pomliaždením na vnútornej i zadnej ploche pravého ramena, v oblasti pravej lakťovej jamy, na zadovnútornej ploche pravého predlaktia, krvné podliatiny s pomliaždením ľavého ramena, krvné podliatiny s pomliaždením predobočnej plochy ľavého stehna a stredovnútornej plochy ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní 5-6 dní, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodenú U.. M. O. s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Rozsudok poškodenej bol doručený dňa 17.03.2016. Poškodená dňa 04.12.2015 podala na poštovom úrade odvolanie proti rozsudku.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.03.2016. Prokurátor konštatuje, že nie je možné stotožniť sa so závermi súdu prvého stupňa, ktorý uveril verzii obžalovaného a svedkov napomáhajúcim svojimi výpoveďami tejto verzii. Všetko, čo vypovedala poškodená, negoval a zdôrazňoval v zásade len jej indispozíciu spôsobenú požitím alkoholických nápojov pred skutkom, kedy jej neprimeraným spôsobom obžalovaný, ako osoba metského policajta, teda osoba v pozícii verejného činiteľa, k nej ako k žene, po tom, čo nevedela nájsť v kabelke doklad preukazujúci jej totožnosť, neadekvátnym spôsobom spôsobila viaceré zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie. Súd rozdelil priebeh skutku na viaceré fázy a pokúsil sa analyzovať svoje úvahy o jeho priebehu. Toto rozdelenie pôsobí zmätočne. Evokuje dojem, že poškodená si vzniknuté poranenia vlastne spôsobila sama svojím odporom pri preukazovaní totožnosti obžalovanému. Toto tvrdenie je absurdné, aj vzhľadom na všetky trestné konania, ktoré prebehli o tomto skutku z viacerých pozícií. Podľa názoru prokurátora, je prirodzené, že pokiaľ poškodená je vypočúvaná na hlavnom pojednávaní po viac ako 5 rokoch po samotnom skutku, nemôže si detailne pamätať na niečo, na čo by najradšej zabudla. Vzhľadom na jej psychické rozpoloženie vyžadujúce si opätovné detailné rozpamätanie si na okolnosti, kedy jej bolo ublížené nielen fyzicky, ale aj psychicky, ako vysokoškolsky vzdelanej žene, lekárke, si už počas hlavných pojednávaní ani nemohla pamätať na detaily žalovaného skutku. S istotou však vedela, že spôsob zisťovania jej totožnosti obžalovaným bol hrubo dehonestujúcim jej postaveniu ženy v spoločnosti. Prokurátor na základe toho vyslovil, že sudca, riadiac sa nielen svojím právnym vedomím, ale svojím svedomím mal veriť jej výpovediam, najmä tým z prípravného konania, ktorých väčšina bola bezprostredne realizovaná po skutku. Zároveň prokurátor zdôrazňuje, že súd nevykonal všetky dôkazy navrhované v priebehu celého pojednávania. Súdu nič nebránilo zrealizovať, vzhľadom na zlý zdravotný stav, výsluch manžela poškodenej T. B.. Tento svedok sa na jedno z hlavných pojednávaní predsa dostavil. Aj keď nebol prítomný tlmočník pribratý súdom na tlmočenie z jazyka anglického, doposiaľ nebolo stranám žiadnym adekvátnym spôsobom vysvetlené, prečo súd ihneď neustanovil iný dostupný termín a nepribral iného tlmočníka. Anglický jazyk nie je predsa jazykom raritným a v ďalšom konaní dokonca nevyužil ani inštitút žiadosti o právnu pomoc z USA.

Prokurátor ďalej rozvíja svoju úvahu, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne sa nevysporiadal a do konania nebol pribratý znalec z odboru oftalmológie. Zákon predsa predpokladá aj tú možnosť, že pokiaľ znalec nie je zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, za účelom zistenia sporných okolností o zraneniach poškodenej, možno prizvať na základe sľubu iného lekára - odborníka s príslušným atestom. Prokurátor v závere zdôraznil, že súd dostatočne neprehodnotil všetky preukázané dôkazy prípravného konania ako aj hlavného pojednávania. Pri rozhodovaní o vine obžalovaného rozhodol, napriek dĺžke hlavného pojednávania, predčasne a nezákonne. Prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov a vrátil vec tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Poškodená svoje odvolanie odôvodnila podaním, ktoré bolo doručené súdu 14.04.2016. Poškodená zo svojho pohľadu hodnotí vybrané časti jednotlivých svedeckých výpovedí obvinených a svedkov, či už v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní. Konštatuje, že príslušník mestskej polície postupoval nezákonne pri použití donucovacích prostriedkov. Na použitie ju neupozornil, nebol napadnutý, nemal ohrozený život alebo zdravie a vec zniesla aj odklad. Svojím konaním jej spôsobil poranenia, prekročil svoju právomoc, vykonal svoju právomoc spôsobom porušujúcim zákon a dospela k záveru, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci. Nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Poškodená vyslovila názor, že súd prvého stupňa mal uznať vinu a uložiť, vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, trest pri najvyššej možnej hranici, preto žiada, aby krajský súd rozsudok zrušil a aby nariadil, aby vo veci sa naďalej konalo a znova rozhodlo. Zároveň navrhla, že tak, ako uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody, jej má byť priznaný nárok v celkovej výške 36.032,47 eur s príslušenstvom.

Dňa 23.03.2016 obhajca obžalovaného zaujal stanovisko k odvolaniu prokurátora, kde vyjadruje svoj názor, že súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Obhajca konštatuje, že práve poškodená a jej právna zástupkyňa sa snažili ovplyvňovať svedkov tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedkyne M. na hlavnom pojednávaní a na list, ktorý sa nachádza v spise na č.l. 581. Poškodená v

čase skutku bola pod vplyvom alkoholu. Odmietla sa podrobiť dychovej skúške. Bola umiestnená do cely predbežného zadržania. Svedkovia potvrdili, že sa správala agresívne. Vyjadrovala sa vulgárnym spôsobom. Z dokazovania vyplynulo, že poškodená pri zadržaní nie že nevedela nájsť občiansky preukaz, ale odmietala ho predložiť. Z tohto dôvodu bola predvádzaná na mestskú políciu. Ostatné osoby predložili občianske preukazy. Policajti pri zisťovaní totožnosti postupovali štandardným spôsobom. Poškodená sa neriadila pokynmi príslušníkov mestskej polície. Poškodená, ako vysokoškolsky vzdelaná osoba zdôrazňovala, že má okrem slovenského občianstva aj občianstvo USA. Mala sa správať slušne a neurážať svedkov a zasahujúcich členov hliadky. Zisťovanie totožnosti a predvádzanie nebolo nijakým spôsobom dehonestujúce. Práve naopak, poškodená sa aktívne bránila predvedeniu.

Obhajca sa vyjadril k návrhu na vypočutie svedka - manžela poškodenej, ktorý sám uviedol, že on nerozumie po slovensky. Túto skutočnosť mala potvrdiť aj samotná poškodená. Od toho odvodzuje záver, že tým pádom sa nemôže tento svedok vyjadriť, či bol žiadaný od poškodenej doklad totožnosti

- občiansky preukaz, resp. či bolo nejakým iným spôsobom požadované poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní totožnosti. Aj keď svedok bol prítomný na hlavnom pojednávaní 30.07.2013, nebol tam prítomný tlmočník. K nevypočutiu tohto svedka obhajca ďalej uviedol, že termín ďalšieho pojednávania bol stanovený na deň 13.11.2012, to bolo zrušené, pretože krajský súd rozhodoval o žiadosti o odňatie veci Okresnému súdu Prešov a námietke zaujatosti sudcu. Námietku zaujatosti podala právna zástupkyňa poškodenej. Súd nemohol ihneď stanoviť iný termín hlavného pojednávania. K samotným zraneniam uviedol, že znalci spochybnili otras mozgu a zranenia na tele poškodenej vznikli pri nakladaní a prevoze vo vozidle. Zároveň poukázal na to, že poškodená kládla aktívny odpor, čo si vyžadovalo, aby bola spacifikovaná, pretože si to vyžadovala bezpečnosť osôb vo vozidle počas jazdy. K časti, kde prokurátor poukazuje na vzdelanie poškodenej, obhajca konštatuje, že SR zaručuje rovnosť všetkých občanov SR pred zákonom bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný a sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rodinné alebo iné postavenie. Nemožno z týchto dôvodov niekoho poškodzovať, zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať. Pri zákrokoch voči osobám sa postupuje rovnako, bez ohľadu na tieto skutočnosti, s výnimkou tehotných žien, starších osôb a osôb so zjavnou telesnou vadou a maloletým osobám. Okrem týchto skutočností obhajca konštatoval, že uznesením zo dňa 31.03.2008 trestná vec zneužívania právomoci verejného činiteľa bola postúpená na prejednanie útvaru Mestskej polície v Prešove, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednávaný v disciplinárnom konaní. Toto rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť na základe pokynu prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 30.07.2008, bolo dňa 15.10.2008 vznesené obvinenie P. G.. Tento bol daný podľa zákona o prokuratúre a nie podľa Trestného poriadku. Uznesením prokurátora okresnej prokuratúry sp. zn. 1Pv 948/07 zo dňa 13.12.2010 bolo trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. 1/1 Kpt 578/08 zo dňa 21.02.2011 toto uznesenie zrušil ako neopodstatnené, nezákonné. Uložil vo veci znovu konať a rozhodnúť. V tomto uznesení už dochádza k hodnoteniu výpovedí jednotlivých svedkov tak, že sa stali podozriví zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy. Jednotlivé výpovede konfrontuje s dôkazmi zabezpečenými v inej trestnej veci a to vo veci vedenej na OR PZ Prešov pod sp. zn. ČVS: ORP-775/1-JP-PO-2007 v trestnej veci obvinenej U.. O., čo je podľa Trestného poriadku neprípustné. Táto línia ostala zachovaná aj v dôvodoch odvolania prokurátora, kde poukazuje na všetky trestné konania, ktoré prebehli o tomto skutku z viacerých pozícií. Vzhľadom na vyššie uvedené obhajca navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Vo vzťahu k odvolaniu poškodenej U.. M. O. dospel k záveru, že toto odvolanie podala osoba neoprávnená.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. V oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa takýmto postupom plne rešpektoval základnú zásadu trestného konania vyjadrenú v § 2 ods. 10 Tr. por.

Dôkazy získané zákonným spôsobom súd prvého stupňa hodnotil starostlivo podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Týmto postupom súdu došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. por.

Súd prvého stupňa podrobne rozobral vo svojom rozhodnutí jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí sústredil sa na námietky odvolateľa - prokurátora, ktoré sú obsiahnuté v jeho odvolaní. Čo sa týka samotného dokazovania, odvolateľ namieta, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom manžela poškodenej T. B., aj keď tento svedok sa na jedno pojednávanie dostavil. Tu je potrebné súhlasiť s názorom odvolateľa, že svedok T. B. bol prítomný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2012. Na toto pojednávanie sa nedostavil tlmočník P.. V., ktorý oznámil súdu, že si zlomil nohu a nemôže sa zúčastniť pojednávania. Na nasledujúce pojednávania, ktoré boli v tejto trestnej veci vykonávané, svedok sa nedostavil, jeho neúčasť bola ospravedlňovaná tak samotnou poškodenou ako aj jej matkou zo zdravotných dôvodov, preto súd postupoval tak, že podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa nevyužil inštitút žiadosti o právnu pomoc z USA. Podľa názoru krajského súdu, výpoveď svedka T. B. z hľadiska rozhodnutia nie je tak dôležitá, aby sa vyžadoval osobný výsluch tohto svedka. Tento svedok bol prítomný iba v čase príchodu hliadky mestskej polície. Jediné, čo vnímal a popísal vo svojej výpovedi je, že videl iba ako policajti odvádzali jeho manželku, no nebol svedkom priameho incidentu, ktorý je predmetom skutku obsiahnutého v obžalobe. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa podrobne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré tento svedok uvádzal vo svojej výpovedi z prípravného konania.

Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s poranením, ktoré bolo spôsobené poškodenej U.. M. O. spočívajúce v pohmoždení ľahkého stupňa pravého oka spojeného s podkožným malým výronom na dolnej mihalnici s korešpondujúcim pod bulbárnou spojivkou. Odvolateľ argumentuje, že aj keď nie je zapísaný znalec z odboru zdravotníctva príslušného odvetvia, je možné pribrať odborníka ad hoc na základe sľubu do konania. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že v tejto trestnej veci boli spracované znalecké posudky z odboru oftalmológie. Jeden spracoval U.. R. Y., ktorý pri mechanizme vzniku vylúčil priamy úder a ustálil, že s najväčšou pravdepodobnosťou toto poranenie vzniklo tlakom plochým predmetom alebo rukou na oblasť pravého oka a jeho okolia stredne silnou intenzitou krátkodobým pôsobením. Následne bol spracovaný znalecký posudok znalcom Y.. U.. X. U., N.., ktorý ako mechanizmus vzniku tohto poranenia oka ustálil úder tupým predmetom, najpravdepodobnejšie po zásahu hánkami zatvorenej päste. V rovnakom smere sa vyjadroval aj znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva, U.. U. M..

K samotnej námietke odvolateľa krajský súd dodáva, že všetky ostatné poranenia aj znalec z odboru zdravotníctva, súdneho lekárstva, hodnotil, že mohli vzniknúť spôsobom, ako to popísal obžalovaný, teda pri predvádzaní osoby pod vplyvom alkoholu, ktorá kládla aktívny odpor, ktorý on ako príslušník mestskej polície musel prekonať, naložiť túto osobu do motorového vozidla, následne previezť na základňu mestskej polície za účelom zistenia totožnosti. Obžalovaný vo svojej výpovedi popísal priebeh cesty v motorovom vozidle, ako bol napadnutý samotnou poškodenou, ktorú musel spacifikovať, aby nedošlo k ohrozeniu vodiča a spôsobeniu kolízie na ceste. Aj svedok U. tento útok popísal tak, že reagoval na neho až zastavením motorového vozidla. S najväčšou pravdepodobnosťou poranenie oka vzniklo pri spacifikovaní poškodenej pri tomto útoku, keďže obžalovaný sám popísal, že následne v aute ju tlačil smerom do predklonu, aby ju znehybnil. Čo sa týka ostatných poranení, tu je potrebné konštatovať, že aj znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva, vylúčil otras mozgu, ktorý mal byť spôsobený poškodenej, pretože objektivizovaný nebol.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vo svojom rozhodnutí vysvetlil, prečo nemohol použiť znalecké posudky, ktoré boli vykonané v inej trestnej veci. Išlo by o dôkaz nezákonný.

Odvolateľ vo svojom odvolaní namieta, že súd prvého stupňa negoval výpoveď poškodenej a zdôvodňoval to jej indispozíciou spôsobenou požitím alkoholických nápojov, kedy jej neprimeraným spôsobom obžalovaný ako osoba v pozícii verejného činiteľa, k nej ako k žene, ktorá nevedela

nájsť v kabelke doklad totožnosti, neadekvátnym spôsobom spôsobila viaceré zranenia. S takouto argumentáciou prokurátora sa krajský súd stotožniť nemohol, pretože súd prvého stupňa objektivizoval situáciu, ktorá vznikla. Tu je potrebné zdôrazniť, že samotná poškodená svojím nevhodným správaním zavdala príčinu, že musela byť privolaná hliadka polície. To potvrdili svedkovia súrodenci X. Z. a E.. Zhodne popísali nevhodné, vulgárne správanie práve poškodenej vo vnútri objektu, čo bolo dôvodom, prečo volali hliadku mestskej polície. Následne sa im zhruba po 30 minútach naťahovania podarilo dostať pred vstupné dvere do objektu. V danom prípade policajt musí hodnotiť aj tú situáciu, že služobný úkon vykonáva vo vzťahu k osobe, ktorá je pod vplyvom alkoholických nápojov, kde spravidla dochádza k odbrzdeniu agresivity, čo potvrdili aj svedkovia, že k takémuto stavu vo vzťahu k poškodenej došlo.

Prokurátor vo svojom odvolaní ospravedlňuje rozpory vo výpovediach svedkyne tým, že bola vypočúvaná v dlhšom časovom odstupe od spáchania skutku. Poukazuje na rozpoloženie poškodenej v čase skutku, ktoré si vyžadovalo opätovné detailné rozpamätanie na okolnosti, kedy jej bolo ublížené nielen fyzicky, ale aj psychicky, ako vysokoškolsky vzdelanej žene, lekárke, ktorá si už počas hlavných pojednávaní ani nemohla pamätať na detaily žalovaného skutku a s istotou iba vedela, že spôsob zisťovania jej totožnosti bol hrubo dehonestujúcim jej postaveniu ženy v spoločnosti. Takýto názor vyjadrený v odvolaní prokurátora krajský súd nemohol akceptovať. Svedecká výpoveď je stále hodnotená z hľadiska vierohodnosti bez ohľadu na rodovú príslušnosť, bez ohľadu na vzdelanie a bez ohľadu na postavenie v spoločnosti. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne poukázal na jednotlivé rozpory vo výpovediach poškodenej. Tieto rozpory hodnotil vo svojom komplexe a zdôraznil, že nemožno časti výpovedi veriť a časti výpovedi neveriť tak, ako to naznačuje prokurátor vo svojom odvolaní.

Odvolateľ vo svojom odvolaní namieta, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku rozfázoval jednotlivé konanie, ktoré sa malo udiať. Toto konanie analyzoval a dospel k záveru, že poranenia si spôsobila poškodená sama svojím odporom pri preukazovaní totožnosti obžalovanému. Podľa názoru odvolateľa, takáto úvaha je absurdná. S argumentáciou odvolateľa sa krajský súd nestotožnil. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, aj keď na prvý pohľad sa zdá, že ide o jednotlivé fázy, analyzoval priebeh celého útoku, postupne od príchodu hliadky mestskej polície na miesto samé, cez výzvu, nakladanie do motorového vozidla a prevoz na stanicu mestskej polície. Súd prvého stupňa sa sústredil na jednotlivé skutočnosti, ktoré boli uvádzané a snažil sa objasňovať všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. V rozhodnutí súdu nie je vyslovený záver, ako to sa snaží zdôrazniť prokurátor v odvolaní, že poranenia si spôsobila sama poškodená odporom pri preukazovaní totožnosti. Zjavne prokurátor nepochopil závery súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa hodnotil aj vznik jednotlivých poranení a dospel k záveru, že tieto poranenia vznikli pri služobnom zákroku, kedy predvádzali policajti mestskej polície a to obžalovaný poškodenú, za účelom zistenia totožnosti na základňu mestskej polície.

Na základe týchto úvah súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa skutok stal tak, ako je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov. Súd prvého stupňa vychádzajúc z vykonaného dokazovania správne hodnotil jednotlivé dôkazy, jeho závery sú logické, teda nemohol dospieť k inému záveru ako k tomu, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Odvolanie podala ja poškodená U.. M. O.. Vo svojom odvolaní podrobne analyzovala zo svojho pohľadu jednotlivé dôkazy a okrem výroku o vine napáda aj výrok, ktorým bola odkázaná na náhradu škody na občianske súdne konanie. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o odvolanie poškodenej proti výroku oslobodzujúceho rozsudku, krajský súd dospel k záveru, že odvolanie poškodenej je podané neoprávnenou osobou, preto ho zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.