Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-79-2017.pdf
PDF · 95.16 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/79/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne U. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX H., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 314,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7C/30/2014-45 zo dňa 10. 11. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 10. 11. 2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 314,- Eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania p.a. zo sumy 314,- Eur od 07. 05. 2014 do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 98,82 Eur, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobkyne Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice (druhý výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli dňa 13. 06. 2012 zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej došlo k poskytnutiu úveru zo strany žalovaného žalobkyni v celkovej výške 350,- Eur. Žalobkyňa na základe dvojstranného právneho úkonu zaplatila v prospech žalovaného istinu vo výške 664,- Eur. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa bola fyzickou osobou, ktorá vykonávala pracovnú činnosť na základe pracovnej zmluvy. Na základe Zmluvy o úvere boli čerpané finančné prostriedky pre účely pokrytia základných potrieb v jej domácnosti a tieto neboli použité žalobkyňou pre účely predmetu svojho podnikania alebo výkonu povolania. Žalovaný bol veriteľom, ktorý medzi inými poskytoval spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Prvoinštančný súd konštatoval, že v danom prípade Zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a neobsahuje ani ďalšiu kogentnú náležitosť - výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej aj ,,RPMN“) a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, preto považoval Zmluvu o úvere za právny úkon bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru okresného súdu žalovanému na základe tohto dvojstranného právneho úkonu vznikol nárok len na zaplatenie poskytnutých finančných prostriedkov v celkovej výške 350,- Eur. Pretože
žalobkyňa uhradila v prospech žalovaného celkovo sumu 664,-Eur, na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Výšku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie určil ako rozdiel medzi skutočne uhradenou sumou na základe zo strany žalobkyne v prospech žalovaného a poskytnutými finančnými prostriedkami žalovaným na základe Zmluvy o úvere. Ďalej uviedol, že žalovaný sa dostal s finančným plnením do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na mimosúdnu pokonávku. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“), a to za tri úkony právnej služby, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd prvej inštancie zo dňa 08. 05. 2014, účasť na pojednávaní dňa 10. 11. 2014 vo výške á 21,58 Eur + 8,04 Eur režijný paušál.
2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že zmluvné strany v zmysle VPPÚ sa dohodli, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobkyňa, ktorá musí preukázať, že v čase a v mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovanými inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Žalobkyňa sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je nižšia. Podľa jeho názoru správne by sa malo prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj on. S odbornou starostlivosťou s prihliadnutím na dobu, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a účel poskytnutého úveru, uzatvoril Zmluvu o úvere a oboznámil žalobkyňu s jej jednotlivými ustanoveniami. V čase uzavretia zmluvy medzi ním a žalobkyňou neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce poskytovať úver, či už spotrebiteľom alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi, a preto môže požadovať okrem úroku z úveru aj poplatok za jeho poskytnutie zmluvnú pokutu, resp. má právo na zabezpečenie pohľadávky zmenkou. Argumentáciu súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvných podmienok považuje za nepostačujúcu a v rozpore s ustanovením § 157 ods. 4 O. s. p. Podľa jeho názoru je odôvodnenie rozsudku nedostatočné a nepreskúmateľné. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej Zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, preto právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol a nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jej názoru na Zmluvu o úvere sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a teda tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Uviedla, že k podstatným častiam Zmluvy o úvere nepatrí dohoda o výške úrokov. V danom prípade ide o reálnu zmluvu, pretože pri samotnom podpise zmluvy došlo k odovzdaniu peňazí. Zo strany žalovaného ide o obchádzanie zákona, aby sa vyhol posudzovaniu absencií obligatórnych náležitostí zmluvy vzhľadom na početné chyby v zmluvách, ktoré žalovaný predkladá spotrebiteľom. Medzi stranami ide o vzťah spotrebiteľský, pretože žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, preto Zmluva o úvere mala obsahovať výšku RPMN, ktorú Zákon o spotrebiteľských úveroch predpokladá ako obligatórnu náležitosť Zmluvy o úvere a jej absenciu sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverovej zmluvy. Uviedla, že bežnou praxou žalovaného je neuvádzať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy vyžadované zákonom, ktorej účelom je vyhnúť sa aplikácií ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 329/2013-15 zo dňa 02. 06. 2013, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21. 04. 2015. Na strane žalovaného došlo k prospechu získanému bez právneho dôvodu vo výške 314,- Eur. Taktiež sa nestotožnila s argumentáciou žalovaného, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné. Podľa jej názoru rozhodnutie okresného súdu je dostatočne odôvodnené a je z neho zrejmé, akými úvahami sa prvoinštančný súd zaoberal, aké dôkazy vykonal, aké predpisy použil.
4. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 27. 07. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že žalobkyňa na základe Zmluvy o úvere čerpala úver na iný účel než na výkon povolania, zamestnania, podnikania. Zmluva o úvere obsahuje vyhlásenie: ,,Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel.“ Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že ,,finančné prostriedky boli brané aj použité na účely zabezpečenia chodu domácnosti v súvislosti s nákupom zrejme práčky“ (viď. Zápisnica o pojednávaní zo dňa 10. 11. 2014; č.l. 20-22 spisu).
7. Z uvedených dôvodov pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne skúmal, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti, považuje odvolací súd za vecne správne.
8. Odvolací súd k otázke právneho režimu tzv. „absolútnych obchodných záväzkových vzťahov“ resp. „absolútnych obchodov“ (kam nesporne patrí i Zmluva o úvere) uzatváraných dodávateľom so spotrebiteľom uvádza, že v minulosti riešená zo strany súdov nejednotne. Možno však konštatovať, že postupne sa názory súdov v takýchto prípadoch prikláňali k postupu, aký zvolil v prejednávanej veci okresný súd, t.j. k aplikácii Občianskeho zákonníka. Zásadný vplyv na odstránenie tejto nejednotnosti malo prijatie zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým s účinnosťou od 1. mája 2014 došlo (okrem iného) i k zmene, respektíve doplneniu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o tretiu vetu, ktorá znie: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Keďže uvedený právny predpis, ktorým došlo k tejto zmene nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 vyslovil právny názor, že toto ustanovenie sa od svoje účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
9. Pokiaľ súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nedostatku obligatórnych náležitostí Zmluvy o úvere, s týmto záverom súhlasí aj odvolací súd. Z obsahu Zmluvy o úvere totiž vyplýva, že ,,Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,- Eur (slovom tristopäťdesiat) a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 258,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 668,- Eur v 8 mesačných splátkach po 76,- Eur počnúc dňom 17. 07. 2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.“
10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že Zmluva o úvere neobsahovala obligatórne náležitosti (napr. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, termín splátok istiny, údaj o konečnej splatnosti úveru) a ich absenciu zákon (zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy - ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“) sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v Zákone o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Pretože Zmluva o úvere neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ).
11. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov a to v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a taktiež v súlade s ustanovením § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože povinnosťou
žalovaného bolo vydať majetkový prospech získaný od žalobkyne bez právneho dôvodu vo výške 305,- Eur vrátane jeho príslušenstva.
13. Odvolací súd zdôrazňuje, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa ustanovenia § 379, § 380 CSP. Nakoľko žalovaný výšku úroku z omeškania, resp. dobu omeškania nenamietal, preto sa odvolací súd priznaným úrokom z omeškania nezaoberal.
14. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd považuje za potrebné dodať, že odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu obsahuje všetky atribúty v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania prvoinštančného súdu. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, čoho sa žalobkyňa domáhala a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti okresný súd považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (§ 255 ods. 1 CSP), pričom rozhodol vecne správne, keď uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré de facto predstavujú účelne vynaložené trovy jej právneho zastúpenia.
16. Ako bolo uvedené, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaný v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu žalobkyni priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa potom touto otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal.
17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).