Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/168/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XXX, F., zastúpeného advokátom: doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD., Nitrianska 5, Piešťany, proti žalovanej: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, W., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 5C/82/2015-40 zo dňa 19. novembra 2015, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a rozhodol, že odporkyni (žalovanej) sa náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 143, § 148 ods. 1, § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že so získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť Občiansky zákonník spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, pričom aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. V prípade, keď sú podnikateľmi obaja manželia, návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva môže podať ktorýkoľvek z nich. V zmysle uvedeného súd v konaní zisťoval iba to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podmienky na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie sú splnené.

2. Súd mal preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 14.03.2015 a toto manželstvo trvá. Ďalej mal zistené výpismi z obchodného registra, že žalobca je jediným spoločníkom firmy Z., s.r.o., vzniknutej dňa 15.03.2006, kde je aj jediným konateľom a žalovaná je spoločníčkou v podiele 50% v obchodnej spoločnosti P., spol. s r.o., vzniknutej dňa 28.10.1998, kde druhým spoločníkom je jej bývalý manžel W. E., pričom obaja títo spoločníci sú aj konateľmi, konajúcimi za spoločnosť každý samostatne. Účastníci konania uviedli, že podnikaním žalovanej rozumejú jej účasť na obchodnej spoločnosti P., spol. s r.o., pretože v prospech tejto spoločnosti podpisuje žalovaná aj zmenky na súkromný majetok. Žalobca tvrdil, že bežne to chodí u obchodných spoločností tak, že aj on ručí v banke jednak ako konateľ obchodnej spoločnosti a jednak ako fyzická osoba, pretože banky úver síce poskytujú právnickej osobe, ale vyžadujú aj ručenie fyzickej osoby, takže ako konateľ a spoločník podpisuje vlastne zmluvu dvakrát, jednak za firmu a jednak za fyzickú osobu. Ako dôkaz na preukázanie, že je tomu tak aj u žalovanej, predložil súdu Dodatok č. 8 k zmluve o kontokorentnom úvere, uzavretý medzi C. A., a.s. ako veriteľom a spol. P., spol. s r.o. ako dlžníkom, v ktorom si zmluvné strany dohodli úverový rámec, podmienky jeho

čerpania a splácania dlžníkom, s tým, že v čl. VII Dodatku, si strany dohodli, že za účelom posilnenia vymáhateľnosti pohľadávky veriteľa bude veriteľovi poskytnutá bianko zmenka vystavená dlžníkom na rad veriteľa avalovaná W. E. a P. E. (t.j. žalovanou) a k nej prináležiaca zmluva o použití zmenky uzavretá medzi veriteľom, dlžníkom, W. E. a P. E.. Ako dôkaz na preukázanie tvrdenia, že žalovaná podniká, predložil žalobca súdu tiež oznámenie Daňového úradu Trnava o pridelení čísla účtu daňovému subjektu

- žalovanej na platenie daní. Žalovaná súdu uviedla, že živnostenské oprávnenie nemá.

3. Ako vyplýva z dikcie zákona, a to § 148a ods. 2, veta prvá, pre splnenie podmienok na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné, aby mal jeden z manželov oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Judikatúra v tomto smere upresnila, že podnikateľské oprávnenie sa musí viazať priamo k manželovi, v tomto smere nemožno bez ďalšieho pre účely ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka stavať na roveň podnikateľa postavenie spoločníka či akcionára obchodnej spoločnosti alebo osobu vykonávajúcu funkciu jej štatutárneho orgánu. Keďže podľa druhej vety citovaného ustanovenia návrh na zrušenie môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, resp. pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich, bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal že žalovaná získala oprávnenie na podnikateľskú činnosť, spôsobom podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. To sa však žalobcovi nepodarilo. Žalovaná je síce jedným zo spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorú si založila s bývalým manželom, avšak postavenie spoločníka v obchodnej spoločnosti predstavuje iba majetkovú účasť na podnikaní tejto spoločnosti a nie je podnikaním v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z právneho hľadiska teda spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným nie je podnikateľom, ale podnikateľské oprávnenie má samotná obchodná spoločnosť. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaná, ako vyplýva z predloženého dodatku k úverovej zmluve, uzavretej medzi bankou a obchodnou spol. P., spol. s r.o., pristúpila k zmenkovému ručeniu a solidárne sa zaručila za záväzky zmenkového dlžníka, t.j. obchodnej spoločnosti, bolo to jej dobrovoľné rozhodnutie, nemusela tak urobiť a spoločnosť mohla zvoliť inú formu zabezpečenia záväzku veriteľa. Rovnako samotná skutočnosť, že žalovanej bolo pridelené daňové identifikačné číslo nepreukazuje, že táto podniká, môže napríklad iba prenajímať nehnuteľnosti bez ďalších služieb, kedy daňový úrad pridelí subjektu DIČ bez toho, aby bol prenajímateľ podnikateľom. To, že žalovaná nemá živnostenské oprávnenie, uviedla ona sama súdu a nebolo preukázané ani to, že by podnikala inou formou, preto súd návrh žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o tom, že žalovaná má oprávnenie na podnikateľskú činnosť

4. V spore úspešnej žalovanej by patrila náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom k tomu, že si ich náhradu neuplatnila, súd rozhodol, že jej ich náhradu nepriznáva.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca poukazujúc na to, že u neho ide o tretie manželstvo a u žalovanej o druhé manželstvo. Súd sa však nezaoberal ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka v plnom rozsahu. Jeho manželka podniká na základe živnostenského listu číslo živnostenského registra: 204-8398, ktorým bola založená spoločnosť P., tzn. že aby bola založená firma s.r.o. musí v prvom rade dostať povolenie zo živnostenského úradu na podnikanie. Jeho manželka v spoločnosti figuruje ako štatutárny orgán so všetkými povinnosťami podnikateľa. Súd sa nezaoberal s podpísanými bianko zmenkami na celý súkromný majetok žalovanej, ktoré podpisovala ako fyzická osoba aj s jej bývalým manželom oproti firemnému úveru. Súdu predložil registráciu IČO, ktorú dostala žalovaná od DÚ Piešťany na meno E. P., následne zmena priezviska B. P.. Na základe tohto oprávnenia jeho manželka prenajíma nehnuteľnosť, platí dane a má také isté povinnosti ako keď podniká na fyzickú osobu. Na danú nehnuteľnosť má tiež zobraný úver. Súd sa nezaoberal vecou z hľadiska obchodného, kde je konateľ zodpovedný za imanie spoločnosti, neprihliadol na zákonné povinnosti konateľa, ktoré sú zákonné a ktoré vyplývajú zo spoločenskej zmluvy, stanov spoločnosti alebo zo zmluvy o výkone funkcie. Za vonkajšiu pôsobnosť sa považuje konanie voči tretím osobám, čo dokázal predloženými zmenkami na súkromnú osobu. Jeho manželka so zrušením bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva súhlasí. Návrh podal na ochránenie svojho majetku, nakoľko daný stav nijako nedokáže ovplyvniť.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok vrátane závislého výroku o trovách konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom konania je nárok žalobcu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu za trvania ich manželstva.

9. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcu, ktorými je súd viazaný je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne vec posúdil.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu a posúdenie uplatneného návrhu, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci vo vzťahu k požiadavke na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a dostatočné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Návrhom, doručeným súdu dňa 21.04.2015, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania za trvania manželstva s odôvodnením, že žalobca so žalovanou sú manželmi, u žalobcu ide o tretie manželstvo a u žalovanej o druhé manželstvo. Žalovaná - jeho manželka je spolumajiteľkou obchodnej spoločnosti a žalobca je majiteľom obchodnej spoločnosti. Podnikateľská činnosť žalobcu aj žalovanej je nepochybne spojená s podnikateľským rizikom a preto prípadný podnikateľský neúspech jedného by mal negatívny dopad na životnú úroveň druhého manžela.

12. Žalovaná s návrhom súhlasila. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že ako spoločníčka s podielom 50%, ako aj konateľka vo firme P. spol. s r.o., W., založenej v r. 1998, podpisuje zmenky pri kontokorentných a investičných úveroch, pri ktorých ručí celým svojím súkromným majetkom, ktorý nadobudla pred manželstvom. Touto cestou by chcela ochrániť majetok svojho manžela, nakoľko on nemá nič spoločné s predmetnou firmou. Žalobca je tiež podnikateľ a vlastní 100% podiel obchodnej spoločnosti Z., s.r.o., W. založenej v r. 2006, kde je aj konateľom. Tiež on ako konateľ podpisuje osobné zmenky, pri ktorých ručí svojím súkromným majetkom a ona chce týmto konaním svoj majetok ochrániť.

13. V zmysle aj súdom prvej inštancie aplikovaného § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

14. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je upravené v Občianskom zákonníku v § 143, podľa ktorého je v bezpodielovom spoluvlastníctve všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Sem sa zaraďujú aktíva aj pasíva manželov. Ak majú manželia majetok v BSM, tak tento majetok môže byť použitý na uspokojenie dlhov vzniknutých pričinením len jedného manžela.

15. Ako jeden z inštitútov ochrany majetku jedného z manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva (BSM). K zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dochádza zánikom manželstva, no v zákonom stanovených prípadoch ho možno zrušiť už počas trvania manželstva.

16. Ak jeden alebo obaja manželia získajú povolenie na podnikanie, tak na návrh manžela, ktorý nepodniká (ak podnikajú obaja, tak na návrh jedného z nich) súd zruší BSM. Podnikaním je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

17. Podnikateľom sa rozumie osoba podľa § 2 Obchodného zákonníka:

- osoba zapísaná v obchodnom registri,

- osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

- osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

- fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

18. Do obchodného registra sa v zmysle § 27 Obchodného zákonníka zapisujú: obchodné spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon, právnické osoby založené podľa práva Európskej únie, podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb, odštepné závody a iné organizačné zložky podnikov, ak tak ustanoví osobitný zákon, fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa tohto zákona a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon. Fyzická osoba sa teda zapisuje do obchodného registra v dvoch prípadoch na vlastnú žiadosť, ak tak prikazuje zákon.

19. Podľa zistenia súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca je jediným spoločníkom firmy Z., s.r.o., vzniknutej dňa 15.03.2006, kde je aj jediným konateľom a žalovaná je spoločníčkou v podiele 50% v obchodnej spoločnosti P., spol. s r.o., vzniknutej dňa 28.10.1998, kde druhým spoločníkom je jej bývalý manžel W. E., pričom obaja títo spoločníci sú aj konateľmi, konajúcimi za spoločnosť každý samostatne.

20. Je teda zrejmé, že samotná majetková účasť na spoločnosti nie je pre tento prípad podnikaním, keďže nie konatelia spoločnosti, ale obchodná spoločnosť podniká a nakoľko iné dôkazy na podloženie návrhu v konaní neboli súdu doložené, rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu je správne.

21. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

22. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná strana sporu, a preto jej zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .