Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36C-16-2016.pdf
PDF · 85.14 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu U.. U. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Ú. X, XXX XX V. proti žalovanému U. N., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX V. zastúpenému advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, so sídlom Kutlíková 17, 851 02 Bratislava o vylúčenie veci z exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta v celom rozsahu.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 20.11.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2015 žalobca žiadal, aby súd vylúčil z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Zervanovou na základe poverenia tunajšieho súdu č. poverenia XXXX XXXXXX zo dňa 27.01.2015 pod sp. zn. Ex18/15 vedenej voči povinnej U.. R. U., D. Č.. XX, XXX XX Y. G. individuálne určené hnuteľné veci. Svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci DH. G., D. H. Č.. XXX/XX, XXX XX Y. G. a to parcela č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o veľkosti 250 m2, parcela č. XXX/XX, zastavené plochy a nádvoria o veľkosti 372 m2, parcela č. XXX/XX, zastavené plochy a nádvoria o veľkosti 302 m2, rodinný dom, číslo súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X. Žalovaný ako domnelý oprávnený vedie prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Mária Zervanová, K. XX, XXX XX V. exekučné konanie predajom hnuteľných vecí na základe poverenia OS Pezinok č. XXXX XXXXXX zo dňa 27.01.2015 pod sp. zn. Ex18/15 voči povinnej U.. R. U.. Matka žalobcu ako povinná nemá žiaden splatný záväzok voči žalovanému a tvrdí, že exekúcia prebieha v rozpore so zákonom. Nehnuteľnosť ako jej výlučný vlastník užíva žalobca spolu so svojou matkou, pričom je výlučným vlastníkom nielen nehnuteľností ale aj všetkých vnesených predmetov a ostaných zariaďovacích predmetov a príslušenstva nehnuteľnosti. Dňa 13.05.2015 bez prítomnosti žalobcu s použitím násilného vniknutia do nehnuteľnosti zaistila časť vnesených vecí a zariaďovacích predmetov, ktoré sú súčasťou nehnuteľnosti a odviezla ich na neznáme miesto. Je zrejmé, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a jej príslušenstva a zariaďovacích a iných vnesených predmetov v rámci nehnuteľnosti a súčasne je zrejmé, že exekučné konanie sa nevedie voči žalobcovi. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 20.04.2017. Súd pokračoval v konaní aj pri nečinnosti žalobcu, keď žalobca bol riadne volaný, na pojednávanie sa neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom na to, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom žalobca vôbec neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní (§ 183 Civilného sporového poriadku), súd vykonal vo veci pojednávanie a rozhodol, keď prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
2. V písomnom podaní zo dňa 18.04.2016 PZ žalovaného uviedol, že na základe zápisnice z dražby hnuteľných vecí zo dňa 11.11.2015 sp. zn. EX 18/2015 sa uskutočnila dražba hnuteľných vecí povinného,
ktoré boli poňaté do súpisu dňa 11.03.2015 a dňa 13.07.2015, na ktorej došlo k vydraženiu hnuteľných vecí uvedených v zozname za celkovú vydraženú sumu 3.651,50 eura a to veci podľa položky X- XX, XX, XX, XX, XX-XX, XX-XX, XX, XX-XX R. XX. Z uvedeného dôvodu nie je žalobca vecne aktívne legitimovaný. Ďalej tiež z ničoho nevyplýva vlastnícke právo, keď pre prijatie hnuteľných vecí do súpisu postačuje, ak sa tieto nachádzajú v priestoroch, ktoré užíva, resp. sú v priestoroch patriacich povinnému a ak exekútor dôvodne predpokladá, že ide veci povinného. Na pojednávaní dňa 31.05.2017 PZ žalovaného uviedol, že žalobca je pasívny, nielen v tomto konaní, ale aj v samotnom konaní 10C/410/2015 vedenom pred OS BA IV je matka žalobcu pasívna. Žalobca nepreukázal vlastníctvo vecí, ani iné právo odôvodňujúce vylúčenie veci z exekúcie. Navyše časť hnuteľných vecí bola exekútorkou predaná na dražbe, takže v tejto časti nie je možné návrhu vyhovieť ani z tohto dôvodu.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to výpis z LV č. XX zo dňa 24.11.2015, počítačový výstup, Zápisnica z dražby hnuteľných vecí zn. EX XX/XXXX zo dňa 11.11.2015, list OR PZ Bratislava V zo dňa 20.04.2016 adresovaný na OS Bratislava IV, list OP Bratislava V zo dňa 25.04.2016, uznesenie tunajšieho súd č.k. 12Er/17/2015 - 61 zo dňa 25.05.2015, uznesenie tunajšieho súd sp.zn. 12Er/17/2015 - 61 zo dňa 18.01.2016 všetko v kópiách a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Z výpisu z LV č. XX zo dňa 24.11.2015 má súd preukázané, že žalobca je ku dňu 23.11.2015 vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v obci Y. G., D. H. Č.. XXX/XX, XXX XX Y. G. a to parcela č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o veľkosti 250 m2, parcela č. XXX/XX, zastavené plochy a nádvoria o veľkosti 372 m2, parcela č. XXX/XX, zastavené plochy a nádvoria o veľkosti 302 m2 a stavby rodinný dom, číslo súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXX/X. Z počítačového výstupu má súd preukázané spísanie veci označených ako položka č. X až XX. Zo Zápisnice z dražby hnuteľných vecí zn. EX 18/2015 zo dňa 11.11.2015 má súd preukázané predaj vecí z položiek X-XX, XX, XX, XX, XX-XX, XX-XX, XX, XX-XX R. XX. Z listu OR PZ Bratislava V zo dňa 20.04.2016 adresovaný na OS Bratislava IV má súd preukázané zastavenie trestného stíhania vo veci poškodenej U.. R. U. z dôvodu, že konanie nie je trestným činom.
4. Predmet konania tvorený základom nároku spočívajúcom v tvrdení o existencii vlastníckeho práva žalobcu k predmetným hnuteľným veciam a predmetom nároku obsiahnutým v žalobnom petite. Žalobca bol povinný tvrdiť a aj preukázať, že má právo k hnuteľným veciam, ktoré nepripúšťa exekúciu. Žalobca tvrdil svoje vlastnícke právo k veciam (§ 123 Občianskeho zákonníka), ktoré boli exekútorkou pri výkone jej exekučnej činnosti prevzaté a spísané. Samotná existencia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným hnuteľným veciam je právom, ktoré by nepripúšťalo exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku), žalobca však musel nielen toto právo tvrdiť ale aj preukázať. Žalobca toto právo nepreukázal, keď len všeobecne uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností vrátane stavby, ktorá skutočnosť nebol sporná a bola preukázaná z výpisu z LV č. XX zo dňa 24.11.2015. Žalobca neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci jeho vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky, pričom tieto uplatňujú strany (§ 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 185 Civilného sporového poriadku). Žalobca mal teda tvrdiť a preukázať skutočnosti odôvodňujúceho jeho nárok a to čo do tvrdenia žalobcu o existencii práva vylučujúceho hnuteľné veci z exekúcie. V tejto veci nešlo ani o zhodné tvrdenie strán, v ktorom prípade by si súd mohol osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení strán, keď žalovaný tvrdenie žalobcu výslovne poprel. Žalobca neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce žalobné tvrdenia, keď na navrhnutých dôkazných prostriedkoch nebol zachytený žiaden právny titul osvedčujúci nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o existencii jeho vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam a teda že má právo, ktoré nepripúšťa exekúciu.
5. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že je vlastníkom vecí vnesených do jeho nehnuteľnosti (stavby), toto tvrdenie nevychádza z platného právneho stavu, pretože vlastníctvo hnuteľných veci sa bez ďalšieho nenadobúda ich vnesením do nehnuteľnosti. Vlastníctvo k hnuteľným veciam možno nadobudnúť na základe kúpnej, darovacej alebo inej zmluvy, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom ak nadobúda na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vnesenie hnuteľných vecí do svojho obydlia, prípadne do nehnuteľnosti vo vlastníctve vnášajúceho nie je právnou skutočnosťou, s ktorou by bolo spojené nadobudnutie vlastníckeho práva. Žalobca neuviedol prečo - z akého právneho dôvodu by mal nadobudnúť vlastnícke právo vnesením vecí do stavby, neuviedol ani čas a okolnosti ich vnesenia do stavby a neuviedol ani akým spôsobom mal nadobudnúť vlastnícke právo k veciam vneseným do stavby. Nebolo preto možné skutkovo ustáliť, že žalobca vlastnícke právo k veciam vneseným do stavby v jeho vlastníctve nadobudol, resp. že je domnelým vlastníkom.
6. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že je vlastníkom ostatných zariaďovacích predmetov, toto nie je tvrdením o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva. V tejto súvislosti však súd skúmal, či predmetné hnuteľné veci neboli súčasťou veci - stavby rodinného domu, teda či sa nejednalo predmet, ktorý podľa povahy náleží k stavbe a nemôže by oddelený bez toho, aby sa tým stavba znehodnotila, pričom znehodnotením sa rozumie funkčná ujma napr. v podobe odňatia hospodárskeho účelu veci alebo jej výrazné obmedzenie, keď podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Z podstaty vecí podľa zoznamu vyplýva, že tieto nie sú pevne spojené o stavbou, ich funkčné využitie nie je priamo spojené so stavbou, keď stavbu možno užívať aj bez týchto vecí a uvedené vecí majú buď estetickú funkciu (napr. obrazy), alebo funkciu priamo nesúvisiacu so stavbou (napr. príbor) alebo vôbec nesúvisiace so stavbou (napr. cestovná taška). Predmetné hnuteľné veci potom nie sú súčasťou stavby rodinného domu, číslo súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X a teda aj keď slúžili ako zariadenie stavby, nie sú súčasťou stavby a ich vlastníctvo je nezávislé od vlastníctva stavby.
7. Súd tiež skúmal, či predmetné hnuteľné veci nie sú príslušenstvom stavby rodinného domu, keď podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvom je samostatná vedľajšia vec, ktorá je s hlavnou vecou funkčne spojená hospodárskym účelom a má spoločného vlastníka, ktorý príslušenstvo určil k trvalému užívaniu s hlavnou vecou (Š., F., Š., B. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentár. 2. vyd., Praha : C. H. Beck, 2009, str. 665). Ako je uvedené v odseku 6 tohto rozhodnutia, predmetné hnuteľné veci sú samostatnými vecami, existenčne aj funkčne nezávislými od stavby rodinného domu, pričom však nie je preukázané, že majú spoločného vlastníka, keď práve táto skutočnosť je sporným tvrdením žalobcu, ktoré má byť preukázané. Ako je uvedené vyššie, žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do preukázania vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam, nie je potom preukázané, že ide o príslušenstvo stavby vo vlastníctve žalobcu. Navyše niektoré veci celkom zjavne nie sú zlúčené so stavbou hospodárskym účelom a to MacBook Air 2011, zbierka pištolí, cestovná taška, zlaté šperky + tobolka, hodinky Geneva, hodinky Christian Muhler, hodinky Pier Carlo, hodinky malé zlatá - srdiečko, hodinky zo žltého kovu + náhrdelník + spona z jantáru, prsteň - biely kov, nite z bieleho kovu, hrebeň, prsteň, sada mincí, Canada dollar 1886 - 1986, One dollar USA 1921, One dollar USA 1922 ,50Ksč Juraj Jánošík, Vysoké Tatry - Hrebienok ,Mária Terézia, 500 Sk, 200 Sk, retiazky s príveskom + brošňa + 2 malé prívesky (žltý kov), bodáky. Keďže nebolo preukázané, že hnuteľné veci sú príslušenstvom hlavnej veci - stavby rodinného domu, nebolo ani toto dôvodom na deklarovanie existencie práva žalobcu vylučujúceho veci z exekúcie.
8. Naostatok sa súd stotožnil s obranou žalovaného, že v časti vecí predaných na dražbe žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný, keďže vlastníkom vecí sa stal vydražiteľ „zákonným spôsobom navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie udelenia príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za „privilegovaný“ (prioritný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom“ (II. ÚS 289/08-32). Teda možno konštatovať, že v časti predmetných hnuteľných vecí predaných na dražbe existuje popri vyššie uvedenom dôvode zamietnutia žaloby samostatný dôvod zamietnutia žaloby spočívajúci v tom, že žalobca ako nevlastník hnuteľných vecí sa nemôže domáhať ich vylúčenia z exekúcie z dôvodu, že má k nim vlastnícke právo (§ 44 Exekučného poriadku). Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalobcovi plne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto rozsudku. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na exekúciu.