Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Trestný_rozkaz_2T-54-2017.pdf
PDF · 76.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/54/2017
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného poriadku tento
rozhodol:
Obvinení:
1/ U. Z., nar. XX. októbra XXXX, trvale bytom W., C. XX/XX,
2/ C. S., nar. XX. decembra XXXX, trvale bytom W., C. XX/XX,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e
dňa 27. januára 2017 v čase okolo 14.05 hod. v katastrálnom území obce N., z parcely číslo Y.: XX, číslo lesného porastu XXXA, ktorý obhospodaruje štátny podnik U. Z. republiky, Odštepný závod U., G. číslo X a ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, odcudzili topoľovú drevnú hmotu v množstve 0,10 m3, ktorú následne pripravili na odvoz, čím spôsobili pre poškodené Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP číslo 8, škodu vo výške 2,80 eur, pričom obvinený U. Z. takto konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 22. októbra 2015, spisová značka 2T/123/15, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa uznaný vinným z prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý vykonal,
t e d a
obvinený U. Z.
spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou je drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
obvinená C. S.
spoločným konaním si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a takou vecou je drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu,
č í m s p á c h a l i
obvinený U. Z.
prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona k ustanoveniu § 212 odsek 2 písmeno d/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona,
obvinená C. S.
prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona k ustanoveniu § 212 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
obvinený U. Z.
podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona § 54 odsek 1 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
obvinená C. S.
podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
P o u č e n i e : Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, ak mu bola priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Tr. por. späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 ods. 1 Tr. por.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až do vtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného tak môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť, trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade postupu podľa § 255 ods. 3 Tr. por. sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Tr. por. alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť (§ 240 ods. 3 Tr. por.).
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 ods. 4 Tr. por.).
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, ak mu bola priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Tr. por. späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 ods. 1 Tr. por.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až do vtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného tak môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť, trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade postupu podľa § 255 ods. 3 Tr. por. sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Tr. por. alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť (§ 240 ods. 3 Tr. por.).
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 ods. 4 Tr. por.).