Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_9Co-206-2017.pdf
PDF · 92.56 KB
Case nature
Subarea
9Co/206/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Q.. N. Z. - C., Y.. XX.X.XXXX, K. XXX, Q.: XXXXXXXX proti žalovaným: X. I. N. - C., Y.. XX.XX.XXXX, K. XXX, Q.: XXXXXXXX, X. E., C..B..W.., K. XX, Q.: XXXXXXXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13C/4/2017-15 z 28.4.2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol o návrhu žalobcu, ktorý žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., ktorým by nariadil žalovaným v 1. a 2. rade a ich zamestnancom a nimi povereným osobám zdržať sa vstupu a to pešo, motorovým vozidlom alebo poľnohospodárskym strojom, ako aj zdržať sa užívania a obhospodarovania nehnuteľností - poľnohospodárskych pozemkov v kat. území K. s uvedením parcelných čísel jednotlivých pozemkov a to až do rozhodnutia vo veci samej s tým, že žalobcovi sa ukladá povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej o vypratanie pozemkov a náhradu škody. Žalobca odôvodnil návrh tým, že ako samostatne hospodáriaci roľník uzavrel zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy, zmluvy obsahujú náležitosti určené zákonom a doba začiatku nájmu bola dohodnutá na X.X.XXXX. Na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení predložil ako dôkaz kópiu katastrálnej mapy s grafickým vyznačením pozemkov, ktoré sú predmetom návrhu, nájomné zmluvy s vlastníkmi nehnuteľností, listy vlastníctva. Poukázal na to, že tieto pozemky doteraz najneskôr od XX.XX.XXXX užívali žalovaní v 1. a v 2. rade bez právneho titulu, lebo platné zmluvy medzi vlastníkmi pozemkov a žalovanými neexistujú. V katastrálnom území K. prebehli pozemkové úpravy, tieto nadobudli právoplatnosť 14.11.2012, keďže týmto dňom zanikli všetky pôvodné listy vlastníctva, parcely, zmenili sa parcelné čísla, výmery, týmto dňom došlo k zániku predmetu nájmu, došlo k zániku aj všetkých zmlúv, ktoré boli uzavreté pred týmto dátumom, resp. aj po tomto dátume, avšak už na zaniknuté listy vlastníctva a parcely. Zdôraznil, že vlastníci poľnohospodárskych pozemkov vyzvali žalovaných na vrátenie a odovzdanie pozemkov v termíne do 31.12.2016 výzvami vyhotovenými písomne, doručovanými v priebehu mesiacov november a december 2016. Uviedol, že 31.3.2017 vykonal prostredníctvom geodetickej kancelárie fyzické zameranie hraníc pozemkov v teréne, ale v nedeľu večer boli všetky hraničné body vytýčené kovovými stĺpikmi odstránené, čím mu boli znemožnené práce na týchto parcelách a bola mu spôsobená škoda. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia videl v tom, že je začiatok poľnohospodárskej sezóny, na pozemkoch chce začať s jarnými prácami, chce pozemky, ktoré má v nájme dať v teréne zamerať a obsiať ich plodinami, má však obavy, že žalovaní, resp. ich zamestnanci alebo nimi poverené osoby budú tiež vykonávať na týchto pozemkoch poľnohospodárske práce, resp. zmaria zameranie v teréne.
Bol toho názoru, že vydaním neodkladného opatrenia žalovaní nebudú žiadnym spôsobom poškodení, nakoľko nedisponujú žiadnou platnou zmluvou.
2. Súd právne posúdil vec podľa § 324 ods. 1, 2, 3 C.s.p., § 325 ods. 1, 2 písm. d/ C.s.p., § 326 ods. 1 C.s.p., § 328 ods. 1 C.s.p., § 329 ods. 1, 2 C.s.p., § 330 ods. 1, 2 C.s.p., § 331 ods. 1 C.s.p., § 332 ods. 1 C.s.p. a § 336 ods. 1, 2 C.s.p.
3. Dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p., nakoľko žalobca svojim návrhom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca sa domáhal, aby súd do skončenia konania vo veci samej uložil žalovaným povinnosť zdržať sa vstupu, užívania a obhospodarovania pozemkov. Listinnými dôkazmi predloženými mal preukázané jeho tvrdenia, teda že na základe nájomných zmlúv má pozemky v nájme, že žalovaní boli vyzvaní na odovzdanie pozemkov, avšak žiadnym spôsobom nemal preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade nejakým spôsobom porušujú, resp. zasahujú do práv žalobcu, že tento zásah ohrozuje práva žalobcu natoľko, že je potrebná ochrana týchto práv. Uzavrel, že samotné subjektívne tvrdenie žalobcu o tom, že sa obáva konania žalovaných bez toho, aby tieto svoje obavy osvedčil relevantnými dôkazmi, nepostačujú na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania v celom rozsahu zamietol, neuložil žalobcovi povinnosť podať návrh vo veci samej, pretože túto povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. môže uložiť len v prípade, ak neodkladné opatrenie nariadi.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a § 262 ods. 1, 2 C.s.p.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť.
6. V odvolaní uviedol, akého vydania neodkladného opatrenia sa domáhal, čím ho odôvodnil. Poukázal na to, že napriek riadne preukázaným dôkazom súd nesprávne posúdil právny a skutkový stav, jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol, i keď mal preukázané, že má pozemky v riadnom nájme, avšak považoval za nepreukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade nejakým spôsobom zasahujú do jeho práv ako nájomcu, resp. že je potrebná ochrana týchto práv. Jeho tvrdenie považoval za subjektívne a nazdáva sa, že nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Uviedol, že v posledných dňoch žalovaní v 1. a 2. rade vykonávajú poľnohospodárske práce aj na ostatných ním prenajatých pozemkoch, od X.X.XXXX žalovaný v 2. rade spása dobytkom pozemky v jeho nájme, čím dáva najavo, kto je v katastrálnom území K. „pánom“. Nevydaním nevyhnutného (správne neodkladného) opatrenia súd vytvoril optimálne podmienky pre žalovaných a skomplikoval mu možnosť užívať pozemky zákonným spôsobom, ako aj domôcť sa tohto práva súdom. Poukazujúc na zákonom stanovené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia zdôraznil, že, ako uviedol aj vo svojom návrhu, má obavu, že žalovaní v 1. a 2. rade tieto pozemky obsejú a tým znemožnia mu ich užívanie a budú pokračovať v poškodzovaní a odstraňovaní hraničných kolíkov, čím mu budú spôsobovať nielen škodu, ale aj znemožňovať ich užívanie. Bol toho názoru, že vydaním neodkladného opatrenia by bol splnený účel bez toho, aby boli žalovaní v 1. a 2. rade obmedzení čo i len na minimálnu možnú mieru.
7. S poukazom na ust. § 331 ods. 1 C.s.p. odvolanie žalobcu nebolo doručené žalovaným v 1. a 2. rade, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
14. Podľa § 326 ods. 1,2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Povinnosť navrhovateľa označiť dôkazy vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1 a 3 C.s.p.. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a výsluchu strán.
16. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.
17. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.
18. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania.
19. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení pred začatím konania je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
20. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
22. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobca neosvedčil skutočnosť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov bude právo žalobcu ohrozené, prípadne, že hrozí škoda na jeho právach.
23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobca nepreukázal, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a ani obavu z ohrozenia exekúcie. Až osvedčenie odôvodnenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov (prípadne osvedčenie odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená) pritom umožňovala súdu pred začatím konania vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie. Táto potreba (alebo obava) však musela byť konkrétna a musela byť stranou sporu hodnoverne osvedčená a podložená aj ďalšími skutočnosťami tak, aby bolo možné označiť ju za odôvodnenú. V danom prípade žalobca listinnými dôkazmi osvedčil, že uzavrel nájomné zmluvy s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy na dobu neurčitú počnúc X.X.XXXX, teda osvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Bolo však nutné, aby osvedčil aj skutočnosť, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných účastníkov s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil reálne a bezprostredné konanie žalovaných, ktoré by smerovalo k zabráneniu užívania pozemkov žalobcovi, že pomery medzi účastníkmi vyžadujú neodkladný zásah súdu nariadením navrhovaného opatrenia. V tomto smere len subjektívne presvedčenie žalobcu bez ďalšieho nemožno považovať za dostatočne preukazujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
24. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), preto nové skutočnosti, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, že žalovaní v posledných dňoch vykonávajú poľnohospodárske práce aj na ním prenajatých pozemkoch a že žalovaný v 2. rade spása dobytkom pozemky v jeho prenájme sú bez právneho významu pre rozhodnutie o odvolaní, pretože ide o stav, ktorý neexistoval v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, navyše žalobcom uvádzané skutočnosti zostali iba v rovine tvrdení, neboli ničím osvedčené.
25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý za vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania mu neprináležia. Žalovaným v 1. a 2. rade žiadne trovy nevznikli, preto súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).