Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Denisa Vékonyho a Mgr. Mareka Anovčina v právnej veci navrhovateľky Mgr. U. R., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom W., M. XX/X, t. č. bytom W., N. č. XX a manžela navrhovateľky JUDr. K. R., R.., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom W., R. U. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, E. Belluša č. 10, o rozvod manželstva a úpravu práv a pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej G. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. novembra 2021 č.k. -135 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II., III., IV., V. p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca na maloletú a vo výroku VI. m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. G. sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na tvorbu úspor mal. G. v sume 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné j e otec p o v i n n ý platiť na osobitný účet maloletej, ktorý je povinná zriadiť matka maloletej, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s vinkuláciou do plnoletosti maloletej.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov rozviedol, výrokom II. zveril maloletú G. R. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výrokom III. upravil spôsob, akým sa bude realizovať striedavá starostlivosť o maloletú G., výrokom IV. upravil miesto odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa, výrokom V. upravil, že právo zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia, výrokom VI. zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a výrokom VII. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2, 3, § 18, § 19 ods. 1 Zákona o rodine vo vzťahu k rozvodu manželstva účastníkov a dospel k záveru, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať za hlboký a trvalý, vzťahy medzi nimi sú narušené tak, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené, preto v konečnom dôsledku

návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov neplniace si svoje spoločenské poslanie rozviedol.

3. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal právami a povinnosťami rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pochádzajúceho z manželstva účastníkov. V tomto kontexte svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a ďalej čl. 5 Zákona o rodine, , , , , , , , , , , , , a Zákona o rodine. Uviedol, že rodičia nedospeli v priebehu konania k rodičovskej dohode. Čo sa týka maloletej, táto pochádza z manželstva rodičov, ktorí od októbra 2019 nežijú v spoločnej domácnosti a od tohto času sa fakticky realizuje striedavá osobná starostlivosť rodičov. Matka žiadala, aby bola maloletá na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti a otcovi aby bola uložená povinnosť platiť na ňu výživné po 400,- eur mesačne a zároveň žiadala upraviť styk maloletej s otcom. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za to, že v najlepšom záujme maloletej je, aby bola zverená do osobnej striedavej starostlivosti so striedaním v týždňových intervaloch, čím by sa zachoval faktický stav realizovaný od októbra 2019. Navrhovateľka aj takúto formu zverenia pôvodne vo svojom návrhu žiadala, a preto sa možno dôvodne domnievať, že samotná navrhovateľka v tom čase považovala striedavú starostlivosť za najlepšiu formu starostlivosti. Navrhovateľka zmenu svojho návrhu odôvodnila vnímaním nespokojnosti, úzkostlivosti maloletej v roku 2021. Uviedla, že na začiatku roku 2021 sa maloletá asi mesiac pocikávala v čase návratu do domácnosti matky, po týždni začala zostávať dlhšie zavretá v izbe, brávala si viac hračky do škôlky ako predtým, držala viac matku za ruku, nechcela ju od seba pustiť. Spočiatku bola maloletá spokojná a tieto problémy začala vnímať v priebehu roku 2021. Otec k pocikávaniu uviedol, že u neho sa toto začiatkom roka stalo dvakrát, avšak neprikladal tomu dôležitosť. Tvrdenia matky o nespokojnosti dieťaťa rozporoval. Mal za to, že na výchove dieťaťa sa vedia dohodnúť, komunikujú spolu niekoľkokrát denne telefonicky, aj smskami. Maloletá si občas, keď je uňho na matku spomenie s tým, že následne matka v septembri 2021 potvrdila, že problémy maloletej s pocikávaním ustúpili, nástup na základnú školu zvládala dobre, adaptovala sa na školské prostredie. Uviedla, že pretrváva adaptácia maloletej na domácnosť jeden až dva dni. Pri matke sa správa sebavedome, pri otcovi úzkostne a vyžaduje jeho prítomnosť. Otec nesúhlasil s tvrdeniami matky a má za to, že dieťa je pri ňom spontánne, teší sa a nemá žiadne úzkostné stavy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť sa realizuje viac ako 2 roky, otec a matka sú rovnako spôsobilí maloletú vychovávať, obaja sú spôsobilí riadne si plniť rodičovské povinnosti, má rovnako emocionálnu vzťahovú väzbu k obom rodičom. Z vyjadrenia materskej škôlky, ktorú maloletá navštevovala vyplynulo, že striedanie starostlivosti emočne neprežíva, na rodiča sa pri zmene teší, rovnako na matku, ako na otca, je vždy pekne pripravená na zmenu oboch rodičov. Maloletá pozitívne hodnotí spoločné chvíle, ktoré trávia s matkou a rovnako sa teší z chvíľ prežitých s otcom v Tatrách. Nikdy sa o rodičoch nevyjadrila negatívne. Čo sa týka adaptácie maloletej v domácnosti matky jeden až dva dni po návrate od otca, takáto reakcia je pri realizácii striedavej osobnej starostlivosti prirodzená a nie neštandardná. Je dôvodné sa domnievať, že takýto diskomfort by maloletá pociťovala i pri realizácii styku s otcom v prípade zverenia maloletej matke. Súd nevzhliadol žiaden dôvod pochybovať o schopnosti otca riadne a včas si plniť rodičovské povinnosti a postarať sa zodpovedne o maloletú po všetkých stránkach, a to aj s poukazom na skutočnosť, že otec bol s maloletou asi 3,5 mesiaca na rodičovskej dovolenke v čase, keď mala maloletá 2,5 roka a matka už nastúpila do zamestnania. V tomto období čas trávil prevažne s maloletou sám v Tatranských Zruboch a matka za nimi chodila na víkendy. Súd konštatuje, že tvrdenia navrhovateľky sú rozporné, keďže na jednej strane namieta záujem maloletej na pokračovaní striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch a na druhej strane uvádza, že rešpektuje rozhodnutie maloletej. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že je v najlepšom záujme maloletej pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. Súd nepovažoval za dôvodné nariaďovať znalecké dokazovanie, a preto takýto návrh matky na doplnenie dokazovania nepripustil. Nariadenie znaleckého dokazovania nepovažoval za potrebné ani kolízny opatrovník, ktorý považoval závery RPPS ÚPSVaR Trenčín za dostatočné. Súd dodáva, že vyhovenie návrhu matky na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti by bolo v danom prípade krokom späť. Je namieste, aby sa rodičia v záujme maloletej snažili zosúladiť v podstatných výchovných otázkach, zároveň rešpektovali, že každý rodič, ako aj vlastná individualita môžu mať odlišný pohľad na výchovu, potreby maloletej, snažili sa dospieť ku konsenzu a chránili maloletú pred rodičovským konfliktom.

4. Keďže súd rozhodol o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Aj v tejto otázke bol medzi rodičmi rozpor. Súd prihliadol na vek maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, príjmové, výdavkové a majetkové pomery oboch rodičov a po zvážení všetkých skutočností určil povinnosť otcovi

platiť na výživu maloletej sumou 200,- eur. Súd túto sumu výživného považoval za zodpovedajúcu zákonným kritériám pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti. Vychádzal z príjmu otca vo výške 3.355,- eur v čistom a príjmu matky vo výške 1.060,- eur v čistom. Čo sa týka majetku vyššej hodnoty, otec vlastní nehnuteľnosti v R. a W. M., automobil J. U., rok výroby 2013. Matka nehnuteľnosti nevlastní, vlastní automobil T. R., rok výroby 2010. Súd mal tiež osvedčené, že otec od mája 2021 začal matke prispievať na výživu po 150,- eur. Táto suma bola posielaná z účtu starého otca s poznámkou výživné. Starý otec v čestnom prehlásení potvrdil, že finančné prostriedky pochádzali od otca a išlo o dobrovoľné platenie výživného na maloletú. Matka zároveň takéto zasielanie výživného potvrdila. Otec zároveň potvrdil, že odkedy nežili v spoločnej domácnosti, poplatok za školné v rozsahu 260 až 440,- eur uhrádzal starý otec zo strany otca. Čo sa týka aktuálnych výdavkov na maloletú, rodičia uviedli, že matka uhrádza poplatok za školskú jedáleň 30,- eur, družinu 12,- eur a otec uhrádza platené voľnočasové aktivity maloletej, teda poplatok za základnú umeleckú školu 70,- eur polročne, gymnastiku 30,- eur mesačne, lyžiarsky klub Tatranská Lomnica 30,- eur mesačne, kde zároveň zaplatil 12 hodín výučby bežkárskeho vyučovania, celkovo v sume 1.500,- eur, individuálne hodiny tenisu vrátane výstroje 90,- eur mesačne. Matka výdavky na lyžovanie rozporovala, otec ich platenie nepreukázal. Tenis obaja rodičia potvrdili s tým, že maloletá od decembra 2020 tento nenavštevuje. Výdavky na zubný strojček maloletej uhrádzajú obaja rodičia. Otec zároveň vyslovil súhlas, že matka bude poberať rodinné prídavky, začala si uplatňovať daňový bonus na dieťa. Matka uhrádza mesačné výdavky na školu, otec pravidelné mesačné výdavky na športové aktivity. Keďže príjem a majetok otca je výrazne vyšší a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, súd uložil otcovi povinnosť prispievať k rukám matky na výživu maloletej sumou 200,- eur, ktorú považoval za primeranú na dorovnanie životnej úrovne rodičov. Matka v priebehu konania poukazovala na možnosť otca prispievať na tvorbu úspor pre maloletú a súd mal v náväznosti na vyššie uvedené za to, že v záujme maloletej je, aby prispieval sumou 200,- eur na bežné výživné, ktoré považuje za postačujúce na dorovnanie životnej úrovne rodičov. Sporiť maloletej môže otec ako rodič, ktorému je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti dobrovoľne. Súd preto rozhodol ohľadne vyživovacej povinnosti tak, že zaviazal otca platiť výživné na maloletú po 200,- eur mesačne.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a .

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací v prejednávanej veci nariadil znalecké dokazovanie a rozhodol tak, že maloletá bude na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bude povinný platiť na jej výživu po 200,- eur mesačne a sumou 150,- eur na tvorbu úspor a zároveň sa upraví styk otca s maloletou, alternatívne žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhovateľka namietala zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vnútorne rozporné a nezohľadňujúce v konaní zistené skutočnosti. Úzkostné stavy u maloletej sa prejavujú počas celého výkonu striedavej osobnej starostlivosti. Súd tieto stavy popisuje ako bežný jav, tieto bagatelizuje a tým ignoruje individuálnosť každého prípadu. Takýto stav nemôže zodpovedať najlepšiemu záujmu dcéry. Dlhodobé prejavy úzkosti poukazujú na problém, ktorý súd v odôvodnení odignoroval, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Súd opomenul vyhodnotiť, že otcovi nie je cudzie klamať, aby dosiahol, čo chce. Po dovolenkovom pobyte s otcom v Tatrách mala dcéra úzkostné stavy, vyžadovala sa prítomnosť otca, čo tvrdenie otca, že pri ňom úzkostné stavy nemá, vážne spochybňuje. Súd odignoroval psychologičkou zistenú preukázanú nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi, a preto je pochybné, či striedavá starostlivosť je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. , . Zamietnutím návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým zo strany súdu nebolo dané za dosť ochrane najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Nakoľko v konaní vyvstali a boli preukázané tak vážne pochybnosti o tom, či je striedavá starostlivosť v najlepšom záujme maloletej dcéry. V konaní pred súdom teda boli tvrdené skutočnosti a predložené dôkazy, ktoré záver súdu o tom, že striedavá osobná starostlivosť je najlepším spôsobom porozvodového usporiadania vzťahu spochybňujú. Čo sa týka celej doby striedavej osobnej starostlivosti, táto je sprevádzaná plačom dcéry. Po podaní návrhu na rozvod pribudlo pomočovanie. Plač, pomočovanie, odmietanie neprítomnosti navrhovateľky, až úplné naviazanie na navrhovateľku, nevôľa odísť zo svojej izby, vyžadovanie si neustálej prítomnosti, dcérine pocity viny a prosby o ich nezverejnenie pred otcom. Po prvom stretnutí s psychologičkou videla na dcére pozitívnu zmenu k lepšiemu, avšak nie celkové vymiznutie úzkostných stavov. Dcéra má prvé dva dni po príchode od otca stav, že si vyžaduje neustálu prítomnosť navrhovateľky. Stavy úzkosti dcéry nepominuli a vyhlásenia otca, ktorými chce dcére vysvetliť striedavú osobnú starostlivosť tak,

že týždeň je s otcom a potom si on oddýchne a ide k mamine, ešte viac prehlbuje a vyvolávajú pocity viny, že je na obtiaž. Úzkostné stavy majú rovnako preukázané aj správou diagnostického vyšetrenia zo dňa 17.08.2021. Psychologička takéto úzkostné stavy u dieťaťa nemohla zistiť, pretože dcéra bola v tom čase v jej osobnej starostlivosti, kedy je sebavedomá a spoločenská. V konaní nebolo ani rešpektované prianie dcéry ohľadne miesta preberania navrhovateľky. Od rozpadu manželstva uplynul čas presahujúci dva roky, a teda adaptačný proces, ktorým by boli spojené úzkostné stavy, by už dávno pominul. Ak úzkostné stavy pretrvávajú takú dlhú dobu v rôznych formách a intenzitách, je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť nie je v najlepšom záujme dcéry. Poukázala ďalej na nedostatočnú komunikáciu rodičov, ktorá môže z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvniť emocionálny vývoj maloletej. Súd prvej inštancie sa v rozsudku nevyporiadal ani s tým, že súčasne s návrhom na rozvod bol podaný aj návrh na rozhodnutie pri nezhode rodičov o podstatnej veci maloletej, a to o plnení povinnej školskej dochádzky a s konaním otca, ktoré predchádzalo nástupu maloletej do školy. Otec až vo vyjadrení k návrhu prvýkrát vyjadril súhlas s nástupom dcéry na plnenie povinnej školskej dochádzky a následne aj podpísal prihlášku dcéry na školský rok 2021/2022. Poukázala na tú skutočnosť, že dcéra absolvovala psychologické posúdenie školskej spôsobilosti s tým, že bolo odporučené jej zaškolenie, o čom má otec vedomosť a následne začal otec konať v priamom rozpore s tým, čo vyústilo do toho, že dcéra navrhovateľke v júli oznámila, že do školy nepôjde, ale pôjde do novej škôlky. Otec sa praktikami pri dosiahnutí svojho cieľa o odklade znížil a neobmedzili sa len na manipuláciu s dcérou, ale manipuloval aj priamo so špeciálnou pedagogičkou. S poukazom na uvedené je záver psychologičky o tom, že nedostatočná komunikácia medzi rodičmi absentuje z dôvodu, že ani jeden sa nechce dostať do konfliktu za nepoužiteľný a spochybnený. V priebehu celého konania navrhovateľka poukazovala na zlú komunikáciu s otcom. Kvalitná vzájomná komunikácia rodičov je jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý má vplyv na to, že striedavá osobná starostlivosť bude tým najlepším riešením pre maloleté dieťa. Konanie otca svedčí nielen o neschopnosti komunikovať, ale aj je dôkazom o jeho rodičovskej nespôsobilosti. Dôkazom v tomto smere je aj tá skutočnosť, že počas rozvodového konania výživné prichádzalo z účtu starého otca. Otec je majiteľom niekoľkých bankových účtov, a preto niet žiadneho uveriteľného dôvodu, prečo si otec na výživné nezriadil trvalý príkaz. Ďalej namietala, že vo vzťahu k výživnému súd nedostatočne zistil skutočný stav veci a majetkové pomery otca neboli zistené dostatočne. Bez ohľadu na to, či z výkonu funkcie otcovi plynú ďalšie príjmy, čistý ročný príjem otca za rok 2020 je zhruba 40.000,- eur, čo odôvodňuje aj popri stanovení výživného 200,- eur tvorbu úspor. Majetkové pomery otca sú nadštandardné, a preto za odôvodnené potreby možno považovať aj tvorbu úspor vo výške 150,- eur. Preto žiadala, aby maloletá bola na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur a sumou 150,- eur na tvorbu úspor a zároveň bude upravený styk otca s maloletou, takže budú mať právo stretávať sa každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 do 19.00 hod. a každý párny týždeň od stredy do nedele od 16.00 do 16.00 hod.

7. Otec podal k podanému odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že s odvolacími dôvodmi matky nesúhlasí, tieto považuje za neopodstatnené a napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, vychádzajúci zo správne a dostatočne zisteného skutočného stavu veci. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní poukazuje na správu CPPPaP zo dňa 17.08.2021, ani z tejto správy nevyplývajú úzkostné stavy maloletej. Je potrebné uviesť za akým účelom bola táto správa vyhotovená. Táto správa bola vyhotovená za účelom posúdenia vhodnosti a pripravenosti maloletej na povinnú školskú dochádzku a preto ani pre rozhodnutie o zverení dieťaťa, táto nie je rozhodujúca. Ďalej podľa matky súd odignoroval nedostatočnú komunikáciu rodičov ako skutočnosť dôležitú pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti. Nakoľko sa táto starostlivosť zrealizovala viac ako dva roky a samotná maloletá prejavila spokojnosť s takýmto stavom, otec uvádza, že je prirodzené, že rozpadom vzťahu vzájomná komunikácia rodičov nemusí byť ideálna, avšak v danom prípade nedostatočnosť komunikácie je tvrdená jednostranne len zo strany matky a to až počas prebiehajúceho konania, keď sama matka pôvodne dala návrh na zverenie striedavej osobnej starostlivosti, ktorá počas prebiehajúceho konania po jeden a pol roku fungujúcej striedavej osobnej starostlivosti zmenila návrh na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. Rozhodujúce je, že RPPS Trenčín na základe svojich zistení a šetrení o stave úrovni komunikácie medzi rodičmi skonštatoval a odporučil súdu ponechať úpravu styku mal. G. s rodičmi formou striedavej osobnej starostlivosti. Čo sa týka výšky výživného skutočný stav veci bol súdom zistený dostatočne a správne a správnej z neho boli vyvodené závery aj o výške výživného. Súd tiež dostatočne zdôvodnil, ktoré skutočnosti považuje na účely určenia výšky výživného za preukázané, a ktoré nie a prečo na takto zistený skutočný stav veci aplikoval svoj právny záver o výške výživného.

8. K podanému vyjadreniu sa opakovane vyjadrila matka maloletej, ktorá zotrvala na svojich odvolacích námietkach a žiadala, aby odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania. Poukázala na tú skutočnosť, že uviedla dôvody, ktoré ju viedli k záveru, že najlepší záujem dcéry nie je porozvodová forma zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, pričom poukazovala na úzkostné stavy dieťaťa, ktoré pretrvávajú doteraz. Otec tieto úzkostné stavy bagatelizuje, rovnako ako bagatelizoval jej pomočovanie. Čo sa týka správy zo dňa 17.08.2021, táto nebola vyhotovená za účelom posúdenia vhodnosti a pripravenosti dcéry na povinnú školskú dochádzku, nakoľko to ani nebolo potrebné. Naopak bola vyhotovená na želanie otca ako domnelý výsledok zhody rodičov. Z priloženej správy ako aj nahrávky vyplýva, že otec do svojej rodičovskej zodpovednosti zahŕňa klamanie o vlastnej dcére, úzkostné stavy dcéry, klamanie a manipuláciu vlastnej dcéry, klamanie a manipuláciu matky, klamanie a manipuláciu tretích osôb a neschopnosť prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Vo vzťahu ku komunikácii rodičov zotrvávala na tom závere, že pretrváva stav, že pokiaľ nie je podľa želaní otca, prichádzajú invektívy a urážky. Okrem toho došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože neboli upravené v rámci striedavej osobnej sviatky a prázdniny. Rovnako je nepochybné, že ani vo vzťahu k výživnému nie je riadne zistený skutočný stav veci, pretože príjem otca s výkonom funkcie námestníka vzrástol, načo nebolo v konaní prihliadnuté a otec svoj príjem ani v odvolacom konaní neuviedol. Pri rozhodovaní o výživnom je potrebné prihliadať na valorizáciu príjmov a rovnako je potrebné prihliadať aj na rast životných nákladov.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania v súlade s a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania čo do plnenia dokazovania (, , ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti čo do nariadenej striedavej osobnej starostlivosti ako vecne správny potvrdiť podľa , a sčasti vo výroku týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť podľa z týchto dôvodov:

10. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva účastníkov vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

11. Predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu potom boli výroky ohľadom zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ako aj výrok o určení vyživovacej povinnosti na maloletú.

12. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zverenie maloletej, jej zastupovanie a spôsob preberania maloletej a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právne závery v tejto časti, odvolací súd v tomto kontexte odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverom prvoinštačného súdu v časti týkajúcej sa nariadenej striedavej osobnej starostlivosti odchýliť okrem povinnosti otca platiť výživné na maloletú.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie FMZV ), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

15. Podľa čl. 18 ods. 1 vety prvej Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré súd zmluvnou stranou dohovoru vynaložia všetko úsilie nato, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

16. Odvolací súd sa v prejednávanej veci stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, svoje

rozhodnutie, ktoré je logicky prepracované a presvedčivé odôvodnil a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva:

17. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie je preukázané, že je v najlepšom záujme dieťaťa a súčasne najoptimálnejším riešením zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Súd prvej inštancie skonštatoval spôsobilosť oboch rodičov dieťaťa maloleté dieťa vychovávať ako aj záujem oboch rodičov mať dieťa v osobnej starostlivosti, čím boli naplnené zákonom stanoveného podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, ktorá je v najlepšom záujme dieťaťa, ktoré bude mať tak lepšie zaistené všetky potreby. Faktom je, že matka sa v podanom návrhu, ktorý bol doručený na súd prvej inštancie dňa 15.10.2020 domáhala okrem rozvodu manželstva aj zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň potvrdila a toto tvrdenie je medzi účastníkmi zhodné, že od októbra v roku 2019 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, avšak je zrejmé, že od tohto obdobia prakticky maloletá je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V zázname o šetrení pomerov zo dňa 14.04.2021 sa rovnako konštatuje, že napriek tomu, že matka nemá záujem o obnovu spolužitia s otcom dieťaťa, matka žiada zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného po 400,- eur mesačne. V tom čase matka uvádza, že striedavá osobná starostlivosť funguje bez problémov, maloletá je zvyknutá, čo potvrdil v zásade aj otec maloletej. Matka maloletej prvýkrát mení svoj názor na striedavú osobnú starostlivosť na pojednávaní dňa 29.04.2021, na ktorom žiada, aby bola maloletá zverená do jej výlučnej starostlivosti a žiada stanoviť vyživovaciu povinnosť zo strany otca. Matka pri svojej výpovedi potvrdila, že maloletá ľúbi oboch rodičov a preto jej chce zachovať vzťah k obom rodičom s tým, že pozoruje na dieťati zmeny a to v poslednom období. Uviedla, že istý čas pozoruje u dieťaťa signály, že niečo nie je v poriadku. Keď príde od otca ostáva zavretá v izbe, pričom sa jej zverila, že striedanie je pre ňu ťažké, tatino si ju preberá v škôlke, počíta koľko dní ešte bude s ňou. Maloletá bola vždy samostatná, teraz si viac bráva hračky do škôlky, drží sa viac za ruku, nechce ju pustiť od seba. Po začiatku roku 2021 sa asi mesiac pocikávala. V súčasnosti sa už nepocikáva. Vie o rozvode, rozpráva sa s ňou o týchto zmenách, ktoré si všimla s tým, že dieťa si striedali v týždňových intervaloch, niekedy podľa potreby ju mal otec dlhšie. Najdlhšie ju mal asi 10 dní. Otec na zároveň na pojednávaní potvrdil, že návrh matky na zverenie maloletej do zverenie do jej starostlivosti je pre neho novou skutočnosťou, nakoľko deň pred pojednávaním sa s manželkou rozprávali, že si berie dieťa na týždeň do Tatier, prípadne aj naviac s tým, že asi pred dvoma týždňami mala maloletá v škôlke pohovor s psychologičkou, pričom táto správa bola veľmi dobrá s tým, že je dieťa šikovné. Potom so psychologičkou volal a táto mu povedala, že s malou je všetko v poriadku. Uviedol, že sa vedia dohodnúť na výchove, komunikujú spolu niekoľkokrát denne telefonicky, smskami a vzájomne sa informujú o maloletej. Preto trval na tom, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň zo správy Detského zámku Kvetinka súkromnej škôlky vyplýva, že dieťa absolvovalo predprimárne vzdelávanie v ich materskej škole s tým, že striedanie starostlivosti rodičov v súčasnosti emočne neprežíva, na rodiča pri zmene sa teší, rovnako na matku aj na otca, vždy je pekne pripravená na zmenu od oboch rodičov. Pozitívne hodnotí spoločné chvíle, ktoré trávia s maminou, rovnako sa teší z chvíľ prežitých v Tatrách s otcom. Nikdy nepostrehli, že by sa o svojich rodičoch vyjadrila negatívne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín z poradensko-psychologického procesu zo dňa 31.08.2021 vyplýva, že s rodinou boli uskutočnené štyri konzultácie, z toho jedna individuálna s matkou, jedna s otcom a dve konzultácie boli uskutočnené s oboma rodičmi. Maloletá sa konzultácii nezúčastnila z dôvodu, že rodičia ju nechceli zaťažovať a vystavovať stresovej situácii, ktorou návštevu úradu môže byť. V závere správy sa konštatuje, že obaja rodičia majú vhodné predpoklady pre zabezpečenie optimálneho výchovného prostredia, k citovej väzbe obom rodičom, názoru maloletej na zverenie a úpravu styku sa aktuálne nevedia vyjadriť, nakoľko dieťa nebolo zapojené do poradensko-psychologického procesu. V závere však opatrovník konštatuje, že považujú za podstatné, aby rodičia naďalej pracovali na efektívnom počúvaní druhého rodiča, zlepšovanie vzájomnej komunikácie, vytváraním vzájomných kompromisov a dohôd, ktoré sú pri výchove ich maloletej dcéry mimoriadne významné. Vzájomná úcta a rešpekt rodičov je dôležitým predpokladom zdravého emocionálneho vývinu dieťaťa a môžu v budúcnosti napomôcť pri výchove a vytváraní správnych morálnych hodnôt maloletej. Na základe horeuvedeného potom odporučil Okresnému súdu Trenčín ponechať úpravu styku maloletej s rodičmi formou striedavej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní dňa 13.09.2021 matka potvrdila, že striedavá osobná starostlivosť sa stále realizuje. Má zato, že dcéra s adaptáciou na základnú školu nemá problém. Zo správy z poradensko- psychologického procesu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 16.11.2021 je zrejmé, že dieťa sa zúčastnilo dvoch individuálnych konzultácii so psychológom, pričom na prvé stretnutie sa dostavila v sprievode matky a na druhé stretnutie prišla v doprovode otca. Dieťa spontánne nadviazalo

kontakt s psychológom, nebola potrebná prítomnosť rodičov, do kancelárie vstupovala sama. Jej správanie bolo primerané veku a vývinovému obdobiu. Dieťa sa javí ako veľmi citlivé, vnímavé, ktoré si uvedomuje celú situáciu v rodine. V priebehu konzultácie sa dokázala rozprávať o bežných veciach, ale aj náročných témach. Dieťa samo spontánne nadviazalo na túto tému a má zato, že oboch rodičov má veľmi rada a aktuálne nastavenie úpravy styku jej vyhovuje. Na základe pozorovania rozhovoru a použitia projektových metód majú zato, že maloletá má kladný citový vzťah k obom rodičom a širšej rodine s tým, že na základe spolupráce s rodinou odporúčajú Okresnému súdu Trenčín rešpektovať prianie dieťaťa a ponechať úpravu styku maloletej s rodičmi formou striedavo-osobnej starostlivosti. Rovnako obaja rodičia na pojednávaní dňa 22.11.2021 potvrdili, že naďalej sa realizuje striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch od štvrtka do štvrtka, avšak matka zotrvala na tom, že žiada, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Namietala, že otec si neplní rodičovské povinnosti, pričom otec maloletej potvrdil, že žiada o nariadenie striedavej osobnej starostlivosti s ustanovením výživného po 150,- eur mesačne. Kolízny opatrovník na pojednávaní potvrdil, že maloletá má kladný vzťah k obom rodičom a preto žiadali, aby bola maloletá ponechaná v striedavej osobnej starostlivosti, ktorá prebieha dlhodobo.

18. Základným zmyslom osobnej starostlivosti každého rodiča musí byť záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí vrátane tej, ktorá je uskutočňovaná súdmi alebo inými orgánmi. Ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom pritom dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje boj o dieťa. Súd nesmie na spôsob výchovy striedavou osobnou starostlivosťou rezignovať, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy nesúhlasí a preto je daný dôvod zaoberať sa dôvodmi, na ktorý je nesúhlas druhého rodiča so striedavou starostlivosťou vybudovaný.

19. V prejednávanej veci je nepochybné, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti sa prakticky realizuje striedavá osobná starostlivosť u maloletej. Realizovanie doterajšej striedavej osobnej starostlivosti nepoprela ani matka, avšak spochybnila ako spôsobilosť otca na plnenie si jeho rodičovských povinností, tak aj na psychický stav maloletej, ktorá ťažko znáša odlúčenie a zmenu výchovného prostredia. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nenariadil znalecké dokazovanie. Túto argumentáciu matky v odvolacom konaní je potrebné vyhodnotiť ako subjektívne týkajúce sa predovšetkým bývalého partnerského vzťahu rodičov bez priameho dopadu na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, presnejšie už na dlhšiu dobu vykonávanú striedavú osobnú starostlivosť rodičov.

20. Bude na oboch rodičoch, aby v rámci vzájomnej komunikácie zjednotili svoj výchovný štýl. Matka poukazovala na neschopnosť otca postarať sa o maloletú ako aj psychické problémy na strane dieťaťa. Na druhej strane je toto jej tvrdenie protirečivé, keďže súčasne navrhuje širokú úpravu styku s maloletou, pri ktorej by nejednotnosť výchovné pôsobenia rodičov na dieťa pokračovala naďalej. Potrebu zosúladenia výchovného štýlu a s tým spojená spolupráca v súčinnosti oboch rodičov nevyrieši zverenie dieťaťa do starostlivosti matky, avšak je tu potrebné, pokiaľ to budú obaja rodičia považovať za vhodné, aby sa podrobili prípadne odbornému poradenstvu s tým, že prípadné zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov nevyrieši následky ich nejednotnosti v oblasti výchovy. Je logické a prirodzené, že sledovaný cieľ v podobe striedavej osobnej starostlivosti možno dosiahnuť za predpokladu kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi s tým, že ústavnoprávna judikatúra zdôrazňuje potrebu aplikácie princípu primeranosti, ale i optimalizácie za účelom dosiahnutia obidvoch legitímnych cieľov a to striedavej osobnej starostlivosti ako aj pozitívnej komunikácie medzi rodičmi. Ak by sa uvedené ciele postavili proti sebe a uprednostnili jeden pred druhým, postup súdu by nebol ústavnokonformný.

21. Preto odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k tomu záveru, že záujmom maloletého dieťaťa je, aby bolo v osobnej starostlivosti oboch rodičov vychádzajúc zo záverov správ z odborného poradenstva o doterajšom fungovaní striedavej osobnej starostlivosti a veľmi pozitívnom vzťahu maloletého dieťaťa k obom rodičom. Nie je preto dôvod narúšať aktuálne fungujúci model striedavej osobnej starostlivosti a toto by nebolo v najlepšom záujme maloletej. Súd prvej inštancie preto správne

prihliadal na prvoradý záujem dieťaťa, ktorý je treba rešpektovať a to zachovanie pozitívneho a produktívneho vzťahu maloletej k obom rodičom, k čomu slúži práve striedavá osobná starostlivosť. Správa z odborného poradenstva jednoznačne a výslovne odporúčala, že je v záujme dieťaťa, aby bolo v kontakte s oboma rodičmi.

22. Námietka matky, že súd prvej inštancie rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti bez odborného znaleckého posudku rovnako dôvodná nebola. Vzhľadom na jednotlivé postoje oboch rodičov v priebehu šetrenia na strane oboch rodičov, pohovory opatrovníka s oboma rodičmi aj maloletou je zrejmé, že skutkový, ani dôkazný stav konania neodôvodňoval nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré nie je obligatórnou povinnosťou v prípade nariadenia striedavej osobnej starostlivosti. V preskúmavanom konaní nesúhlas matky už s fakticky vykonávanou striedavou osobnou starostlivosťou o dieťa neznamená, že súd prvej inštancie bol povinný nariadiť znalecké dokazovanie. Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie, prípadne odborné vyjadrenie príslušného orgánu o správnosti, ktorých súd nemá pochybnosti. Iný postup súdu prvej inštancie by bol v rozpore so základným právom dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Dohovor o právach dieťaťa garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného a osobného kontaktu s oboma rodičmi. Rovnako aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s oboma rodičmi a dostalo tak príležitosť viesť svoj vzťah s nimi ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Preto súd prvej inštancie správne nerezignoval na pokračovanie fungujúceho modelu striedavej osobnej starostlivosti rodičom, pričom svoje závery náležitým a citlivým spôsobom vysvetlil a tým zodpovedal jednotlivé skutkové a právne otázky tak, ako to vyžadujú procesné pravidlá. Preto v tejto časti, v ktorej súd prvej inštancie upravil striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov (výrokom II.) rovnako spôsob realizácie striedavej osobnej starostlivosti vo výroku III., spôsob odovzdávania a prevzatia maloletej vo výroku IV. odvolací súd ako vecne správny potvrdil, pričom na tento výrok nadväzuje aj právo oboch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok (výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie).

23. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami zo strany matky vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti zo strany otca. V tejto časti dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť s tým, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v prejednávanej veci, avšak nesprávne stanovil výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca. Faktom je, že po zistení osobných majetkových pomerov na strane oboch rodičov, kedy príjem otca predstavuje 3.355,- eur mesačne v čistom a príjem matky 1.060,- eur mesačne priemerne v čistom, bolo dôvodné napriek nariadenej striedavej osobnej starostlivosti stanoviť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,- eur mesačne. V tomto kontexte bol záver súdu prvej inštancie vecne správny a preto odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti určenia bežného výživného. Faktom je, že v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnené ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, jednak na strane povinného, v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby vzhľadom na zákonnú mieru povinností rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzakladanejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie, ale aj širšie potreby zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravu na budúce povolanie, trávením voľného času a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Na strane povinného rodiča sa prihliada najmä na jeho schopnosti faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda nato, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a situáciu na strane trhu práce.

24. Súd prvej inštancie teda pri rozhodovaní o výške výživného správne vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletej ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a správne napriek nariadeniu striedavej osobnej s prihliadnutím na výšku príjmu na strane otca stanovil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,- eur mesačne.

25. Preto dospel odvolací súd k záveru, že vzhľadom k celkovým majetkovým pomerom oboch rodičov prihliadnuc na príjem na strane otca a veľkosť jeho majetku, príjem na strane matky, že v danej veci je dôvodné, aby otec prispieval na výživné aj formou tvorby úspor u dieťaťa, pričom vychádzajúc z

uvedeného považoval za primerané určiť šetriacu zložku výživného v súlade s návrhom matky po 150,- eur mesačne. Takto stanovená šetriaca zložka výživného odzrkadľuje možnosti a schopnosti na strane otca ako aj odôvodnené potreby dieťaťa, nakoľko jeho súčasné výdaje nie sú tak vysoké, aby bolo potrebné určiť bežné výživné vyššou sumou. Faktom je, že právna úprava výživného na maloleté dieťa umožňuje za odôvodnené potreby považovať aj tvorbu úspor. Úspory majú slúžiť predovšetkým na prípravu na budúce povolanie, na štúdium, alebo napríklad na budúce bývanie a podobne. Výška sumy, ktorú súd určí na tvorbu úspor závisí od majetkových pomerov rodičov, od ich možnosti, schopností dosahovať príjem, ktorý je tak vysoký, že povinný rodič neplatí len bežné výživné, ale podieľa sa aj na takejto tvorbe úspor. V prejednávanej veci tak bude otec platiť dcére bežné výživné vo výške 200,- eur mesačne + 150,- eur mesačne na tvorbu úspor. Výška sumy určenej na tvorbu úspor je podľa názoru odvolacieho súdu primeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca s tým, že takéto odôvodnenie výšky výživného na úspory je postačujúce, pretože ťažko možno predpokladať ako sa vyvinú potreby na strane maloletej. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).