Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63C/54/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne: Freight consulting s. r. o., so Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 204 052, zastúpenej advokátkou: JUDr. Mariola Bončová so sídlom Sibírska 5, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: M. X., narodený XX. X. XXXX, trvale pobytom K. XXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 616,63 eura, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 616,63 eura, a to do troch 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26. 3. 2020 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 2. 11. 2020, sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 616,63 eura a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný ako zamestnanec pracoval pre žalobkyňu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2. 12. 2019 na pozícii vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C+E. Na základe pracovnej zmluvy nastúpil do práce dňa 2. 12. 2019 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby (čl. III ods. 2, 3 pracovnej zmluvy). V zmysle čl. VIII ods. 2 pracovnej zmluvy sa žalobkyňa so žalovaným dohodli, že v súlade s , pokiaľ zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Odo dňa 20. 12. 2019 sa žalovaný nedostavil na pracovisko ani svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil. Na výzvu žalobkyne zo dňa 30. 12. 2019, aby sa dostavil do práce alebo svoju neprítomnosť odôvodnil a dôvod preukázal, už žalovaný nijako nereagoval. Keďže sa žalovaný do práce bez ospravedlnenia už nedostavil a jeho neospravedlnená absencia trvala 36 pracovných dní, dala mu žalobkyňa výpoveď z pracovného pomeru podľa pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to výpoveďou zo dňa 29. 1. 2020. Keďže výpovedná doba žalovaného bola 1 mesiac, jeho pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby 29. 2. 2020. Žalovaný ani počas trvania výpovednej doby po doručení výpovede bez ospravedlnenia v práci nepokračoval a na pracovisku sa nezdržiaval. Pracovný pomer žalovaného začal 2. 12. 2019 a na základe výpovede skončil dňom 31. 3. 2020. Keďže pracovný pomer sa skončil v prvom štvrťroku 2020, rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku žalovaného je posledný kalendárny štvrťrok roku 2019. Keďže v poslednom kalendárnom štvrťroku 2019 žalovaný u žalobcu nepracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, použije sa pravdepodobný zárobok. Keďže priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ale pre účely Zákonníka práca sa má použiť priemerný mesačný zárobok, tak pravdepodobný priemerný hodinový zárobok sa musí vynásobiť priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku 2019 na jeden

mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Pravdepodobný priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku 2019 na jeden mesiac pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín: Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa zisťuje: 1. z priemerného počtu dní v roku = 365,25 dňa, 2. z priemerného počtu týždňov v roku (365,25 dňa : 7 dní) = 52,179 týždňa, 3. z priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac (52,179 : 12 mesiacov = 4,348 týždňa), 4. z týždenného fondu pracovného času zamestnanca 40 hodín. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa vypočíta ako súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac (4,348 hod.) a týždenného fondu pracovného času zamestnanca 40 hod. (4,348 x 40 hod. = 173,92 hod.). Podľa výplatnej pásky žalovaného priemerný hrubý hodinový zárobok dosiahol žalovaný vo výške 3,5455 eura/hod., teda jeho priemerný mesačný zárobok (pravdepodobný) by teda dosiahol 616,63 eura mesačne (3,5455 eura x 173,92 hod.). Žalobkyňa má teda voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby v trvaní 1 mesiac vo výške 616,63 eura.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložila žalobkyňa nasledovné listiny: pracovnú zmluvu zo dňa 2. 12. 2019, výpoveď zo dňa 29. 1. 2020, podací lístok, doručenku, výzvu na pokračovanie v práci zo dňa 30. 12. 2019, podací hárok, doručenku a výplatný lístok za mesiac 12/2019.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 27. 4. 2020 platobný rozkaz, sp. zn. , ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, o ktorej skutočnosti súd upovedomil žalobkyňu a zároveň ju vyzval, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Žalobkyňa v zákonnej lehote navrhla pokračovanie v konaní a Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 28. 10. 2020 upovedomil žalobkyňu o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava III. Tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 2. 11. 2020.

4. Žalovanému bola žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a poučením doručená dňa 3. 9. 2021. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobkyne nijakým spôsobom nepoprel.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 11. 4. 2022, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalobkyne a žalovaný. Súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobkyne a žalovaného, listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, ako aj celým obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový a právny stav.

6. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nepopiera žalovanú sumu, ale nesúhlasí s tým, že odišiel bez toho, aby neoznámil, že odchádza aj prečo odchádza. Odovzdal firemný telefón a oznámil, že odchádza ukrajinsky hovoriacemu človeku, ktorý bol údajne správca vozového parku. Žiadal o povolenie splácať dlh v splátkach.

8. Žalovaný ako zamestnanec pracoval u žalobkyne na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 2. 12. 2019 na pozícii vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C+E s nástupom do práce dňa 2. 12. 2019, pracovný pomer bol dohodnutý bez skúšobnej doby na dobu neurčitú (čl. III ods. 2, 3 pracovnej zmluvy).

9. V zmysle čl. VIII ods. 2 pracovnej zmluvy, žalobkyňa sa so žalovaným dohodli, že v súlade s , ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume podľa .

10. Dňa 20. 12. 2019 žalovaný bez riadneho ospravedlnenia nenastúpil do práce, bol nepretržite neprítomný na pracovisku a do práce sa už nedostavil. Listom zo dňa 30. 12. 2019 žalobkyňa vyzvala žalovaného na pokračovanie v práci a oznámila mu, že od 20. 12. 2019, kedy bez riadneho ospravedlnenia žalovaný nenastúpil do práce, svoju absenciu neospravedlnil, žalobkyňa považuje za neospravedlnenú. Zásielka sa vrátila žalobkyni ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 21. 1. 2020.

11. Listom zo dňa 29. 1. 2020, ktorý si prevzal žalovaný dňa 4. 2. 2020, dala žalobkyňa žalovanému Výpoveď z pracovného pomeru podľa z dôvodu dlhodobej

neospravedlnenej absencie, teda z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Výpovedná doba žalovaného bola 1 mesiac ( ), jeho pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31. 3. 2020.

12. Pracovný pomer žalovaného začal 2. 12. 2019 a na základe výpovede skončil dňom 31. 3. 2020, v prvom štvrťroku 2020, rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku žalovaného je posledný kalendárny štvrťrok roku 2019, v ktorom žalovaný u žalobkyne neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, preto sa použije pravdepodobný zárobok. Keďže priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ale pre účely sa má použiť priemerný mesačný zárobok, tak pravdepodobný priemerný hodinový zárobok sa musí vynásobiť priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku 2019 na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Pravdepodobný priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

13. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku 2019 na jeden mesiac pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa zisťuje: 1. z priemerného počtu dní v roku = 365,25 dňa, 2. z priemerného počtu týždňov v roku (365,25 dňa : 7 dní) = 52,179 týždňa, 3. z priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac (52,179 : 12 mesiacov = 4,348 týždňa) 4. z týždenného fondu pracovného času zamestnanca 40 hodín. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa vypočíta ako súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac (4,348 hod.) a týždenného fondu pracovného času zamestnanca 40 hod. (4,348 x 40 hod. = 173,92 hod.)

14. Podľa výplatnej pásky žalovaného, priemerný hrubý hodinový zárobok dosiahol žalovaný vo výške 3,5455 eura/hod, jeho priemerný mesačný zárobok (pravdepodobný) by dosiahol 616,63 eura mesačne (3,5455 eura x 173,92 hod.)

15. Podľa (ďalej len „“), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

16. Podľa , ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

17. Podľa , výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa , ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

19. Podľa , priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20210101.html>) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

20. Podľa , rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa , ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

22. Podľa , priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako zamestnanec pracoval u žalobkyne na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2. 12. 2019 na pozícii vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C+E s nástupom do práce dňa 2. 12. 2019, pracovný pomer bol dohodnutý bez skúšobnej doby na dobu neurčitú (čl. III ods. 2, 3 pracovnej zmluvy). V zmysle čl. VIII ods. 2 pracovnej zmluvy žalobkyňa sa so žalovaným dohodli, že v súlade s , pokiaľ zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Odo dňa 20. 12. 2019 žalovaný bez riadneho ospravedlnenia nenastúpil do práce, bol nepretržite neprítomný na pracovisku a do práce sa už nedostavil. Na výzvu žalobkyne zo dňa 30. 12. 2019, aby sa dostavil do práce a preukázal dôvod neprítomnosti, nereagoval. Listom zo dňa 29. 1. 2020, ktorý si prevzal žalovaný dňa 4. 2. 2020, dala žalobkyňa žalovanému výpoveď z pracovného pomeru podľa z dôvodu dlhodobej neospravedlnenej absencie, teda z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Výpovedná doba žalovaného bola 1 mesiac ( ), žalovanému pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31. 3. 2020 v prvom štvrťroku 2020, rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku žalovaného je posledný kalendárny štvrťrok roku 2019, v ktorom žalovaný u žalobkyne neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, preto na účely podľa , podľa ktorého pokiaľ zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, použije sa pravdepodobný zárobok.

24. Podľa výplatnej pásky žalovaného, priemerný hrubý hodinový zárobok dosiahol žalovaný vo výške 3,5455 eur/hod., teda jeho priemerný mesačný zárobok (pravdepodobný) by dosiahol 616,63 eura mesačne (3,5455 eura x 173,92 hod.). Žalobkyňa má teda voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu za nezotrvanie žalovaného u zamestnávateľa počas výpovednej doby v trvaní 1 mesiac vo výške 616,63 eura, ktorý nárok súd žalobkyni ako dôvodný priznal.

25. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní uviedol, že svoj odchod z práce oznámil ukrajinsky hovoriacemu človeku, uvedené nie je spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu, žalovaný neuviedol z akého dôvodu už nenastúpil do práce a pokiaľ žalovaný mal v záujme ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou, tento mal realizovať buď daním písomnej výpovede alebo iným spôsobom v zmysle ustanovení . Žalovaný neplatnosť výpovede danej mu žalobkyňou nenapadol, preto súd vychádzal z toho, že pracovný pomer skončil 31. 3. 2020.

26. Súd žalovaného na pojednávaní dňa 11. 4. 2022 poučil, že pokiaľ žiada splácať dlh v splátkach, je potrebné, aby svoje zárobkové a majetkové pomery riadne preukázal listinnými dôkazmi. Žalovaný však v podaní, doručenom súdu 22. 4. 2022 iba uviedol, že pracuje ako kamionista vo firme Quehenberger so sídlom v Prahe a mesačne zarobí v hrubom 20.905 Kč (cca 849 eur, čo je cca 668 eur v čistom, pozn. súdu) a z toho platí 121,11 eura lízing na auto, 68,68 eura pôžička, 428,82 eura mobilné telefóny a 39 eur elektrina. Manželka žalovaného zarobí 712,50 eura, na účet dostáva len 436,50 eura a má tri maloleté deti. Listinné dôkazy preukazujúce jeho zárobkové a majetkové pomery nepredložil. Súd lustráciou v sociálnej poisťovni zistil, že žalovaný bol v období od 10. 5. 2021 do 28. 2. 2022 zamestnaný v MEDICAL LOGISTIC s. r. o. s priemerným vymeriavacím základom 760 eur. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplynulo, že žalovaný ma jedno dieťa, avšak neuviedol, či vo vzťahu k tomuto dieťaťu ešte má vyživovaciu povinnosť. Súd nepovolil žalovanému dlžnú sumu splácať v splátkach tak ako žiadal, a to s poukazom na ustanovenie , kedy súd môže v rozsudku uložiť povinnosť plniť v splátkach, ale to len za určitých okolností, napr. pre zlú finančnú situáciu strany sporu, avšak žalovaný svoje aktuálne príjmy a výdavky vôbec nepreukázal, nepreukázal či je vôbec schopný dlžnú sumu v navrhovaných splátkach splácať, ako aj z dôvodu, že žalovaný do dňa rozhodnutia súdu neuhradil dlžnú sumu ani len čiastočne, hoci nepoprel nárok žalobkyne. Nič však nebráni žalovanému obrátiť sa priamo na žalobkyňu, resp. jej právnu zástupkyňu a pokúsiť sa s ňou dohodnúť na splácaní žalovanej sumy v splátkach. Podľa

súd určil dlhšiu lehotu na plnenie, nakoľko to nebude na ujmu žalobkyne a táto lehota má slúžiť na zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov v záujme splnenia povinnosti v súdom určenej lehote.

27. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa v spojení s 262 ods. 1 tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd priznal plne úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu posudzujúc úspech podľa uplatnenej istiny žalovanej sumy.

31. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie ( ).

Proti II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania / a /) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( ).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.