Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-497-2016.pdf
PDF · 149.32 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/497/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: R. X., nar. X.X.XXXX, bytom F. č. XXX, o zaplatenie 375 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. novembra 2015, č.k. 15C/411/2013-116, takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 375 eur od 02.03.2010 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 20. novembra 2015, č. k. 15C/411/2013-116, (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podanú žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil podľa článku I § 5 ods. 1, § 11 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 , § 36 ods. 1, 2, § 48 ods. 1 bod 2, § 75 a § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov a rozhodnutie oprel aj o Spoločné stanovisko Občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2015.
3.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa vo svojom podaní: „Návrh na uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 18.3.2013, ktoré doručil súdu dňa 28.3.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 375 EUR z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 375, EUR za obdobie od 17.12.2009 do zaplatenia, uplatnil si tiež nárok na 6 % ročný úrok zo sumy 375 EUR za obdobie od 2.3.2010 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny sumu 1,25 EUR.
3.2. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavia žalovaná dňa 10.7.2009 za vyššie uvedených podmienok. Indosovaná vlastná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná mala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaná nič neuhradila, preto žalobca žiadal, aby ju súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.
4. Žalovaná sa k návrhu písomne nevyjadrila.
5.1. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Komárno nepresahuje 2.000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalovaná má bydlisko v obvode Okresného súdu Komárno, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
5.2. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.
5.3. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní išlo o drobný spor, súd vyvesil dňa 13.11.2015 oznam na úradnej tabuli súdu, že dňa 20.11.2015 o 10.30 hod., v pojednávacej miestnosti OS Komárno na č. d. 2, na 1. poschodí, bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.
6. Po oboznámení sa s návrhom spolu s prílohami, originál zmenkou zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: Označenie, že sa jedná o zmenku, Číslo zmluvy: XXXXXXX,Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej, Miesto vystavenia: v G. ,Dátum vystavenia: 30.3.2009, Zmenková suma: 275,- EUR. Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 31.10.2009“. Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Poznamenal, že právna úprava zmenky vychádza v oboch častiach dnes už zaniknutej Československej federácie , teda v Českej i Slovenskej republike dvoma , pre posudzovanú vec nevýznamnými, novelizáciami, vykonanými zákonmi č. 659/2007 Z.z. a č. 492/2009. Z.z.
7. Uviedol, že v podstate každá zmenka obsahuje formálne a obsahové náležitosti. Medzi formálne náležitosti patria písomná forma a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz (zaplaťte, zaplatím) a pre označenie: „zmenka“. Obsahové náležitosti vlastnej zmenky sa členia na podstatné a nepodstatné, ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis. ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Zmenka obsahuje všetky práva a povinnosti, ktoré sú inkorporované v skriptúrnych prejavoch na zmenke, ktorá predstavuje množinu doložiek ako obligatórnych tak aj fakultatívnych( napr. na zmenke sa uviedlo niekoľko miestne číslo, z čoho možno odvodiť vzťah zmenky k zmluve, s ktorou môže zmenka súvisieť ako so zabezpečovacím inštitútom, a preto nespornosť zmenečného záväzku znamená, že zmenka sama osebe je jediným a celkom dostatočným dôvodom pre platenie a preto nie je k tomu nič potrebné preukazovať len existenciou samotnej platnej zmenky, ktorá má charakter abstraktného záväzku a to v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku a preto sa nemôžu uplatniť ani námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný záväzkový vzťah sa stáva záväzkovým vzťahom celkom samostatným ktorý existuje mení sa a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku a nepochybne s každým indosamentom sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v neprospech zmenečne zaviazanej osoby, kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka si začne žiť svojim životom.
8.1. Súd pred svojom rozhodnutím sa oboznámil s doručenými písomnými podaniami, a to so zápisnicou zo spoločného zasadnutia Občianskoprávneho a obchodného kolégia NS SR z 20.10.2015, kedy k tejto zápisnici bolo pripojené ešte spoločné stanovisko obč. a obch. kolégia NS SR a s poradovým číslom 1 bolo uverejnené stanovisko, ktoré navrhol p. JUDr. E. I., predseda senátu NS SR a v tom stanovisku okrem iných poukázal na to, že so zreteľom na zásady zmenkového práva (procesného i hmotného) vnútroštátna právna úprava umožňujúca do 31.12.2010 používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch, ako je tomu v prejednávanom prípade, no zároveň nezabezpečuje vhodnú ochranu spotrebiteľa, odporovala právu EÚ na ochranu spotrebiteľa. Z prednosti práva EÚ vyplýva jej nepoužiteľnosť a súčasne zákaz použitia zmenky v spotrebiteľskom vzťahu. Zo zmenky vystavenej spotrebiteľom do uvedeného dátumu zmenkový záväzok nemohol vzniknúť. Súd v prejednávanom prípade s poukazom na skutočnosti, ktoré prezentoval p. JUDr. E. I., je nepochybné a zrejmé, že jednak poukázal na tú skutočnosť, že podľa práva EÚ na ochranu spotrebiteľa, aj keď podľa práva SR to bolo možné do 31.12.2010, ale takáto úprava je v rozpore s právom EÚ a na základe uvedených z prednosti práva EÚ vyplýva jej nepoužiteľnosť, a súčasne zákaz jej použitia, a to zmenky v spotrebiteľskom vzťahu. Súd v prejednávanom prípade vykonanou lustráciou zistil, že k osobe žalovanej vôbec nebolo pridelené tzv. IČO, a ani na samotnej zmenke nebol vystaviteľ charakterizovaný s už uvedeným IČO- m /napriek možnosti z predtlače: rodné číslo /IČO živnostníka/, vzhľadom k tomu, že sa nedá vylúčiť tá skutočnosť, že fyzická osoba - podnikateľ si pre svoje súkromné účely požiada a vyčerpá úver, pre posúdenie ktorého úveru je potrebné použiť spotrebiteľsko-právnu úpravu. Na základe uvedených preto súd žalobu zamietol.
8.2. Súd žalobu zamietol aj z ďalších dôvodov. Konštatoval, že záväzok zo zmenky je nepochybne abstraktným záväzkom, ktorý preto možno obmedziť len po uplatnení dôvodných námietok vyplývajúcich napríklad z ustanovení ZŠZ § 12 ods. 2, § 32 ods. 2 atď. zo strany osôb zúčastnených na zmenkovo- právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku podľa § 33 ods. 2 ZŠZ č. 191/1950 Zb. zák. čím by došlo k zamietnutiu žaloby ako je tomu v tomto prípade.
8.3. Na jednej strane práve už uvádzané doložky vymedzujúce napr. splatnosť zmenky (ktorých bezprostredný text nie je v zákone explicitne upravený) môžu spôsobiť že z vystavenej zmenky ako cenného papiera sa môže stať aj bezcenný papier, ale to je právo nadobúdateľa sa oboznámiť s obsahom zmenky pri kúpe uvedeného cenného papiera. Medzi uvádzane minimálne zákonom požadované štandardy patrí aj údaj určujúci splatnosť zmenky, ktorý údaj predstavuje podstatnú náležitosť zmenky (ako je to zrejmé z knižky Prof. JUDr. Juraja CÚTHA, DrSc. a kol. Medzinárodné obchodné právo, str. 247 a ktorá bola vydaná vo vydavateľstve Obzor) a ako je tomu v prejednávanom prípade, kedy popri údaji určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia t. j. jeden konkrétny deň a to 10.7.2013, kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1 a súvis. ustanovení Zmenkového práva podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo viac mesiacov ako je tomu v prejednávanom prípade 4 rokov od 10.7.2009, t. j. po dáte, alebo ....... je sročná odpovedajúceho dňa mesiaca v ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa bola by zmenka sročná posledného dňa v mesiaci. K takto určenej splatnosti uviedli v minulosti a to autorský kolektív univerzitných profesorov v Bratislve Dr. Karol Kizling a Dr. Ján Spišiak vo svojej knižke: „Zmenkové právo na Slovensku“ (v dotlači z r. 2005 s textami pôvodných ženevských dohôd z r. 1930 a podľa platnej právnej úpravy zákona č. 191/1950 Zb. zák.), na strane 228: „Pri údaji jedného alebo viac rokov je zmenka sročná zodpovedajúci deň v roku v ktorom sa má platiť .... “ Rovnako túto skutočnosť posúdil aj odborník na zmenkové právo aj sudca pán JUDr. Zd. Kovařík, ktorý vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999, k § 36 na strane 115. uviedol, že: „ ... ročné lehoty budú bežať obdobne ako lehoty mesačné. Teda splatnosť pripadne na deň, ktorý sa číslom a označením mesiaca zhoduje s dňom rozhodným, t. j. vystavenia alebo ...“ ako je tomu v prejednávanom prípade.
8.4. Na základe uvedených skutočností dochádza k rozporu so zákonom o zmenkách v časti určenia dňa splatnosti, kedy zmenka na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho dňa splatnosti (štyroch rokov od vystavenia) a to 10.7.2013 a na základe uvedenej skutočnosti súd predloženú zmenku považuje v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. zák. za neplatnú a preto rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.
9.1. Zároveň súd pri preukázaní svojich úvah poukazal na argumentáciu z rozhodnutia v obdobnej veci NS SR sp. zn. 1 Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011, ktorým NS SR zamietol dovolanie voči rozhodnutiu KS Nitra 15 CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením z 20.07.2010 k čís. on.: 15 CoZm 1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný § 33 ods. 2 zákona o zmenkách a šekoch.
9.2. Rovnako súd poukázal vzhľadom k zhodnej úprave zák. č. 191/1950 Zb. zák. o zmenke a šeku vo vzťahu k § 33, § 34 a § 36 aj v inom členskom štáte ES v ČR napríklad na rozhodnutia Městského soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08.12.2009 ako aj na právny názor sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha) odborníka na zmenkové právo pána JUDr. Zdenka Kovaříka, ktorý skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999, k § 33 na strane 110. v časti judikátov 12/98 uviedol, že údaj Vista zmenka ako súčasť zmenečného prehlásenia znamená, že ide o zmenku splatnú na videnie. Ak však obsahuje zmenečné prehlásenie nad to ešte označenie určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je preto neplatná pre neurčité stanovenie splatnosti.
10.1. Na základe uvedených skutočností podľa súdu je zrejmé, že sú tu vlastne dve samostatné doložky vymedzujúce splatnosť zmenky (jednak ako lehotnú a jednak ako splatnú v jeden konkrétny deň splatnosti 4 roky po vystavení), preto nie je možné súhlasiť s názorom, podľa ktorého uvedenú situáciu je možné riešiť na základe tzv. moderačného práva súdu jednak preto, že by takýmto postupom došlo k narušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom, pretože súd takýmto výkladom a uplatnením moderačného práva by vyložil obsah zmenky pri riešení jej platnosti alebo neplatnosti v prospech jedného z účastníkov konaniach a zároveň by sa úplne poprela zákonom predpokladaná podmienka rigoróznosti zmenky a to zvlášť v prípade vymedzenia splatnosti zmenky, nakoľko v opačnom prípade by tým došlo zo zákona podľa § 33 ods. 2 ZŠZ k neplatnosti zmenky. Citovaná rigoróznosť v tomto prípade je v protiklade s abstraktnosťou záväzku zo zmenky, nakoľko podľa súdu je zrejmé, že úmysel strán pri spracovaní písomného vyhotovenia zmenky nie je významný, za významné možno považovať len písomné zachytenie vôle vyplývajúce z listiny a to samotnej zmenky.
10.2. Abstraktnosť zjednodušuje zmenečne oprávnenej osobe si uplatniť na súde zmenečné nároky pre ktoré je charakteristická zmenková prísnosť (rigor cambialis), ktorú musí zmenka spĺňať ako cenný papier z pohľadu zmenečného veriteľa tak aj dlžníka na to aby bolo možné práva z nej s úspechom uplatniť. Rozlišuje sa materiálna (hmotnoprávna) zmenková prísnosť, ktorá sa prejavuje striktnou a kogentnou úpravou minimálnych náležitostí zmeniek s prísnymi podmienkami zachovania zmenkových práv atď. a formálna stránka zmenkovej prísnosti z ktorej vyplýva, že zmenenčné nároky sa dajú uplatniť v urýchlenom súdnom konaní. Na základe uvedených skutočností podľa súdu citovaná vlastná zmenka je neplatná okrem už uvedených skutočností aj na tom základe, že nemožno na jednej strane v rámci zachovania materiálnej (hmotnoprávna) zmenkovej prísnosti neprihliadať ku skutočnosti, že na zmenke sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne upravená inak ako je uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej zmenky.
11.1. Podľa názoru súdu nemožno súhlasiť s argumentáciou prezentovanou za posledné obdobie pri riešení otázky splatnosti uvedenej vlastnej zmenky, kedy na zmenke sa vyskytujú dve doložky vymedzujúce splatnosť zmenky nasledovne:
- „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad ....“
- "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", podľa ktorého táto doložka je výrazom predĺženia lehoty na predloženie vista zmenky na platenie o 4 roky, (resp. akej si postupnej splatnosti) prípadne iných úvah a to z nasledovných dôvodov.
11.2. Podľa súdu názory v zmysle ktorých uvedené doložky by mali byť výrazom predĺženia lehoty na predloženie vista zmenky na platenie o 4 roky, resp. akej si postupnej splatnosti prípadne iných úvah, súd považuje tieto názory za účelové a v rozpore so znením § 33 ods. 2, 34 ods. 1 zák. a § 36 zmenkového zákona a plne sa stotožňuje s nasledovnými právnymi názormi prezentovanými dvoma českými autormi a to jednak s už uvádzaným p. JUDr. Kovaříkom a pán JUDr. Radimom Chalupom Ph.D., bývalého bankového špecialistu na úseku zahraničného platobného styku, publicistu k zmenkám, VŠ pedagóga na PF MU v Brne, ktorý prostredníctvom vydavateľstva Linde Praha a.s. v roku 1996 vydal knižku Zákon směnečný a šekový - komentář v ktorom sa uvádza vo vzťahu k § 34 na strane 315 z hora v 7. riadku, že: Výstavca môže lehotu k predloženiu vista zmenky k plateniu stanoviť (predĺžiť, alebo skrátiť), napríklad slovami: „ k plateniu predložiť v lehote ...(x-rokov)“ čím by došlo k platnému predĺženiu lehoty a nie tak ako to je uvádzané v podanej žalobe, že malo dôjsť predĺženiu lehoty splatnosti o 4 roky od vystavenia. Zhodne sa s touto skutočnosťou a už uvedeným právnym názorom vysporiadal aj pán JUDr. Zdeněk Kovařík vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999 k § 34, že akákoľvek lehota beží od splatnosti, (ktorú lehotu možno skrátiť resp. predĺžiť) kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť k plateniu a nie však ako je to bežne uvádzané od dáta vystavenia na zmenke, nakoľko práve v neuvedení slovka „od vystavenia“ sa zabezpečí nezameniteľnosť s iným spôsobom (podľa § 33 ods. 1 ZŠZ) vystavenia zmenky a to na určitý čas po dátume vystavenia a to tzv. datozmenky.
11.3. Zo skôr uvedených skutočností je zrejmé, že doložky „zaplatím za túto zmenku pri predložení....“ ako aj doložka "na platenie predložiť v lehote xxx rokov“, resp. na inom mieste svojej knižky a to na strane 315. k § 34 p. JUDr. Radim Chalupa v citovanej knižke uviedol, že úprava možného znenia doložky, ktorou indosant môže lehotu skrátiť je nasledovný text: „k plateniu predložiť najneskôr do ......“ uvedené doložky sú platným vyjadrením či už predĺženia lehoty na predloženie zmenky, resp. splatnosti zmenky. Obaja autori (p. JUDr. Radim Chalupa a p. JUDr, Zdenek Kovařík) sú zajedno v tom, že pri uvedení doložiek vymedzujúcich vistazmenku s jednotlivými modifikáciami (predĺženie lehoty na predloženie zmenky na platenie, skrátenie lehoty zo strany indosantov) faktické znenie doložky je bez uvedenia slovka od vystavenia.
12.1. Ale za danej situácie je podstatné to, že okrem doložky „zaplatím za túto zmenku pri predložení ....“ ktorá doložka je vyjadrením splatnosti zmenky na videnie, avšak na zmenke je uvedená aj ďalšia doložka "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", ktorou doložkou došlo bez pochybností k ohraničeniu časového úseku (4 roky od vystavenia) ako je to v prípade tzv. datozmeniek podľa § 33 ods. 1 splatnej na určitý čas po dátume vystavenia v spojení s § 36 ZŠZ jej začiatkom a to napr.:„ ..... od vystavenia ako aj ukončením lehoty jedným konkrétnym dňom, ktorý je zhodný v prípade ročných lehôt„ ... ročné lehoty budú bežať obdobne ako lehoty mesačné, teda splatnosť pripadne na deň, ktorý sa číslom a označením mesiaca zhoduje s dňom rozhodným, t. j. vystavenia alebo ...“ ako je tomu v prejednávanom prípade, (z knižky JUDr. Zd. Kovaříka: „Zákon směnečný a šekový - komentář“ z roku 1999, k § 36 na strane 115). Podľa súdu napokon táto doložka "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je klasickým vyjadrením tej skutočnosti, že dlžník, ktorému sa v zmysle tejto doložky na platenie predložila zmenka (samozrejme to nebolo pri tomto type zmenky obligatórne, ale z dobových informácií z minulosti je zrejmé, že skôr prevládala prax, podľa ktorého bolo skôr zaužívané a možno to malo aj svoje opodstatnenie z hľadiska rýchlejšej návratnosti zmenkovej sumy /ako cez súdy/, že najprv sa zmenka na preplatenie predložila dlžníkovi a až potom sa podala žaloba na súd) a ten uhradí zmenkovú sumu oproti vydaniu tohto cenného papiera na znak vysporiadania sa s týmto záväzkom v určený deň a to v lehote 4 rokov od vystavenia zmenky.
12.2. Vyššie uvedené vymedzenie splatnosti podľa § 36 zmenkového a šekového zákona je v rozpore so splatnosťou zmenky na videnie, ktorá sa označuje aj ako lehotná zmenka s datozmenkou podľa § 36 ZŠZ splatnou v jeden konkrétny deň, a preto podľa súdu uvedená zmenka je neplatná podľa § 33 ods. 2 ZŠZ.
13. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 151 ods. 1 OSP a účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní úspešný účastník v procesnom postavení žalovaného si sám náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu spisového materiálu mu žiadne trovy nevznikli.
14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP- účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania vo výške 28,22 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH.
15. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú žalobca poukazuje v tomto odvolaní a ktorá má byť prvostupňovému súdu známa.
16. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti a neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „ zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
17. V zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (ide o tzv. vistazmenku). Zákon explicitne neudáva akým spôsobom sa má doložka uviesť. Je zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“ je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke.
18. V zmysle čl. I § 34 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roku o dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť, alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý a nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. Zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé o sebe, je zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritéria (tzv. rigor cambialis), tzv. formálna zmenková prísnosť. Vychádzajúc zo zásady rigor cambialis mali by byť náležitosti na zmenke uvedené tak určito, aby nezávislá priemerne vyspelá tretia osoba , ktorá zmenku nikdy predtým nevidela, mohla posúdiť pri čítaní jej textu, či ide o zmenku, ktorá má riadne uvedené všetky náležitosti (t.j. najmä kto, komu, koľko, kedy a kde má platiť).
19.1. V tejto veci je na zmenke uvedené „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na základe výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia. To znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek od kedy (od vystavenia) do kedy (uplynutím štyroch rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na platenie. Uvedený posudzovaný údaj teda logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ, v zmysle ktorého môže byť jednoročné obdobie, počas ktorého má byť zmenka predložená na platenie predĺžené, čo sa aj stalo v tomto prípade tým, že obdobie bolo predložené na štyri roky.
19.2. Nie je možné stotožniť sa so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedené predložka „do“, a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. Na základe uvedeného údaj „ Zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom“ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvomi rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, t. j. nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t. j. podľa neho zmenku charakterizujeme o aký typ ide z hľadiska zročnosti (v tomto prípade vistazmenka), druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. V posudzovanom prípade sa nejedná o takú skutkovú situáciu, aká je uvedená v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.01.2011, sp. zn. 1 Obdo 59/2010, keďže údaj splatnosti: „na videnie“, však iný údaj: „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ nie je ďalší údaj splatnosti v zmysle čl. I § 33 ods.1 ZZŠ, ale ide o údaj predĺženia lehoty na predloženie zmenky na platenie v zmysle čl. I § 34 ods.1 ZZŠ, čo jednoznačne vyplýva z jazykového textu „ na platenie predložiť...“.Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 ako aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/22/2014 zo dňa 11.03.2014 a tiež uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/529/2014 zo dňa 11.02.2015, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, potvrdzujú uvedené závery žalobcu.
19.3. Zmenka predložená žalobcom , z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj zaplaťte pre predložení“ je platnou zmenkou, splatnou na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového. Z obsahu znenia zmenky, ktorá bola určená na videnie, teda po predložení, nevyplýva žiaden rozpor v údaji splatnosti. Veta „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa ust. § 34 ods.1 tretia veta Zákona zmenkového a šekového, z ktorej vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.
20. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. 21. Žalobca v priebehu odvolacieho konania, písomným podaním zo dňa 21.12.2015, osobne podaným na Okresný súd Komárno dňa 23.12.2015 doručil čiastočné späťvzatie návrhu podľa § 96 ods.1 OSP v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiadal, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20.10.2015 č. 93, a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, navrhovateľ očakáva, že napriek značnému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 961/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na strane navrhovateľa majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
22. Žalovaná sa na výzvu okresného súdu nevyjadrila k čiastočnému späťvzatiu žaloby.
23. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku „OSP“) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a v zmysle § 370 ods. 1, 2 CSP pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 375 eur od 02.03.2010 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
24. Súd prvej inštancie rozhodol, vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).
25. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
Podľa 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich častí primerane.
26.1. V prípade, ak sa späťvzatie žaloby týka len časti žaloby ,ku ktorému došlo po rozhodnutí prvoinštančného súdu, voči ktorému aj bolo podané odvolanie, a ak žalovaný súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, alebo ak žalovaný neuvedie vážny dôvod nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby, odvolací súd pripustí čiastočné späťvzatie žaloby, v späťvzatej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a konanie zastaví a predmetom odvolacieho konania potom zostáva zvyšujúca časť rozhodnutia prvoinštančného súdu.
26.2. Prvoinštančný súd doručil žalovanej čiastočné späťvzatie žaloby s tým, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, avšak žalovaná sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadrila, a teda nemala žiaden vážny dôvod nesúhlasiť s čiastočným späťvzatím žaloby, čo je aj na jej prospech ako spotrebiteľky, preto odvolací súd v zmysle § 370 ods. 1 a ods. 2 druhá veta CSP pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 375 eur od 02.03.2010 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
27. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej o zamietnutí žaloby, odvolací súd tento napadnutý rozsudok § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
28. V tomto konaní sa žalobca svojou žalobou voči žalovanej domáha zaplatenia zmenkovej sumy s príslušenstvom dôvodiac, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovanou, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" a indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku neuhradil. Žalobca návrh uplatnil podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie").
29.1. Cieľom nariadenia je zjednodušenie a urýchlenie zahraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly a článok 9 nariadenia). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu a celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje čiastku 2.000 eur v čase doručenia žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1 nariadenia). Veci vylúčené z vecnej pôsobnosti nariadenia sú taxatívne vypočítané v článku 2 ods. 2 nariadenia, pričom nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ vystupuje ako účastník konania či už na strane žalobcu alebo žalovanej.
29.2. Konanie je v zásade písomné, ide o tzv. "formulárové konanie", podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovanej so súdom prostredníctvom vzorových tlačív. V prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár žaloby nie je správne vyplnený a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť formulár žaloby doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady alebo vziať návrh späť a to v lehote, ktorú určí (článok 4 ods. 4 nariadenia).
29.3. V prípade, že súd dospeje k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo žaloba je neprípustná alebo ak žalobca formulár žaloby v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd žalobu zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo neprípustnosť žaloby sa posudzuje podľa vnútroštátneho práva - ods. 13 preambuly nariadenia). Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. S ohľadom na uvedené je na mieste konštatovať, že nariadenie nekladie žiadne prekážky pre aplikáciu všetkých procesnoprávnych princípov použiteľných v slovenskom právnom poriadku a v možnosti súdu preskúmavať predložené listinné dôkazy.
29.4. Z procesného hľadiska teda k žalobe môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akejkoľvek inej žalobe uplatnenej v konaní pred súdom, vo veci môže konať aj formou nariadeného pojednávania a to nielen na základe žaloby žalujúcej strany, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Rovnako tak môže aplikovať svoje znalosti určitých okolností z jeho činnosti (notoriety) a zohľadniť ochranu slabšieho v konaní, či ochranu dobrých mravov. Z nariadenia totiž nevyplýva povinnosť súdu automaticky žalobe vyhovieť a pokiaľ vzhliadne v žalobe také skutočnosti, ktoré ho vedú k záveru o jej neprípustnosti, žalobu zamietne a to aj v prípade absencie aktivity žalovanej strany v konaní, čo vyplýva priamo z článku 4 bod 4 nariadenia. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu.
30.1. Z hľadiska hmotného práva žalobca v návrhu uplatnil právo zo zmenky vystavenej žalovanou podľa zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., ktorý je prevzatím textu Ženevského dohovoru o jednotnom zmenkovom zákone zo dňa 07. 06. 1930. Ide o kogentnú a súkromnoprávnu normu, ktorá je prísne formálna, čo si vyžaduje jej špecifický predmet, ktorým sú zmenky. Zároveň ide o zákon "lex specialis", pričom všeobecným právnym predpisom k nemu je Občiansky zákonník.
30.2. V tejto súvislosti však nemožno opomínať, že judikatúrou Súdneho dvora EÚ bola vyslovená všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 Smernice 87/102/EHS. Smernica rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „smernica") síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa článku 10 smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem „vhodná ochrana" spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na článok 14 smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa, a preto je ju potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá zahŕňa aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.
30.3. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by totiž spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Znamená to potom, že pokiaľ súd spoľahlivo zistí, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa nárok uplatňuje, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa.
30.4. V tomto smere už Ústavný súd ČR vo svojich nálezoch judikoval, že súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, na ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. V prípade spotrebiteľov, ktorých práva boli dotknuté konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia a pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tiež vyslovil pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje, a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012, IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013, I. ÚS 210/15 zo dňa 16. 09. 2015).
31. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s prechádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom (§ 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z. z.).
32. Odvolací súd zdôrazňuje, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods. 6 zák. č. 285/2001 Z. z. cit. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. 33.1. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo zhoršené postavenie žalovanej. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože keďže zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná.
34.1. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu zamietol, konštatujúc, že podľa práva EÚ platil zákaz použitia zmenky v spotrebiteľskom vzťahu, ak nebola zabezpečená vhodná ochrana spotrebiteľa, hoci vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky v spotrebiteľských vzťahoch. Z prednosti práva EÚ vyplýva jej nepoužiteľnosť a súčasne zákaz použitia zmenky v spotrebiteľskom vzťahu. Zo zmenky vystavenej spotrebiteľom do uvedeného dátumu zmenkový záväzok nemohol vzniknúť.
34.2. Keďže uvedený záver v odôvodnení napadnutého rozsudku bol postačujúcim dôvodom na zamietnutie žaloby, potom sa už prvoinštančný súd nadbytočne zaoberal otázkami neplatnosti zmenky v zmysle zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Odvolací súd poznamenáva, že odvolateľ vôbec nereagoval v odvolaní na hlavný dôvod zamietnutia žaloby, a to že v predmetnej veci na základe dojednania medzi zmluvnými stranami nemohla byť platne vystavená a následne ani indosovaná zmenka.
35. Záverom odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto bola upravená v článku 17 všeobecných obchodných podmienok a umožňovala vystaviť povinnej zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a neposkytuje žiadnu ochranu spotrebiteľovi, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné a tým neplatné v súlade s § 53 ods. 5 OZ, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 OZ. Okrem toho uzavretím takej dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je rozporné i s ust. § 53 ods. 4 písm. o/ OZ. Navyše, z uzatvorenej dohody žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú ako spotrebiteľa nevyplývajú, pričom neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo tak žalovanej zhoršené jej zmluvné postavenie. V tejto súvislosti je právne významné aj ust. § 54 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, preto odporuje ust. § 54 ods. 1, 2 OZ a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.
36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnej žalovanej v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.
37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).