Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-354-2015.pdf
PDF · 105.39 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/354/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Kristínou Srnkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. C., T.. XX.XX.XXXX, t.č. umiestnený v Detskom domove Sereď, A. Hlinku 1139/11, Sereď, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, Staničná 5, Galanta ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: Z. C.., T.. XX.XX.XXXX, H. G., U.. Č.. R. XXXX/XX, G. a otca: C. C., T.. XX.XX.XXXX, H. W.Á. XXX/X, T. - S., za účasti Okresného prokurátora v Galante, o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje nad maloletým dieťaťom I. C., T.. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove Sereď, A. Hlinku 1139/11, Sereď.
Súd zaväzuje matku maloletého I. C., T.. XX.XX.XXXX prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 50,- eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám zariadenia, v ktorom bude maloleté dieťa umiestnené.
Súd zaväzuje otca maloletého I. C., T.. XX.XX.XXXX prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred na účet zariadenia, v ktorom bude maloleté dieťa umiestnené.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, odbor sociálnych vecí a rodiny, podal na Okresný súd Galanta dňa 05.11.2015 podnet na začatie konania o uloženie výchovného opatrenia maloletému I. C., T.. XX.XX.XXXX. Uznesením č. k. XXP/XXX/XXXX-X zo dňa 12.11.2015 bolo začaté konanie o uloženie výchovného opatrenia maloletému I. C., T.. XX.XX.XXXX.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky a zástupcu okresnej prokuratúry, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/ XXXX, listinnými dôkazmi, potvrdeniami a správami ohľadne účastníkov konania, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom ako aj pripojeným spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXP/XX/XXXX a z neho rozsudkom zo dňa 13.09.2011 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletý I. C. pochádza z matky Z. C., T.. XX.XX.XXXX a otca C. C., T.. XX.XX.XXXX.
4. Zo správy Diagnostického centra Bratislava - Záhorská Bystrica zo dňa 12.11.2015 vyplýva, že maloletý I. C. bol do tohto zariadenia umiestnený na žiadosť matky od 20.10.2015 z dôvodov nevhodného správania sa maloletého, neskorých príchodov domov, útekov z domu a zanedbávania školských povinností. V adaptačnom období bol I. citlivý, neistý, ale z hľadiska rešpektovania pravidiel a režimu diagnostického centra nemal problémy. Do rovesníckeho kolektívu sa začlenil bez ťažkostí. Máva výkyvy nálad smerom k depresívnemu ladeniu, čo je spôsobené konfliktnou situáciou v rodinnom prostredí. Citovú väzbu má najsilnejšiu na matku, ktorá v priebehu pobytu so zariadením komunikuje a spolupracuje. Vo vzťahu k nevlastnému otcovi (matkinmu druhovi) I. uvádza dlhodobé problémy spočívajúce vo verbálnych konfliktoch i neprimeraných fyzických trestoch zo strany nevlastného otca. Nevlastný otec neprejavuje o I. záujem. Návratu do domáceho prostredia sa I. obáva a keďže nemá inú možnosť v rámci rodinných vzťahov, pripúšťa možnosť žiť v detskom domove blízko svojho bydliska, aby mohol mať zachovaný kontakt s matkou.
5. Uznesením Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.01.2016 bolo na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa Diagnostickému centru Bratislava - Záhorská Bystrica uložila povinnosť odovzdať maloletého I. do starostlivosti Detského domova v Seredi. Zároveň bola Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta uložená povinnosť zabezpečiť okamžité umiestnenie maloletého I. do starostlivosti Detského domova v Seredi.
6. Detský domov Sereď oznámil súdu, že dňa 27.01.2016 prijali maloletého I. do ich zariadenia.
7. Zo správy Detského domova Sereď o maloletom I. zo dňa 23.03.2017 vyplýva, že I. sa tam zadaptoval dobre, so spolubývajúcimi vychádza dobre, navštevuje SOU Esterházyho v Galante a prospech má uspokojivý. Prax v škole ho baví, menšie problémy má so správaním v škole. I. sa často stretáva s matkou, ktorá mu občas kúpi veci na oblečenie. Na pobyty domov nechodí, nakoľko ho nevlastný otec stále odmieta a z tohto dôvodu aj návrat I. domov po dosiahnutí plnoletosti nie je možný. I. je so situáciou zmierený, teší sa, že bude môcť zotrvať v detskom domove v bytoch mladých dospelých. Tam sa bude snažiť o samostatné fungovanie, starostlivosť o domácnosť a hospodárenie s finančnými prostriedkami. Hlavným cieľom je, aby I. ukončil školu a následne sa zamestnal vo svojom odbore.
8. Z psychologickej správy zo dňa 27.03.2017 je zrejmé, že maloletý vyžaduje špeciálnu starostlivosť a pozornosť zo strany psychológa a vychovávateľov detského domova, ako aj starostlivosť ambulantného psychiatra. Maloletý užíva psychiatrickú medikáciu, je v starostlivosti I.. D. I.. I. túži po blízkych vzťahoch s druhými ľuďmi, po prijatí druhými. Vo vzťahoch sa vyhýba zodpovednosti za rozhodovanie. Celkovo sa javí, že uprednostňuje skôr vzdor a odpor pred ochotou k spolupráci a podriadeniu sa očakávanému postupu. Môže sa to chápať ako budovanie vlastnej autonómie. Svoju autonómiu je naučený presadzovať opozíciou, pozorujú však že sa jedná skôr o pasívne agresívny spôsob, než že by sa presadzoval otvorene bojovným spôsobom. U I. bolo spozorované chronicky znížené sebahodnotenie, ktorého korene siahajú pravdepodobne do detstva a podieľala sa na ňom nepriaznivá rodinná situácia. Vzhľadom na vek existuje predpoklad, že bude dobre reagovať na intervencie, na tréning zvládacích schopností. Predpokladá sa, že ak bude I. venovaná pozornosť a adekvátna terapeutická starostlivosť môžu sa jeho adaptívne kapacity meniť. Po dosiahnutí plnoletosti nie je predpoklad návratu do biologickej rodiny, z tohto dôvodu pracujú s I. na osamostatňovaní v zmysle vytvárania potenciálu pre bývanie na samostatnej skupine pre mladých dospelých. Psychológ odporučil, aby bola I. naďalej poskytovaná terapeutická starostlivosť a poradenstvo zo strany psychológa, výchovného poradcu a sociálneho pracovníka detského domova.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, odboru sociálnych vecí a rodiny, pracoviska Sereď zo dňa 10.04.2017 vyplýva, že maloletý I. pochádza z rozvedenej rodiny a od roku 2010 je v evidencii sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta z dôvodu problémového správania. V roku 2015 sa voči maloletému viedlo trestné konanie za zločin lúpeže, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Súd výkon trestu odňatia slobody odložil a určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 11.03.2015, nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2015. Dňa 28.08.2015 bolo na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta telefonicky oznámené údajné sexuálne zneužívanie sestry Y. C. maloletým I., avšak uznesením OR PZ v Galante bolo konanie ohľadom sexuálneho zneužívania zastavené, lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Po ukončení základnej školy, nastúpil od septembra
2017 do SOU ul. Eszterházyho v Galante, odbor auto elektrikár. Prax vykonáva v Peugeot v Trnave. Prax v škole ho baví, teoretické vyučovanie veľmi nie. Pravidelne absolvuje konzultácie u psychológa, o ktorých hovorí, že mu pomáhajú. Je v starostlivosti psychiatra a užíva medikamentóznu liečbu. Maloletý I. má s matkou dobrý vzťah a pravidelne sa s ňou stretáva. Partner matky trval na tom, že I. sa domov nemôže vrátiť. Maloletý I. po odchode z detského domova nemá kam ísť. Domov sa vrátiť nemôže a ani nechce. Po dovŕšení plnoletosti by chcel zotrvať v detskom domove ako mladý dospelý. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta navrhol, aby súd nad maloletým I. nariadil ústavnú starostlivosť v Detskom domove v Seredi, nakoľko táto je v súčasnosti v najlepšom záujme maloletého.
10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. XXP/XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom zo dňa 13.09.2011 bolo zrušené výchovné opatrenie nariadené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 16.12.2010, ktorým súd maloletému I. C. nariadil pobyt v Diagnostickom centre v Bratislave, ul. Slovinská č. 1. Súd nad výchovou maloletého I. C. nariadil dohľad a maloletému a jeho matke súd nariadil povinnosť podrobiť sa výchovnému alebo sociálnemu programu na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta vo frekvencii jeden krát do týždňa podľa určenia psychológa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
11. Matka na pojednávaní uviedla, že súhlasí s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom I. C., nakoľko tento nemá kde byť, keďže ona býva so svojím partnerom a troma maloletými deťmi v rodinnom dome svojho partnera a partner matky maloletého I. odmieta a nesúhlasí s tým, aby s mini býval v spoločnej domácnosti. K svojim príjmom matka uviedla, že je zamestnaná u zamestnávateľa ŽOS Trnava, a.s. s priemerným mesačným príjmom 541,17 eur a zároveň poberá prídavky na tri maloleté deti v sume 70,56 eur, pričom z tohto príjmu financuje domácnosť, oblečenie, obuv a cestovné pre maloleté deti do školy. Ďalej uviedla, že jej partner vypláca šeky z jeho výplaty, teda platby na elektinu, plyn, vodu a telefón. V možnostiach matky je platiť na maloletého I. výživné v sume 50,- eur mesačne. S maloletým I. sa stretáva 2 - 3 krát do týždňa.
12. Na pojednávanie sa nedostavil otec maloletého, ktorý má predvolanie na pojednávanie doručené v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 písm. a) v spojení s § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dňom 11.05.2017, preto súd pojednával podľa § 180 CSP v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa.
13. Kolízna opatrovníčka na pojednávaniach konaných dňa 03.05.2017 a 31.05.2017 uviedla, že maloletý I. sa odo dňa 20.01.2016 zdržuje dočasne v Detskom domove Sereď. Predtým sa nachádzal v Diagnostickom centre v Bratislave na dobrovoľnom pobyte na žiadosť matky, ktorá nezvládala jeho výchovu. S maloletým I. sú výchovné problémy. Bol odsúdený za trestný čin a v lete 2015 bolo telefonicky oznámené sexuálne zneužívanie maloletej sestry, ktoré bolo OP toto konanie zastavené, nakoľko nebolo zistené, že sa skutok stal. Partner matky, ktorý nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa rezolútne odmieta, aby sa I. vrátil do jeho rodiny. Maloletý I. má aj po umiestnení do Detského domova v Seredi problémy psychického charakteru, preto je v starostlivosti psychológa i psychiatra a užíva medikamentóznu liečbu. Maloletý sa vyjadril, že chce zotrvať v Detskom domove Sereď, nakoľko nemá kam ísť. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zisťoval, či neexistuje nejaký rodinný príslušník maloletého dieťaťa, ktorý by mal záujem sa o neho postarať, a ku ktorému by mohol ísť. Stará matka maloletého a dve tety (sestry matky) odmietli starostlivosť o maloletého a biologického otca maloletého I. nebolo možné nájsť. Ďalej uviedla, že maloletý I. nastúpil do 1. ročníka strednej odbornej školy, v ktorej má problémy, nakoľko ťažšie akceptuje nariadenia, zo školy hocikedy odchádza, za čo mu bolo riaditeľom školy uložené napomenutie. Prax v škole má I. rád. Maloletý I. je náladový, treba ho kontrolovať a viesť. Kolízna opatrovníčka poznamenala, že matka maloletého I. prišla na stretnutie do Detského domova v Seredi, kde uviedla, že nevie, čo bude s maloletým po dovŕšení plnoletosti, nakoľko ho nemá kam dať, má ďalšie tri maloleté deti, a preto zotrváva v domácnosti svojho partnera. Partner matky jej zrušil trvalý pobyt a v súčasnosti je matka bezdomovkyňa a adresu trvalého pobytu má evidovanú ako Sereď 1. Matka sa s maloletým I. stretáva. Kolízna opatrovníčka bola toho názoru, že maloletý je vo veľmi vážnej a zložitej životnej situácii, preto navrhla nad maloletým nariadiť ústavnú starostlivosť a určiť výživné od oboch rodičov, pričom zo strany matky súhlasila s navrhnutou sumou 50,- eur mesačne. Uviedla, že maloletý I. aj brigádne pracuje, nakoľko vie, že matka to má z finančného hľadiska ťažké.
14. Zástupca Okresnej prokuratúry v Galante na pojednávaniach konaných dňa 03.05.2017 a 31.05.2017 uviedol, že vzhľadom na zistenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta a súčasnú
situáciu, kedy matka nemôže zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého I., ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v blízkej rodine maloletého sa nenašiel nikto, kto by bol schopný a ochotný sa o maloletého I. postarať, sú splnené podmienky na to, aby bol maloletý umiestnený v Detskom domove v Seredi a bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým. Čo sa týka určenia výživného, ponecháva výšku a rozhodnutie na zvážení súdu.
15. Podľa § 119b ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine), konania o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení výchovného opatrenia, o ktorých súd nerozhodol do 31. decembra 2015, sa dokončia podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015.
16. Podľa § 44 ods.1, 3 písm. c/, 4 zákona o rodine v znení účinnom do 31.12.2015, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnou starostlivosťou je ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 54 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine v znení účinnom do 31.12.2015, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine v znení účinnom do 31.12.2015, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s Opatrením MPSVaR SR č. 186/2013 Z. z. je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou od 01.07.2013 suma 27,13 Eur.
20. Podľa § 81 ods. 1, 2 zákona o rodine v znení účinnom do 31.12.2015, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
21. Ústavná starostlivosť môže byť nariadená nielen ako „náhrada“ za osobnú starostlivosť rodičov, keď rodičia dieťaťa nemôžu túto zabezpečiť, ale tiež ako určitý druh výchovného opatrenia, ktorý je sankciou za vadné správanie dieťaťa. V prípade určenia ústavnej starostlivosti ako výchovného opatrenia nemôže súd uprednostniť náhradnú osobnú starostlivosť alebo pestúnsku starostlivosť, pretože tie sú určené na naplnenie úplne iného cieľa a neviedli by k úprave, sledovanej výchovným opatrením. Možno konštatovať, že ústavnú starostlivosť môže súd ako formu náhradnej starostlivosti o dieťa nariadiť vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je to potrebné v záujme dieťaťa a súd má za preukázané, že dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti ani do pestúnskej starostlivosti. Okrem tohto prípadu možno ústavnú starostlivosť dieťaťu nariadiť tiež ako formu výchovného opatrenia vtedy, ak je jeho výchova ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. O narušení výchovy dieťaťa možno hovoriť vtedy, ak sa v správaní dieťaťa prejavujú vážne nedostatky. Osobitným prípadom vážneho ohrozenia riadnej výchovy maloletého dieťaťa je prípad, keď rodičia z vážnych dôvodov nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloleté dieťa sa toho času nachádza v Detskom domove Sereď, do ktorého bolo dočasne umiestnené na základe predbežného opatrenia súdu dňa 20.01.2016, nakoľko dňa 20.01.2016 končil pobyt maloletého v diagnostickom centre a jeho návrat do rodinného prostredia nebol pre odmietavý postoj matkinho druha možný. Matka maloletého nemá vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o maloletého, keďže býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej druha, ktorý zásadne odmieta návrat maloletého do jeho domácnosti, pričom matke maloletého zrušil aj trvalý pobyt v jeho rodinnom dome. Otec o maloletého neprejavoval žiadny záujem a ani dostatočným šetrením sa súdu nepodarilo zistiť adresu jeho aktuálneho a skutočného pobytu. Z uvedeného vyplýva, že rodičom maloletého v ich osobnej starostlivosti bráni závažná prekážka. Rodičia maloletého nie sú schopní zabezpečiť adekvátnu osobnú starostlivosť o maloletého. Žiadny ďalší príbuzný starostlivosť o maloletého nedokáže zabezpečovať. Umiestnenie maloletého do detského domova navrhuje tiež matka maloletého dieťaťa, kolízna opatrovníčka maloletého i zástupca okresnej prokuratúry, nakoľko je to v jeho najlepšom záujme. So zotrvaním v detskom domove vyjadril súhlas i maloletý I., kde má vytvorené všetky predpoklady pre zdravý telesný ako i duševný rozvoj. V detskom domove sa mu bude poskytovať špeciálna terapeutická starostlivosť a pozornosť zo strany psychológa a vychovávateľov a poradenstvo zo strany sociálneho pracovníka, čo môže významnou mierou prispieť k zlepšeniu jeho problémové správania. Od príchodu do detského domova maloletý robí pokroky. Začal navštevovať Stredné odborné učilište v Galante, odbor auto elektrikár a prax vykonáva v Peugeot v Trnave. Je mu poskytovaná aj odborná lekárska starostlivosť a medikamentózna liečba. Návrat do rodinného prostredia aj po dovŕšení plnoletosti maloletého I. je nemožný, preto sa s maloletým I. pracuje v detskom domove na osamostatňovaní sa v zmysle vytvárania potenciálu pre bývanie na samostatnej skupine pre mladých dospelých. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené v I. vete výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko takéto rozhodnutie je v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a je v záujme maloletého dieťaťa.
23. Na základe uvedených dôvodov súd nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletým, majúc za to, že takéto rozhodnutie je jednoznačne v záujme dieťaťa, ktorému treba poskytnúť potrebné podmienky na jeho zdravý vývin.
24. Súčasne súd určil, ako majú rodičia prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom pri určení výšky výživného zo strany matky súd vychádzal z jej mesačného príjmu, ktorý tvorí mzda od zamestnávateľa ŽOS Trnava, a.s. v priemernej sume 541,17 eur a prídavky na ďalšie tri maloleté deti v sume 70,56 eur, pričom súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na návrh matky, podľa ktorého je v jej možnostiach platiť výživné na maloletého I. v sume 50,- eur mesačne, keďže má okrem neho ešte ďalšie tri maloleté deti, pričom s touto sumou súhlasila i kolízna opatrovníčka. Pri určení výšky výživného zo strany otca súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a príslušného opatrenia MPSVaR SR, a to s poukazom na majetkové, sociálne a zárobkové pomery otca, nakoľko tento je od 27.02.2017 evidovaný
na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a od apríla 2017 poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne. Platenie výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške je povinnosťou každého rodiča podľa zákona bez ohľadu na to, či ten ktorý rodič maloletého dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem. Takto určené výživné sú rodičia povinní poukazovať po právoplatnosti rozsudku na účet detského domova.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP).
Matka maloletého dieťaťa, kolízny opatrovník a zástupca Okresnej prokuratúry sa odvolania vzdali, preto by podanie odvolania z ich strany bolo právne neúčinné.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.